Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

6.12.2018 o 9:50 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.3.2019 11:56 - 12:00 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, takto. Nie. Teraz vážne. Máme, mám štyri krátke otázky, na ktoré som, bohužiaľ, nedostal na výbore, kde sme tento bod prerokovávali, odpovede, a preto ich teda zopakujem tu v pléne.
Pán kolega predkladateľ, pýtal som sa na výbore, že pohnútky, aké boli pohnútky predložiť takýto návrh, aby zo štandardného stavebného úradu boli tieto konania preložené na ministerstvo vnútra. Teda naozaj podnet od verejnosti, odbornej verejnosti alebo niekoho, kto, kto; lebo my keď predkladáme novely, vždycky sú založené na nejakom dopyte po novele, to znamená, niečo sa zistí, niekto sa na nás obráti a podobne.
Druhá vec, či ste preverovali, ako toto funguje v iných krajinách, či skutočne takéto objekty v rámci stavebného konania robia ministerstvá vnútra, či ste sa obrátili na Parlamentný inštitút alebo na iné organizácie, ktoré by vám k tomu vedeli povedať.
Štvrtá otázka bola, ako môže byť stavebné konanie tajné alebo ako viete v rámci stavebného konania niečo utajiť, keď, keď aj v rámci stavebného konania sa stavebný úrad obracia na dotknuté orgány, na firmy poskytujúce rôzne siete, internet a ďalšie, vodárne, kanalizácie. Všetky tieto sa musia vyjadrovať k danému projektu v rámci stavebného konania. To je jedna vec. Druhá vec. Ťažko to utajíte, keď už presne o objekte, o dispozícii vedia projektanti, navrhovatelia a na záver o celom, o celej tej stavbe vedia potom všetci tí robotníci na tej stavbe, ktorí tam budú robiť.
My sme sa pýtali, dozvedeli sme sa, že vlastne účelom je, účelom je, aby sa zamedzilo, že niekto bude vedieť o nejakom tajnom východe z objektu a podobné veci, bezpečnostnom. No toto budú vedieť všetci títo, ktorých som menoval. A bezpečnosť sa zabezpečuje potom ďalšími náväznými prácami, zabezpečovacími kamerami a tak ďalej. Tam už, dobre, môže nastať iný režim, ale ten neni v rámci stavebného konania.
No a potom posledná vec, že aj keď budeme toto robiť v rámci, v rámci stavebného konania v takomto režime, aj keby to celé takto bolo a podarilo by sa, čo som teda ako v predchádzajúcej vete vyvrátil, že nie, tak, tak predsa sú prípady, že títo ústavní činitelia sa z jedného objektu presťahujú do už postaveného objektu. Tam ako zabezpečíme tú bezpečnosť týchto ústavných činiteľov, keď má toto platiť? Pretože ten objekt je známy, všetci o ňom vedia a bol postavený v režime klasickom cez stavebný úrad, ktorý, ktorý bežne tu máme. Čiže na toto ja som potom žartovne na záver aj výboru povedal, keby sme naozaj chceli toto všetko utajiť, tak, tak musíme postupovať podľa starých egyptských zákonov, kde faraóni vyvraždili všetkých od architekta, navrhovateľa až po robotníkov, ktorí stavali pyramídy, len tak sa to dá utajiť. Čiže nerobme si predstavy o tom, že niečo tu utajíme, keď, keď akokoľvek to dáme cez nejaký úrad. To je všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.3.2019 10:27 - 10:28 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. A dobre, Igor, že si povedal aj to, že bolo to najprv z VÚC prevedené za euro a práveže aj tam, že tam boli vykonané tie investície. Ja si jednoducho myslím, že prevody za jedno euro sú zlé, nerobia dobrotu, pretože, pretože ten, čo kupuje, nie je motivovaný k tomu, aby ten majetok zveľaďoval, nie je na to dostatočne pripravený.
Ja viem, že vôľa je silná, že VÚC-ka to chce, to, samozrejme, nikto nespochybňuje, ale myslím si, že ak by tam bola vypísaná súťaž a umožnilo by sa súkromnému sektoru; samozrejme, stále budem hovoriť, za predpokladu povinnosti v takejto zmluve naďalej prevádzkovať toto letisko ako letisko, by aj kraj získal viac, aj by kupujúci mal predpoklad pridať nové investície do letiska.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.3.2019 10:20 - 10:24 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem, vážené dámy, vážení páni, ja prinesiem možno iný pohľad na celý, celú túto problematiku. My sme sa na výbore pre hospodárske záležitosti pýtali štátnej tajomníčky ministerstva dopravy, že či má ministerstvo dopravy tak veľa financií na svoje plánované financovanie infraštruktúry, keď odovzdáva dve tretiny letiska v Žiline za jedno euro. A pýtali sme sa, ako k tomu teda celému prišlo. Prišlo k tomu tak, že Žilinský kraj požiadal a na to ministerstvo dopravy zareagovalo pozitívne.
Mňa mrzí, že ministerstvo dopravy sa v tomto prípade tak, tak za lacno vzdáva svojho štátneho majetku, aj keď je to pre Žilinský kraj, alebo pre samosprávny kraj. Keď som si pozrel len majetkové pomery tej spoločnosti, tak sú tam pozemky v objeme 200-tisíc metrov štvorcových a čo sa finančného vyjadrenia týka, vo výkaze, vo výkaze aktív, pasív, pozemky v hodnote účtovnej 1,6 milióna a stavby 3,7 milióna eur. Čiže dve tretiny tohto ideme dať za jedno euro VÚC-ke. Ja nemám nič proti tomu, pokiaľ štát odovzdá majetok niekomu, ale myslím si, že ak sa ani len nepokúsil povedzme vytvoriť akúsi súťaž o to, kto by mohol za tento majetok dať viac, tak potom toto bola podľa mňa chyba.
A keď sa tu operovalo prievidzským letiskom, tam práve súkromný investor vstúpil do letiska aj investíciami do pristávacej dráhy, takže rozhodne si myslím, že súkromný sektor, pokiaľ by tu bol; ale nepokúsili sme sa a to mňa teda mrzí. A toto vytýkam celému tomuto procesu, pretože na základe záujmu VÚC jednoducho ministerstvo dalo súhlas, neurobilo žiadne ďalšie kroky, aby získalo za svoj majetok viac. A myslím si, že v prípade, že by tam súkromný sektor povedzme to vysúťažil lepšie a štát si ponechal tzv. tie, tú zlatú akciu, to znamená podmienky k tomu, aby zachované tam bolo to letisko a prevádzka letiska, tak by tam bola aj lepšia garancia záujmu takéhoto investora, ktorý do toho vloží vlastné peniaze, a aj štát by z toho mal viac a zároveň by mal istotu, že bude zachovaná prevádzka letiska.
My nie sme proti tomu, aby, aby, alebo za to, aby sa to letisko zrušilo, to vôbec nie, sme za to ale, aby sa štát takto ľahkovážne nevzdával majetku, brajúc do úvahy to, že deň čo deň, týždeň čo týždeň, mesiac čo mesiac počúvame od ministerstva dopravy, že nie je dostatok financií na opravy ciest, na opravy koľajníc, na výstavbu diaľnic. Každá jedna, každé jedno euro, ktoré, ktoré ministerstvo má, je dôležité a takto to, takto sa zbavuje nejakého; aj keď, samozrejme, dobre, dva milióny, dva milióny je hodnota tých dvoch tretín, čo som sa pozeral, nie je možno v tom kontexte tých rozpočtov ministerstva dopravy taká obrovská suma, ale len ten, na ten princíp, samozrejme, chcem poukázať. To je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.3.2019 9:20 - 9:26 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja mám dve výhrady voči návrhu, čo priniesol sem pán minister. A prvá sa týka vplyvu navrhovaného materiálu na rôzne sféry spoločenského života. V doložke vplyvov; tu si pomôžem vyjadrením kolegu Eugena Jurzycu, ktorý raz povedal, že najhoršie zákony sú zákony, ktoré nemajú na nič vplyv. A tu v doložke vplyvov v rámci dokumentov tohto zákona som si pozrel, aké má vplyvy tento zákon na, a teraz čítam z materiálu: na rozpočet verejnej správy – žiaden, z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy – žiadne, vplyvy na podnikateľské prostredie – žiadne, sociálne vplyvy – žiadne, vplyvy na životné prostredie – žiadne, vplyvy na informatizáciu – žiadne, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana – žiadne, vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe – žiadne.
Tak, pán minister, možno by ste mali viac venovať podľa mňa pozornosť tomu. Tak ja si myslím, že napríklad vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe by sme tu nejaké pozitívne nájsť mohli. No, to je tá jedna časť.
Druhá časť, ktorej sa možno v skratke chcem venovať a to je aj dôvod tak trošku, prečo v tomto čítaní nepodporíme tento návrh; ja uvidím, čo príde v druhom, ak prejde, čo predpokladám, že prejde do druhého čítania; je to, že týmto zákonom meníte aj zákon o vnútrozemskej plavbe 338/2000 a zavádzate nový pojem "dopravná obslužnosť". Pre mňa je trošku záhada, prečo v existujúcom zákone neexistuje dnes § 20. Je tam § 19 a potom 21 a touto novelou príde do medzery v zákone § 20. Ale nie je tam popísané, tak ako je v dvoch zákonoch, lebo je pravda, že v tomto zákone o vnútrozemskej plavbe sme nemali pojem dopravná obslužnosť zavedený a tak trošku šípim, že plánujete, že to súvisí s tým národným lodným dopravcom, ktorého sa chystáte spustiť v krátkej dobe.
A nemôžte, lebo to nemáte v zákone doteraz. Máme, v zákone o cestnej doprave máme uvedené, že kto môže objednávať dopravu vo verejnom záujme, v tom prípade sú to vyššie územné celky, teda kraje, takže si objednávajú autobusy. V zákone o dráhach máme uvedené v rámci dopravnej obslužnosti a v rámci pojmov a definície pojmov, že verejnú železničnú dopravu objednáva štát. Pokiaľ, a pokiaľ je verejná doprava regionálneho charakteru, teda aj v rámci vyššieho územného celku, vtedy si to môže objednať aj kraj.
V tomto zákone nie je uvedené, kto si takúto dopravnú obslužnosť alebo služby lodnej dopravy vo verejnom záujme môže objednávať, a to mi tam chýba. Predpokladám, že to tam dáte v rámci druhého čítania, lebo osobne mám výhrady, ak, ak by štát objednával lodnú dopravu vo verejnom záujme, ktorá by bola na linke Šamorín – Bratislava. Myslím si, že ak už to má byť doprava vo verejnom záujme, tak potom nech to financuje kraj a nie štát.
Ja si myslím, že to nie je štátny záujem, aby to objednával štát, pretože, pretože benefity z tejto dotácie budú poberať len ľudia lokálne, a preto by takúto dotáciu mali platiť kraje alebo mali by, ak už môcť objednávať takúto dopravu vo verejnom záujme, potom nech, nech to neobjednáva štát, ale kraj a nech sa Bratislavský kraj povedzme po dohode s Trnavským, neviem kam až ide tá, tá dráha, tá lodná, ak o tomto hovoríme, lebo ja to tam vidím skryté, tak nech si kľudne toto financuje kraj, ale mám výhrady k tomu, aby, aby toto financoval štát z daní všetkých občanov Slovenska.
Ďakujem, to je všetko.
Skryt prepis
 

Prednesenie otázky 31.1.2019 14:42 - 14:43 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Nemám svetlo, mám. Ďakujem. Chcem sa ešte pána ministra dopravy opýtať a možno mi odpoveď dá neskôr písomne. Doplňujúcu otázku mám k tomu, že Európska komisia schválila na vytvorenie týchto servisných pracovísk spolu 99 miliónov na tri takéto strediská. My ideme teraz do Nových Zámkoch dať polovicu tejto sumy a otázka teda znie, ako potom pán minister si predstavuje financovanie servisných stredísk vo Zvolene a v Humennom, kde tiež boli schválené takéto strediská, lebo potom tuná dávame 47 alebo 48 miliónov a tam nám nezostane ani 24 na každé z nich. Toto by ešte zaujímalo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2018 9:58 - 9:59 hod.

Miroslav Ivan
Ja len by som poďakoval za pripomienky. Myslel som, že ak bude treba niečo, aby som mal stlačené, stlačený gombík, ale neni treba. Myslím, že moji kolegovia to len dobre doplnili. Ďakujem ešte raz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 6.12.2018 9:50 - 9:55 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som možno skôr ako nejak - najprv poviem názor strany Sloboda a Solidarita na to, čo tu kolegovia poslanci predkladajú.
Úmysel považujeme za dobrý, akurát si myslíme, že sociálnu politiku má robiť úplne iné ministerstvo ako ministerstvo dopravy. Vôbec naše výhrady k týmto nástrojom sociálnej politiky, či už je to dotovanie výstavby nájomných bytov pre obce, alebo zriadenie Štátneho fondu rozvoja bývania a hľadanie nástrojov, ako podporiť mladé rodiny, si myslíme, že nepatria do gescie ministerstva dopravy, ale malo by to riešiť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. To po prvé.
A dôvod, prečo to hovoríme, je ten, že práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má absolútne najdetailnejšie informácie o sociálnom postavení ľudí, či mladých, či starších, všetky generácie, či študentov, či dôchodcov. Najlepšie vie posúdiť a najlepšie vie aj operatívne meniť nastavené formy podpory, napríklad bývania ľudí.
A mám taký pocit, že tento návrh prichádza preto, lebo vzhľadom k nízkym úrokovým sadzbám, trhovým úrokovým sadzbám nie je veľký záujem o čerpanie tohto Štátneho fondu rozvoja bývania. Myslím, že 25 mil. je v rozpočte a mohli by ste nám možno, neviem, či ste pri príprave tohto zákona pozerali štatistiky čerpania tohto Štátneho fondu rozvoja bývania, mohli by ste nám odpovedať a povedať nám, aké povedzme za posledné dva roky bol, ako bol čerpaný tento Štátny fond rozvoja bývania na, už na podporu podľa teda existujúceho znenia zákona.
Čo ešte k tomu zákonu by som všeobecne vytkol, je a týka sa to aj vlastne tejto navrhovanej novely. Nevýhoda totižto celého tohto Štátneho fondu rozvoja bývania je, že podmienky na splnenie práva alebo právo na splnenie podmienok čerpania tohto fondu sa skúmajú len pri žiadosti a už potom sa nijako nevyhodnocujú. A to je práve to, čo považujeme za nesystémové. Pretože tí mladí ľudia, povedzme v čase žiadosti, spĺňajú tie podmienky o tom maximálnom príjme na člena domácnosti, ale, ale práve vývojom a dnes je tá doba naozaj rýchla, povedzme pri, pri radikálnej zmene sociálneho statusu týchto mladých ľudí, výraznom zlepšení statusu, naďalej užívajú ten benefit, dotačný benefit úrokovej sadzby jedného percenta a to sa, práve toto sa nám zdá nesystémové. A preto hovoríme, že by to malo robiť úplne iné ministerstvo. Pretože tak nám potom chýbajú peniaze na podporu tých sociálne slabých, ktorí to naozaj potrebujú.
Teda máme to málo adresné a možno v tej prvej fáze naozaj objektívne podporujeme takých, ktorí spĺňajú tie podmienky a zaslúžia si to takpovediac, potrebujú to a sme absolútne za. Ale chyba toho celého systému v Štátnom fonde rozvoja bývania skutočne je, že sa to posudzuje len raz pri žiadosti a potom ten benefit užíva tá domácnosť povedzme tých 15 rokov, koľko spláca ten úver.
No, toto je náš názor, preto teraz ak to nepodporíme, tak nie je to preto, že váš návrh je zlý, ale preto, lebo vôbec nastavenie politiky, sociálnej politiky cez ministerstvo dopravy sa nám nezdá jednoducho dobré. Ministerstvo dopravy sa skutočne, by sa malo zaoberať výstavbou a starostlivosťou o cestnú, železničnú infraštruktúru, možno plus teda dopravnou obslužnosťou, dotáciou dopravy tam, kde to potrebné je a tam by to malo končiť. Sociálna politika patrí na úplne iné ministerstvo, ktoré naozaj presne, presne vie a vie, predovšetkým vie aktuálne posudzovať ten sociálny status a prispôsobovať podporu adresne tým, ktorí to naozaj potrebujú.
Ale na záver ešte pripomínam tú otázku, tu by som chcel od predkladateľov, naozaj, ak majú takú analýzu, ako bol tento fond, Štátny fond rozvoja bývania čerpaný na povedzme ostatné dva roky, keby nám to povedali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

6.12.2018 9:29 - 9:35 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel vyjadriť možno podrobnejšie len k tej jednej veci, ktorú kolegyňa Jana Kiššová spomínala, a týka sa to označovania automobilov.
My sme v našom návrhu, ktorý ona spomínala, naozaj dávali, dávali dva, dve možnosti, to znamená, alebo dva režimy, klasickí taxikári, ktorí dnes majú taxameter, a potom taxikári, ktorí využívajú pre svoje dispečerské služby digitálne platformy. Ten rozdiel je v tom, že skutočne sme chceli v našom návrhu vtedy ponechať výhodu taxikárom, ktorí už majú zakúpené taxametre, a aby ten prechod na ten nový trh bol pre nich prijateľnejší. A poviem prečo.
Taxikári s taxametrami mohli mať výsadu, že jedine oni by používali označenie taxi na streche vozidla. Pretože máme mnoho ľudí, ktorí nepoužívajú smartfóny, teda šikovné telefóny s inštalovanými aplikáciami, máme staršiu generáciu, ktorá stále preferuje klasické telefóny, máme generáciu, ktorá povedzme nepoužíva internet vôbec a pre týchto ľudí mohli tieto taxíky byť trhom, alebo opačne, pri týchto taxikároch mohli títo ľudia byť takpovediac trošku výhodnejším trhom oproti tomu, keď nastupujú na náš trh digitálne platformy.
Teraz sme dali povinnosť používať označenie na streche všetkým, čo má za následok, že o tento trh prakticky tí klasickí taxikári prichádzajú a vlastne aj oni budú vidieť každého, kto vykonáva taxislužbu z ulice. Čo sa teda stane? V praxi sa stane to, že, že tí, ktorí používajú digitálne platformy, tak získavajú proti tradičným taxikárom výhodu teraz v tom, jednak získavajú nevýhodu v tom, že musia vynaložiť prostriedky na označenie, o čo vôbec oni nestáli, oni toto vôbec nechceli, títo ľudia, ktorí chcú vo voľnom čase podnikať a voziť ľudí, ale výsledkom bude to, že, že taxikári, ktorí dnes majú taxametre, naozaj o tú výhodu prídu. O tú výhodu, ktorú si teda dosť draho zaplatili zakúpením taxametrov. No stane sa to, že tí, ktorí dnes používajú platformy a budú označení na streche taxi, tak jednoducho nainštalujú pre týchto ľudí tablet na operadlá zadných a predných sedadiel. Takže ten, kto si teraz, teraz sme odstránili vlastne to, čo možno nebolo cieľom nášho návrhu, tú, tú akúsi ich výhodu vyplývajúcu z investície, ktorú vykonali. Pretože teraz tí, ktorí budú platformy mať, naozaj získajú aj tých, ktorí mobilné alebo mobily s platformami u seba mať nebudú. Jednoducho stačí zdvihnúť ruku, sadnú si do automobilu a objednajú si tú dopravu cez tablet priamo v aute.
Podporíme tento návrh. Ja len poukazujem na, na to, čo sa bude diať, aby sme o tom vedeli, aby sme neboli prekvapení. A v poriadku, podporíme to, len, ako vravím, chcel som povedať, čo bolo predmetom toho nášho návrhu, prečo to tak bolo, prečo sme to tak chceli urobiť. A viem, že ministerstvo argumentuje, že vytvorme rovnaké podmienky pre všetkých a rovnaké povinnosti, teda všetci musia byť označení. Len chcem povedať, že nie sme, alebo tí taxikári nie sú na rovnakej štartovacej čiare a to je, to je ten dôvod, prečo my sme do toho takto išli. Jednoducho uznávame aj, aj výhrady tých, ktorí na trhu už sú. Nechceme ich v žiadnom prípade ochraňovať, ale chceli sme naším návrhom urobiť niečo takéto.
A budeme vidieť, čo prinesie od 1. apríla realita a či som sa mýlil, alebo nemýlil, to, čo teraz hovorím. Ale ako vravím, tento návrh podporím.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2018 9:26 - 9:28 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj kolegyni Jane Kiššovej. Ja som si písal postupne, že čo by som ešte doplnil. Ale ako išla bod za bodom, tak som si to aj škrtal, lebo všetko vlastne povedala, čo som chcel povedať ja.
A možno sa vrátim len k tomu jednému bodu o tých psychotestoch, že skutočne už dnes majú tie spoločnosti, ktoré používajú digitálne platformy, hodnotiace systémy zavedené. Takže naozaj vychádzajme z tej praxe, vychádzajme z toho, čo sa používa, a nenúťme niekoho pod rúškom zabezpečenia tej bezpečnosti k neustálym nejakým reguláciám. Lebo presne tak ako povedala, každá tá taxislužba môže všetky tie bývalé povinnosti, ktoré boli, a napríklad aj tie psychotesty, využiť na svoju propagáciu a konkurenčne sa odlíšiť teda. Už v svojom marketingu môžu povedať, naše autá sú alebo používame vozidlá s vekom maximálne päť rokov, používame vozidlá s takým objemom kufra, používame alebo jazdia pre nás šoféri s takými a takými skúsenosťami, s takými a takými testami a tak ďalej atď.
Takže toto všetko mohlo byť nechané na dobrovoľnej báze a zákazník by mal byť ten, kto rozhoduje, nie, nie regulácia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 10:06 - 10:15 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Tak vám pekne ďakujem všetkým. Nie, no, chcel som a nechcel som to urobiť tak, že poviem v záverečnom slove niečo, na čo už nemôže niekto reagovať. (Reakcia z pléna.) Ale predstav si, kolega, robí to niekto. A možno si, možno kolega Marosz bude ešte reagovať, a preto, preto som to chcel otvoriť.
No, z tejto diskusie vyplynuli niektoré veci, ktoré, na ktoré nazeráme my v strane Sloboda a Solidarita inak ako povedzme vy. Vy hovoríte, že železničnú dopravu má organizovať niekto zhora, železničnú dopravu automaticky považujete za chrbtovú kosť dopravného systému. My hovoríme, že regionálnu dopravu si majú organizovať územné celky, najlepšie vedia, čo potrebujú pre dopravnú obslužnosť, oveľa ľahšie by si v takom prípade mohli zlaďovať vlaky a autobusy.
Je treba povedať tiež, že keď si pozriete dnes, koľko stojí, koľko sú náklady na cestu, to znamená, náklady na využitie povedzme železničnej cesty sú na Slovensku pre železničného dopravcu na úrovni 1,50 eura na kilometer, na vlakokilometer. Vlak prejde kilometer po koľajniciach, za každý tento kilometer platí 1,50 eura. Netto cena je niekde nižšie, ale keď započítame všetky poplatky na železničných staniciach, za výpravu, za riadenie elektronické a tak ďalej, dnes je tento poplatok v priemere 1,50 eura za kilometer.
No, aký je náklad autobusu? Náklad autobusu na kilometer je, keď si pozriete mýtne poplatky, ja som si ich včera schválne pozeral presne, tak autobus do 12 ton 3 centy na kilometer, autobus nad 12 ton 8 centov. Tu je vidieť, prečo dnes každý, kto môže, to znamená kraje, uprednostnia objednávanie autobusov pred objednávaním vlakov. A preto tu, a tu je ten celý pes zakopaný, tu musí začať na tomto robiť ŽSR, ten, ktorý je správca infraštruktúry. Ak on chce prilákať na železnice nové vlaky, lebo dnes naozaj máme koľajnice využité výrazne menej ako susedná Česká republika, čo sa týka vykonaných vlakokilometrov na koľajniciach, tak ak tu chce, ak tu chce štát niečo robiť, tak potom nech rokuje so ŽSR, nech nastaví takú cenu za prístup na železničnú infraštruktúru, aby toto bolo zaujímavé pre dopravcov a nie naopak. Nastavím vysokú cenu za prístup na železničnú infraštruktúru a potom zavediem vlaky zadarmo, aby som prilákal cestujúcich do vlaku.
Náš pohľad je takýto: Keď chceme dostať dopravcov na železnice a nielen osobných, ale napríklad aj kamióny, keď chceme, aby kamionisti, veľkí dopravcovia boli motivovaní dostať tovar na koľajnice, tak poďme sa baviť o cene za prístup na železničnú infraštruktúru. A tam treba začať a potom budú peniaze aj na opravu koľajníc a potom nám nebudú vlaky končiť pred nejakým kopcom a nevylezú.
A vrátim sa ešte k vášmu včerajšiemu vystúpeniu, kde ste spomínali aj, že poďme hovoriť o nejakých funkčných regiónoch namiesto nefunkčných, nie dobre nastavených územných členení VÚC. Súhlasím s vami, ale v tom je práve náš zákon, že poďme, ak nie sú funkčné, tak umožníme tým, v úvodzovkách, nie dobre nastaveným VÚC-kam územne, aby si mohli objednať aj dopravu z iného kraja. Samozrejme, po dohode s tým županom, s tým vedením toho kraja. Nakoniec nedávna debata dvoch predsedov, županov Bratislavského, Trnavského kraja ukázala presne to, že plánujú integrovať vzájomne dopravu a tam, kde môžu, tam budú dávať vlaky. Lenže dnes nemôžu oni sami dvaja o tom diskutovať, pretože dnes tie vlaky objednáva štát a musia ísť za ministerstvom a žiadať ministra dopravy, objednajte nám vlak, lebo my ho potrebujeme. Náš zákon by im dal možnosť.
Stále o tom opakujem, hovorím, že my nikomu nič neprikazujeme, ani nezakazujeme, ani nezakazujeme štátu, aby si robil, čo chce. Teda aby prestal objednávať, alebo zakazujeme, že by sme mu zakázali objednávať regionálne vlaky. My hovoríme, že umožňujeme krajom, aby sa dva kraje vedľa seba dohodli, aby si mohli objednať vlak tam, kde pre nich je to výhodnejšie, jak objednať autobus. A keď zoberiete tie pomery tých nákladov na kilometer, tak ekonomicky vám z toho vychádza, a to sú nie moje výmysly, to sú analytické čísla aj z tej správy Útvaru hodnoty za peniaze spred dvoch alebo troch rokov, kde sa vravelo o tom, že koľko musí byť, ako musí byť obsadený vlak, aby bol aj efektívnejší. To znamená, nie, ani ekologický a ani ekonomický nie je vlak vtedy, keď má povedzme 20-percentnú obsadenosť. Vtedy je práve výhodné púšťať tam autobusy. Vlak je ekonomický vtedy, keď vezie približne 4 až 5 obsahovo autobusov, pasažierov vo vlaku, a to platí aj o ekonomike. Jednoducho, ak je vlak neobsadený, aj keď sa to zdá, že je to ekologické, nie je to, nie je to ekologické oproti jednému autobusu, ak vlak preváža povedzme 40 cestujúcich, ktoré by mohol previezť jeden autobus.
No a na záver, možnože ako my to vidíme, čo sa týka tej možnej, namiesto tej, tej jednej autority, o ktorej si myslím naozaj tak ako vy, že to do konca tohto volebného obdobia nakoniec nebude, pretože nie je tam rozhodne vôľa z krajov ísť do tohto. A ako vidíme my tú možnosť? Ak si vezmeme, že naozaj regionálne vlaky dnes sú približne polovica tých objemov dotácií, ktoré štát dáva do železničnej dopravy, to znamená z 250 mil. približne 120 mil., a tieto pripočítame približne k ďalším 180 mil., ktoré župy dávajú na autobusy dotačne, tak sa dostávame na sumu 300 miliónov. A keď len 20 % z tejto sumy sa dokáže ušetriť, pretože vylúčia regióny súbehy dopravy, tak máme 60 mil. k dobru, ktoré alebo by si nechal štát, ale nie, riešením by bolo oveľa viac to, že týchto 60 mil. pri prepočte na jeden kraj ročne je 8 mil. navyše, ktoré by im ostali a ktoré by mohli použiť napríklad na opravu ciest druhej a tretej triedy, ktoré sú v katastrofálnom stave. Kraje to vedia a toto tu by im dalo víziu, ako s tým naložiť. Čiže žiadne nové peniaze od štátu, ale, ale práve ekonomickým fungovaním a lepším nastavením dotačnej politiky do regionálnej dopravy by boli peniaze na cesty a, samozrejme, po tom, ako by sa začala chovať aj spoločnosť ŽSR a prilákala by nových dopravcov, mala by viac peňazí na údržbu koľajníc.
Takže toľkoto k tomu, ak by boli faktické. Preto som išiel do rozpravy, ja potom už nevyužijem v záverečnom slove svoj čas.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis