Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na kolegu Klusa. Súhlasím s tým, že skutočne to, ako sú označované dnes automobily cez okresy, po prvé, to nie je potrebné a po druhé, skutočne to aj vytvára takéto konflikty, aké, aké, aké zmienil.
A ďalšia vec je, že naším návrhom, ktorý predkladáme, vytvárame aj predpoklad k tomu, aby sme v budúcnosti vôbec nepoužívali to, čo už nepotrebujeme. To znamená, označovanie okresov na jednotlivých EČV tabuľkách. Bolo by oveľa lepšie, keby sme používali anonymné označovanie, napríklad ako je to v Maďarsku, kedy z EČV čísla neviete usúdiť, aké je to mesto a navyše z algoritmu (zaznievanie gongu), ktorý by nám umožnil to, že tie číselné rady nám narastú v matematickom vyjadrení násobne oproti tomu, ako sme dnes prakticky limitovaní tými abecednými označeniami okresu. To znamená, v prípade že by sme prešli na iný systém, tak by sme nemuseli napríklad toľko rozmýšľať ako označovať autá v Bratislave, keď sa už minie BA, BL, a tak ďalej a tak ďalej. Tento problém by sme už potom tiež nemali. To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil, v čom spočíva zmena, ktorú navrhujeme. Je to zmena zákona č. 8/2009 o cestnej premávke. Začnem najskôr trošku štatistikami, aby ste dostali sa do obrazu, koľko objednávame plechových tabuliek EČV ročne a koľko za ne platíme.
Na Slovensku máme evidovaných, počet evidovaných vozidiel 3 200 000. Počet zmien držby vozidiel je ročne na úrovni 400-tisíc, to je za rok 2018. Počet novo evidovaných vozidiel 131-tisíc, počet individuálne dovezených vozidiel 94-tisíc, počet vozidiel vyradených z evidencie 62-tisíc a počet vozidiel vyradených z cestnej premávky 40-tisíc. Medziročný nárast evidovaných vozidiel na Slovensku je 130-tisíc vozidiel, to je rozdiel medzi rokom 2017, kedy bolo evidovaných 3 077 000, a rokom 2018, kedy máme 3 203 000 vozidiel v evidencii.
Ministerstvo vnútra objednáva každý rok niečo cez milión plechových tabuliek EČV v cene približne 8,50 eur za kus. Teda dávame 9 mil. ročne za plechové tabuľky, ktoré ale, bohužiaľ, vo veľkom množstve aj šrotujeme ten istý rok. Z tých čísiel, ktoré som vám diktoval, vyplýva, že dôvod, prečo ministerstvo vnútra objednáva milión EČV, to znamená, na 500-tisíc vozidiel, je práve počet zmien, počet zmien držby vozidla. To je 400-tisíc.
A tu prichádza práve ten náš návrh zákona, ktorým chceme zjednodušiť celý systém, ušetriť peniaze štátu, ušetriť peniaze motoristom a nakoniec chrániť aj životné prostredie.
Pán predseda, ešte nedáme prerušenie? Dobre... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, kľud v sále. Ešte máme päť minút do jedenástej. Takže poprosím, nechajme pána navrhovateľa.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
Takže to, čo navrhujeme, je, aby sme nemuseli likvidovať viac ako 600-tisíc plechových tabuliek ročne, pretože pri každom prepise, pri ktorom nastáva zmena okresu, sa staré plechové tabuľky EČV strihajú a hádžu do kovového šrotu.
V prípade, že by náš návrh prešiel, tak by si pôvodný majiteľ z vozidla, ktoré odhlásil, napríklad, že ho predal, mohol svoje EČV ponechať a namontovať si ho na svoje nové vozidlo. Životnosť EČV je, povedzme si (zaznievanie gongu), medzi šesť alebo osem rokov, avšak časté zmeny vlastníctva motorových vozidiel zapríčiňujú, že mnohé ešte veľmi v dobrom stave tieto tabuľky končia v kovovom šrote. Namiesto jedného milióna plechových tabuliek, ktoré objednáva dnes ministerstvo vnútra, by nám stačilo objednávať 400-tisíc týchto tabuliek. A teda keď si vezmeme ten rozdiel medzi 9 miliónmi a 400-tisícmi kusov krát, už pri týchto cenách, 8,50, tak by sme mohli ušetriť vyše 5 miliónov ročne. To znamená 5 miliónov, o ktoré by sme menej, čo sa týka hodnoty, museli skladovať na dopravných inšpektorátoch a mať pripravené pre jednotlivých motoristov.
V našom zákone alebo zmene zákona navrhujeme tiež, aby už nebolo potrebné meniť a prihlasovať sa respektíve so svojím vozidlom v okrese svojho trvalého pobytu alebo v okrese sídla firmy, na ktorú je evidované vozidlo. Pretože toto už dávno stratilo význam pri centrálnej evidencii vozidiel. Motorista tak, ktorý kúpi motorové vozidlo hocikde na Slovensku, by mohol ísť zaregistrovať svoje vozidlo na najbližší dopravný inšpektorát, kde by mu dali EČV také, ktoré majú momentálne na sklade, a vyhli by sme sa tak ďalším administratívnym problémom, ktoré dnes títo motoristi majú. To znamená, nemusel by si od predajcu zobrať prenosnú značku, ktorú by potom, zase po registrácii vo svojom okrese na druhom konci Slovenska musel potom posielať poštou alebo nejakým iným spôsobom, napríklad kuriérom, predajcovi automobilu. Jednoducho v ten deň by mohol si svoje vozidlo lokálne na najbližšom dopravnom inšpektoráte zaregistrovať a v ten deň aj svoju prenosnú EČV vrátiť predajcovi vozidla.
Samozrejme, ako som povedal, je tu ušetrenie pre štát, ktorý by namiesto milióna mohol objednávať len 400-tisíc kusov ročne, teda viazané peniaze v oveľa nižšom objeme. Ušetril by motorista, ktorý by si nemusel kupovať zakaždým novú tabuľku EČV pri zakúpení nového vozidla, a ako som povedal, ušetrili by sme aj naše životné prostredie, lebo by nekončilo 600-tisíc plechových tabuliek v kovovom šrote ročne.
To je všetko (zaznievanie gongu). Pevne verím, že zvážite tieto argumenty a podporíte tento návrh zákona a pošleme ho do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dobrý deň prajem. Vážené dámy, vážení páni, predkladám vám štvrtý z našich šiestich návrhov zákonov z tzv. motoristického balíčka. Tento konkrétne sa týka zmeny zákona 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. A cieľom predloženého návrhu je zavedenie možnosti prenositeľnosti tabuľky s evidenčným číslom vozidla, teda to EČV takzvané, zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo, pričom pôvodnú tabuľku bude môcť použiť bez ohľadu na to, či má v danom okrese naďalej trvalý pobyt alebo nemá. Zjednodušene povedané, je to EČV na majiteľa, nie na vozidlo, ako je to v súčasnosti.
Viac a podrobne o tomto našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa aj teraz hlásim.

Ďakujem pekne za slovo. Takže dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, povedať bližšie k tomu, čo chceme našim návrhom dosiahnuť. Dnes, keď motorista prejde kontrolou, technickou kontrolou a emisnou kontrolou tak dostáva tri doklady, tri dokumenty o tom, že jeho vozidlo kontrolou prešlo. Je to protokol, je to osvedčenie, to sú tie kartičky, ktoré máte vo vozidle a sú to nálepky, ktoré sa lepia na čelné sklo.
Dnes, v stave, kedy už máme centrálnu evidenciu vozidiel a zákon o, o, neviem teraz si spomenúť, jaký to je ten zákon, o tom, že okresné úrady môžu pokutovať... No spomeniem si neskôr. Dnes teda, ak niekto neprejde kontrolou, tak je, je pokutovaný a nie je potrebné, aby bol kontrolovaný v cestnej premávke. A považujeme teda úplne za zbytočné, aby tieto nálepky boli lepené na čelné sklá. Štát si teda môže nepriamo, cez evidenciu skontrolovať, či niekto prešiel kontrolou, alebo to môžu urobiť policajné orgány pri cestnej kontrole tak, že si vyžiadajú osvedčenia, ktoré motorista je povinný nosiť u seba so sebou.
S týmto je spojená ešte jedna vec, a to, že tieto nálepky nie sú zadarmo. Motorista, ktorý prejde stanicou technickej kontroly, si ich musí zaplatiť. Ja som si zisťoval, ako to dnes je. Za každú z týchto nálepiek účtuje stanica technickej kontroly 3 eurá. To znamená, úplne zbytočne vyhodí každý motorista po každej kontrole 6 eur. Ja viem, že to je možno maličkosť, ale je to 6 euro, ktoré môže každý motorista platiť menej pri kontrole na stanici technickej kontroly.
Zároveň, opäť možno maličkosť, ale hovoríme dnes o čakacích lehotách na staniciach technickej kontroly. Ale pozrite sa, čo sa deje, keď vám auto prejde kontrolou, čo musí robiť ten technik, kým odlepí nálepku, ktorú tam máte z predchádzajúceho obdobia a vyčistí to a nalepí ďalšiu. Tí motoristi, ktorí čakajú v rade, sa vždycky poďakujú za to, koľko času tam kvôli takejto, s prepáčením, hlúposti musia čakať.
Samozrejme, ministerstvo dopravy sa už nechalo počuť a skritizovalo náš návrh, že je to potrebné, že to je nie odborne pripravený návrh. A argumentovali tým, že je potrebné vedieť o tom, či auto bolo alebo nebolo, prešlo alebo neprešlo kontrolou, predovšetkým v zahraničí, pretože, a v zahraničí a v prípade, že nie je motorista v aute. Tento argument neobstojí ani preto, lebo keď dnes funguje dohovor Európskej únie o výmene informácií pri dopravných priestupkoch, tak je osem, osem priestupkov, pri ktorých si vymieňajú úrady, štáty informácie o držiteľoch vozidiel. To znamená, keď aj, keď aj v zahraničí takéto vozidlo nájde policajný orgán a z nálepky vyplýva, že vozidlo už má po termíne, tak nemôže aj tak nič urobiť, pretože tento priestupok nie je medzi tými ôsmimi, pri ktorých musí iný štátny orgán druhej krajine poskytnúť informácie o držiteľovi tohto vozidla.
Takže zhrnuté, považujeme úplne za zbytočné, aby tieto nálepky ďalej existovali a myslím si, že je úplne dostatočné preukazovať to, či vozidlo prešlo stanicou technickej kontroly alebo emisnej kontroly osvedčeniami, ktoré má každý motorista so sebou v aute.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je náš tretí návrh zákona, ktorý predkladáme v rámci balíka pre motoristov. Je to, je to zákon, ktorým chceme zrušiť povinnosť lepiť nálepky o absolvovaní stanice technickej kontroly a emisnej kontroly na čelné sklá vozidiel ako, ako dôkaz o vykonaní technickej a emisnej kontroly. Opäť tento návrh zákona predkladám spolu s kolegami Jozefom Rajtárom, Radoslavom Pavelkom, Janou Kiššovou, Martinom Klusom, Milanom Laurenčíkom a Mariánom Viskupičom. Viac o dôvodoch a príčinách, prečo toto navrhujeme, poviem v rozprave, do ktorej sa teraz zároveň hlásim. Ďakujem pre tento moment.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som v úvode povedal, to, čo chceme naším návrhom zmeniť, je zrušiť registračnú daň. Hovoríme o zrušení registračne dane, pretože registračnou daňou toto nikdy nebolo, bolo to poplatkom pri prepise vozidla. Platilo sa 33 eur, čo bolo na pokrytie administratívnych nákladov pri tej úradníckej práci na dopravnom inšpektoráte. Minister Kažimír ešte v predchádzajúcej vláde využil takpovediac možnosť ako ešte viac zdaniť motoristov a do zákona vložil to, že registračný poplatok sa bude odvíjať od výšky alebo sily a výkonu motora motorového vozidla. Dal to vtedy len na prvé prihlásenie a samozrejme dostali sme, my sme už avizovali vtedy, že toto bude kritizované Európskou úniou, pretože tam neboli rovnaké pravidlá pre všetkých. Neplatilo to rovnako pre dovezené a neplatilo to ani rovnako pre použité vozidlá. Bola tam diskriminácia. Samozrejme, čo prišlo ako reakcia, minister Kažimír odstupňoval tento poplatok nielen podľa výkonu motora, ale aj podľa veku a znížil istým spôsobom tento poplatok v závislosti na veku motorového vozidla.
Avšak čo ale zaviedol ako nové, tento poplatok sa neplatí a neplatí už pri prvom prepise, ale dnes ho motoristi platia pri každom jednom prepise motorového vozidla. A tak, ak jedno vozidlo sa prepíše v priebehu, povedzme, troch alebo štyroch rokov medzi tromi alebo štyrmi majiteľmi, tak ministerstvo financií dostane len na týchto poplatkoch niekoľko tisíc eur. (Zaznievanie gongu.) To, čo títo motoristi pri prepisoch dostávajú a jaké služby dostávajú na dopravných inšpektorátoch, to vedia sami motoristi a netreba o tom asi hovoriť. Sú to dlhé príbehy čakajúcich lehôt, hodín a hodín čakania na dopravných inšpektorátoch. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Muňko, poprosím o kľud v sále. Ďakujem.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
Takže to, čo chceme na tomto zákone zmeniť, je, aby to prestalo byť daňou, aby neboli trestaní motoristi za to, že si kúpia automobil s vyšším výkonom. Dnes tie dane sú až do výšky 3-tisíc eur pri nových vozidlách. Chceme, aby to bol opäť poplatok za administratívny úkon na úrade. Ak chce minister zdaňovať motoristu za to, že si kúpi silnejšie vozidlo, ktoré možno má nejaký relevantný vplyv na poškodzovanie ciest alebo na poškodzovanie životného prostredia, má na to páky, nech sa páči, nech diferencuje dane podľa toho, aká je hmotnosť vozidla a ako ktoré vozidlo poškodzuje cestné komunikácie. Alebo potom má možnosť využiť emisné dane podľa toho, ako, povedzme, motorové vozidlo poškodzuje životné prostredie, podľa exhalátov, ktoré púšťa do vzduchu. Ale toto nie je cesta, toto má byť poplatok za administratívny úkon a pevne verím, že získa vašu podporu náš návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám druhý z našich šiestich úprav zákonov pre motoristov. Tento konkrétne sa jedná, v tomto konkrétnom prípade sa jedná o zrušenie registračnej dane, ktoré platia motoristi pri prihlásení, prvom prihlásení vozidla a pri ďalšom prepise vozidla na dopravnom inšpektoráte. Tento návrh som pripravil spolu s kolegami Jozefom Rajtárom, Radoslavom Pavelkom, Janou Kiššovou, Martinom Klusom, Milanom Laurenčíkom a Mariánom Viskupičom. Predloženým návrhom sa súčasná diferencovaná výška registračného poplatku pri prepise motorového vozidla, ktoré je dnes založené na výkone motora, nahrádza jednotnou sumou, a to 33 eur, čo je v súčasnosti spodná hranica a kedysi to tak aj bolo. Viac v rozprave k tomuto zákonu, do ktorej sa hneď prihlasujem.

Takže ďakujem za slovo. Teraz by som chcel náš návrh trošku podrobnejšie popísať, aj keď asi veľmi ani nie je to nutné. Ale na túto schôdzu za klub SaS predkladáme 6 zákonov pre motoristov, nazvali sme ho motoristický balíček, toto je prvý z nich. Myslíme si, že za to, že motoristi prispievajú do rozpočtu takmer dvoma miliardami ročne, si minimálne zaslúžia pravidlá fungovania v rámci motorizmu, ktoré, ktoré štát nestoja nič, ale zjednodušia život. Z tých dvoch miliárd ide na cesty necelých 400 miliónov a navyše zažívajú ďalšie trampoty, čo sa týka kvality ciest, čo sa týka registrácie vozidiel, čakacích lehôt pri registráciách a tak ďalej a tak ďalej. Nevraviac o tom, v akých podmienkach podnikajú dnes slovenskí dopravcovia, ale to v iných témach.
Platnosť ročnej známky je, ako vieme, dnes len do konca januára nasledujúceho roka a to je podľa mňa neakceptovateľné. Motorista, ktorý si kúpi inokedy známku ako, povedzme, v decembri, tak prichádza o peniaze. Zavedením diaľničných známok do elektronickej podoby sme urobili len to, že sme zelektronizovali nalepovacie nálepky, ktoré sme tu kedysi mali, a vlastne si dnes motorista môže kúpiť len 10-dňovú, 30-dňovú alebo ročnú. Desaťdňová mu platí 10 dní, 30-dňová mu platí 30 dní, ale ročná mu neplatí jeden rok. A to je to, čo chceme zmeniť. Chceme, aby za svojich 50 eur, ktoré platí ako ročnú známku, naozaj dostal právo rok po diaľniciach jazdiť.
Včera sme predstavili cez tlačovú besedu naše návrhy a samozrejme ministerstvo dopravy už na to reagovalo. Okomentovalo tento návrh, že je technicky nepripravený. Tak ja neviem, čo na tomto ešte treba lepšie technicky pripraviť, či to nemá byť 365 dní, ale 366 dní. V našom návrhu riešime dokonca aj prechodný rok, kedy má február 29 dní. Ministerstvo mohlo kľudne povedať, poďme do druhého čítania, tam, ak sú nejaké technické nedostatky, môžme ich tam upraviť, ale toto považujem za veľmi, veľmi nešikovnú argumentáciu ministerstva dopravy.
Asi všetko. Budem rád, ak posunieme tento návrh do druhého čítania a môžme o tom hovoriť. Motoristi, motoristi na túto zmenu čakajú. A každého, koho sa opýtate, iba krúti hlavou, ako je vôbec možné, že ročná známka neplatí jeden rok. To je niečo nepochopiteľné. Neobstojí ani technický dôvod, že motorista si nebude pamätať alebo neuvedomí, kedy jemu ročná známka v takomto prípade, prestane platiť, pretože už dnes to je tak, že keď si kúpi desaťdňovú, tak mu príde po uplynutí desať dní esemeska, že mu práve vyplynula platnosť, uplynula mu platnosť známky. To isté je pri tridsaťdňovej, takže rovnako je možné si nastaviť, nastaviť takýto mechanizmus aj pri ročnej známke. Neobstojí ani argument, že štát príde o nejaké peniaze. My sme toto už raz dokázali na číslach, kedy sme si vyžiadali predaj diaľničných známok, všetkých typov diaľničných známok, po jednotlivých mesiacoch a vyplynulo z toho, aké je správanie motoristov, kedy si kupujú ročnú a kedy si už potom kupujú namiesto ročnej, mesačné na konci roka, v treťom štvrťroku a štát by neprišiel o žiadne peniaze. Teda budem rád, za podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predkladáme návrh zákona, v ktorom chceme upraviť zákon 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. Tento návrh som pripravil spolu s kolegami Jozef Rajtár, Radoslav Pavelka, Jana Kiššová, Martin Klus, Milan Laurenčík a Marián Viskupič.
Zámerom tejto novely je jednoduchá zmena. A to, aby ročná známka platila naozaj 1 rok a to 365 dní od zakúpenia. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hneď hlásim.

Ďakujem za slovo. Chcel by som len vyjadriť názor k tomuto návrhu zákona a aj odôvodniť, prečo takýto návrh nemôžeme podporiť. Opäť, ja viem, že cestovný ruch je pre stranu SNS veľmi sexi a silne sexi téma, dokola predkladáte zákony, ktoré, súvisiace s cestovným ruchom, ale tu narúšate súťaž, podnikateľskú súťaž medzi tými, ktorí investovali zo svojich, zaťažili sa úvermi, a tými, ktorí budú čerpať dotácie na svoje hotely a strediská cestovného ruchu. S týmto rozhodne nemôžeme súhlasiť. Vy robíte precedens, že narúšate súťaž medzi tými, ktorí, ktorých môžte, ktorí už existujú, majú nabraté úvery, sú investične zaťažení, a teraz prídu na trh noví, ktorí takéto zá..., takéto, takúto záťaž mať nebudú. A mudú mať..., a budú mať problémy, pretože môžu ponúknuť úplne iné ceny spotrebiteľom, zákazníkom ako tí, ktorí musia svoje už nabraté úvery financovať.
Druhá vec, čo ma prekvapilo, vy ste v dôvodovej alebo pri pre..., predstavení tejto novely uviedli, že nebude mať vplyv na verejné financie, tak toto by som chcel vysvetliť, ako to nebude mať vplyv, keď, keď budete dotácie aj z ministerstva dopravy posielať na lyžiarske strediská, hotely a iné rekreačné zariadenia, a budú to peniaze, ktoré by mali ísť do cestnej alebo železničnej infraštruktúry.
Ďakujem vopred za odpoveď na túto otázku.