Videokanál poslanca

Dobre, ďakujem za všetky pripomienky.
Vyjadrím sa zvlášť k pripomienke pána Hambáleka. Takto, my nehovoríme, že pokutu znižujeme len tak, my hovoríme, pokutu znižujeme, ak do 15 dní podrobíte svoje vozidlo kontrole technickej aj emisnej. A to je veľký rozdiel, pretože my tu nehovoríme, že pokuta je vysoká, tak ju znížime. My to podmieňujeme, podmieňujeme to vykonanou kontrolou, čo dnes v zákone nie je. Dnes je v zákone, že ak do 15 dní uhradíte pokutu, tak platíte len dve tretiny. My hovoríme, budete platiť ešte menej, ale musíte auto podrobiť kontrole, to znamená, my ich motivujeme a my chceme práve zmeniť to a to, čo hovoríte, splniť, aby tých áut na cestách bolo bez STK a emisnej čo najmenej. Takže to je presne náš zámer.

Ďakujem. Takže ešte raz, ako som v úvode uviedol, spolu s kolegami Milanom Laurečníkom, Janou Kiššovou a Martinom Klusom predkladáme novelu zákona 725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.
Cieľom nášho návrhu je reakcia na situáciu, ktorá sa deje v udeľovaní obrovských a pre niektorých ľudí likvidačných pokút, ktoré sú dnes automaticky udeľované všetkým držiteľom motorových vozidiel, ak nestihnú svoje vozidlo podrobiť kontrole technickej alebo emisnej kontrole tak, ako majú.
Najskôr trochu štatistiky. V Slovenskej republike je v súčasnosti v evidencii približne 3 mil. motorových vozidiel. Ich priemerný vek je približne 11 rokov, pričom priemerný vek vozidiel v Európskej únii je 7,5 roka, pričom drvivá väčšina vozidiel z tých 3 mil. u nás má vek viac ako 13 rokov. Z tohto vyplýva, že pri nastavení zákona, ako ho dnes máme, musí každý držiteľ vozidla počas jeho životnosti podrobiť svoje vozidlo kontrole približne 4- až 5-krát. Prečo to hovorím? Práve starší a sociálne slabší ľudia sú vlastníci týchto starších motorových vozidiel, a aj keď je v súčasnosti možné nastaviť si notifikáciu na stránke jednotného informačného systému v cestnej doprave, hovoríme tu o ľuďoch, ktorí sú obvykle menej počítačovo gramotní a častokrát nielenže buď sú menej počítačovo schopní, alebo počítač nemajú, alebo nepoužívajú e-mail, alebo dokonca nepoužívajú ani mobil. A čo sa stane, ak držiteľ takéhoto vozidla nestihne podrobiť svoje vozidlo včas? Od marca 2016 na základe tohto v súčasnosti platného zákona okresné úrady môžu, a už aj tak konajú, automaticky zasielajú pokuty, a to 165 eur za zmeškanú kontrolu technického stavu a rovnako 165 eur za zmeškanú emisnú kontrolu, to je teda spolu 330 eur pre týchto ľudí.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto považujeme za neakceptovateľné a naším návrhom to práve chceme zmeniť. Zmeniť to chceme tak, aby tie pokuty neboli likvidačné, ale primerané a motivačné. Konkrétne náš návrh spočíva v tom, že ak už niekto termín kontrol nestihne a dostane pokutu, dávame mu naším návrhom novely zákona šanca aktívnym konaním vyhnúť sa tej veľkej pokute, a to tým, že ak do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu prevádzkovateľ svoje vozidlo podrobí povinnej emisnej či technickej kontrole a zároveň uhradí 66 eur z uloženej výšky pokuty, pokuta sa bude považovať za uhradenú v plnej výške.
Prečo sme volili sumu 66 eur, tak táto pokuta 66 eur už dnes v zákone je pre prípady, kedy držiteľ vozidla je nejakým spôsobom informovaný, a to práve z konania na dopravnom inšpektoráte. Predovšetkým jedná sa o prípady, kedy si niekto dovezie vozidlo a sú tam nejaké termíny, potom sú tam prípady, kedy si vozidlo prestavuje, takže tu ale si odkontrolovať ten svoj termín, a preto dávame aj takúto šancu aj takým, ktorí dodatočne tú kontrolu si vykonajú a do tých 15 dní. Teda všetky prípady majú podobnosť v tom, že je tu priame určené termínu v kontakte s úradmi.
Čo ale nie je v prípade termínu štyri, resp. každé dva roky, tak ako to v zákone je, a to je presne dôvod, prečo chceme, aby v prípade, že držiteľ vozidla bol pokutovaný úradom a chce spolupracovať a napraviť tak svoje konanie, aby bolo v súlade so zákonom, aby aj táto pokuta bola v rovnakej výške 66 eur.
Na záver by som len chcel povedať, že náš zákon teda motivuje prevádzkovateľa vozidla k čo najskoršiemu podrobeniu svojho vozidla technickej a emisnej kontrole a môže tak namiesto 330 kumulovaných eur zaplatiť 132 eur a ušetriť takmer 200 eur.
Už len jednu poznámku technického charakteru, na portáli Slov-Lex je predbežná informácia o tom, že ministerstvo dopravy sa chystá predložiť zmenu tohto zákona, v ktorej oznamuje, že bude liberalizovať sieť staníc technických kontrol a zároveň bude znižovať výšku tejto pokuty, a to presne našou metodikou, že ak sa držiteľ vozidla dostaví a podrobí do 15 dní vozidlo kontrole technickej a emisnej, tak bude pokuta v plnej výške uhradená, ak uhradí jednu tretinu tejto pokuty. Čiže plánované ministerské kroky idú ešte ďalej, s čím veľmi radi súhlasíme. A čo chcem ale povedať, zákon tu máme a využime teda a vyzývam týmto aj koaličných poslancov, keďže ich zámer v podstate bol inšpirovaný naším návrhom, aby sa pridali a aby sme čo najrýchlejšie tento zákon schválili, aby sme tak už budúci mesiac v druhom čítaní definitívne zákon schválili a dali do praxe, lebo sú tisícky vodičov alebo majiteľ vozidiel, ktorým hrozí takáto obrovská pokuta.
Takže ďakujem za pozornosť, to je všetko.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, poslanci, vážené prázdne stoličky, to sa asi dnes stane celkom populárnym pojmom, spolu s kolegami, s Milanom Laurenčíkom, Janou Kiššovou a Martinom Klusom, predkladáme novelu zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.
Cieľom nášho návrhu je znížiť drakonické pokuty, ktoré sú dnes automaticky udeľované všetkým držiteľom motorových vozidiel, ak nestihnú svoje vozidlo včas podrobiť kontrole STK a EK.
Detailne sa vyjadrím v rozprave k tomuto návrhu, do ktorej sa aj hneď hlásim. To je nateraz všetko.

Ďakujem pekne, pán minister. Určite odovzdám tento odkaz presne konkrétnej osobe, ktorá mi poslala e-mail, a nebola jediná. Lebo to sú ľudia, ktorí práve chodia do práce z Novej Bane, napríklad, alebo zo Žarnovice do Zvolena. Skutočne je to tak, ako hovoríte, že až okolo 25 kilometrov musí prejsť ten človek, aby sa vyhol, ani nie kilometer, možno 800 metrov je to, ja som si to tu práve otvoril na Google net. A budem rád, ak mi teda písomne poviete, keď to vyriešené bude, aby som mohol toho občana informovať. Myslím si, že nájdu sa. Ja som si teda pozeral aj väčšie, teda viac takýchto na Slovensku oblastí. Možno budú len dve také. Nebude ich veľa. A bol by som naozaj rád, keby ministerstvo takto vyšlo v ústrety motoristom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem hovoriť dlho. V rámci rozpravy k rozpočtu som sa vyjadroval k cestnej infraštruktúre, železničnej infraštruktúre, k službám na nich, ale čo ma v tejto správe zaujalo, sú ekonomické výsledky spoločnosti, ktoré sú pod ministerstvom dopravy, a to konkrétne letiská.
Vláda Slovenskej republiky v roku 2014 vypracovala stratégiu rozvoja letísk, ktorá ale, bohužiaľ, nebola vôbec konkrétna, bola plná prehlásení, keď to poviem nadnesene, chceme svetový mier. Teda zanalyzujeme, pripravíme, porovnáme a budeme konať. Ubehli dva roky a odvtedy nemáme vypracovanú žiadnu konkrétnu stratégiu o tom, čo vláda Slovenskej republiky chce robiť s letiskami, ktoré chce zrušiť, ktoré chce zachovať, a teda naozaj dokument, v ktorom by povedala občanom tejto krajiny, ako to vlastne myslí s rozvojom letísk, teda povedať pravdu, kde letisko nebude, kde s ním štát neráta a kde s ním naozaj ráta aj za cenu dotovania alebo inak financovania zo štátneho rozpočtu.
Keď sa pozriete, je to v podstate hneď príloha č. 1 tohto dokumentu a hneď na začiatku sú spoločnosti, ktoré patria pod gesciu ministerstva dopravy, sú tam Národná diaľničná, Železnice Slovenskej republiky, dopravca ZSSK a tak ďalej a hneď pod tým sú letiská.
Za ostatné tri roky tu máme štyri letiská, ktoré kontinuálne dosahujú straty. Letisková spoločnosť, okrem; áno, opravujem, Letisková spoločnosť Žilina ju dosiahla v roku 2015. Hneď za nimi Letisko Poprad-Tatry, v ktorom má štát 97 aj dačo percent a vlastné imanie 22 miliónov, kontinuálna strata medzi 200 a 80-tisíc ročne. Letisko Milana Rastislava Štefánika Bratislava, 100-percentný vlastník štát, vlastné imanie 250 miliónov, straty 7 miliónov, 6,7 milióna, 7,3 milióna za rok 2015. Letisko Košice, to je jediné v zisku, aj keď v malom, tam má štát 34 %, ale, a tu sa chcem pozastaviť, Letisko Piešťany.
Práve preto sa chcem pri tomto letisku prizastaviť, pretože momentálne tam prebieha poslanecký prieskum, ako iste viete, a aj z tejto pozície keď vidíte tie výsledky, štát tu má 22 %, vlastné imanie približne 20 mil. a straty každý rok 500-tisíc. 500-tisíc, ktoré sa tam kumulujú, a to sú straty. Dlh, ktorý má táto spoločnosť, vyplývajúci z prieskumu, ktorého som účastníkom, je v tejto chvíli 1,9 milióna, z toho približne 600-tisíc je dlh na dani z nehnuteľnosti mestu Piešťany. Približne 600-tisíc je dlh, ktorý táto spoločnosť dlží členom predstavenstva na odmenách za, myslím, že 5 alebo 6 rokov dozadu, ktoré oni si nevyplácali, avšak to neznamená, že si ho neuplatňujú, dvaja z nich, štátni nominanti z minulosti, si ho už uplatňujú súdne.
Tomuto letisku vzhľadom k tým konaniam, ktoré momentálne prebiehajú, zatiaľ likvidácia nehrozí, tá bola odložená, ako iste viete, hrozí ale konkurz. To znamená, že tu hrozí, keď to poviem len materialisticky, štátu, lebo tak môžme sa baviť o jednotlivých akcionároch, tam má VÚC-ka, tam má, trnavská má 60 %, mesto Piešťany 20 a štát 20, keď nehovorím o konkrétnych drobných percentách. Takže tu má, tu je vlastné imanie 20 miliónov. Štát tu má 20 percent. Takže je najvyšší čas, aby sa štát začal zaoberať tým svojím, keď to poviem veľmi zjednodušene, štvormiliónovým majetkom v tomto letisku. A z prieskumu, ktorého som sa zúčastnil, je, bohužiaľ, výsledok alebo stav tohto letiska taký, že už v mesiaci januári alebo februári nebudú mať títo ľudia na mzdy. A ak sa tým vláda, minimálne z pozície svojho podielu, nezačne zaoberať, tak na tomto štát prerobí. Tí, ktorí sú tam veriteľmi, sa o majetok tohto letiska potrhajú ako supy.
Takže chcem vyzvať ministra dopravy, aby si pozrel, ak si teda nepozrel, lebo neviem, či túto správu videl, aby začal konečne riešiť stratégiu rozvoja letísk a aby sa urobila podrobná analýza toho, čo je pre štát výhodné, ako to chce, čo si chce nechať a čo si nechce nechať. Povedať pravdu ľuďom, či a ktoré letiská vieme si zachovať, ktoré si nevieme, ale musí začať konať, nie je za päť dvanásť, v prípade letiska Piešťany je už 12.05. Takže z tejto pozície, z tohto stolíka by som ho chcel vyzvať, aby skutočne začal okamžite konať.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel venovať tomu bodu 5, kde sa pridávajú výnimky. Opäť sme tu pri výnimkách a práve si nemyslím, že toto je to najvhodnejšie, lebo to sa predsa dá riešiť aj tak, že tú sadzbu nastavíme od nuly. Ale hlavne iná vec ma trápi, že my vo výnimke vlastne obcí, aj keď hovoríte, že chcete dať právomoc obci, tak tu v tomto prípade touto výnimkou vy obci bránite, aby sa rozhodla. Vy jednoducho jej zakazujete, aby dala sadzbu za rozvoj pri výstavbe haly.
A tak sa chcem opýtať, že ako normálne živý príklad povedzme, lebo to tu máte uvedené, že športové účely, športové haly, zimné štadióny. Poviem extrém, tak si predstavme nejaký futbalový štadión, kde bude 20, 30-tisíc miest na sedenie, aké toto vyvolá náklady na infraštruktúru, napríklad nielen parkovanie, parkovanie povedzme spraví investor, ale ďalšie napojenia na cesty, pripájacie pruhy a tu zo zákona oni nebudú mať právo si vybrať ani euro.
To je jedna vec a druhá vec, v bode 6 (reakcia z pléna) v bode 6 zavádzate, že obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e). To znamená, že vlastne vstupujeme do akéhosi nového zdanenia objektov. Ja si myslím, že tento zákon naopak nemá riešiť typ objektu, má riešiť časť mesta, ktorá je zaťažená rozvojom, tam si poplatok vypýtajme a oblasť, kde je rozvoj vítaný, tam poplatok nedávajme. Ale tu ideme vlastne vstupovať ako keby do novej dane z nehnuteľností, lebo tu hovoríme o konkrétnych objektoch.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, ja sa hlásim k tej konštruktívnej debate a práve preto stále by som teda, škoda, že a teda reagujem na vás, že skúste teda vy mi vysvetliť, aj keď nie ste konkrétne predkladateľ tohto pozmeňováku, ako to teda ten, čo to predkladá, vysvetľuje, lebo to som vysvetlené nedostal a to je tá odpočítateľná položka 60 m². Lebo inak toto celé sa mi zdá normálne, že dobré, tuto sú vlastne samé precizovania veci, tento pozmeňovák, čo pán Choma predkladá, ale nemôžem súhlasiť s tým, že jednoducho zase sa tu zavádza istá nespravodlivosť a to, ten, čo stavia niečo, dajme tomu ten rodinný dom 150 m², tomu sa odpočíta 60 a zase ten, čo robí bytový dom, kde je, poviem, strelím, 5 000 alebo 10 000 m², tak tomu sa odpočíta 60 m² z tejto obrovskej plochy. Čiže toto je podľa mňa odborná otázka a škoda a možnože ešte v nejakej debate na ňu dnes dostanem odpoveď, ale veľmi rád by som ju počul. Ďakujem.