Videokanál poslanca

Dobrý deň, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 265). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja len teda ďakujem všetkým za príspevky, určite boli všetky užitočné a teším sa na to druhé čítanie, kedy budeme diskutovať o konkrétnych riešeniach. Myslím si, že to nakoniec nebude také zlé.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len nadviazal možno skôr na pána poslanca Viskupiča, zobral mi trošku z bodov, ktoré som chcel tuná ja uviesť.
Ako si pamätáte, my sme predkladali na minulej schôdzi zrušenie tohto, tohto zákona, považujeme ho za zlý, to sme aj povedali prečo. A zrušiť sme ho chceli z toho dôvodu, že nie sme presvedčení, že novú záťaž území by mali znášať len tí noví, pretože z tej novej výstavby a z rozvoja majú úžitok aj tí, čo už tam bývajú. Čiže je to filozofická otázka.
Napríklad keď sa len tak zamyslíte, že teda tým novým dáme infraštruktúru zaplatiť, ale, ale nebude, ale, ale práva k tomu, čo financujú, už nebudú mať oni sami, ale celé mesto. Čiže istým spôsobom diskriminuje nových voči, voči tým, ktorí už v tom meste bývajú, a sme toho názoru, že sa mala o tom urobiť naozaj siahodlhá diskusia, ako to celé, ako túto infraštruktúru financovať. A som za to, že našlo by sa riešenie.
Ja osobne určite by som uprednostnil tú daňovú politiku, ktorá by sa nastavila v tých mestách. Aj som to spomínal, že, že dôvodom, prečo je to takto navrhnuté a takto uplatňované alebo bude od 1. novembra, je, že, že naozaj tí primátori a starostovia obcí sa obávajú ísť do tých daní.
Len jednu vec poviem, že naozaj máme jedny z najnižších daní z nehnuteľností, a vieme, že tou daňovou politikou s daňami z nehnuteľností vieme dokonca ten rozvoj moderovať akýmsi spôsobom, pretože ak, ak, a nie je to tajomstvo, keď poviem, že v každom meste je mnoho, mnoho bytov napríklad, ktoré boli kúpené len ako investícia. Sú prázdne, ale správnou daňovou politikou by sme vedeli tie byty obsadiť, pretože tí, ktorí, ktorí ich kúpili, by ich v prípade povedzme vyššej tej dane predávali a nemuseli by sa stavať nové a, a nemuseli by sme riešiť tento problém. Ale to vy viete, ktorí ste primátori, starostovia, ako to je.
Ja by som chcel len pridať ďalšie, ďalšie body a hlásim sa do spolupráce k tým podávaniam pozmeňovacích návrhov v druhom čítaní. My tento návrh podporíme. A pridám k tomu, čo povedal pán kolega Viskupič, že vyňať tie rodinné domy, ďalšie dôvody a problémy alebo závady, ktoré v tom zákone vnímame. Určite, určite by sme chceli zmeniť výšku poplatkov, a to tak, aby ten poplatok nebol od 10 do 35, ale aby bol od nula do... Alebo aby to bolo formulované tak, že poplatok je do výšky 35, ale aby mesto malo možnosť napríklad dať aj poplatok nula, teda resp. ho nedať, pretože predsa mesto, keď už prijme VZN, mám za to, že ten zákon je dnes formulovaný tak, že to musí byť 10 minimálne, a potom má možnosť len neprijať VZN, keď ho nechce dať.
Čiže dobre, tak urobme to tak, nechajme právo mestám, nech si VZN prijmú, ale potom nech je právo alebo možnosť, aby, aby aj tam, kde mesto chce podporiť rozvoj, tak tam nech potom tam dá nula. Napríklad výstavbu priemyselných hál pre, pre výrobcu, ktorého mesto chce privítať. Lebo však na to sme aj poukazovali, že mesto najprv, teda štát najprv dá finančné stimuly investorovi, ktorého chce pritiahnuť do mesta, no a to mesto ho privíta potom takýmto poplatkom za rozvoj, čo je kontraproduktívne.
Ďalšiu vec, ktorú by sme určite chceli zaviesť do zákona, je, aby, aby občania boli transparentne informovaní, nielen teda že to platia, platia to nakoniec tí občania, ktorí tam budú bývať alebo, alebo investori, ktorí, ktorí tam investujú, ale teda tí vlastníci budúci, a určite by chceli vedieť, na čo presne boli tie vybraté peniaze použité. Čiže chceli by sme dať do zákona záväzok alebo povinnosť mestám, aby povedzme formou verejnej vyhlášky dvakrát za rok, aby to nebolo príliš administratívne náročné, alebo jedenkrát za rok zverejnili, na čo presne boli tieto poplatky použité, aby sme tak istým spôsobom budovali aj nejakú dôveru občanov mesta k vedeniu miest. A zároveň mestá majú tak možnosť povedať svojim ľuďom, vybrali sme tieto peniaze a pozrite, na čo sme ich použili, aby tí ľudia nemuseli ísť cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby jednoducho toto bolo zautomatizované.
A... last but not least, jak sa hovorí, a myslím si, že dokonca to je jeden z najdôležitejších momentov, ktoré chcem k tomuto povedať, je to, že, že ak teda zavádzame ten poplatok do, do života a dávame tým novým, ktorí teraz prichádzajú do toho územia a zaťažujú ho, tak potom, potom musíme riešiť ten problém, ktorý nám tu zostal a ktorý máme v cestnom zákone. Keďže mestá dnes na základe cestného zákona žiadajú financovať vyvolané investície, tak som presvedčený, že ak prijmeme nejaké alebo máme tento zákon o poplatku za rozvoj, tak potom, tak potom musíme s týmto niečo robiť, pretože my sme, my sme tým investorom alebo developerom pridali. Pridali sme im náklad, záťaž, ale zároveň sme ponechali v cestnom zákone právo mestám, aby vyberali aj financie alebo žiadali výstavbu vyvolaných investícií. To sú tie pripojovacie pruhy, kruhové objazdy a tak ďalej.
Čiže ak chceme byť dôslední a chceme povedať, že peniaze chceme na infraštruktúru a chceme to stransparentniť, tak to urobme, ale potom, potom poďme do dôsledkov a z toho cestného zákona také právo dajme preč. Pretože potom to nemáme opäť úplne na 100 % transparentné, pretože zase bude mesto môcť individuálne pristupovať ku každému developerovi a povedzme niekomu dá urobiť ten kruhový objazd a niekomu ho nedá a bude to financovať povedzme z tohto poplatku za rozvoj od iných, ktoré už vybral. Čiže som za to, aby sme aj do tohto vstúpili, do tohto druhého zákona, a upravili to aj tam. A tak to bude podľa mňa už, už takmer dobre, ak, hovorím takmer, pretože náš zámer bol trošku iný, ale vieme sa priblížiť skoro k tomu ideálu, keď budeme opravovať tento existujúci.
No, uvidíme, sám som naozaj zvedavý, od 1. novembra ako sa tie VZN -ká začnú liahnuť a ktoré miesta budú prvé, ktoré budú chcieť uplatňovať tento poplatok. Zatiaľ všetci len hádame, kto, kedy a v akom rozsahu také VZN prijme.
Takže ako hovorím za náš klub, určite podporíme to, aby to išlo do druhého čítania. Budeme vidieť, ako naložíte s našimi pozmeňovacími návrhmi, ktoré predložíme, ktoré som vám teraz povedal.
Ďakujem za slovo.

Nemám svetlo. Mám, ďakujem. Ja som teda, pán kolega poslanec, počúval vás pozorne, rozprávali ste o histórii, o Ľudovítovi Štúrovi, ale..., a samá kritika. Bola to len kritika toho, čo v tomto návrhu zákona je, a, ale žiadne návrhy. Takže dnes sme nie v prvom čítaní, teraz sme v druhom čítaní, o to nejde, len o to, si tu robiť PR a kritizovať a kritizovať, ale mali ste príležitosť teraz predložiť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu a niečo zmeniť. Vaši voliči to podľa mňa od vás očakávajú, volili vás a predpokladám, že neočakávali od vás, že budete tu len kritizovať. Ste poslanec Národnej rady, mohli ste tam predniesť niekoľko pozmeňovákov a pokúsiť niečo presadiť alebo minimálne svojim voličom ukázať, že máte reálny záujem niečo v tom riešiť. Tak naozaj nechápem, prečo ste nič nepredložili, tak skúste mi na to, prosím, odpovedať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja som teda, pani ministerka, počul niekoľkokrát to slovo transparentnosť a ja by som, možnože teda som zle čítal, a mám technickú otázku, pretože chcel by som vedieť, tu v § 2 ods. 1 sa špecifikuje, kto je partnerom verejného sektora. A teda odpovedzte mi, prosím, na otázku, že ak vyhrá niekto verejné obstarávanie a objedná si tie služby u ďalšieho subjektu, tak ja to teda tak vidím, že ten subjekt už nie je partnerom verejného sektora. Alebo je? To je otázka. A čo ak potom ten, ktorý je subdodávateľ, si to zase ďalej v ďalšom reťazci objedná a dostane sa von z tohto zákona. Takže toto by som chcel vysvetliť, či tá transparentnosť končí na tom prvom stupni a potom to transparentnosť nie je, alebo to tak nie je, ako ja tvrdím, a potom teda chcem vidieť, kde to v zákone je takto vysvetlené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja som len chcel doplniť našu kolegyňu Janu Kiššovú, že keď spomínala tie prípady, kedy sa reštrukturalizáciou riešili vlastne ekonomické problémy firiem, tak vlastne dnes sa v tlači objavil prípad Carrefouru, kedy vlastne tí nešťastníci veritelia dostanú len 3 % zo svojich peňazí a namiesto 17,5 milióna eur dostanú nakoniec len 430-tisíc eur. Takže určite je najvyšší čas niečo s týmto zákonom robiť. A v druhom čítaní, predpokladám, že podáme nejaké pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom by som chcel povedať, že kvitujem, čo povedal pán minister, že je to majetková daň. Áno, je to majetková daň a v Európe už nazývaná registračná daň, nie je to žiaden registračný poplatok. Poplatkom by to bolo, keby to naozaj pokrývalo administratívne náklady súvisiace s registráciou vozidla. Motoristi teda u nás platia daň z motorových vozidiel, spotrebnú daň, diaľničné poplatky, na toto všetko DPH, diaľničné mýto a teraz ešte ďalšiu registračnú daň.
Pred niekoľkými mesiacmi sme predkladali návrh, ktorý mal riešiť aj ten problém, ktorý pán minister spomenul, a to je to konanie Európskej komisie ohľadom tohto poplatku voči Slovenskej republike. To konanie bolo začaté preto, pretože bola porušená zmluva o fungovaní Európskej únie, a to v tom zmysle, že ojazdené vozidlá mali platiť rovnako vysokú registračnú daň, budem to už volať registračná daň a nie poplatok, ako vozidlá nové.
My sme v tomto navrhovali, poďme sa vrátiť do sumy 33 eur, aby to teda bolo poplatkom, čím by sme vyriešili aj to, že by to naozaj bolo poplatkom, a vyriešili by sme aj ten problém, ktorý nám vytýkala Európska komisia. To, že ministerstvo chce riešiť povedzme nejaké environmentálne zaťaženia a tak ďalej, to sa dalo riešiť aj inak, aj v iných zákonoch alebo napríklad aj v tej spomenutej dani z motorových vozidiel.
Samozrejme, matematika nepustí, náš návrh neprešiel, a tak ministerstvo prišlo so svojím návrhom, pretože konať muselo. No ale, keď to tak poviem, neboli by to sociálni inžinieri, ak by niečo nevymysleli. Vymysleli to, že keďže musia ustúpiť na vozidlách ojazdených, tak zaviedli opakované platby vysokých poplatkov, tak aby o svoje milióny v rozpočte neprišli. Ak by boli poplatky ostali na pôvodnej výške, ako tomu bolo do októbra roku 2012, 33 eur za vozidlo, príjmy do rozpočtu boli približne v úrovni 13 miliónov ročne z tohto poplatku. Po zavedení poplatku, ktorý v tom októbri schválila Ficova vláda, stúpli na úroveň približne 47 miliónov ročne, to je aj v súčasnosti. No a samozrejme, kto by sa chcel takejto sumy vzdať? No a tak to prepočítali, vyšli v ústrety Európskej komisii, trošku sa uľavilo tým vozidlám v menších kubatúrach, pridalo sa na vozidlách vo vysokých kubatúrach alebo výkone, aby sme boli úplne presní, ale pridalo sa tým, ktorí si jednoducho vozidlá medzi sebou predávajú a kupujú.
Takže môžem teraz opraviť, že nie registračná daň, ale daň z prevodu vlastníctva motorového vozidla. Takto to musíme začať už chápať a nie ako daň. My sme jednoducho zdanili prevod motorového vozidla medzi vlastníkmi a takto to teraz tu v tejto našej krajine mať budeme.
Samozrejme, my sa pokúsime v druhom čítaní predložiť pozmeňovací návrh, aby to bol zase len poplatok, ako to poplatok má byť. Nakoniec, vyjadrili sa aj v pripomienkovom konaní rôzne zamestnávateľské organizácie, dokonca bola tam aj výtka z ministerstva dopravy, bola tam aj zásadná pripomienka z ministerstva vnútra, ktoré odkazovalo na ten problém s ohodnocovaním vozidiel pri platbe, pretože dnes už na tých dopravných inšpektorátoch majú zavedený systém tých poplatkov a v prípade, že tam prídu ľudia so svojimi súdnoznaleckými odhadmi na tie ojazdené vozidlá, tak zase len vznikne nový problém. Takže vyrába sa tu na problémy ďalší problém, s čím, samozrejme, súvisia obavy, že sa budú vyrábať také súdnoznalecké odhady na cenu vozidla, aby tie poplatky boli čo najnižšie. Toto sú nie moje vyjadrenia, toto sú vyjadrenia ich vlastného ministerstva vnútra.
Takže máme tu vládny návrh, ktorý má teda riešiť a takto teda filigrantsky ho aj rieši, ten problém, ktorý nám Európska komisia vytkla, ale ako vravím, budeme platiť novú daň, daň z prevodu vlastníctva motorového vozidla. Chcem sa ale pri tejto príležitosti, keď tu je pán minister, ho opýtať. Pán minister, pán minister, áno? Ďakujem.
Od októbra 2012 je v platnosti tento vysoký poplatok alebo registračná daň za vozidlá. Za toto obdobie bolo vybraté summa summarum 100 miliónov eur navyše oproti stavu, kedy by tento poplatok nebol. Alebo teda bol by v tej sume 33 eur, ako to bolo do roku 2012. Tak chcem vás teraz požiadať, aby ste povedali občanom a motoristom, čo za tých 120 miliónov dostali za tie tri roky. Naozaj konkrétne by som to chcel počuť, pretože na prihlasovaní alebo na oddeleniach dopravných inšpektoroch je stále chaos, stále čakajú ľudia, chodia tam v skorých ranných hodinách, aby sa prihlásili a stihli si registrovať svoje vozidlo. Cesty máme rozbité, 40 % ciest 1. triedy máme v katastrofálnom stave, mosty tiež a naozaj chcem vedieť, načo tých 120, a teraz prosím nie tie, ktoré boli použité na obnovu informačných technológií z eurofondov, ale 120 miliónov, ktoré doniesli za tie tri roky motoristi na dopravné inšpektoráty.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Petra Osuského a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (tlač 218).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mám tu reakciu na odpoveď, ktorú mi poslal pán minister vnútra Robert Kaliňák, a týka sa problémov občanov v obci Dvorianky.
Obec Dvorianky je na východe Slovenska v okrese Trebišov a táto obec má veľké problémy, konkrétne teda obyvatelia v tejto obci majú veľké problémy s tým, že im cez obec... (Ruch v sále.)
Môžem poprosiť tichšie trošku.
Že im cez obec jazdia kamióny s hmotnosťou nad 12 ton nadmernou rýchlosťou a spôsobuje to nielen vibrácie, ale následne praskanie objektov v tejto obci a nevedia nijako presvedčiť orgány štátnej moci, aby im pomohli. Oslovovali už aj ministerstvo dopravy, oslovovali aj ministerstvo vnútra, aby zaviedlo a nainštalovalo v tejto obci stacionárne radary, ktoré by kontrolovali dodržiavanie rýchlosti v tejto obci.
Odpoveď pána ministra bola: "V prípade zavedenia automatizovaného dohľadu v cestnej premávke inštitút objektívnej zodpovednosti bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky presadzovať umiestnenie technických prostriedkov aj v tejto obci."
Tak ja sa pýtam, v prípade zavedenia, veď práve ministerstvo vnútra má o tom rozhodnúť.
Dovolím si ilustratívne vám ukázať, ako vyzerá komunikácia v tejto obci (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu) po tom, ako bola prekvalifikovaná na cestu 1. triedy. A ako sami vidíte, na tejto ceste nie je možné ani zastaviť policajnému autu, ktoré by meralo rýchlosť, a ani odstaviť vodiča, ktorý ide nepovolenou rýchlosťou, lebo nie je kde. Cesta bez krajnice, hneď vedľa cesty sú trávnaté plochy a ešte je to aj v spáde. A to, čo tam vidíte, tie odbočovacie pruhy, to sú vlastne len cestičky k jednotlivým bránam rodinných domov. Takto je to cez celú obec a približne ďalších 300 metrov za a pred obcou. To vám pripájam ešte aj obrázky tzv. spomaľovacích ostrovčekov, ktoré ale nikoho nespomaľujú, a prax je taká, že kamióny to napríklad v noci strihnú vľavo a žiaden ostrovček neakceptujú.
Som rád, že tu je aj pán minister dopravy, lebo aj na toho a ešte na vášho predchodcu sme dávali interpeláciu v zmysle tom, že Slovenská správa ciest, ktorá mala opraviť tieto spomaľovacie ostrovčeky, zdá sa, že vcelku ignoruje termíny, ktoré záväzne má rešpektovať, ale to neskôr, lebo dnes sme tu vo veci interpelácie na ministra vnútra.
Takže moja požiadavka opätovne na pána Kaliňáka je: Zriaďte, prosím, konečne tie stacionárne radary, pretože podľa nás sú jediným riešením, ako v skutočnosti kontrolovať nedodržiavanie rýchlosti.
A doplním to len samotným vyjadrením Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, ktoré citujem: "V obci Dvorianky vzhľadom na chýbajúcu krajnicu a chýbajúce vhodné plochy na zastavenie vozidiel je možné vykonávať meranie rýchlosti len v obmedzenom rozsahu. Kontrola rýchlosti sa vykonáva denne. Vzhľadom na nízku rizikovosť úseku, dlhodobo v obci Dvorianky na hlavnej ulici sme nezaznamenali dopravné nehody. Dohľad nad cestnou premávkou sa na meranie rýchlosti vykoná v rozsahu primeranom dopravno-bezpečnostnej situácii v obci."
Bohužiaľ, ako aj z niekoľkých televíznych spravodajských výstupov je jasné, že predovšetkým v nočných hodinách tranzitujúci kamionisti nedodržiavajú rýchlosť, a to, čo samotní občania aktivisti v tejto obci namerali, boli rýchlosti 70 a viac kilometrov za hodinu.
Takže budem opakovane žiadať ministra vnútra v ďalšej interpelácii, aby nám - ani nie mne, ale aby týmto občanom - odpovedal, kedy, kedy sa dočkajú povedzme aspoň tých dvoch stacionárnych radarov na oboch koncoch obce.
Ďakujem za pozornosť.

Dobre. Dovolím si radšej použiť inštitút záverečného slova, aby som nemal len dve minúty. K jednotlivým faktickým by som sa vyjadril.
Teda ku kolegyni Anke Zemanovej. No, ja som napríklad už urobil si aj také stretnutie s primátorom Banskej Bystrice, keďže som odtiaľ, a pýtal som sa ho, aké má on predstavy. A má k tomu rôzne výhrady, ale sám mi povedal, navrhneme. Určite to chceme využiť, tento inštitút. Už sa teraz toho bojím, ako to dopadne v našom meste.
K tomu, ako je to v mestách, v ktorých primátori sú poslanci strany SMER, ktorí toto iniciovali, tak to by som naozaj si rád vypočul. Bohužiaľ sa tu nenachádzajú. A bolo by veľmi, veľmi prínosné, keby na to zareagovali a keď nie tu, kľudne cez médiá, ako budú a sú pripravení na uplatňovanie tohto zákona po 1. novembri.
Pán poslanec Gál, ja sa vrátim k tomu, a asi teraz asi o tom aj debatujete, ja som presvedčený, že ak je napísané v zákone "je možné použiť" a potom je, že na čo, tak ja som teda presvedčený, že ak tam nie je slovo "len na", tak potom určite, určite; počul som rôzne výklady, vy ste presvedčený o tejto variante, bolo by to veľmi zaujímavé, keby sa to riešilo.
Súhlasím s pánom Viskupičom, čo povedal k tej výnimke a tej som sa vo svojom príhovore nedotkol, že áno, že majitelia nových domov do 150 metrov sú vyňatí, ale majitelia bytov sú vlastne nepriamo zaťažení, keď si kupujú napríklad byt v novostavbe a má 30 metrov, 40 metrov. Kupujú si malometrážne byty, pretože sú neni z tých bohatších, no ale tak im dajme ten poplatok. Pretože u koho skončí ten poplatok? No, chceme povedať, že ten developer je ten zlý, lebo je úplne jasné zo zákona, že nie, zvýši mne daň z nehnuteľnosti, pretože to neurobí žiaden starosta, žiaden primátor, pretože to sú stratené voličské hlasy. Ale ukázať prstom na developera, ktorý ide stavať, to je ten zlý, toho zaťažíme. Ako to je ale so všetkými poplatkami, či už sú to bankové poplatky alebo akékoľvek, aj tento poplatok skončí nakoniec na faktúre pre toho kupujúceho, kto si kupuje ten byt a aj ten malometrážny.
K pánovi Budajovi. Áno, súhlasím, že toto je závažná vec, a aj preto si myslím, že v čase, kedy sme dva mesiace pred začiatkom účinnosti tohto zákona, už nie je veľmi čas na to, aby sme teraz začali novelizovať a plátať ten zákon, ktorý tu máme. A preto my navrhujeme zrušiť ho a poďme pracovať na niečom systematickom, novom, ktoré; riešení, ktoré pomôže obciam financovať infraštruktúru, avšak nie tak, ako je to upravené v tomto zákone.
Ďakujem pekne.