Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za slovo pani predsedajúcej. Môj kolega Eugen Jurzyca povedal k rozpočtu k ako takému, ja by som sa chcel venovať kapitole Doprava. V našej strane mám na starosti túto problematiku a budem pravdepodobne oveľa kritickejší ako môj kolega. Naznačil som to už vo faktickej poznámke, v akom stave máme infraštruktúru a možno by som začal týmto.
V rozpočte na rok 2019 nám narastajú príjmy aj výdavky približne o 6 %. Malo by to teda tak byť skopírované aj v rezortoch, pokiaľ by to malo byť spravodlivé, ale nie je. Rozpočet ministerstva dopravy je nižší nie o 5 %, o 6 % proti tomu, ako sú navýšené iné rozpočty. Rozpočet ministerstva dopravy je nižší, ako bol v roku 2018, a to o 2 %. Necelé dve percentá. Treba pri tejto téme povedať ešte jeden fakt, že v návrhu rozpočtu, v úvode návrhu rozpočtu na rok 2019 sa dočítame, že očakávame príjmy, navýšené príjmy z minerálnych olejov, o dani z minerálnych olejov o 60 miliónov eur, daň z motorových vozidiel navyše 12 miliónov eur, poistný odvod, známy poistný odvod 8 %, ktorý zaviedol minister Kažimír, z tohto očakávame 70 miliónov eur. To je spolu 140 miliónov eur, ktoré donesú prevažne zase do rozpočtu motoristi. Spolu teda motoristi už sú na úrovni darčeka pre štátny rozpočet, niekde na úrovni 2 miliárd. V tabuľkách, v tabuľkách rozpočtu nájdeme, že na cestnú infraštruktúru späť ide približne 350 miliónov a z toho ešte 127 je splátka PPP R1, neviem, ešte 27 rokov či 25 rokov sa bude splácať.
A ja sa teda pýtam pána ministra Érseka, ktorý by tu mohol sedieť, že ako sa na toto môže pozerať. Správa sa ako, ako keby bola táto vláda v demisii, lebo len kúri a svieti. Diaľnice mu meškajú, cesty prvej triedy chátrajú, výhybky na železničnej sieti zlyhávajú, vlaky horia, toto je katastrofálny stav jeho rezortu. Klesá mu rozpočet a on neurobí nič. Je ticho. Keby mal, ako sa vraví, charakter, aký strana MOST - HÍD používala v kampani, tresol by asi s návrhom rozpočtu po stole a odišiel by z vlády. Naozaj neviem, ako sa dokáže pozrieť všetkým tým motoristom a cestujúcej verejnosti do očí, ktorá toto všetko financuje a čo všetko za to dostáva. Strana SMER ho tlačí do vlakov zadarmo, do sociálnej politiky, strana SNS pretlačila spustenie IC vlakov a nastriekala na vagóny Národný dopravca. Minister Kažimír zaviedol registračnú daň, ktorú platíme pri prevode vlastníctva motorových vozidiel, ktoré prinášajú ďalších 30 miliónov do rozpočtu ročne a vy sa, pán minister Érsek, na toto pozeráte.
Teraz mi dovoľte prejsť jednotlivé kapitoly, ktoré som si rozdelil, a to na cestnú infraštruktúru, železničnú infraštruktúru, služby vo verejnom záujme a niečo aj k letisku. Ako som povedal, na cesty a diaľnice, a stále hovorím o štátnom rozpočte, úmyselne nehovorím o eurofondoch, zo štátneho rozpočtu ide 348 miliónov, z toho 127 na R1. Neustále sa spoliehame len na eurofondy a myslíme si, že budú stále prichádzať. Komunikácia s verejnosťou o tom, čo bude kedy postavené a kedy a koľko to bude stáť, takmer žiadna. Namiesto toho, aby to robilo ministerstvo, tak to robí analytická organizácia INECO.
Cesty prvej triedy. Opäť ako po minulé roky, a môžem to povedať, sme tu dneska za toto volebné obdobie tretíkrát k rozpočtu. Opäť 40 miliónov na opravu, údržbu ciest prvej triedy, ktorých máme 3 300 km. A teraz vám poviem, aká je štatistika ciest I. triedy. K 1. 1. 2017 v stave nevyhovujúcom a havarijnom - 33 % z tejto cestnej siete. O rok neskôr 1. 1. 2018 - 36,4 % a po pol roku, v roku 2018 to stúplo o ďalších 4 % - štyri percentuálne body - na 40,8 % tejto cestnej siete. Investičný dlh, sám minister ho spomínal, máme niekde na úrovni jednej miliardy. Mosty na cestách prvej triedy z celkového množstva 1 787 mostov na tejto sieti je 374 v zlom, veľmi v zlom a havarijnom stave.
Keď hovoríme o tých, čo sú v havarijnom stave, tých je 16 a skúste hádať, koľko z nich opravíme tento rok. Do konca roka 2018 ich má byť, z nich opravená len polovica. Ďalších osem ostáva v stave havarijnom. To znamená, kedykoľvek sa môže stať, že sa premávka po nich zastaví a kamióny, ťažkú dopravu pustíme po cestách druhej, tretej triedy a potom sa čudujeme, že máme zničené aj tie. Nehovoriac o tom, aké náklady potom sú násobne vyššie pri opravách týchto ciest, ale, a to treba tiež povedať, pán minister zase podľahol nejakým tlakom a v roku 2017 nevieme odkiaľ, ale dostal injekciu 120 miliónov na účelovú komunikáciu pri závode Jaguar. Takže my nemáme peniaze na opravu ciest na celom Slovensku, ale zoberieme 120 miliónov z rozpočtu a šup, k závodu 120 miliónov.
Železnice Slovenskej republiky. Je to náš manažér železničnej infraštruktúry, vyberá poplatky za prístup na železničnú infraštruktúru. Nedávno odstúpil generálny riaditeľ. Neviem, či odstúpil pod nejakým tlakom, či pán minister naňho naliehal, to neviem posúdiť, možno pod tými mediálnymi tlakmi a tými havarijnými udalosťami, ktoré sa stali na koľajniciach, teraz nemyslím tým vagóny, lebo vieme, že jedna vec je infraštruktúra a druhá sú služby na nej. A dovolím si porovnať štatisticky výkony tejto našej spoločnosti so spoločnosťou, ktorá spravuje České dráhy, české koľajnice, keď to takto nadnesene poviem. A možno neviete, tak možno budete, bude vás to zaujímať. Dĺžka, dĺžka železničných tratí na Slovensku je 3 580 kilometrov, v Čechách 9 400. Počet zamestnancov Železníc Slovenskej republiky, ktoré sa starajú o koľajnice, výhybky, infraštruktúru okolo, na Slovensku 13 800, v Čechách na trojnásobný objem siete 17 000 zamestnancov. V prepočte u nás máme 3,8 zamestnanca na jeden kilometer trate, Česi 1,8. Dvakrát viac ako dvakrát viac zamestnancov na spravovanie železničnej siete.
Prevádzka. Na Slovensku osobná nákladná doprava vykoná na tejto sieti 51 miliónov vlakokilometrov, v Čechách na väčšej sieti 167 miliónov vlakokilometrov, tam je aj osobná aj nákladná. A teraz prepočet. Na jedného zamestnanca opäť na Slovensku je vykonaných 3 700 vlakokilometrov na jedného zamestnanca, v Čechách 9 800. Toto a tomuto ja hovorím efektívne fungovanie spoločnosti. V tržbách, opäť tržby za prístup na železničnú infraštruktúru, Slovensko 80 miliónov, Čechy 164 miliónov, zase pri prepočte na zamestnanca tržby dvakrát vyššie v Českej republike. A v prepočte tržby na jeden vlakokilometer, a to je veľmi dôležité, lebo to je to, kam sa má minister dopravy pozerať a prečo mu asi tak nechodia súkromné subjekty nákladné alebo osobní dopravcovia, prečo sa tak netlačia na koľajnice. Cena alebo prepočet tržieb na jeden vykonaný vlakokilometer na našej trati - 1,57 eura, Čechy - 0,98 eura. A to je odpoveď aj, pán minister, pre vás, prečo sa nechce podnikateľom, či už tým, čo prevážajú nákladnú dopravu, alebo tí, čo chcú ísť do osobnej, prečo sa im nechce ísť na koľajnice a uprednostňujú cesty a prečo cesty máme také, aké máme. Máme nevyťaženú železničnú sieť, ale neurobíte nič pre to, aby ste dostali tieto subjekty na koľajnice. Ale za to rok čo rok, čo sme tu, ide do tejto spoločnosti rovnaká suma - 250 miliónov plus 22 miliónov na kompenzáciu, ktorú štát schválil, aby sa kompenzovali náklady nákladným dopravcom, lebo neboli konkurenčne schopní. Takže keď tu sa nezačne niečo robiť, tak sa tu, samozrejme, logicky ani nič nezmení.
Bol som na jednej konferencii, to ešte možno jednu poznámku, kde som sa pána Erdössyho, ešte bývalého riaditeľa pýtal, kedy začne vnímať tie vyjadrenia analytikov Hodnoty za peniaze, že koľko tu máme nevyužitých železničných tratí, je ich 230 kilometrov, kedy ich vyradí. Povedal: "Kým budem generálny riaditeľ, nevyradím ani kilometer." A ja som veľmi rád, že ten človek tam už nesedí. Otázka je naozaj, či ho stade poslal preč minister, alebo či nakoniec odišiel, lebo zjavne, zjavne nedokázal tú spoločnosť riadiť tak, ako, ako by mal.
Čo sa týka železníc, a teraz idem na dopravné služby na tejto infraštruktúre. Ako viete, štát si platí objednávku takmer jedinému, keď poviem jedinému, spoločnosť Železničná spoločnosť Slovensko vlastne robí objem dopravy železničnej v rozsahu približne 31 miliónov vlakokilometrov, to je asi 97 % celého objemu, ktorý si štát objednáva. Tie 3 % je RegioJet medzi Komárnom a Bratislavou. Za tieto služby štát platí tomuto monopolnému štátnemu subjektu ročne, teda lepšie povedané rozpočtuje 227 miliónov ročne. Ale keď sa pozriem do výkazov ziskov a ekonomických tabuliek spoločnosti ŽSSK, rok 2014 celkovo od štátu 228 miliónov, rok 2015 - 258 miliónov, to už, tam sú už tie vlaky zadarmo, rok 2016 - 270 miliónov a v roku 2017 sme poslali do tejto spoločnosti 274 miliónov, ale rozpočtujeme opäť 227. Potom hľadáme, hľadáme, neviem, prečo sa takto klameme v úvode pri rozpočtovaní, že teda takto asi vystačíme. No nevystačíme, pán minister.
A to ešte nehovorím, že minister hovorí o dvoch miliardách, ktoré nám treba na to, aby sme tie vlaky začali obnovovať a opravovať. Tak, pán minister, čo keby ste pustili súkromný sektor na tie koľajnice a nechali znášať podnikateľské riziko ich, namiesto toho, aby ste toho jediného, ktorého ste mali, RegioJet, ktorý, ktorý chodil Košice-Bratislava a s ktorého službami boli ľudia spokojní, tak toho ste, toho ste vyhodili z trhu, nepriamo samozrejme, ale svojou politikou. Naopak. No o tom, ako, ako prebiehajú, ako prebieha sociálna politika cez ministerstvo dopravy, cez formou lístkov zadarmo, to by sme mohli dohovoriť, možno poviem len to, že najväčšou, najväčšou zlobou a nevýhodou a celou tou chybou tohto systému je nadspotreba, nadspotreba, ktorá vzniká práve tým, že ľudia, ktorí cestujú zadarmo, skutočne nie, nenapĺňajú, nenapĺňajú obsah toho, čo je dopravná obslužnosť. V samotnom zákone sa píše, že pod dopravnou obslužnosťou nie sú rekreačné služby, cesty. Dnes keď dávame cesty zadarmo, tak toto presne narúšame. Minimálne nejakú časť by cestujúci platiť mal, nehovoríme, že plnú. To zase, keď niekto o nás hovorí, že to zrušíme, hovoríme, poďme sa vrátiť naspäť, tam, kde sme boli a získame kopec peňazí a bude aj možno aj na tie opravy.
Toto sú chyby, ktoré by ministerstvo nemalo robiť, naopak, čo ministerstvo robí, opäť spoločnosť, ktorú má a ktorá je relatívne ekonomicky fungujúca, aj keď, samozrejme, účtovne na záver možno sa to tak nezdá, a to je bratislavské letisko. Spoločnosť, ktorá má tržby na úrovni 24 miliónov ročne, má z týchto tržieb náklady, najvyššie náklady sú osobné náklady, to je niekde na úrovni 11 miliónov, potom sú tam náklady 4 milióny na služby, ktoré si objednáva a zisk pred odpismi a zdanením je kladný a pohybuje sa niekde medzi 5 a 7 miliónov. To, že majú odpisy, tak to sú odpisy, áno, z investícií, ktoré majú. Ale pán minister takýto podnik chce dať niekomu von do prenájmu do koncesie na 30 rokov. Takže namiesto toho, aby sa pozeral do kapitol, kde má 200 miliónov, s ktorými niečo môže robiť, tak hľadá koncesionára na spoločnosť, ktorá dosahuje prevádzkové zisky.
Čo povedať na záver? Naznačil som to v tej faktickej. Viete, ono, môžme hovoriť a približovať sa k bezdeficitnému rozpočtu, keď nám chátra verejný majetok. Tým verejným majetkom sú cesty a železnice, teda konkrétne infraštruktúra. Toto by sme si mali pamätať, keď budeme hlasovať o rozpočte a my rozhodne rozpočet alebo financovanie, ktoré má za následok neustále chátranie infraštruktúry na Slovensku, ktorá je, ktorá je tepnou ekonomiky, bez ktorej nebude, nebudú prosperovať firmy a nebude, nebudú, nebude rásť zamestnanosť, tým pádom nebudú rásť mzdy, tak sa neposunieme ďalej. Aj z tohto dôvodu nepodporíme tento štátny rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.