Videokanál poslanca

Ďakujem, pán kolega Marosz, že ste spomenuli tie nálepky. My za klub SaS predkladáme na túto schôdzu niekoľko zákonov, ktoré motoristom môžu zlepšiť život, a jedným z nich je práve, práve zrušenie týchto nálepiek na vozidlo. Ja som si toto overoval aj, aj so zástupcami staníc technickej kontroly. V dnešnej dobe je to skutočne absolútne zbytočné, aby boli tie nálepky lepené. Účtuje sa za ne v rámci kontroly na týchto staniciach 3 eurá za kus, to znamená, minimálne 6 eur môžme vodičom motoristom ušetriť pri kontrole a je to v súčasnosti, kedy máme jeden informačný systém, naozaj absolútne zbytočné. Je to to isté ako diaľničné nálepky, kde si to okresné úrady vedia cez inštitút objektívnej zodpovednosti sankcionovať takého, kto, kto nemá absolvovanú kontrolu, teda vedia to aj bez toho, že ten, ten, to auto prešlo alebo neprešlo včas kontrolou. Takisto policajti namieste počas premávky vedia zistiť, pretože nechávame povinnosť mať jak protokol, tak osvedčenie, to sú tie kartičky, ale chceme zrušiť tie nálepky.
Vyzývam, samozrejme, očakávam alebo budem rád, ak podporíte tento náš návrh, bol by som rád, keby sa pripojila aj koalícia. Už v minulosti som zaregistroval, že by tu mohla byť takáto podpora a, samozrejme, tiež toto je jeden z bodov, ktoré chceme v prípade ďalšieho postupu o tomto zákone prebrať aj na tom zasadnutí komisie, pretože tieto nálepky sú naozaj, naozaj úplne, úplne zbytočné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Nebudem sa, nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým paragrafovým zmenám, ktoré v tomto, v tejto novele máme. Je treba povedať, že zákon 106/2018 o prevádzke vozidiel v cestnej premávke je prakticky naším novým zákonom o kontrole vozidiel na staniciach technickej kontroly a emisnej kontroly a prax ukazuje, že je v ňom treba urobiť veľa zmien.
Nedávne, nedávne udalosti, čo, to, čo sa teda deje na staniciach technickej kontroly, ukázali, že je v ňom mnoho nedostatkov predovšetkým práve v tom, ako sa narušila plynulosť kontrol a ako sa natiahli čakacie doby na staniciach technických kontrol z niekoľkých dní, týždňov na niekoľko mesiacov. Určite ste zachytili v médiách, že v niektorých okresoch a mestách sa čaká aj tri aj, aj viac mesiacov na, na, na to, aby ste sa dostali na radu, a toto je spôsobené viacerými faktormi. Môžme sa škriepiť, či to je, či to je robenie videozáznamu, či to je, či to sú zmeny v zákone, čo sa týka napríklad emisnej kontroly zavedenia nových postupov, teda metodiky, ktorú, ktorou sa musia riadiť stanice technickej kontroly, či sú to predpisy ohľadom stojiska, na ktorom v rámci emisnej kontroly musí vozidlo byť a nesmie sa pohnúť až do ukončenia kontroly. Ale aj čo sa týka požiadaviek na technikov v staniciach technických kontrol.
Sme za to, aby kontroly boli vykonávané, aby sme na cestách nemali autá, ktoré nespĺňajú emisné alebo technické podmienky, aby naozaj sa nestalo, že z dôvodu technickej závady na vozidle, ktoré prešlo kontrolou, sa nedajbože stane nejaká havária. Takisto nechceme mať autá, ktoré vypúšťajú do ovzdušia škodlivé látky, ale verím, že existujú opatrenia, ako zlepšiť a zjednodušiť život staniciam technickej kontroly, aby sa mohlo, mohol skrátiť čas, ktorý motorista so svojím autom na stanici technickej kontroly strávi.
V dôvodovej správe ja som videl, a pán minister to nespomenul, že, že jednou z malých zmien, ktoré tam sú, je, že, že na stanici technickej kontroly už nemusia byť dvaja technici, neviem, či ste to spomínali, myslím, že teraz nie, ale viete, že to tam je a stačí jeden, ale zároveň v tejto novele sa opäť niektoré, niektoré podmienky sprísňujú, a, a keďže tento zákon, keď som si to prezeral a naozaj chce to hĺbkovú, hĺbkovú analýzu, obsahuje 174 zmien, ktoré ideme teraz schvaľovať a posudzovať, tak som sa rozhodol, že usporiadam komisiu ako predseda komisie pre dopravu a výstavbu v rámci výboru pre hospodárske záležitosti a budeme a pozvem na ňu aj zástupcov, samozrejme, ministerstva dopravy, zástupcov technických služieb, technických kontrol, emisných kontrol a zástupcov prevádzkovateľov staníc technickej a emisnej kontroly, aby sme bod po bode si vypočuli, s akými problémami sa títo ľudia boria, čo, čo by mohlo byť v zákone zmenené. Pretože naozaj na tých technikov sú kladené také nároky, ktoré možno v praxi ani k nim nepríde. Či to sú napríklad požiadavky na, na vodičské oprávnenie na vozidlá, ktoré v tej stanici technickej kontroly ani nekontrolujú napríklad, je tam toho veľa a nechcem sa teraz podrobne venovať, to by sme museli v rokovacom poriadku mať časový priestor napríklad dve hodiny a práve na toto je tá, tá komisia.
A teda chcem zároveň týmto aj, aj požiadať ministra, aby pripravil sa, že teda pozvánku, samozrejme, pošleme z výboru a 8. alebo 10. októbra by sme chceli takúto komisiu zorganizovať. Ja som už o tomto informoval zástupcov asociácií technických kontrol, žeby sme také niečo chceli zorganizovať, a keď bude tento zákon v druhom čítaní, tak už budeme mať závery z rokovania tejto komisie.
Ukázalo sa aj v minulosti, že takéto technické zákony je dobre prerokovať na takejto pôde, či to bol zákon o liberalizácii taxislužieb napríklad, odkiaľ veľa, veľa podnetov sa prenieslo nakoniec do zákona a dnes sme aj na základe toho, že sme otvorili túto tému, prakticky z krajín V4 jediní, ktorí takéto niečo urobili. A napríklad aj zákon, tu kolega si pamätá, keď sme riešili malé letiská, že naozaj diskusia na tejto odbornej úrovni prináša ovocie, a teším sa, že sa stretneme potom tam so zástupcami ministerstva, teda 8. alebo 10. október.
Ďakujem pekne za slovo.

Pán kolega Marosz, vy hovoríte, že, že štát by mal sa pripraviť a pripravovať infraštruktúru. Veď nech to robí, len nech neprikazuje zo zákona, a Európska únia takú možnosť dáva, nech neprikazuje zo zákona toto dávať podnikateľom za povinnosť. Každý podnikateľ vie, a toto sa týka aj tých bytov, že keď, keď my zo zákona predpíšeme toto, ako sa to asi prejaví? Potom budeme sa pozerať, prečo asi sa tak zvyšujú ceny bytov? No preto, lebo zákon prikázal, že teraz toto musí byť dotiahnuté ku každému garážovému miestu. Čiže dávajme možnosť, v poriadku, ale nedávajme povinnosť. A to som hovoril. Štát nech robí po svojej linke podporu, nech robí infraštruktúru tam, kde to je opodstatnené, tam, kde to posúdi cez hodnotu za peniaze a tak ďalej a tak ďalej, aby sme sa vyvarovali toho, tých, tých rôznych komických obrázkov kreslených kdekade tade, čo vidíme, že z okien panelákov visia káble a tak ďalej, to, to, samozrejme, nikto nechcel. Ale ak štát to chce robiť, nech to robí, ale nech to neprikazuje, keď nemusí. Európska únia to nežiada.
A naopak, tí podnikatelia, ktorí to chcú robiť, tak to už robia dnes. Majú, sú reštaurácie napríklad, ktorí, ktorí to robia preto, lebo chcú prilákať hostí a nemajú ani toľko parkovacích miest, ktoré, ktoré sa dáva ako podmienka, že to majú robiť. Čiže nechajme toto na nich, nech sa odlišujú medzi inými a nech si vzájomne konkurujú práve tým, že oni ponúkajú nabíjacie miesto, ale nedávajme im to za povinnosť. To je to, čo som tu vravel.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Na úvod by som povedal možno také, také tri základné dôvody, prečo chcem vystúpiť k tomuto zákonu, a potom to rozvediem do podrobností.
Po prvé si myslím, že zákon o energetickej hospodárnosti budov by podľa mňa mal byť v gescii ministerstva hospodárstva a nie ministerstva dopravy. Samozrejme, pán minister možno súhlasí, možno nesúhlasí, ale myslím si, že tieto veci by mali, mali prejsť na iné ministerstvo a ministerstvo dopravy by malo sa zaoberať budovaním cestnej, železničnej infraštruktúry, leteckej a tak ďalej a tak ďalej, ale to bolo len na okraj.
Zákon č. 555/2005 ideme meniť na základe usmernenia Európskej únie. Do zákona prichádza nový § 8a a tomu paragrafu sa chcem venovať.
Tak ako pán minister v úvode naznačil, zavádza sa nová povinnosť, aby objekty nebytové, ale aj bytové v budúcnosti boli vybavené nabíjacími stanicami, prípadne tam, kde nie nabíjacími, tak v prípade bytových domov je to infraštruktúra, ktorá v budúcnosti umožní dobudovať nabíjací bod pre elektromobily.
Tu treba povedať hneď v úvode, že môj názor je taký, že ešte nemáme celkom, celkom potvrdené, či práve elektromobilita je tá, tá jediná možná a najlepšia cesta, ako znížiť uhlíkové emisie. Máme ďaleko viac takých možností, ako zlepšiť životné prostredie, ale zároveň vnímame v jednom zákone za druhým, ako sa podporuje len elektromobilita na úkor povedzme inej podpory, vodík, plyn, LPG, CNG a tak ďalej a tak ďalej.
Ale dobre, máme tu tento zákon a aké ja mám k nemu výhrady. Pán minister uviedol, že sa jedná o transpozíciu európskej smernice, a ja poviem presne, v čom, v čom sa nám ide meniť zákon č. 555/2005.
Zavádza povinnosť, aby v nových nebytových budovách alebo vo veľkých významných nebytových budovách obnovovaných v prípade, že je tam viac jak 10 parkovacích miest, aby takéto budovy mali najmenej jednu nabíjaciu stanicu na elektrické vozidlá. Zároveň aby v týchto nebytových objektoch boli dotiahnuté rozvody pre elektrické káble na najmenej každé piate parkovacie miesto. A toto pre nebytové priestory má platiť pre nové stavby po 10. marci 2021. Zároveň v inej časti zákona sa hovorí, že to bude musieť platiť pre všetky stavby od roku 2025.
Takže my dnes rokujeme o tom, že dáme povinnosť vybaviť nebytové objekty nabíjacími stanicami namiesto toho, aby sme nechali toto na rozhodnutí podnikateľských subjektov, aby tak povedzme toto použili ako konkurenčnú výhodu, aby si lákali povedzme shoping centrá alebo iné veľké komplexy svojich zákazníkov tým, že my máme nabíjacie stanice, náš konkurent ich nemá.
A poviem, prečo hovorím o tom, že by to nemalo byť povinnosťou, a to je to, čo ovplyvňuje názor ľudí na Európsku úniu. V smernici, na ktorú sa tento náš návrh zákona odkazuje, smernica 844/2018, okrem toho, že obsahuje tieto články, aby si jednotlivé členské krajiny pripravili legislatívu na to, čo tu teraz v tom zákone máme, tak v tejto istej smernici je aj článok, a ja tú smernicu tu mám, čl. 8 ods. 4, kde je napísané: „Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky“, tie, čo som pred chvíľkou čítal v odseku 2 a 3 tejto smernice, „pre malé a stredné podniky vymedzené v hlave 1 prílohy odporúčania Komisie 2003/361.“
Čo sú to tie malé a stredné podniky podľa smernice Európskej únie? Tak to sú podniky do 250 zamestnancov alebo do 50 mil. ročného obratu. Teda Európska únia nám hovorí, že môžme, môžme nezaťažiť malé a stredné podniky touto povinnosťou. V návrhu zákona, ktorý pán minister nám sem doniesol, ale takáto možnosť nie je. A to je to, čo chcem skritizovať, že chceme opäť byť pápežskejší ako pápež. A toto tu je zdrojom názorov obyvateľov, občanov Slovenskej republiky potom na Európsku úniu. Lebo máme tu všeobecný názor, Európa nám diktuje, Európa nám to nadiktovala a to nadiktovala. A ja by som rád, pán minister, chcel odpoveď na to, prečo, prečo touto povinnosťou zaťažujete tie podnikateľské subjekty a nedali ste do zákona takú výnimku, ktorú nám umožňuje Európska únia?
Potom mám ešte jednu malú pripomienku, možno dôležitú, možno nie, ale niekedy aj výklad zákona je, je, je alfou a omegou, ako sa bude uplatňovať v praxi. V smernici Európskej únie sa hovorí, čo sa týka napríklad tých bytových objektov, že musí byť dotiahnuté, dotiahnutá infraštruktúra, v našom zákone píšeme, „vedenia, najmä rozvody pre elektrické káble“, v európskej smernici sa hovorí, „potrubia pre umiestnenie elektrických vedení“. Ja viem, že to je maličká možno nuansa, áno, áno, tak jak hovorí pán minister, máme na to rovnaký názor, to znamená chránička, trubka, do ktorej keď sa niekto rozhodne dať si, dať si tam dobíjanie, zásuvku napríklad na tom svojom garážovom mieste, okej, ale, ale môže v praxi sa stať, že úrady, ktoré to budú posudzovať, budú chcieť, aby tam bolo dotiahnuté elektrické vedenie.
Nie je to tak a bol by som rád, keby sa to v zákone v rámci ďalších rokovaní upravilo, aby tam bolo jednoznačne povedané, že to je potrubie alebo predpríprava pre budúce inštalovanie elektrických káblov.
Takže, ako hovorím, dve výhrady, budem rád, pán minister, keď na ne zareagujete, to je po prvé, že tam nemáme možnosť pre malé a stredné podniky, aby tejto povinnosti boli zbavení, a ďalšia, čo sa týka tohto, tohto pojmu.
To je všetko, čo som chcel, myslím, že, predpokladám aspoň, že v rámci, ak to prejde - čo asi prejde, že? - do druhého čítania, budeme o tomto rokovať, ak ministerstvo nezapracuje alebo iní poslanci do, v rámci druhého čítania pozmeňovák, ktorý by umožnil takúto možnosť alebo takúto povinnosť tam nedať pre malé a stredné podniky, tak, tak my taký pozmeňovák tam dáme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, ja by som len chcel naozaj povedať, že jak sa hovorí, všetko so všetkým súvisí a ja mám niekoľko listov od dopravcov, ako im táto poistná daň zvýšila náklady na prevádzku a na ich podnikanie, čo, samozrejme, bráni dopravcom lepšie motivovať svojich zamestnancov, a zároveň sme svedkami toho, ako vláda schválila zákon, ktorý nám sem príde asi v septembri o tom, že práve toto je dôvod, že je malý dopyt o túto prácu, tak vláda chce znížiť vek vodičov kamiónov z 21 na 18 rokov a vodičov autobusom z 24 na 21, aby pritiahla nových ľudí za volanty kamiónov a autobusov. Toto je recept. Takto znižujme náklady dopravcom a takto vytvorme priestor, aby mohli motivovať tých ľudí, ktorí chcú pracovať ako vodiči v kamiónoch, a nemusíme preto hľadať potom vodičov medzi 18-ročnými. To je podľa mňa riešením. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som len chcel zareagovať a prijímam takú ponuku od kolegu, že keď bude hlasovanie o tomto v utorok, tak hovorím, ako budeme hlasovať. A budeme, čo sa týka tých bodov, hlasovať pri bode 11 proti, pri bode 15 proti a pri bode 18 proti. Všetky ostatné z tej spoločnej správy podporíme plus náš pozmeňujúci návrh. Pričom ak toto prejde, tak aj celý návrh zákona podporíme. A hovorím to preto, aby sme vedeli, čo nám v tomto naozaj zákone vadí. To je bod 11, to je to konanie Dopravného úradu, že môže zrušiť tie ochranné pásma. Potom v bode; a potom tie moje dva pozmeňováky, v ktorých hovoríme o sflexibilnení tých pokút smerom teda dole, a potom o tých prechodných ustanoveniach, kde hovoríme, aby letiská zostali ďalej letiskami, tak ako sú v kolaudačných rozhodnutiach. Takže toto je úprimná odpoveď, ako budeme o týchto bodoch spoločnej správy my hlasovať.
Ďakujem.

Keby boli, nepredkladal by som ten pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh spočíva presne v tom, aby sa vylúčili tie obavy. To znamená, chceme, aby tam neboli tie články, kde môže Dopravný úrad proaktívne dávať návrh na zrušenie ochranných pásiem a na takýchto letiskách, pretože tu si myslím, že ministerstvo dopravy zanedbalo dlhý čas to, aby pripravilo podmienky pre schvaľovanie letísk, a malo na to tri roky, sme tri roky vo volebnom období.
A po druhé, majú obavy z toho, že tí, ktorí majú dnes letiská definované v svojich kolaudačných rozhodnutiach ako letiská, že v zmysle tohto zákona v prípade, že nebudú, nebudú včas, nebudú mať tie prevádzkové povolenia, pretože ani nevedia poriadne, ako to majú žiadať, pretože vyhláška neexistuje, tak ich letiská budú premenované na osobitné letiská, pričom tam sú potom nejaké iné, iné pravidlá. A toto bola tá druhá časť môjho pozmeňováku, kde som to definoval, že naďalej budú definované ako letiská, čo je medzinárodný pojem vo všetkých medzinárodných pravidlách a predpisoch okolo letísk. Takže to je odpoveď a odpoveď na to, ako je to, je, že som dal ten pozmeňovák.

Dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k zákonu o odplatách, ktorý práve prerokúvavame.
Úvodom chcem povedať, samozrejme, že necítim sa ako, ako super odborník na letectvo a po prvom čítaní v tomto pléne som kvôli tomu aj pozval vzhľadom na to, že bolo v rámci pripomienkového konania k tomuto zákonu niekoľko desiatok pripomienok a boli tam aj pripomienky od odbornej verejnosti, tak som sa rozhodol zorganizovať zasadnutie komisie pre dopravu a výstavbu pod výborom pre hospodárske záležitosti. Na túto komisiu prišli, naozaj môžem povedať, všetci odborníci z oblasti letectva, vymenujem len niektoré organizácie, ktoré tam boli. Bola tam, boli tam zástupcovia Slovenskej federácie ultraľahkého lietania, boli tam, bol tam dekan leteckej fakulty Košice, boli tam zástupcovia Žilinskej univerzity, leteckej fakulty, bol tam, boli tam zástupcovia niektorých malých letísk, bol tam zástupca leteckej amatérskej asociácie a tiež zástupcovia Slovenského národného aeroklubu.
Prečo tam prišli, prečo sme to zorganizovali? Bolo to preto, lebo, lebo síce rokujeme o zákone o odplatách, ale súčasťou tohto predloženého zákona je aj časť tri, ktorá mení zákon letecký. A toto je podľa odbornej verejnosti obrovský zásah do zákona, ktorý sa patrilo prerokovať s odbornými kruhmi. Museli, museli ho pripomienkovať ako verejnosť, neboli prizvaní do medzirezortného pripomienkového konania a toto na zasadnutí komisií aj odznelo. Je mi veľmi ľúto, že to takto bolo a že tento, že zákon sa procesne rokoval týmto spôsobom a z toho aj vyplývali pripomienky odbornej verejnosti k tomuto zákonu.
Prvú časť zákona, ktorý sa venuje odplatám, bol v podstate prijatý pozitívne, možno sú tam nejaké malé legislatívne pripomienky, ktoré odbor legislatívy opravil, napravil a o nich budeme aj hlasovať kladne, ale to, čo najviac vytýkali, vytýkali tomuto zákonu, bol ten tzv. prílepok, teda zmena leteckého zákona. To, čo pripomienkovali, bolo jednak to, že neboli prizvaní k tomu, aby o tomto zákone rokovali, pretože ak by sa rokovalo a menil by sa novelou priamo letecký zákon, tak by boli prizvaní. Málo dní bolo na prerokovanie tohto zákona, päť pracovných dní, to je rozhodne, rozhodne málo na to, aby sa mohli naformulovať pripomienky.
Zákon sa v tejto časti, kde sa mení letecký zákon, odvoláva na vyhlášku, ktorá, ktorá neexistuje. A v prípade, že by sa tento letecký zákon menil a išiel by samostatne do medzirezortného pripomienkového konania, predpokladám a mám za to, že by mala vyhláška byť súčasťou tohto konania a tak by verejná a odborná verejnosť mohla sa k tomu postaviť.
Čiže k tomuto, toto sú závery, závery moje, závery, ktoré som si z tej, z toho zasadnutia komisie odniesol a komunikoval som s odbornou verejnosťou, čo s tým urobiť, aby sme niečo napravili z toho, čo v tom zákone nevyhovuje.
Áno, zaregistroval som a rešpektujem a prijímam ten návrh, ktorý; kolega Mojša, ktorý spravodajcuje tento zákon, sám je letec, ako som sa dozvedel na zasadnutí komisie, predložil pozmeňujúci návrh v rámci rokovania výboru a po konzultácii s odbornou verejnosťou budeme s viacerými bodmi tohto pozmeňovacieho návrhu súhlasiť. Nemohli sme však súhlasiť en bloc so všetkými, ako balík.
To, čo vadí najviac na tom, je to, že letiská, ktoré dnes sú bez prevádzkového povolenia, tie malé letiská, sa podľa tohto zákona budú meniť na tzv. osobitné letiská. V rámci ešte prvého návrhu zákona boli nazvanými ako letecké plochy. Túto definíciu odborná verejnosť a zahraničie nepozná, teraz v rámci toho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mojša sa to mení na osobitné letiská, s čím však naďalej letecká odborná verejnosť nesúhlasí a tvrdí, že ak je v kolaudačnom rozhodnutí o nejakom letisku napísané, že je to letisko, tak by to tak malo zostať a ministerstvo dopravy by malo pripraviť pravidlá pre schvaľovanie týchto letísk, čo zanedbalo a máme už tri roky, ktoré ubehli, a nemáme dneska pravidlá, ako schváliť a potvrdiť prevádzkyschopnosť letísk, ktoré to dnes nemajú.
Z tohto dôvodu som pripravil pozmeňujúci návrh a skôr než ho prečítam, tak by som chcel požiadať spravodajcu, aby pri hlasovaní o bodoch z informácie, ktorá obsahuje spoločnú správu, dal hlasovať nasledovne. Ja vám to potom dám písomne, tu, mám to tu poznačené, teda spoločne body 1 až 10, potom bod 11, potom body 12 až 14 spolu. Potom bod 15, ďalej body 16 a 17 spolu, bod 18 samostatne a potom body 19 a 20 spolu.
Takže to boli odôvodnenia a teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1423. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prosím, zastavte časomieru.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
1. V čl. III bod 41 znie:
"41. § 53 znie:
"§ 53
(1) Priestupku na úseku civilného letectva sa dopustí ten, kto
a) vykoná let v časti vzdušného priestoru, v ktorej bolo vykonanie letu zakázané,
b) vykoná let v časti vzdušného priestoru, v ktorej bolo vykonanie letu obmedzené,
c) zapríčiní ako držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti člena leteckého personálu leteckú nehodu alebo incident,
d) vykonáva oprávnenia vyplývajúce z preukazu o odbornej spôsobilosti člena leteckého personálu po požití prostriedkov, ktoré znižujú zdravotnú spôsobilosť,
e) sa odmietne podrobiť skúške na zistenie užitia prostriedkov, ktoré znižujú zdravotnú spôsobilosť,
f) nevie sa preukázať preukazom odbornej spôsobilosti pri výkone činnosti člena leteckého personálu,
g) vykonáva činnosť člena leteckého personálu bez príslušnej odbornej spôsobilosti alebo po zrušení, obmedzení alebo odňatí dokladov podľa § 54,
h) vykonáva činnosť člena leteckého personálu bez platného dokladu o zdravotnej spôsobilosti,
i) vykonáva činnosť člena leteckého personálu bez príslušnej zdravotnej spôsobilosti,
j) vykonáva činnosť člena leteckého personálu v rozpore s podmienkami určenými v doklade o zdravotnej spôsobilosti,
k) poruší ako člen leteckého personálu v leteckej prevádzke iným spôsobom ustanovenie tohto zákona alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho základe alebo na základe medzinárodných štandardov alebo odporúčaní medzinárodných organizácií v oblasti civilného letectva, ktoré Slovenská republika prijala, alebo osobitných predpisov v oblasti civilného letectva, 11i),
l) sa dopustí činu protiprávneho zasahovania v civilnom letectve, ktorý nie je trestným činom,
m) poruší podmienky určené rozhodnutím podľa § 7 ods. 2,
n) vykoná vzlet z iného miesta ako z letiska alebo z osobitného letiska, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 11j), to neplatí, ak ide o vzlet lietadla, ktoré vlečie iné lietadlo po vynútenom alebo bezpečnostnom pristátí.
(2) Dopravný úrad uloží za priestupok
a) podľa odseku 1 písm. a) spáchaný úmyselne pokutu do 3 500 eur alebo spáchaný z nedbanlivosti pokutu do 500 eur,
b) podľa odseku 1 písm. b) spáchaný úmyselne do 2 000 eur alebo spáchaný z nedbanlivosti pokutu do 100 eur,
c) podľa odseku 1 písm. c) pokutu do 2 000 eur,
d) podľa odseku 1 písm. d) a e) pokutu do 1 500 eur,
e) podľa odseku 1 písm. f) a h) pokutu do 300 eur,
f) podľa odseku 1 písm. g) a i) pokutu do 2 000 eur,
g) podľa odseku 1 písm. j) pokutu do 1 000 eur,
h) podľa odseku 1 písm. k) a l) pokutu od 100 do 3 300 eur,
i) podľa odseku 1 písm. m) spáchaný úmyselne pokutu do 2 000 eur alebo spáchaný z nedbanlivosti pokutu do 100 eur,
j) podľa odseku 1 písm. n) pokutu od 100 eur do 2 000 eur.
(3) Dopravný úrad je pri určení výšky pokuty povinný zohľadniť okolnosti, za ktorých k porušeniu povinností došlo, najmä na závažnosť následkov, trvanie protiprávneho stavu, ako aj to, či ide o opakované konanie alebo opomenutie.
(4) Priestupky prejednáva Dopravný úrad.
(5) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis,12)"."
Poznámka pod čiarou k odkazu 11j znie:
"11j) Napríklad čl. 2 ods. 99 nariadenia (EÚ) č. 923/2012 v platnom znení, body 63, 86a, 87 a 99 prílohy I nariadenia (EÚ) č. 965/2012 v platnom znení."
2. V čl. III bode 50 v § 57f odseky 2 a 3 znejú:
"(2) Letisko bez platného povolenia podľa § 32 ods. 1 do 31. decembra 2020 sa od 1. januára 2021 považuje naďalej za letisko, na ktoré je možné žiadať konanie na určenie podmienok podľa § 32 ods. 1 alebo konanie na určenie podmienok podľa § 33 ods. 2 v znení účinnom od 1. augusta 2019.
(3) Žiadosť o vydanie rozhodnutia o určení podmienok podľa § 33 ods. 2 v znení účinnom od 1. augusta 2019 sa predkladá od 1. januára 2020."
Skončil som. Ďakujem.
Pán spravodajca, tu som vám pripravil písomne tie body, keby ste si pri hlasovaní náhodou nejak inak poznačili.
To je všetko, ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1442.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúci z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.