Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.3.2017 o 13:43 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2017 15:28 - 15:29 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Edo, výborný postreh, čo sa týka toho, že ani zmena tohto zákona, o ktorom naozaj hovoríme, že môže byť protiústavný, nám negarantuje, že tie peniaze navyše, tých 30 mil., nakoniec zaplatíme. To znamená, že len sa potvrdzuje, že skutočným dôvodom, prečo tu dnes rokujeme v takto skrátenom konaní o zmene zákona, nie je ani tá cena, s ktorou vlastne ministerstvo sem prišlo, zmena ceny pozemku, ale niečo, o čom nevieme a budú to sankcie, ktoré od nás bude žiadať koncesionár. A ja by som naozaj chcel počuť zo strany ministerstva, čo to je. Čo je naozaj reálnym dôvodom a skutočným dôvodom, prečo tu o tomto zákone rokujeme za tri pracovné dni.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2017 14:33 - 14:40 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som možno začal zase, aby to malo nejaký kontext, v tej histórii. Model PPP podpísalo ministerstvo dopravy pod vedením Romana Brecelyho v máji minulého roka, teda máme tu rok za sebou. A naozaj už v celom tom procese sme kritizovali: Pozor na to, vykúpte pozemky, porobte stavebné povolenia, prejdite to konanie, potom odovzdajte takto pripravené veci koncesionárovi a nebudú problémy.
V zmluve sme sa zaviazali na plnenie záväzkov, ktoré zjavne, ako to dnes situácia dokazuje, nemalo ministerstvo dopravy pod kontrolou. Čo teda urobilo ministerstvo? Prišlo so skráteným legislatívnym konaním pol roka po tom, ako tieto záväzky mali byť naplnené. Skrátené legislatívne konanie sa využíva naozaj v prípadoch objektívnych hospodárskych škôd typu zemetrasenie, povodne alebo iné živelné pohromy, prípadne vojny a podobne. A máme tu niečo z toho? Máme tu akurát to, že ministerstvo dopravy podpísalo zmluvu, nedobrú zmluvu, z ktorej nám vyplývajú záväzky, ktoré nie sme schopní plniť. Keď som sa opýtal v nedeľnej diskusii pána Stromčeka, štátneho tajomníka, prečo čakali pol roka, aby s tým prišli, a chcú riešiť legislatívne zmeny za tri pracovné dni, povedal mi, že taká bola dohoda s koncesionárom, že do pol roka, do tohto pol roka sa to zabezpečí. No tak sa pýtam, prečo teda, aj keď taká dohoda bola, prečo pol roka nič. Prečo sme tu nemali v januári tento návrh? Mohli sme prejsť všetkými legislatívnymi procesmi, mohlo to vidieť množstvo ústavných právnikov, odborníkov na vyvlastnenie, verejnosť, všetci sa mohli zapojiť. Nie. Teraz za tri dni máme toto riešiť.
Ale nielen to, že ten návrh tu bol predložený s predpokladom, že bude tento celý proces za tri dni ukončený. Ešte aj dnes bolo preukázané, ako sa náhli ministerstvo dopravy s celým týmto riešením. O 13.45 dnes sme skončili výbor, gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a už o štrnástej začíname rokovať o tomto bode, pričom za tých 15 minút sme mali predložiť nejaké pozmeňujúce návrhy? To takto sa robia zákony v Slovenskej republike?! Toto má byť legislatívny proces v normálnej demokratickej krajine?! Pre boha živého!
Na protiústavnosť tohto zákona upozorňujeme veľakrát a aspoň tú najzákladnejšiu haváriu a problém tohto zákona sa budeme snažiť predložením pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesie potom náš kolega Ondrej Dostál. Len už teraz sa obávam, keďže sme ho pripravovali pred uzavretím rokovania výboru, gestorského výboru, že bude v rozpore práve so záverečnou správou tohto výboru, lebo sme prijali hodenú rukavicu od ministerstva, že poďte, predložte pozmeňováky. Tak som zvedavý, ako nakoniec ten pozmeňovák dopadne.
Tú protiústavnosť predovšetkým vidíme v tom, že začnú bagre chodiť po súkromnom vlastníctve a to v stave, kedy jednoducho nie je ten pozemok vo vlastníctve zhotoviteľa stavby. Toto je jeden najzákladnejší rozpor, s ktorým nemôžeme, nemôžeme súhlasiť.
A k slovu špekulanti. Sústavne počúvame argumenty o tom, že kto sú to. Nazývame týchto ľudí, ktorí chcú predať svoje pozemky za cenu, o ktorej si myslia, že je oprávnená, špekulantami. Nuž ja si myslím, že tí špekulanti sedia práve na ministerstve dopravy, tí konkrétni, ktorí celé toto mali pod kontrolou, celý tento čas vedeli, vedeli, ako sa to vyvíja, a neustále nás ubezpečovali o tom, že všetko majú pod kontrolou. Konkrétne, tak ako môj predrečník povedal, Viktor Stromček, štátny tajomník. Je načase, aby ste, pán minister, tohto štátneho tajomníka naozaj odvolali z funkcie.
Na záver by som len jednu, jednu veľmi dôležitú výzvu dal, pán minister. Ak chceme, aby sme naďalej ostali nejakou normálnou, fungujúcou krajinou a nie banánovou republikou, stiahnite tento návrh z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a dajte ho do riadneho legislatívneho konania, lebo takto len dokazujete, že niečo nebolo povedané, niečo nebolo povedané, pretože zrazu je tu veľké náhlenie. Zrazu je tu veľké náhlenie a to také, že za tri dni musíme niečo schváliť. Niečo je vo vzduchu a nevieme čo. Dôvod toho, že niekto sa chce na tom, v úvodzovkách, nabaliť, to nemôže byť dôvod, predsa na to máme čas. Ak ste sľúbili koncesionárovi, že to musí byť do nejakého pevného dátumu urobené, tak povedzte, aké sú sankcie, keď to neurobíme do konkrétneho dátumu. Tieto sankcie nás zaujímajú, lebo inak toto pokladáme práve za špekuláciu zo strany ministerstva dopravy.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2017 17:24 - 17:33 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, k výhradám ku skrátenému konaniu legislatívnemu som sa už vyjadril, nebudem sa už k tomu vracať. Teraz by som sa chcel venovať vecnému obsahu toho, čo sme na stôl dostali. Začnem ale tým, čo sa uvádza v dôvodovej správe. Ešte raz, cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie procesu povoľovania. Problematiku výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a v rámci výstavby konania ohľadom vyvlastňovania a vôbec stavebného konania riešia prakticky tri zákony. V tomto prípade to je v prvom rade stavebný zákon, zákon 50/1976, zákon, o ktorom tu dnes jednáme, teda zákon 669/2007, zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb a tak ďalej, a tiež isté ustanovenia tohto zákona odkazujú na zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb č. 282 z roku 2015.
Stavebný zákon hovorí presne to, čo má obsahovať dokumentácia, ktorá je predkladaná v rámci stavebného konania. A konkrétne v rámci témy, ktorú tu dnes máme, tak tá je popísaná v § 139 stavebného zákona, kde sa hovorí o tom, aké väzby musia byť k pozemku, na ktorom ide sa stavať. Teda vlastnícke právo alebo nájomná zmluva, alebo dohoda o budúcej kúpnej zmluve.
Tento zákon, ktorý dnes tu máme, 669, ešte ďalej spresňuje náležitosti potrebné splniť pri získavaní stavebného povolenia pre diaľnice a rýchlostné cesty, kde sa už presne uvádzajú čísla parciel, ktorých sa tie mimoriadne opatrenia v rámci stavebného konania týkajú. A opäť zase k zákonu o vyvlastňovaní, na ktorý zase odkazuje tento zákon 669, kde sa zase v § 13 ods. 3 píše, "v prípade požiadavky na, počas vyvlastňovania na vyššiu cenu než vyvlastňovací úrad navrhne, koná alebo je odkázaný vyvlastňovaný na súd". A ako sme dnes na výbore pre hospodárske záležitosti počuli stanovisko pána ministra, prakticky akýmsi spúšťačom celej tejto zmeny zákona je práve tento bod. Nemyslím si, že tá zmena, ktorú ministerstvo dopravy navrhuje, je riešením tohto problému. Naopak, vyrábame nový, nový, ktorý môžu vyvolať podania na Ústavný súd vzhľadom k tomu, že sa tu zasahuje do vlastníckych práv osôb alebo jednoducho vlastníkov pozemkov a stavieb. Konkrétne sa hneď k tomu vyjadrím.
Ale skôr, než sa k tomu vyjadrím, by som chcel upriamiť pozornosť, že dôsledok alebo príčinou, prečo toto tu riešime, je to, že u nás súdy konajú dlho. A ešte väčším pre mňa udivením je, že ministerstvo dopravy, ktoré má svojho nominanta, tak nominanta má zo strany MOST – HÍD a rovnako má svojho nominanta aj na ministerstve spravodlivosti, ktoré má v kompetencii konanie súdov a môže robiť opatrenia k tomu, aby sa súdne konania práve v téme nezhody pri požadovanej cene v rámci vyvlastňovania riešili. A preto som presvedčený, že tu je riešenie a tadiaľ by sa mali obaja ministri s riešením uberať.
Čo konkrétne vytýkame tomuto návrhu zákona, je to, že konkrétne vzniká nový § 8, a to je zavedenie nového pojmu tzv. predbežná držba. Na základe tohto, by som povedal, práva, ktoré bude mať investor, ktorý stavia takúto líniovú stavbu, má práva v obmedzenom rozsahu vykonávať stavebné činnosti na pozemkoch a stavbách, ktoré sa na vyvlastňovaných pozemkoch nachádzajú. A čo ma, čo ma najviac zaráža, že nielen teda na pozemkoch, ale aj na stavbách. To znamená, že je v zmysle tohto zákona vyjadrená aj možnosť asanovať stavby, a tak sú vlastne tieto zásahy legitimizované priamo zákonom, hoci nie sú ešte vyvlastnené. A toto je základná naša výtka, že zákon umožňuje stavebné zásahy na súkromnom pozemku, ktorý ešte nie je vyvlastnený. Toto považujeme za silný zásah do súkromného vlastníctva obyvateľov.
Všetky ďalšie výtky, ktoré by som vymenoval, sú, viac-menej vychádzajú z toho, čo som povedal. To znamená, v praxi si celkom dobre neviem predstaviť, ako niekto, kto nesúhlasí, povedzme, s navrhovanou cenou za vyvlastňovaný majetok, bude svedkom toho, ako na základe tohto zákona mu niekto začne robiť a vykonávať nejaké zemné práce na jeho pozemku a bude s údivom sledovať bagre. A to, ako sa v zákone uvádza, že budú povolené len úkony, ktoré umožnia navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu v prípade, že vlastne nakoniec k vyvlastneniu nepríde, neviem, neviem si celkom dobre predstaviť. Keď nevieme dnes ani urýchliť súdne konania, ktoré by riešili celý tento problém, ako potom budeme riešiť tie súdne konania, ktoré budú vyvolané tými postihnutými občanmi, ktorým zasiahneme a zničíme majetok.
To je k podstate, k obsahu. Už len jednu vec mám k technickej poznámke, § 9b na záver, kde sa hovorí v prechodných ustanoveniach. Som veľmi udivený, že sa až tak, nie som teda právnik, odborník, ale radil som sa na túto tému, a potom nie sú to prechodné ustanovenia, lebo prechodné ustanovenia majú byť, ak sa niečo neukončilo počas platnosti zákona pôvodného, tak sa koná podľa stavu, ktorý platil predtým, a len nové veci sa budú riadiť novelizovaným zákonom. Tu priamo predkladateľ uvádza stavebné konania, konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neskončené pred 15. májom 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 15 mája 2017. Tak potom toto rozhodne nie je prechodné ustanovenie. Toto je podľa mňa retroaktivita.
Takže toľko, toľko za náš klub. Ešte vystúpia niektorí naši poslanci. Máme zásadné výhrady. Je to, je to zásah do osobného súkromného vlastníctva a takýto návrh nepodporíme.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2017 11:46 - 11:53 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno v podstate a rýchlo veľmi ja sa napojím na faktickú pána Janckulíka. My sme na problém toho, čo nás môže čakať vo vzťahu k podpisu modelu PPP na obchvat Bratislavy, upozorňovali. Upozorňovali sme na to viackrát, upozorňovali sme na to ešte pred podpisom, v čase, kedy sa prezentovala firma, víťazná firma, ktorá nakoniec je teraz koncesionárom. Boli sme stále ubezpečovaní, že bude všetko v poriadku, všetko je pokryté, všetko máme pod kontrolou. Upozorňovali sme ešte tesne aj pod podpisom ministra, v tom čase Brecelyho, že najprv nech vykúpi pozemky, najprv nech ukončí všetky stavebné konania, potom nech podpíše model PPP. Zároveň sme upozorňovali aj na to, že nebola využitá, stále by mohla byť alebo v tom čase mohla byť využitá aj forma financovania obchvatu zo štátneho rozpočtu. Počúvali sme stále argumenty, že nie, pretože nás tlačí čas. A ten čas bol taký, že keby sme vtedy začali konať v tej veci, tak by výstavba začala niekedy v polovici tohto roka alebo na jeseň, čo nakoniec aj tak bude. Boli by sme teda v situácii dnes, že by sme si mohli vyberať. Mali by sme vykúpené pozemky, myslím tým obdobie niekedy leta tohto roka, a mali by sme aj stavebné povolenia. A mohli sme sa rozhodovať, či podpíšeme model PPP alebo to budeme financovať zo štátneho rozpočtu. Teraz máme zviazané ruky.
Nemuselo by to tak byť, keby nás minister Brecely v tom čase počúval. A kde je dnes pán Brecely? Chcel by som ho pozdraviť. A, pán Janckulík, bol to váš predseda, dnes už ani nie je predsedom, v dnešných správach som sa dopočul, že sa vzdal nielen pozície predsedu strany SIEŤ, ale ešte aj odchádza zo strany SIEŤ. Takže toto je veľmi smutný príbeh. Nie preňho, to už nech si zváži sám, čo urobil a čo, aký záväzok podpísal pre nás všetkých, ale je to predovšetkým problém občanov, ktorí to všetci zaplatia.
Teraz k tej téme skrátené konanie. Áno, kolegyňa Janka Kiššová už hovorila o tom, že chýbali nám už v prvých dokumentoch v dôvodovej správe k tomu skracovaniu konania čísla, prečo, čo sú tie hospodárske škody. Nakoniec sme sa ich dozvedeli, že to teda sú škody súvisiace so zvýšenými požiadavkami majiteľov pozemkov, ktorí chcú na tom niečo zarobiť. Nikdy by som nepoužíval slovo špekulant, lebo tu už vstupujeme zase do nejakej roviny závisti, poukazovania, že niekto niečo predá, niečo na tom zarobí. Tu zase si myslím, že zlyháva ministerstvo dopravy v tom, že neinformuje s dostatočným predstihom obyvateľov, ktorí vlastnia pozemky v plánovaných trasách diaľnic, a nevaruje ich práve pred ľuďmi, ktorí na tých pozemkoch chcú neúmerne zarobiť. Je to nie chyba tých ľudí, je to chyba aj ministerstva dopravy, ktoré musí transparentne, ale hlavne dopredu informovať ľudí, pozor si dávajte, cez tieto a tieto trasy alebo pozemky pôjdu trasy diaľnic, nenaleťte nikomu, dávajte si na svoj majetok naozaj pozor.
Ale teraz poďme k tým škodám, ktoré boli spôsobené. No čím boli spôsobené a kto ich spôsobil? V zákone alebo v rokovacom poriadku Národnej rady je napísané odôvodnenie, kedy použiť skrátené legislatívne konanie pri značných hospodárskych škodách. V tomto prípade ale kto spôsobil tie škody? No spôsobil ich štát, ktorý také zlé zmluvy podpísal. Takú zmluvu, ktorú podpíše, zaviaže sa na rôzne kompenzačné opatrenia a nemá pod kontrolou, ako vidno, výkup pozemkov a proces stavebného konania. Takže štát sám si spôsobil škody a teraz namiesto toho, aby si aspoň toto priznal, že to bol štát, kto toto spôsobil a že si dá pozor v budúcich zmluvách, tak ide zmeniť kvôli tomu zákon a ide ho zmeniť v priebehu piatich dní. Pýtam sa teda, prečo teraz, prečo päť dní? Od januára už museli byť jasné tieto problémy, od januára tohto roka sa malo začať konať, mali sa do tohto vtiahnuť odborníci, do tvorby takéhoto zákona a bola by znížená hrozba toho, že to nakoniec skončí na Ústavnom súde.
Ja som si včera vypočul viac právnych názorov a rozhodne prevládala väčšina takých, ktorí hovoria o riziku protiústavnosti tohto zákona. Ja nechcem vykladať zákon, či je ústavný alebo nie, ale, a necítim sa takým odborníkom, ale bolo, bolo tých právnikov viac, ktorí sa vyjadrovali, a nehovorím to na základe výroku jedného.
Na záver by som možno povedal veľmi dôležitú vec a možno tam sme mali aj začať. Kto konkrétne bol pri celej tvorbe modelu PPP od začiatku pri ministrovi Počiatkovi? Kto bol ten, ktorý stále obhajoval výhodnosť modelu PPP pred všetkými inými modelmi, a kto bol ten, kto hovoril, že máme všetko pod kontrolou a pri celom tomto procese bol? Počúvali sme neustále, ako je to všetko v poriadku. A kto je pri tom aj teraz na ministerstve dopravy? Je to štátny tajomník Viktor Stromček. A ja si myslím, že, pán minister, strana MOST – HÍD a strana SMER, ktorej pán Stromček je nominant na ministerstve dopravy, preberte zodpovednosť minimálne v rovine politickej zodpovednosti a odvolajte ho z funkcie štátneho tajomníka. To je to, čo som chcel k tomuto zrýchlenému konaniu povedať. K samotnému obsahu sa potom vyjadrím, keď to bude v prvom čítaní, čo predpokladám, že nakoniec ešte dnes aj bude.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.4.2017 14:47 - 14:53 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Začal by som najskôr možno tým, že, vážení kolegovia, hovoríme tu o stavebnom zákone a už sa točíme o náboženstvách, o vierach a chcel by som teda svoj predslov vrátiť možno tam, kam patrí. To znamená do diskusie o zákone, ktorý predkladatelia chcú zmeniť. To je zákon č. 50/1976 Z. z.
Začnem, teda ale skôr, ako sa k tomu budem vyjadrovať, citáciou z dôvodovej správy, ktorú predkladateľ uvádza. Citujem: "Vzhľadom na to, že súčasný právny poriadok v Slovenskej republike nepoznal tzv. náboženské stavby a neboli vykonané potrebné bezpečnostné opatrenia pri registrácii novej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, je podľa nášho názoru potrebné tento stav zmeniť aj s ohľadom na vývoj migračnej vlny v Európskej únii a s ním súvisiace negatívne javy, akými sú možná radikalizácia členov novoregistrovaných cirkví a náboženských spoločností a možné teroristické útoky v Slovenskej republike."
No. Prvé, čo poviem, je, že sa necítim žiaden odborník na náboženstvá, a preto ani na túto tému sa baviť nebudem, ani vysvetľovať. Len chcem povedať jedno, že to, že si na riešenie tejto problematiky vybral predkladateľ stavebný zákon, pokladám za veľmi nešťastný spôsob. Je to v podstate precedens, kedy predkladateľ sa snaží dostať do stavebného zákona typ stavby, ktorá sa odlišuje nie použitím, účelom alebo technológiou, ale vlastníckym vzťahom. To znamená, prvýkrát sa zavádza posudzovanie stavby podľa toho, či je vlastník nejaká cirkev, teda akýkoľvek vlastník. Čo to teda môže znamenať v budúcnosti? Príde ďalší návrh, kedy do stavebného zákona budeme dávať texty, že bude musieť byť uvedené, či je vlastníkom stavby politická strana? Kam až zájdeme, keď hovoríme o stavebnom zákone? To budem asi opakovať neustále. Hovoríme o stavebnom zákone. Stavebný zákon presne definuje v § 47, aké sú všeobecné požiadavky na stavby. Hovorí o tom, že stavby majú ochraňovať človeka, majú byť bezpečné, majú byť v súlade s ochranou životného prostredia, majú spĺňať požiadavky územného plánu a tak ďalej a tak ďalej. Napojené na inžinierske siete a tak ďalej. Je veľmi nešťastné, že hovoríme tu vstupom a riešiť tu chceme náboženské možno, poviem, predsudky zmenou stavebného zákona. Alebo keď už preženiem a ostanem v rovine problematiky ministerstva dopravy, budeme nabudúce meniť zákon o cestnej premávke a budeme sa pýtať budúceho vlastníka motorového vozidla, napríklad kamióna, či náhodou ho nevlastní nejaká cirkev alebo podobne? A zas budeme argumentovať to, čo sa stalo povedzme v Berlíne a podobne? Kam až chceme zájsť?
Takže a posledný, poslednú vec, ktorú chcem povedať, nielenže je tu akýsi pokus naozaj o, o, o zvláštny precedens. Chcem tiež povedať, že tento zákon je v praxi aj nezrealizovateľný, pretože ak posudzujeme v jednu chvíľu vlastníctvo, tak potom si neviem predstaviť pri zmene vlastníctva tej stavby, ako budú tie orgány, ktoré majú v tomto byť zainteresované, posudzovať celý ten proces ďalej.
A poslednú vec, ktorú by som možnože odporučil predkladateľovi, ja si myslím, že v stavebnom zákone je toho veľa čo riešiť, a toto je to posledné, ktoré v zákone potrebujeme riešiť. Možno by som teda aj využil túto chvíľu a vyzval nielen predkladateľa, ale aj všetkých vás, kolegovia, 20. apríla organizuje náš výbor pre hospodárske záležitosti zasadnutie komisie, ktorá sa bude venovať haváriám stavieb a poruchám stavieb zapríčineným, zapríčinené zlou predprojektovou prípravou a procesmi počas výstavby. Toto rozhodne považujem za oveľa dôležitejší a závažnejší problém a nedostatok v stavebnom zákone, a nie to, čo sa tu predkladateľ snaží riešiť.
Takže za mňa a za náš klub určite budem odporúčať, aby sme takýto zákon nepodporili.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.3.2017 13:43 - 14:02 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prázdne stoličky, ako tradične v piatok poobede.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máte to v tlači 422. V súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2017 9:53 - 9:55 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som v podstate len chcel na záver, keďže sme tu riešili alebo komunikujeme tu o celom takomto veľkom balíku, sa možno ešte vrátiť k tej téme, ktorá sa venovala cestnej doprave, delimitácii správy o cesty II., III. triedy, že v podstate to bola téma, ktorá ani tak nemusí byť riešená s balíkom v rámci, akože naväzná téma na rušenie tejto správy ciest z dôvodu zrušenia VÚC. Naopak, táto téma môže byť riešená aj pri zatiaľ zachovaných samosprávnych krajoch, pretože je vidieť, že tam je veľa toho nedoriešeného, a hodnotím len pozitívne, že sa táto téma otvorila, tak ako hovoril aj kolega Poliačik, že tieto návrhy určite nezostanú nevyslyšané alebo nevypočuté. A my budeme určite prichádzať s návrhmi, ktoré môžu zlepšiť tú situáciu, a nie je k tomu momentálne v tomto čase nutné rušiť VÚC nevyhnutne na to, aby boli naplnené ciele, ktoré tu predkladateľ v tejto problematike navrhuje. Takže určite budeme v tomto predkladať naše návrhy a spolu komunikovať.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10.2.2017 13:31 - 13:38 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Nebudem veľmi dlho. Rozdelím to na dve časti.
Najprv k tomu zákonu o cestnej doprave. To, čo povedal alebo spomínal pán kolega Beblavý, že sme za to, čo sa týka udeľovania licencií, skutočne, aby tie licencie žiadne nebolo potrebné vydávať. Jednoducho sme presvedčení, že vyššie územné celky, tak ako dnes udeľujú licencie komerčným autobusovým prepravcom, je podľa nás čistý zásah do podnikateľského prostredia z pozície úradu a takéto dačo nemá čo existovať. Ak niekto platí svoje náklady, ide do podnikateľského rizika, tak mu nemá do toho čo úrad rozprávať.
Čo ma ale ešte viacej zarmucuje v tomto návrhu zákona o cestnej doprave, je, že zmenou tohto zákona sa má preniesť objednávanie regionálnej dopravy na okresné úrady. A tu by som možno si rád vypočul predkladateľa, aby mi to teda ozrejmil, lebo dnes objednávajú tieto regionálne autobusové spoje samosprávne kraje, ako si vie predstaviť, že štátna správa, úrad bude objednávať tieto služby, a ako chce zabezpečiť, aby zmluvy, ktoré bežia v reále, boli akýmsi spôsobom transformované do pozície zmlúv, ktoré bude potom mať okresný úrad s týmito dopravcami. To je bod jedna.
A teraz k tomu zákonu, ku ktorému rozprával aj môj predrečník pán Janckulík. V podstate máme v jednom, a to platí aj s predkladateľom, spoločný a rovnaký názor, že je to, že správa ciest je roztrieštená. Áno, je pravda, že už to, že pod ministerstvom dopravy je Národná diaľničná a Slovenská správa ciest. Národná diaľničná spoločnosť má na starosti diaľničnú sieť a cesty a rýchlocesty. Slovenská správa ciest, ktorá nevyberá diaľničné poplatky a mýtne poplatky, ktoré sa platia aj za cesty I. triedy, práve spravuje cesty I. triedy. Slovenská správa ciest nemá žiadne mechanizmy, objednáva si ich z regionálnych správ ciest, ktorých je osem, a vlastne je akýmsi vazalom toho, ako a v akom poradí sa regionálna správa ciest rozhodne poskytnúť takéto služby celoslovenskej správe ciest, ktorá sa stará o cesty I. triedy. Takže tu máme troch správcov. Je to roztrieštené a navyše medzi nimi nie je žiadna koordinácia, dovolím si povedať. Na jednej strane stavia Národná diaľničná diaľnice, na druhej niekde paralelne idú veľké investície Slovenskej správy ciest. Naopak, sú regióny, kde ani diaľnica nie je a kde ani oprava a budovanie nových ciest I. triedy neexistuje. To isté sa stáva v koordinácii medzi cestami I. triedy a cestami II. a III., ktoré si zase koordinuje vyšší územný celok. A zase Slovenská správa ciest nevie, čo plánuje vyšší územný celok, a tak sa zase môže stať, že v jednej časti územia Slovenska sa investuje do opravy paralelných úsekov cesty prvej triedy a zároveň druhej, tretej. Naopak, v iných častiach sa neinvestuje ani do cesty prvej a ani do cesty druhej.
Dôvod ale, prečo máme problém? Napriek tomu, že sme za to, aby raz bol vlastníkom a správcom týchto všetkých ciest štát, za toto my sme. Problém ale je, kedy to urobiť. A poviem, prečo máme s tým problém. Dnes vyberá štát daň z motorových vozidiel, ktorú potom prerozdeľuje do vyšších územných celkov, no, už si ju nechal, tak. A čo je problém? Problém je, že pokiaľ si to vyberali vyššie územné celky, tak mali aké-také peniaze na údržbu a správu svojich ciest II. a III. triedy. Lenže čo sa dnes deje? Štát sa nestará ani o cesty, ktoré na starosti má. To znamená, príklad cesty I. triedy. Má pod sebou Slovenskú správu ciest, má pod sebou Národnú diaľničnú. A čo robí štát? Sľubuje primátorom a starostom, že raz do ich mesta diaľnicu dotiahne a na základe týchto sľubov neinvestuje do opráv, údržby a budovania ciest I. triedy tak, ako by mal. Dôkazom toho je, že dnes máme takmer 40 % ciest I. triedy v katastrofálnom stave a o mostoch na tejto cestnej sieti ani nevraviac. A tak dostáva Slovenská správa ciest dnes na údržbu a opravu svojej cestnej siete približne 40 miliónov ročne.
A tak sa teda pýtam. Dôverujeme štátu? Chceme v tejto situácii, kedy on, povedané, kašle na cesty I. triedy, dať im aj tie cesty II. triedy? Ja hovorím, že nie. Ten čas vhodný nie je. Pretože ak by štát mal tie peniaze, ktoré sa kedysi vyberali na daniach, alebo ak by ich tam mal dať, tak za tých 142 miliónov, ktoré štát dnes má, namiesto toho, aby sa opravili cesty II., III. triedy, tak pri prepočte, koľko platí za kilometer diaľnic, by urobil to, že by postavil približne štyri kilometre nových diaľnic. A regióny môžu na svoje peniaze a opravy a údržbu II. a III. triedy ciest zabudnúť. Takže hovoríme tu o štyroch kilometroch diaľnic.
Toľko za mňa. Budem rád teda, ak dostanem odpoveď na tie otázky z prvej časti, a skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 10.2.2017 13:24 - 13:26 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu k týmto trom bodom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10.2.2017 13:21 - 13:23 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Takže druhý v poradí v tomto balíku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 135/1961 o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 395).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Skryt prepis