Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

6.12.2018 o 11:06 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.12.2018 11:06 - 11:07 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja na to trošičku nadviažem. Veľmi vítam, že máme možnosť vypočuť si pána Radka Vondráčka na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ale zároveň by som chcel dať vedeniu Národnej rady do pozornosti, že budúci rok oslavujeme 15. výročie nášho vstupu do Severoatlantickej aliancie a do Európskej únie, takže by som uvítal, ak by sme prípadne pozvali čelných predstaviteľov týchto inštitúcií s podobným príhovorom na pôdu Národnej rady. Osobne by som bol najradšej, keby takéto pozvanie prijal Jens Stoltenberg, prípadne Donald Tusk. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 5.12.2018 17:35 - 17:50 hod.

Martin Klus
Prepáčte, že do toho vstupujem. V tejto chvíli ale je zbytočné hlasovať o tomto bode programu, keďže neprešiel ten predchádzajúci. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 12:16 - 12:17 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne všetkým vystupujúcim v tejto rozprave a takisto aj za faktické poznámky, v ktorých sa už viaceré veci vyjasnili alebo možno nejakým spôsobom doplnili to, čo sme predstavili ako náš návrh na zmenu okrem iného aj Ústavy Slovenskej republiky.
Rád by som zdôraznil, že práve tá historická pamäť je to, čo nás viedlo k návrhu tohto zákona, ale aj riziko, ktoré prichádza s blížiacimi sa či už výročiami, alebo zmenami na poste prezidenta Slovenskej republiky. Tu by som ale rád zdôraznil, že tento zákon nebol v žiadnom prípade mienený proti namiereniu inštitútu prezidenta a už vôbec nie voči akémukoľvek konkrétnemu prezidentovi, resp. budúcemu prezidentovi Slovenskej republiky.
O to viac dúfam, že ako v istom slova zmysle nadpolitický návrh je tento všeobecne akceptovateľný celou snemovňou, a verím, že v hlasovaní o 17. hodine nás kolegovia vládnej koalície milo prekvapia a všetky naše skeptické reči o tom, ako to tu funguje medzi opozíciou a koalíciou, pošlú na istý čas do zabudnutia. Obzvlášť pripomínam kolegom z MOST-u – HÍD ich hlasovanie v roku 2013.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 11:57 - 11:59 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Tak isto by som sa rád poďakoval kolegovi Petrovi Osuskému za toto vystúpenie. V podstate veľmi jasne doplnil aj o tú historickú skúsenosť a historickú pamäť to, čo som hovoril, keď som predstavoval náš návrh zákona, a tak isto som mu vďačný aj za tú vsuvku o problematickom spolunažívaní opozície a koalície v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ja som tušil, že je to zlé, keď som sa tejto téme venoval teoreticky ako politológ, ale že je to až také zlé, ako je to v praxi, keď už tu sedím medzi vami ako poslanec Národnej rady, to som nepredpokladal. Napriek tomu na rozdiel od kolegu Petra Osuského ja som ešte stále tak trošku optimista a prihováram sa týmto aj tu, myslím, jednému sediacemu poslancovi strany MOST – HÍD, ktorá v roku 2013 za presne tento istý návrh zákona zahlasovala. Na tom návrhu zákona sa toho veľa nezmenilo, aj tá dôvodová správa je v zásade rovnaká. Akurát, že sa zmenili politické pomery. A to by som rád zdôraznil, že práve toto je to, čo mne úprimne vadí na farizejstve niektorých koaličných strán.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 10:49 - 10:49 hod.

Martin Klus
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 10:41 - 10:47 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Takže ďakujem veľmi pekne. Opäť sa vám dovoľujem prihovoriť, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ale tentoraz trošku z iného súdka. My sme už predstavili tento náš návrh v minulosti, konkrétne jeho nositeľom bol môj kolega Peter Osuský, a dnes sme ho otvorili z viacerých dôvodov. Hovoríme o možnosti vypustiť oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky udeľovať amnestiu z Ústavy Slovenskej republiky a tým pádom by sme ponechali prezidentovi oprávnenie udeľovať len individuálnu milosť, ktoré zostáva naším návrhom zachované.
Čo nás k tomuto viedlo? Inštitút amnestie má pôvod v monarchistickom usporiadaní európskych štátov v minulých storočiach a bolo to výsadné právo panovníka v demokratických podmienkach, už ale takúto možnosť skôr sprevádzajú kritické hlasy. No a máme aj v histórii Československa alebo napríklad susednej Českej republiky hneď viacero príkladov, kedy sa práve plošná amnestia zneužila, prípadne spreneverila účelu, pre ktorý bola zrealizovaná. Potvrdzuje práve túto kritiku aj to, alebo tá skutočnosť, že miera a rozsah, v akom hlavy štátov v našom geopolitickom priestore využívali možnosť udeľovať amnestiu, boli priamo úmerne a rozsiahle celospoločensky kritizované a, pochopiteľne, na to bolo hneď niekoľko zásadných dôvodov.
Amnestia je dlhodobo a všeobecne vnímaná – a to by som rád zdôraznil – ako zneuctenie obetí trestnej činnosti a vystavovanie slušných občanov možnej recidíve amnestovaných osôb. Amnestia ako plošný zásah exekutívy do rozhodnutí nezávislých súdov – a to je takisto veľmi dôležité – devalvuje prácu orgánov činných v trestnom konaní a význam práce samotných súdov.
Na nezastupiteľnej úlohe štátu na úseku zabezpečovania verejného poriadku sa v zásade zhodujú všetky štátnopolitické koncepcie, a to od tých najliberálnejších, ktoré chápu úlohu štátu v minimálnej možnej rovine, hovoria o tzv. minimálnom štáte, až po tie najsocialistickejšie, dokonca komunistické, ktoré zase chápu štát ako veľmi široký a veľmi veľký subjekt, ktorý má rozhodovať o mnohých častiach spoločnosti alebo mnohých oblastiach spoločnosti, čiže tam tá zhoda existuje naprieč pravo-ľavé politické spektrum a to vrátane, ja by som ešte spomenul, aj konzervatívnych prúdov. Ale odôvodňovanie akejkoľvek amnestie nedostatkom priestorových kapacít, ktoré sa často, bohužiaľ, deje, je neospravedlniteľné a takúto situáciu možno vnímať podľa nášho názoru aj ako zlyhanie základných povinností štátu, lebo aj s takouto argumentáciou sme sa, bohužiaľ, v minulosti stretli, ale aj v súčasnosti takúto argumentáciu niektorí využívajú na zdôvodnenie podľa nášho názoru nezdôvodniteľného.
Tak isto je veľmi dôležité si uvedomiť ďalšiu dôležitú vec, a teda že súčasná konštrukcia amnestie, ako ju máme nastavenú v Ústave Slovenskej republiky, vzhľadom na jej plošnosť vytvára priestor pre zakrytie niekedy možno cieleného individuálneho omilostenia jednej alebo viacerých konkrétnych osôb, samozrejme, pod pláštikom hromadnej amnestie. Toto považujeme za pomerne vysoké riziko, ktoré je nevyhnutné touto novelou odstrániť.
Je potrebné v tejto súvislosti tiež poukázať na to, že súčasná úprava, tak ako je nastavená, nedokáže zabrániť amnestovaniu zločincov odsúdených za tie najťažšie zločiny, čo je ďalším vážnym problémom, o ktorom je dôležité tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky hovoriť. Skutočnosť, že počas existencie Slovenskej republiky nedošlo k využitiu inštitútu amnestie v takom meradle, ktoré by znamenalo zvýšenie ohrozenia bezpečnosti občanov, neznamená, že takáto situácia nemôže nastať. My sa domnievame, že môže nastať v podstate kedykoľvek, nielen pri zvolení novej hlavy štátu, ako to bývalo zvykom, alebo pri odchode starej hlavy štátu, ale napríklad aj pri rôznych výročiach, ako to býva zvykom najmä v našom geopolitickom priestore strednej Európy. Napríklad budúci rok máme 30. výročie boja za slobodu a demokraciu, 17. novembra, máme 15. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie a možno niekto nájde zdôvodnenie aj pri desiatom výročí vstupu Slovenska do európskej menovej únie. Čiže tých výročí aj tento rok, aj budúci rok bolo dostatok a môžu byť takýmto spôsobom využité alebo dokonca zneužité, obzvlášť pokiaľ ide o nejakú budúcu hlavu štátu, ktorú dnes ťažko, ťažko predpokladať.
Predložený návrh rešpektuje potrebu ústavného nástroja na odstránenie tvrdosti zákona, to by som rád zdôraznil, kedy formálne uplatňovanie právnych predpisov nedokáže v ľudskej rovine zohľadniť konkrétne špecifiká jednotlivých prípadov a z uvedeného dôvodu sa týmto predloženým poslaneckým návrhom naďalej ponecháva v ústave inštitút individuálnej milosti. Tá má v rámci oprávnení hlavy štátu, a to aj napriek určitým rizikám, podľa nášho názoru legitímne miesto.
Samozrejme, návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak bude potrebné, viac potom poviem v rozprave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 10:38 - 10:40 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Takže len veľmi stručne. Ďakujem pekne, páni. Skutočne ste trafili klinec po hlavičke. Aj s tými regionálnymi politikmi, to sa plne stotožňujem, asi nie je úplne v poriadku, že viac ako polovica poslancov Národnej rady Slovenskej republiky má trvalý pobyt alebo trvale žije v Bratislave, to rozhodne nie je reprezentatívne, ale to je téma sama osebe. A aj o tom, že tento volebný zákon, ktorý na Slovensku máme, možno potrebuje ešte trošičku viac úprav ako len túto, ktorú tu dnes predstavujeme. Táto maličkosť, ktorú sme dnes predstavili, môže do istej miery zmeniť tieto pomery a ja tvrdím, že určite k lepšiemu.
A tu sa prihováram osobitne ku kolegom zo strany SMER – sociálna demokracia, vaša politická budúcnosť je vo veľkej miere závislá od toho, či dnes tento návrh zákona prejde, pretože ak by sa tak stalo, tak aj vaše šance prekrúžkovať sa v budúcnosti práve na kandidátke strany SMER-u – sociálna demokracia sú výrazne vyššie, ako sú v súčasnosti. Takže verím tomu, že aj pre vás tento návrh zákona môže byť zaujímavý.
No a ešte, Martin, reakcia na teba, no ono je to tak, že keby sme mali absolútny krúžok tam potom – najmä pri menších stranách – prechádzame do rizika, že sa opäť dostanú do parlamentu len tie najznámejšie osobnosti. Častokrát sú to, nechcem tým nič devalvovať alebo spochybňovať, rôzni športovci alebo herci a tak ďalej, máme aj takúto skúsenosť z Národnej rady Slovenskej republiky, a potom obsaditeľnosť, ako už bolo spomínané, niektorých výborov by bola trošičku problematickejšia. Preto sme tam prišli s týmto kompromisným návrhom, aby teda tu bola zachovaná aspoň tá 0,2-percentná hranica. Ale je to otázka na diskusiu. Dnes sme ju otvorili a verím tomu, že v nej môžme do budúcnosti pokračovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 10:38 - 10:38 hod.

Martin Klus
Ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. Rád na ne zodpoviem, ale za dve minúty to nestihnem, takže sa ešte raz prihlásim do rozpravy, prípadne ak si myslí pán predsedajúci, že je lepšie to urobiť v záverečnom slove, rád to urobím v záverečnom slove. Okej, tak rozprava. A skúsim odpovedať aj na tú otázku, ktorú si položil.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 10:31 - 10:34 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Tak ešte raz ďakujem veľmi pekne. Dovolím si len dovysvetliť možno niektoré veci, ktoré som pri uvedení zákona už spomenul. Jedná sa najmä o ten problém významu poradia na kandidátnych listinách.
My sme spoločne s kolegami z OĽANO už dlhšie uvažovali nad tým, že by preferenčný krúžok mohol byť absolútny. To v praxi by znamenalo, že každý kandidát, ktorý získava určité preferenčné hlasy, by bol potom na tej kandidátke vo finálnom poradí zaradený podľa toho, koľko týchto hlasov dostal.
Ale v našom poslaneckom klube sme sa zhodli na tom, že ten význam poradia má zmysel. Má zmysel napríklad v súvislosti so schopnosťou obsadzovať jednotlivé parlamentné výbory. A preto sme prišli s takýmto kompromisným návrhom, ktorý predpokladá, že na jednej strane sa možnosť presadenia sa jednotlivých kandidátov – najmä vo väčších politických stranách – výrazne zjednoduší, na druhej strane stále sme schopní pri takomto kompromise dodržať aj možnosť stanovenia určitého poradia, určitých preferencií, napríklad aj vedenia strany, pokiaľ ide o obsadzovanie výborov. Už dnes niektoré politické strany majú problém s obsadzovaním výborov tým, že napríklad do niektorých výborov majú aj dvoch-troch vhodných kandidátov v rámci poslaneckého klubu, a potom sú tu výbory, kde je problém s obsadením konkrétnych poslancov v danom poslaneckom klube. Takže z tohto uhla pohľadu nám prišiel tento návrh ako kompromisný. Je to síce drobná technická zmena, ale zdá sa, že najmä pre menšie a zásadne aj pre väčšie politické strany môže byť viac ako vítaná.
V tejto súvislosti len spomeniem jednu takú zaujímavosť, ktorá je spojená s preferenčnými krúžkami. Aj v tejto Národnej rade máme obrovský nepomer, nejdem teraz konkrétne po jednotlivých kluboch, hoci som si to veľmi dôsledne naštudoval a pripravil, ale jeden príklad za všetky, ak dovolíte. Tam v zadných laviciach sedí poslanec Národnej rady, toť nedávno ešte premiér, ktorý získal 502 345 preferenčných krúžkov. Len na porovnanie, v roku 2012 to bolo 762-tisíc preferenčných krúžkov, čo, pokiaľ si pamätám, tak je historický rekord na Slovensku. A zároveň medzi nami sedia poslanci, ktorí nedosiahli ani len tisíc preferenčných krúžkov. A práve v takých veľkých politických stranách, ako je SMER – sociálna demokracia, toto je pomerne zásadný problém, pretože pri tých percentách, ktoré táto strana dosahuje, je v podstate nereálne sa na takej kandidátke prekrúžkovať. Naopak, pri menších politických stranách je tá možnosť prekrúžkovať sa výrazne vyššia. Aby sme toto spravili spravodlivým a univerzálnym pre všetky politické strany na Slovensku, tak navrhujeme práve takúto drobnú zmenu zákona, a teda prejsť na to promile 0,2 % zo všetkých odovzdaných hlasov, platných odovzdaných hlasov voličov, a teda nie pre konkrétnu politickú stranu.
Verím, že som to dostatočne vysvetlil, a takisto verím, že tento návrh zákona dnes o jedenástej hodine, milé dámy poslankyne a vážení páni poslanci, podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 10:26 - 10:29 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Milé dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, ďakujem vám pekne aj za ústretovosť, došlo tam len teda k chybe v čísle, a teda budeme sa venovať v tejto chvíli novele volebného zákona, veľmi jednoduchej a stručnej, ale pomerne zásadnej najmä pre malé a veľké politické strany, ktoré pôsobia v Národnej rade Slovenskej republiky.
Takže dovoľte mi, aby som vám predstavil dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorého cieľom je odstrániť nepružnosť súčasnej úpravy preferenčných hlasov, tzv. krúžkovania, vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Táto úprava totiž nie je vhodná, ako som spomenul, najmä pre veľké politické strany, a teda tie, ktoré získajú najviac mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky, a potom tie menšie politické strany.
Súčasný model nastavenia systému preferenčných hlasov totiž stanovuje, ako všetci dobre vieme, trojpercentnú hranicu platných hlasov odovzdaných danej politickej strane alebo koalícii, čo ale pri malých stranách môže spôsobiť nepredvídateľnú zmenu poradia a dostať do parlamentu aj rôzne kontroverzné osobnosti, ako sme tomu čelili aj v minulosti. No a pri veľkých stranách znamená faktickú nemožnosť prekrúžkovania sa voličmi preferovaného kandidáta na zvoliteľné miesto, a teda aj zabetónovanie takéhoto kandidáta na pozícii, o ktorej rozhodla strana, ale nie občania.
Predložená novela nastavuje túto hranicu na 0,2 % všetkých platných hlasov odovzdaných v daných voľbách, a teda nielen hlasov odovzdaných konkrétnej, danej strane. Toto je tá zásadná zmena, o ktorej hovorím, na prvý pohľad síce kozmetická, pretože ono to vychádza približne rovnako pre stredne veľké politické strany, ale zásadná pre veľké politické strany, kde bude podstatne väčšia šanca sa prekrúžkovať, a, naopak, pre menšie politické strany, kde poradie určené vedením strany môže byť do istej miery zachované.
Pri napríklad 2,5-miliónovej účasti, teda približne obvyklej, ktorú mávame na Slovensku, by tú hranicu predstavovalo približne 5-tisíc hlasov. Takto nastavený model na jednej strane zohľadňuje tú silnú vôľu voličov, o ktorej som už hovoril, na strane druhej nedevalvuje význam poradia na kandidátnych listinách, a toto ja vysvetlím potom osobitne v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, konkrétne najmä u menších politických strán. Ako som už zdôraznil, na priemerne veľké strany z hľadiska počtu mandátov to bude mať neutrálny vplyv a o tom potom viacej poviem v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis