Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

6.12.2018 o 9:29 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.3.2019 9:20 - 9:26 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja mám dve výhrady voči návrhu, čo priniesol sem pán minister. A prvá sa týka vplyvu navrhovaného materiálu na rôzne sféry spoločenského života. V doložke vplyvov; tu si pomôžem vyjadrením kolegu Eugena Jurzycu, ktorý raz povedal, že najhoršie zákony sú zákony, ktoré nemajú na nič vplyv. A tu v doložke vplyvov v rámci dokumentov tohto zákona som si pozrel, aké má vplyvy tento zákon na, a teraz čítam z materiálu: na rozpočet verejnej správy – žiaden, z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy – žiadne, vplyvy na podnikateľské prostredie – žiadne, sociálne vplyvy – žiadne, vplyvy na životné prostredie – žiadne, vplyvy na informatizáciu – žiadne, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana – žiadne, vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe – žiadne.
Tak, pán minister, možno by ste mali viac venovať podľa mňa pozornosť tomu. Tak ja si myslím, že napríklad vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe by sme tu nejaké pozitívne nájsť mohli. No, to je tá jedna časť.
Druhá časť, ktorej sa možno v skratke chcem venovať a to je aj dôvod tak trošku, prečo v tomto čítaní nepodporíme tento návrh; ja uvidím, čo príde v druhom, ak prejde, čo predpokladám, že prejde do druhého čítania; je to, že týmto zákonom meníte aj zákon o vnútrozemskej plavbe 338/2000 a zavádzate nový pojem "dopravná obslužnosť". Pre mňa je trošku záhada, prečo v existujúcom zákone neexistuje dnes § 20. Je tam § 19 a potom 21 a touto novelou príde do medzery v zákone § 20. Ale nie je tam popísané, tak ako je v dvoch zákonoch, lebo je pravda, že v tomto zákone o vnútrozemskej plavbe sme nemali pojem dopravná obslužnosť zavedený a tak trošku šípim, že plánujete, že to súvisí s tým národným lodným dopravcom, ktorého sa chystáte spustiť v krátkej dobe.
A nemôžte, lebo to nemáte v zákone doteraz. Máme, v zákone o cestnej doprave máme uvedené, že kto môže objednávať dopravu vo verejnom záujme, v tom prípade sú to vyššie územné celky, teda kraje, takže si objednávajú autobusy. V zákone o dráhach máme uvedené v rámci dopravnej obslužnosti a v rámci pojmov a definície pojmov, že verejnú železničnú dopravu objednáva štát. Pokiaľ, a pokiaľ je verejná doprava regionálneho charakteru, teda aj v rámci vyššieho územného celku, vtedy si to môže objednať aj kraj.
V tomto zákone nie je uvedené, kto si takúto dopravnú obslužnosť alebo služby lodnej dopravy vo verejnom záujme môže objednávať, a to mi tam chýba. Predpokladám, že to tam dáte v rámci druhého čítania, lebo osobne mám výhrady, ak, ak by štát objednával lodnú dopravu vo verejnom záujme, ktorá by bola na linke Šamorín – Bratislava. Myslím si, že ak už to má byť doprava vo verejnom záujme, tak potom nech to financuje kraj a nie štát.
Ja si myslím, že to nie je štátny záujem, aby to objednával štát, pretože, pretože benefity z tejto dotácie budú poberať len ľudia lokálne, a preto by takúto dotáciu mali platiť kraje alebo mali by, ak už môcť objednávať takúto dopravu vo verejnom záujme, potom nech, nech to neobjednáva štát, ale kraj a nech sa Bratislavský kraj povedzme po dohode s Trnavským, neviem kam až ide tá, tá dráha, tá lodná, ak o tomto hovoríme, lebo ja to tam vidím skryté, tak nech si kľudne toto financuje kraj, ale mám výhrady k tomu, aby, aby toto financoval štát z daní všetkých občanov Slovenska.
Ďakujem, to je všetko.
Skryt prepis
 

Prednesenie otázky 31.1.2019 14:42 - 14:43 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Nemám svetlo, mám. Ďakujem. Chcem sa ešte pána ministra dopravy opýtať a možno mi odpoveď dá neskôr písomne. Doplňujúcu otázku mám k tomu, že Európska komisia schválila na vytvorenie týchto servisných pracovísk spolu 99 miliónov na tri takéto strediská. My ideme teraz do Nových Zámkoch dať polovicu tejto sumy a otázka teda znie, ako potom pán minister si predstavuje financovanie servisných stredísk vo Zvolene a v Humennom, kde tiež boli schválené takéto strediská, lebo potom tuná dávame 47 alebo 48 miliónov a tam nám nezostane ani 24 na každé z nich. Toto by ešte zaujímalo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2018 9:58 - 9:59 hod.

Miroslav Ivan
Ja len by som poďakoval za pripomienky. Myslel som, že ak bude treba niečo, aby som mal stlačené, stlačený gombík, ale neni treba. Myslím, že moji kolegovia to len dobre doplnili. Ďakujem ešte raz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 6.12.2018 9:50 - 9:55 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som možno skôr ako nejak - najprv poviem názor strany Sloboda a Solidarita na to, čo tu kolegovia poslanci predkladajú.
Úmysel považujeme za dobrý, akurát si myslíme, že sociálnu politiku má robiť úplne iné ministerstvo ako ministerstvo dopravy. Vôbec naše výhrady k týmto nástrojom sociálnej politiky, či už je to dotovanie výstavby nájomných bytov pre obce, alebo zriadenie Štátneho fondu rozvoja bývania a hľadanie nástrojov, ako podporiť mladé rodiny, si myslíme, že nepatria do gescie ministerstva dopravy, ale malo by to riešiť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. To po prvé.
A dôvod, prečo to hovoríme, je ten, že práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má absolútne najdetailnejšie informácie o sociálnom postavení ľudí, či mladých, či starších, všetky generácie, či študentov, či dôchodcov. Najlepšie vie posúdiť a najlepšie vie aj operatívne meniť nastavené formy podpory, napríklad bývania ľudí.
A mám taký pocit, že tento návrh prichádza preto, lebo vzhľadom k nízkym úrokovým sadzbám, trhovým úrokovým sadzbám nie je veľký záujem o čerpanie tohto Štátneho fondu rozvoja bývania. Myslím, že 25 mil. je v rozpočte a mohli by ste nám možno, neviem, či ste pri príprave tohto zákona pozerali štatistiky čerpania tohto Štátneho fondu rozvoja bývania, mohli by ste nám odpovedať a povedať nám, aké povedzme za posledné dva roky bol, ako bol čerpaný tento Štátny fond rozvoja bývania na, už na podporu podľa teda existujúceho znenia zákona.
Čo ešte k tomu zákonu by som všeobecne vytkol, je a týka sa to aj vlastne tejto navrhovanej novely. Nevýhoda totižto celého tohto Štátneho fondu rozvoja bývania je, že podmienky na splnenie práva alebo právo na splnenie podmienok čerpania tohto fondu sa skúmajú len pri žiadosti a už potom sa nijako nevyhodnocujú. A to je práve to, čo považujeme za nesystémové. Pretože tí mladí ľudia, povedzme v čase žiadosti, spĺňajú tie podmienky o tom maximálnom príjme na člena domácnosti, ale, ale práve vývojom a dnes je tá doba naozaj rýchla, povedzme pri, pri radikálnej zmene sociálneho statusu týchto mladých ľudí, výraznom zlepšení statusu, naďalej užívajú ten benefit, dotačný benefit úrokovej sadzby jedného percenta a to sa, práve toto sa nám zdá nesystémové. A preto hovoríme, že by to malo robiť úplne iné ministerstvo. Pretože tak nám potom chýbajú peniaze na podporu tých sociálne slabých, ktorí to naozaj potrebujú.
Teda máme to málo adresné a možno v tej prvej fáze naozaj objektívne podporujeme takých, ktorí spĺňajú tie podmienky a zaslúžia si to takpovediac, potrebujú to a sme absolútne za. Ale chyba toho celého systému v Štátnom fonde rozvoja bývania skutočne je, že sa to posudzuje len raz pri žiadosti a potom ten benefit užíva tá domácnosť povedzme tých 15 rokov, koľko spláca ten úver.
No, toto je náš názor, preto teraz ak to nepodporíme, tak nie je to preto, že váš návrh je zlý, ale preto, lebo vôbec nastavenie politiky, sociálnej politiky cez ministerstvo dopravy sa nám nezdá jednoducho dobré. Ministerstvo dopravy sa skutočne, by sa malo zaoberať výstavbou a starostlivosťou o cestnú, železničnú infraštruktúru, možno plus teda dopravnou obslužnosťou, dotáciou dopravy tam, kde to potrebné je a tam by to malo končiť. Sociálna politika patrí na úplne iné ministerstvo, ktoré naozaj presne, presne vie a vie, predovšetkým vie aktuálne posudzovať ten sociálny status a prispôsobovať podporu adresne tým, ktorí to naozaj potrebujú.
Ale na záver ešte pripomínam tú otázku, tu by som chcel od predkladateľov, naozaj, ak majú takú analýzu, ako bol tento fond, Štátny fond rozvoja bývania čerpaný na povedzme ostatné dva roky, keby nám to povedali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

6.12.2018 9:29 - 9:35 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel vyjadriť možno podrobnejšie len k tej jednej veci, ktorú kolegyňa Jana Kiššová spomínala, a týka sa to označovania automobilov.
My sme v našom návrhu, ktorý ona spomínala, naozaj dávali, dávali dva, dve možnosti, to znamená, alebo dva režimy, klasickí taxikári, ktorí dnes majú taxameter, a potom taxikári, ktorí využívajú pre svoje dispečerské služby digitálne platformy. Ten rozdiel je v tom, že skutočne sme chceli v našom návrhu vtedy ponechať výhodu taxikárom, ktorí už majú zakúpené taxametre, a aby ten prechod na ten nový trh bol pre nich prijateľnejší. A poviem prečo.
Taxikári s taxametrami mohli mať výsadu, že jedine oni by používali označenie taxi na streche vozidla. Pretože máme mnoho ľudí, ktorí nepoužívajú smartfóny, teda šikovné telefóny s inštalovanými aplikáciami, máme staršiu generáciu, ktorá stále preferuje klasické telefóny, máme generáciu, ktorá povedzme nepoužíva internet vôbec a pre týchto ľudí mohli tieto taxíky byť trhom, alebo opačne, pri týchto taxikároch mohli títo ľudia byť takpovediac trošku výhodnejším trhom oproti tomu, keď nastupujú na náš trh digitálne platformy.
Teraz sme dali povinnosť používať označenie na streche všetkým, čo má za následok, že o tento trh prakticky tí klasickí taxikári prichádzajú a vlastne aj oni budú vidieť každého, kto vykonáva taxislužbu z ulice. Čo sa teda stane? V praxi sa stane to, že, že tí, ktorí používajú digitálne platformy, tak získavajú proti tradičným taxikárom výhodu teraz v tom, jednak získavajú nevýhodu v tom, že musia vynaložiť prostriedky na označenie, o čo vôbec oni nestáli, oni toto vôbec nechceli, títo ľudia, ktorí chcú vo voľnom čase podnikať a voziť ľudí, ale výsledkom bude to, že, že taxikári, ktorí dnes majú taxametre, naozaj o tú výhodu prídu. O tú výhodu, ktorú si teda dosť draho zaplatili zakúpením taxametrov. No stane sa to, že tí, ktorí dnes používajú platformy a budú označení na streche taxi, tak jednoducho nainštalujú pre týchto ľudí tablet na operadlá zadných a predných sedadiel. Takže ten, kto si teraz, teraz sme odstránili vlastne to, čo možno nebolo cieľom nášho návrhu, tú, tú akúsi ich výhodu vyplývajúcu z investície, ktorú vykonali. Pretože teraz tí, ktorí budú platformy mať, naozaj získajú aj tých, ktorí mobilné alebo mobily s platformami u seba mať nebudú. Jednoducho stačí zdvihnúť ruku, sadnú si do automobilu a objednajú si tú dopravu cez tablet priamo v aute.
Podporíme tento návrh. Ja len poukazujem na, na to, čo sa bude diať, aby sme o tom vedeli, aby sme neboli prekvapení. A v poriadku, podporíme to, len, ako vravím, chcel som povedať, čo bolo predmetom toho nášho návrhu, prečo to tak bolo, prečo sme to tak chceli urobiť. A viem, že ministerstvo argumentuje, že vytvorme rovnaké podmienky pre všetkých a rovnaké povinnosti, teda všetci musia byť označení. Len chcem povedať, že nie sme, alebo tí taxikári nie sú na rovnakej štartovacej čiare a to je, to je ten dôvod, prečo my sme do toho takto išli. Jednoducho uznávame aj, aj výhrady tých, ktorí na trhu už sú. Nechceme ich v žiadnom prípade ochraňovať, ale chceli sme naším návrhom urobiť niečo takéto.
A budeme vidieť, čo prinesie od 1. apríla realita a či som sa mýlil, alebo nemýlil, to, čo teraz hovorím. Ale ako vravím, tento návrh podporím.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2018 9:26 - 9:28 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj kolegyni Jane Kiššovej. Ja som si písal postupne, že čo by som ešte doplnil. Ale ako išla bod za bodom, tak som si to aj škrtal, lebo všetko vlastne povedala, čo som chcel povedať ja.
A možno sa vrátim len k tomu jednému bodu o tých psychotestoch, že skutočne už dnes majú tie spoločnosti, ktoré používajú digitálne platformy, hodnotiace systémy zavedené. Takže naozaj vychádzajme z tej praxe, vychádzajme z toho, čo sa používa, a nenúťme niekoho pod rúškom zabezpečenia tej bezpečnosti k neustálym nejakým reguláciám. Lebo presne tak ako povedala, každá tá taxislužba môže všetky tie bývalé povinnosti, ktoré boli, a napríklad aj tie psychotesty, využiť na svoju propagáciu a konkurenčne sa odlíšiť teda. Už v svojom marketingu môžu povedať, naše autá sú alebo používame vozidlá s vekom maximálne päť rokov, používame vozidlá s takým objemom kufra, používame alebo jazdia pre nás šoféri s takými a takými skúsenosťami, s takými a takými testami a tak ďalej atď.
Takže toto všetko mohlo byť nechané na dobrovoľnej báze a zákazník by mal byť ten, kto rozhoduje, nie, nie regulácia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 10:06 - 10:15 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Tak vám pekne ďakujem všetkým. Nie, no, chcel som a nechcel som to urobiť tak, že poviem v záverečnom slove niečo, na čo už nemôže niekto reagovať. (Reakcia z pléna.) Ale predstav si, kolega, robí to niekto. A možno si, možno kolega Marosz bude ešte reagovať, a preto, preto som to chcel otvoriť.
No, z tejto diskusie vyplynuli niektoré veci, ktoré, na ktoré nazeráme my v strane Sloboda a Solidarita inak ako povedzme vy. Vy hovoríte, že železničnú dopravu má organizovať niekto zhora, železničnú dopravu automaticky považujete za chrbtovú kosť dopravného systému. My hovoríme, že regionálnu dopravu si majú organizovať územné celky, najlepšie vedia, čo potrebujú pre dopravnú obslužnosť, oveľa ľahšie by si v takom prípade mohli zlaďovať vlaky a autobusy.
Je treba povedať tiež, že keď si pozriete dnes, koľko stojí, koľko sú náklady na cestu, to znamená, náklady na využitie povedzme železničnej cesty sú na Slovensku pre železničného dopravcu na úrovni 1,50 eura na kilometer, na vlakokilometer. Vlak prejde kilometer po koľajniciach, za každý tento kilometer platí 1,50 eura. Netto cena je niekde nižšie, ale keď započítame všetky poplatky na železničných staniciach, za výpravu, za riadenie elektronické a tak ďalej, dnes je tento poplatok v priemere 1,50 eura za kilometer.
No, aký je náklad autobusu? Náklad autobusu na kilometer je, keď si pozriete mýtne poplatky, ja som si ich včera schválne pozeral presne, tak autobus do 12 ton 3 centy na kilometer, autobus nad 12 ton 8 centov. Tu je vidieť, prečo dnes každý, kto môže, to znamená kraje, uprednostnia objednávanie autobusov pred objednávaním vlakov. A preto tu, a tu je ten celý pes zakopaný, tu musí začať na tomto robiť ŽSR, ten, ktorý je správca infraštruktúry. Ak on chce prilákať na železnice nové vlaky, lebo dnes naozaj máme koľajnice využité výrazne menej ako susedná Česká republika, čo sa týka vykonaných vlakokilometrov na koľajniciach, tak ak tu chce, ak tu chce štát niečo robiť, tak potom nech rokuje so ŽSR, nech nastaví takú cenu za prístup na železničnú infraštruktúru, aby toto bolo zaujímavé pre dopravcov a nie naopak. Nastavím vysokú cenu za prístup na železničnú infraštruktúru a potom zavediem vlaky zadarmo, aby som prilákal cestujúcich do vlaku.
Náš pohľad je takýto: Keď chceme dostať dopravcov na železnice a nielen osobných, ale napríklad aj kamióny, keď chceme, aby kamionisti, veľkí dopravcovia boli motivovaní dostať tovar na koľajnice, tak poďme sa baviť o cene za prístup na železničnú infraštruktúru. A tam treba začať a potom budú peniaze aj na opravu koľajníc a potom nám nebudú vlaky končiť pred nejakým kopcom a nevylezú.
A vrátim sa ešte k vášmu včerajšiemu vystúpeniu, kde ste spomínali aj, že poďme hovoriť o nejakých funkčných regiónoch namiesto nefunkčných, nie dobre nastavených územných členení VÚC. Súhlasím s vami, ale v tom je práve náš zákon, že poďme, ak nie sú funkčné, tak umožníme tým, v úvodzovkách, nie dobre nastaveným VÚC-kam územne, aby si mohli objednať aj dopravu z iného kraja. Samozrejme, po dohode s tým županom, s tým vedením toho kraja. Nakoniec nedávna debata dvoch predsedov, županov Bratislavského, Trnavského kraja ukázala presne to, že plánujú integrovať vzájomne dopravu a tam, kde môžu, tam budú dávať vlaky. Lenže dnes nemôžu oni sami dvaja o tom diskutovať, pretože dnes tie vlaky objednáva štát a musia ísť za ministerstvom a žiadať ministra dopravy, objednajte nám vlak, lebo my ho potrebujeme. Náš zákon by im dal možnosť.
Stále o tom opakujem, hovorím, že my nikomu nič neprikazujeme, ani nezakazujeme, ani nezakazujeme štátu, aby si robil, čo chce. Teda aby prestal objednávať, alebo zakazujeme, že by sme mu zakázali objednávať regionálne vlaky. My hovoríme, že umožňujeme krajom, aby sa dva kraje vedľa seba dohodli, aby si mohli objednať vlak tam, kde pre nich je to výhodnejšie, jak objednať autobus. A keď zoberiete tie pomery tých nákladov na kilometer, tak ekonomicky vám z toho vychádza, a to sú nie moje výmysly, to sú analytické čísla aj z tej správy Útvaru hodnoty za peniaze spred dvoch alebo troch rokov, kde sa vravelo o tom, že koľko musí byť, ako musí byť obsadený vlak, aby bol aj efektívnejší. To znamená, nie, ani ekologický a ani ekonomický nie je vlak vtedy, keď má povedzme 20-percentnú obsadenosť. Vtedy je práve výhodné púšťať tam autobusy. Vlak je ekonomický vtedy, keď vezie približne 4 až 5 obsahovo autobusov, pasažierov vo vlaku, a to platí aj o ekonomike. Jednoducho, ak je vlak neobsadený, aj keď sa to zdá, že je to ekologické, nie je to, nie je to ekologické oproti jednému autobusu, ak vlak preváža povedzme 40 cestujúcich, ktoré by mohol previezť jeden autobus.
No a na záver, možnože ako my to vidíme, čo sa týka tej možnej, namiesto tej, tej jednej autority, o ktorej si myslím naozaj tak ako vy, že to do konca tohto volebného obdobia nakoniec nebude, pretože nie je tam rozhodne vôľa z krajov ísť do tohto. A ako vidíme my tú možnosť? Ak si vezmeme, že naozaj regionálne vlaky dnes sú približne polovica tých objemov dotácií, ktoré štát dáva do železničnej dopravy, to znamená z 250 mil. približne 120 mil., a tieto pripočítame približne k ďalším 180 mil., ktoré župy dávajú na autobusy dotačne, tak sa dostávame na sumu 300 miliónov. A keď len 20 % z tejto sumy sa dokáže ušetriť, pretože vylúčia regióny súbehy dopravy, tak máme 60 mil. k dobru, ktoré alebo by si nechal štát, ale nie, riešením by bolo oveľa viac to, že týchto 60 mil. pri prepočte na jeden kraj ročne je 8 mil. navyše, ktoré by im ostali a ktoré by mohli použiť napríklad na opravu ciest druhej a tretej triedy, ktoré sú v katastrofálnom stave. Kraje to vedia a toto tu by im dalo víziu, ako s tým naložiť. Čiže žiadne nové peniaze od štátu, ale, ale práve ekonomickým fungovaním a lepším nastavením dotačnej politiky do regionálnej dopravy by boli peniaze na cesty a, samozrejme, po tom, ako by sa začala chovať aj spoločnosť ŽSR a prilákala by nových dopravcov, mala by viac peňazí na údržbu koľajníc.
Takže toľkoto k tomu, ak by boli faktické. Preto som išiel do rozpravy, ja potom už nevyužijem v záverečnom slove svoj čas.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 9:59 - 10:01 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Neviem, pán kolega, kde ste v našom návrhu, ktorý predkladáme, to znamená, chceme dať možnosť krajom, aby si objednávali regionálnu železničnú dopravu aj mimo svoj kraj, našli, že odovzdávame objednávku, ktorú, alebo časť objednávky, ktorú si štát objednal u spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, VÚC-kam. Neviem, kde v našom návrhu ste toto našli. Ja som to včera uviedol ako možný legislatívny rámec a prípravu pre ministerstvo dopravy, ktoré môže takúto úpravu zákona zobrať ako inšpiratívnu. Čiže vyjadrovať sa o tom, že my chceme, aby toto sa teraz udialo, je teda položené na nejakých neviem akých základoch.
Druhá vec. Tiež ma zarazilo, že sa tu teraz bavíme o tom, že nejaký vlak nevládal ísť do kopca. Nerozumiem tomu. Ak je nejaká zlá infraštruktúra, potom na to tu máme spoločnosť ŽSR, ktorá sa má starať o kvalitu. A tá má byť taká, aby prilákala železničných dopravcov. Predovšetkým ja mám na mysli takých, ktorí nebudú od štátu pýtať peniaze. A ako to súvisí s naším návrhom zákona, naozaj neviem.
Jediné, ktoré sa chcem pýtať a ktoré považujem za legitímnu tému k nášmu zákonu, je, keď ste povedali, aké presné riziká v tom vyrovnaní medzi krajmi vy vidíte. A to by som chcel teda túto faktickú využiť presne na túto otázku.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 4.12.2018 19:47 - 19:56 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, náš návrh zákona nebude až taký možno zaujímavý, ako sme riešili pred pár chvíľami, teda rozpočet a výročnú správu, ale o to viac sa možno týka verejnosti a služieb, ktoré slúžia verejnosti. (Ruch v sále.)
Predkladáme s kolegami Milanom Laurenčíkom, Renátou Kaščákovou, Janou Kiššovou a Radoslavom Pavelkom zmenu zákona o doprave na dráhach. Poprosím kolegov z opozície, aby tak nahlas nerozprávali. (Povedané so smiechom.) Úplne chápem... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán tieňový minister dopravy by vás mohol ako váš kolega počúvať.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
Áno, áno, možno sa niečo podučí. (Povedané so smiechom.) Dobre. Teraz sa vrátim k obsahu. Skôr než začnem hovoriť o tom, presne čo v našom zákone riešime, možno pár čísel a to, ako to funguje s objednávaním dopravy vo verejnom záujme na základe dopravnej obslužnosti.
Dopravnú obslužnosť zabezpečujú regióny, vyššie územné celky a to tak, že objednávajú autobusy na premávku medzi mestami, obcami v rámci svojho kraja. Podobnú službu robí aj štát. Ten objednáva vlaky, vlakové linky, vlakové spoje v rámci celého územia Slovenska. Štát za tieto vlakové spoje posiela dotáciu na fungovanie tejto dopravnej obslužnosti v objeme približne 250 mil. ročne. A čo sa týka vyšších územných celkov, každý vyšší územný celok vynakladá približne 15 až 18 mil. eur ročne na dotáciu autobusovej dopravy. Čo sa však stáva, je, že niekedy nefunguje dobre vzájomné prepojenie vlakov, ktoré objednáva štát, a autobusov, ktoré objednávajú vyššie územné celky. Častokrát sme teda svedkami, že paralelne, tak ako ide autobusová linka, vidíme vlak regionálny alebo osobný vlak, ktorý ale objednal štát, a povedzme, keď je tma, vidíme to dobre, vidíme dnu do vagónov, ako sú prázdne, nikto v nich necestuje. Naopak, v autobusoch je možno o to menej ľudí, o čo trošku viac je v tých vlakoch. Tak sa nám stáva, že dotujeme cez štátny rozpočet vlaky a cez rozpočty vyšších územných celkov autobusy.
Dnes je zákon o dráhach upravený tak, že vyššie územné celky si môžu, môžu objednať vlakovú linku, ale len ak táto linka je v rámci územia vyššieho územného celku. To, samozrejme, bráni týmto krajom, aby mohli niekedy, keby to bolo výhodné, z bodu A do bodu B objednať si vlak, ale objednávajú si autobus, pretože ten objednať môžu, to v ich kompetencii je. A dnes v ich kompetencii je aj objednať si autobus, ktorý začína v jednom vyššom územnom celku a končí v druhom. Bohužiaľ, ako som povedal, vlakové spojenie takéhoto druhu si objednať nemôžu. Zákon im to nedovoľuje. A dôsledkom toho je to, čo som povedal, že mávame častokrát súbežné spoje, na ktoré úplne zbytočne vynakladá peniaze štát, a potom úplne zbytočne vynakladá veľké dotácie vyšší územný celok.
Cieľom nášho zákona je napraviť tento zákon tak, aby sme umožnili vyšším územným celkom objednávať si vlakové spoje aj mimo svojho územného celku. Tvrdíme, že ak sa vedia susediace vyššie územné celky dohodnúť na tom, ako budú financovať dotovanie autobusových liniek, ktoré prechádzajú z jedného územného celku do druhého, tak sa budú vedieť dohodnúť aj na prefinancovaní vlakových spojov, ktoré prechádzajú viacerými územnými celkami. Nič zákonom nepredpisujeme, nikomu nič neprikazujeme, ale dávame možnosť, preto predpokladám, že tento zákon bude mať všeobecnú podporu.
Zároveň by som ešte podotkol jednu vec, ktorú, ktorá, alebo ako tento náš návrh môže pomôcť. Počúvame o tom z ministerstva dopravy, že má a chystá sa nejaká dopravná autorita, vytvorenie nejakej dopravnej autority, teda nejakého orgánu štátneho alebo nejakej organizácie, ktorá prevezme objednávania verejnej dopravy všetkej, teda vlaky, ale aj autobusy, ktoré dnes objednávajú vyššie územné celky. Tieto, samozrejme, prejavili už nesúhlas, že takúto kompetenciu si vziať nechcú. A my márne čakáme na odpoveď z ministerstva dopravy, ako ďalej chce tento problém riešiť. Zákon, ktorý tu predkladáme, môže ministerstvu pomôcť, pretože vytvárame akýsi rámec na urobenie prvého kroku. Tento prvý krok môže byť, že v prípade, že náš zákon vstúpi do platnosti, tak ministerstvo dopravy môže vstúpiť do existujúcej zmluvy o výkone verejnej dopravy so spoločnosťou ZSSK a môže delimitovať linky regionálneho charakteru na vyššie územné celky. Samozrejme, aj s presunom financií, ktoré dnes na to vynakladá.
Stane sa to, že vyšší územný celok bude sa sám môcť rozhodnúť, čo je pre nich lepšie a ekonomicky výhodnejšie. A dokonca nielenže ktorý druh dopravy zvolí medzi mestami A a B, ale aj môže si nastaviť povedzme v ranných špičkách, že uprednostní linky vlakové a zníži a zredukuje autobusové, cez deň ponechá autobusové, zase v inej špičke dňa nasadí vlaky. A nielen to, bude mať vo vlastných rukách koordináciu týchto spojov, teda regionálne vlaky a regionálne autobusy si môže zladiť najlepšie, ako vie. Štátu by tak zostali objednávanie, ostalo by objednávanie rýchlikov a medzinárodných vlakov, ako aj IC vlakov.
Myslíme si, že toto je najmenší, najmenší zásah do existujúceho stavu, v ktorom nie je potrebné okrem tejto malej zmeny urobiť vlastne žiadnu inú legislatívnu zmenu. Všetko ostatné potom ostane na ministerstve dopravy a dohode medzi ministerstvom a veľkým dodávateľom, to je spoloč..., Železničná spoločnosť Slovensko. Takže budeme vidieť, či bude podpora v pléne tohto nášho návrhu, a ak nie, budem veľmi zvedavý, ako chce ministerstvo dopravy ďalej pokračovať v tom, do čoho sa zaviazal, to znamená vo svojom vládnom programe, že zriadi dopravnú autoritu. Budeme veľmi pozorne sledovať každý krok, ako chce dosiahnuť vlastný cieľ, o ktorom vieme, že je, ak vôbec, tak veľmi ťažko naplniteľný, a som presvedčený, že tak, ako si to ministerstvo naplánovalo v úvode tohto vládneho obdobia, to nedokáže. Náš zákon by dal legislatívny rámec k tomu, aby sa v tom začalo konať, takže uvidíme.
Pevne verím, že presadíme takýto dobrý návrh, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2018 12:33 - 12:34 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem kolegovi za doplnenie. Možno by som ešte sa vrátil k tým vlakom zadarmo. Ono ešte navyše je tam jeden problém, a to ten, že je množstvo cestujúcich, ktorí si zakúpia takpovediac lístok zadarmo aj dopredu a potom ním necestujú, obsadia miesto, ktoré by si mohol kúpiť platiaci klient, platiaci cestujúci a prípadne iné veci typu, že cestujúci, ktorý platí, si kúpi lístok, neplatiaci s nárokom na dopravu zadarmo si lístok kúpi za nula, ale kúpi si miestenku, príde do vlaku, požiada nakoniec toho, čo si lístok kúpil, aby mu uvoľnil miesto. To sú hrozne nedôstojné veci, ktoré sa stávajú dnes v doprave práve vďaka takýmto nesystémovým a zlým, zlým filozofickým opatreniam. Naozaj toto je vec, ktorá, ktorá by sa mala napraviť a vrátiť do stavu, kedy okej, dajme, dajme tým, ktorí sociálne takú vec potrebujú, penzistom alebo študentom 50-percentné zľavy, tak ako to bolo, ale to, čo je nastavené dnes, vytvára úplne zbytočnú nadspotrebu a vznikajú tým nové náklady dopravcovi, ktoré by inak nemal. To je všetko.
Skryt prepis