Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.11.2016 o 9:44 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 9:44 - 9:46 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Čakal som, že ešte pán minister financií, aby som mohol zareagovať. Takže už nebudem môcť na vás asi zareagovať (reakcia predkladateľa). Áno? Dobre.
Ďakujem všetkým, čo reagovali vo faktickej poznámke. Možno konkrétne by som ešte chcel, pani kolegyňa poslankyňa Jurinová, áno ďakujem, že ste pripomenuli tie štyri projekty, ktoré boli vyňaté z hodnotenia podľa kritérií Hodnoty za peniaze. Aj to je dôkaz alebo vizitka, ako ministerstvo dopravy rešpektuje ten princíp Hodnoty za peniaze. To je veľmi, veľmi smutné.
Igor, pán poslanec Janckulík, neviem, áno, držím palce. Áno, je to, je to pekná idea. Ja som sa samozrejme, ty o tom vieš, vyjadril aj do médií, že toto, túto pozíciu, ja som to vtedy nazval, že to je trafika. Áno a za tým, priznám sa, ďalej stojím. Ja len to môžem teraz doplniť, skutočne sa staneš fackovacím panákom v tých regiónoch, pretože kamkoľvek prídeš, všade, všade, ľudia sú tak naučení, každý chce rýchlo cestu, každý obchvat, ale nevyhovieš všetkým. Takto toto bude, toto je veľmi, veľmi ťažká pozícia. Držím palce k tomu, aby sa niečo naozaj v tej transparentnosti podarilo, aby si raz mohol občan Slovenska pozrieť na stránke ministerstva dopravy, aha, toto a v takomto poradí sa ide robiť. Toto by som si naozaj prial. To, bohužiaľ. momentálne nie je.
Pani kolegyňa Verešová, len doplním. Súhlasím s vami, vlaky zadarmo nie sú, platíme ich. Ja som aj povedal koľko ročne. A navyše chcel len doplniť, že nielen to, že to narúša podnikateľské prostredie, ale aj berie regionálnym dopravcom z autobusov ich cestujúcich, a o to viac VÚC-ky musia toto ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.11.2016 9:01 - 9:34 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyšlo to na mňa hneď, prvého hneď zrána a budem asi viac kritický, než, než vychvaľovať, aj keď by som veľmi rád radšej chválil, čo všetko ministerstvo dopravy v rozpočte naplánovalo. Ako som teda naznačil, idem sa venovať časti doprava. V našom klube sa venujem tejto oblasti a nechceme, aby sme sa navzájom opakovali a radšej hovorili k veci. Možno by stačilo.
A inak chcem povedať tiež, že je mi veľmi ľúto, že tu nie je pán minister dopravy, a na začiatok by som možno povedal, že je mi ľúto, že sa vôbec prakticky ani nezjavuje na našom výbore pre hospodárske záležitosti, vždy tam chodí štátny tajomník a niekedy mi to už pripadá tak, že je to on, kto riadi ministerstvo, bohužiaľ.
Teraz k rozpočtu dopravy. Možno by stačilo len prečítať to, čo k tomu povedal Najvyšší kontrolný úrad, a to je aj naša najväčšia výhrada k rozpočtu v časti doprava, a to je kapitola výdavkov na opravy a údržbu ciest prvej triedy. Tu ministerstvo dopravy opakovane dáva nízku sumu 40 miliónov, ktorá jednoducho nepostačuje ani na udržiavanie stavu, v akom cesty prvej triedy máme, máme ich 3 300 km a naopak, pri takto poddimenzovanom financovaní budú devastované stále viac a viac.
Ministerstvo dopravy v svojich materiáloch, z ktorých budem v dnešnej diskusii alebo v svojom prejave vychádzať, strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a tiež budem vychádzať z materiálu ministerstva financií - revízia výdavkov na dopravu. Záverečná správa sama definuje, že ak nebude do ciest prvej triedy investovaných minimálne 65 miliónov ročne, tak sa tento stav nezmení a bude to stále horšie. Máme, cesty prvej triedy máme v horšom stave ako v roku 2005.
No začnem teraz sa skôr venovať od tej najdôležitejšej infraštruktúry, tepnám našej cestnej siete, diaľniciam a rýchlocestám a budem potom pokračovať ďalšou infraštruktúrou, železničnou, potom službami v doprave na tejto infraštruktúre a ďalších kapitolách. Aby som vám trošku možno ilustratívne naznačil, čo sa týka diaľnic, toto je, toto je plán našej diaľničnej siete, ktorý je, dohromady obsahuje 1 960 km, z toho v prevádzke máme, to som zobral druhú mapu (rečník ju ukazuje plénu), toto. Približne 36 percent.
V rozpočte na financovanie siete diaľnic a rýchlociest máme na rok 2017 vyhranených, vyhradených 700 mil., 710 presne mil., ktoré už dnes podľa stavu rozpracovanosti projektov, som presvedčený, že nevieme na tie projekty, ktoré sú uvedené v zmluve o čerpaní európskych fondov, vyčerpať. V tejto zmluve sú projekty ako Hubová – Ivachnová, Turany – Hubová, Prešov západ, Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Všetko projekty, ktoré jednoznačne v žiadnom prípade v tomto roku nezačnú, a ministerstvo dopravy do dnešného dňa nevydalo žiaden dokument o tom, že by projekty výstavby diaľnic a rýchlostných ciest sa nejako menili.
Včera na jednom stretnutí ohľadom križovatky Triblavina som sa dozvedel od pána Valenta, riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, že ministerstvo dopravy práve malo včera, možno to bude aj dnes pokračovať, sedenie o tom, že teda ktoré úseky nakoniec tam pôjdu. A to je dobré, nech to, nech to rozhodnú, nech to ale je v súlade so strategickým dokumentom rozvoja dopravy, ale hlavne, čo mi na tom celom chýba, je transparentnosť. Ministerstvo dopravy je podľa mňa jedno z najutajenejších ministerstiev vo vzťahu k daňovým poplatníkom v tejto krajine. A nielen teda k daňovým poplatníkom, k motoristom zvlášť. Neexistujú žiadne informácie o tom, ktoré diaľničné úseky jednoducho v danom roku chce ministerstvo financovať, a myslím si, že napríklad aj v rozpočte v kapitole ministerstva dopravy, ak sa jedná o také veľké projekty, ako, ako sú obchvaty Prešov alebo diaľničné úseky, ktoré som tu menoval, v nákladových položkách sto, dvesto, tristo miliónov, patrilo by sa, aby boli uvedené v rozpočte, aby každý, kto tu dane platí, vedel, čo za ne dostane. To v kapitole dopravy uvedené nie je.
Ešte jednu vec, ktorú by som chcel povedať, je, že v tej sieti diaľnic, ktorú sme si tak pekne naplánovali a ktorá má v cieľovej, v cieľovom stave mať takmer 2 000 km, tak túto sieť máme, prosím pekne, podľa stránky Národnej diaľničnej spoločnosti naplánovanú tak, že všetky úseky majú byť začaté do roku 2020. To pripomínam v súvislosti s tým, čo som povedal, že tu chýba absolútne otvorená hra, otvorený vzťah s tými daňovými poplatníkmi, ktorí by mali vedieť, aká je realita. Národná diaľničná spoločnosť a ministerstvo dopravy dáva cez takéto nepresné informácie, keď to poviem veľmi kulantne, sny, dáva ľuďom sny, akú diaľničnú sieť tu mať budeme.
Vychádzajúc z údajov od naozaj odborných kruhov, máme, ak by sme chceli naozaj dobudovať sieť, ako som vám tu teraz ukázal, tak nemáme vykryté investície v sume 15 až 18 miliárd. A pod rúškom toho, že verejnosti predkladáme, že ho prevzalo ešte od ministerstva z predchádzajúcej vlády, že najdrahšia diaľnica je tá, ktorá nie je postavená. Pod týmto sloganom sa samozrejme dá rozumieť všeličo, ale najmä to, že nech je diaľnica akákoľvek drahá, je lepšia ako žiadna, a s tým jednoducho nemôžeme súhlasiť. Z toho vyplýva jedno a to fakt, že najväčšou prioritou, a to vyplýva aj z toho konania ministerstva, je, že nie je dôležité ako racionálne, ale oveľa dôležitejšie je, čo najrýchlejšie minúť eurofondy, ktoré nám Európska únia dáva, a to úplne jedno na čo. Hlavne, aby sme ich minuli. Bohužiaľ, ale vieme, aký je stav. Pred pár dňami sme sa dozvedeli z Najvyššieho kontrolného úradu, aké je čerpanie, máme rok 2016 a čerpanie je menej ako 2 percentá. Taký je stav a som presvedčený, že, bohužiaľ, budeme zase v roku 2020 naháňať zákazky, ktoré budú zase v rôznych zrýchlených konaniach, len aby sme fondy vyčerpali.
Samozrejme, ešte sa vrátim k tomu, že sa dávajú tuná sny regiónom o tom, že budete mať diaľnicu, dotiahneme ju k vám, počkajte, a samozrejme za týmito argumentami hneď potom nasledujú argumenty nie, nebudeme, netreba do ciest prvej triedy investovať, počkajte si na tú diaľnicu. A to je ten problém, kedy mne to už pripadá ako tzv. demižónová politika, kedy, kedy chce ministerstvo snáď, aby jeden primátor, starosta obce chodil na nimi a prosil, sem, prosím, spravte diaľnicu, my sme prví, my sme tí najdôležitejší. Pretože takto mi to zatiaľ pripadá. Rovnako sledoval som alebo sledujem aj na stránke ministerstva dopravy prácu splnomocnenca pre rýchlostné cesty, ktorý tam, škoda, že tu nie je, kde dáva záznamy zo svojich stretnutí z regiónov, a všetky tie stretnutia sa nesú v jednej téme, kedy k nám privediete rýchlocestu. To je jednoducho dnes alfa-omega všetkých starostov, kam len príde, či to je Gemer, dole za Kriváňom, ďalej R2, či to je Nitra alebo Bánovce, Prievidza, R2, zase západná časť, alebo je to R3 Orava. Všade, kam príde splnomocnenec pre rýchlostné cesty, musí počúvať len ponosy kedy, kedy, kedy. Kedy to k nám bude dotiahnuté. No nebude. Ak pôjdeme týmto tempom výstavby, a to nehovorím z vlastnej hlavy, to sú údaje z materiálu z ministerstva dopravy, tak hlavnú TNT sieť sever - juh, východ - západ nebudeme mať v roku 2030 a tú sieť, ktorú som vám tu ukázal, nebudeme mať ani v roku 2050. A preto si myslím, že ministerstvo dopravy by malo ľuďom na Slovensku povedať, aká je realita a neťahať ich za nos. Hlavne to povedať tým, ktorí sa pýtajú, tým starostom v tých regiónoch a naozaj úprimne povedať, okej, poďme, ideme robiť cesty prvej triedy, na to máme. Obliekajme sa do kabáta, na aký máme. Netvárme sa, že máme na takúto sieť v tomto stave. A, no, stratil som myšlienku teraz.
No, to je, čo sa týka diaľnic. K cestám prvej triedy som už niečo naznačil, zase budem vychádzať z materiálu, ktorý predložilo ministerstvo dopravy v tom dokumente strategického rozvoja do roku 2030. Slovenská správa ciest, ktorá má na starosti cesty prvej triedy a nedisponuje žiadnymi technickými prostriedkami napríklad na údržbu, musí si objednávať všetko v regionálnych správach ciest, neviem, či to možno aj neviete, definovala, aký v podstate je skrytý dlh v údržbe ciest prvej triedy a mostov na nich. Viac ako polovica cestnej siete v kategórii prvej trieda je v stave nevyhovujúci alebo havarijný a viac ako, neviem, koľko mostov, ale mám tu presne kvantifikáciu v miliónoch, ktoré je potrebné na to, aby sme odstránili nedostatky, ktoré dostali naše mosty do stavu nevyhovujúci alebo havarijný. Spolu s cestami prvej triedy a mostami na nich máme skrytý dlh 628 miliónov. Takže chcel by som počuť naozaj od pána ministra, ako toto chce riešiť a či chce čakať opäť na situáciu, ktorá sa stala v Podbieli, kedy sa musela odkloniť doprava a kedy hrozili obrovské škody. Toľko k diaľničnej sieti a sieti ciest I. triedy.
Železničná infraštruktúra. Zo železničnej infraštruktúry máme v stave zrekonštruovanom a pripravenom na prevádzku, ako potrebujeme na rýchlosť 160 km/h, len 19 % našej železničnej siete a naďalej ostáva nevyriešený problém medzi Žilinou a Košicami. Máme tam množstvo úsekov, kde vlaky musia znižovať výrazne rýchlosť. A to v stave, že zase hovoríme o tom, že ministerstvo investuje cez eurofondy do rekonštrukcií tratí obrovské sumy na to, aby sme trate pripravili na rýchlosti 160 km/hod, keď žiaden vlak Železničnej spoločnosti Slovensko takú rýchlosť, ani nedosahujeme, napríklad. Zase je to o tých prioritách, či ideme robiť, že mercedes, ale vôbec ho nepotrebujeme. Štát vynakladá na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry v kapitole teda ministerstva dopravy v rozpočte 250 mil. ročne. V revíznej správe ministerstva financií, ktorú som vám ukazoval, sú popísané veľmi korektne a konkrétne opatrenia, ktoré by Železnice Slovenskej republiky, ktoré spravujú železničnú infraštruktúru, mali robiť, aby to, aby tie náklady a požiadavky na investície neboli také vysoké v budúcnosti.
Pre vašu predstavu sieť, železničná sieť na Slovensku má 3600 km a z analýzy, ktorú som vám v úvode ukázal, vyplýva, že na 234 km nepremáva vôbec osobná doprava, je tam len minimálna nákladná doprava a na 91 km je osobná doprava len v minimálnej miere, a teda nákladná doprava. V tejto správe je tiež odporúčanie, aby Železnice Slovenskej republiky sa začali zaoberať tým, že budú odstavovať nevyužité trate, znižovať tak náklady na prevádzku a v súvislosti s tým aj znižovať náklady na personalistiku. Železnice Slovenskej republiky v súčasnosti zamestnávajú 14-tisíc zamestnancov a v porovnaní s inými európskymi krajinami máme výrazný nadbytok pracovných síl, čo sa týka v porovnaní s vlakokilometrami na železničnej sieti, ktorú máme u nás v prevádzke. Takže nebudem hovoriť len o tom, že kam a ako by mali smerovať financie, budem hovoriť aj teda to, kde by mohlo nastať usporenie. Napríklad keď hovorím o tej zamestnanosti, tak zamestnanosť v tej, v ŽSR je v prepočte na kilometer trate oproti Českej republike dvakrát vyššia. To len pre porovnanie. Zase vychádzam z analýzy, ktorú tu máme z Inštitútu finančnej politiky z ministerstva financií.
Ďalej som si všimol jednu vec, v rozpočte dávame spoločnosti ŽSR 22,5 mil. ročne na kompenzáciu finančných dopadov vyplývajúcich zo zníženia poplatku za prístup k železničnej infraštruktúre a pozrel som si, na základe akého uznesenia to je. Bolo to z roku 2013, toto uznesenie a tento záväzok platí do konca roku 2016. Blíži sa koniec roka, tam by som možnože chcel vyjadrenie ministerstva financií, či to bude predlžované alebo nie, pretože ak áno, tak by som samozrejme chcel počuť aj dôvody, prečo by sme v tom mali pokračovať. Pretože dnes príjem Železníc Slovenskej republiky z prevádzky tejto siete narastá, predovšetkým zo zvýšenia alebo z nárastu osobnej prepravy a toto by mala byť aj priorita. A preto by som chcel vedieť, že či teda chce pokračovať v tej kompenzácii pre nákladných dopravcov alebo nie a v akej miere a aké sú presné dôvody.
Prejdem teraz na ďalšiu časť, ktorá v rozpočte je ponímaná, a to sú, prejdem teda z infraštruktúry na dopravné služby na infraštruktúre, ktoré štát financuje. Základná dopravná služba alebo dopravné služby vo verejnom záujme si štát objednáva od ZSSK Slovensko a ešte teda od spoločnosti RegioJet, to sú dvaja partneri, pričom od spoločnosti ZSSK si objednáva objem služieb v sume 210 mil. ročne a od spoločnosti RegioJet 8 mil., to je Bratislava – Komárno, všetky ostatné služby vo verejnom záujme zabezpečuje štátny monopol ZSSK. Tu ma zarazilo to, že ministerstvo dopravy sa nechalo počuť, že zastavuje súťaž, tú jednu súťaž po dlhom čase, ktorú ešte minulý rok v novembri otvorilo a vyhlásilo, no, a len na zriadenie linky medzi Bratislavou a Banskou Bystricou, kde nehovorím, že veľká suma, ale určite by došlo k nejakej úspore, napríklad aj na tejto sume, no, ale ak sa tá súťaž naozaj sa potvrdí, že to bude zrušené, tak ešte aj to málo, ktoré štát mohol ušetriť na týchto službách, mohlo byť niečo málo ušetrené. A vytýkam ministerstvu dopravy to, že nevyužíva zmluvu, ktorú má so spoločnosťou ZSSK a ktorá umožňuje medziročne znižovať objemy, ktoré tam štát má objednané, o 10 percent. A čo sa týka platnosti zmluvy, teda do konca roka 2020, tu má štát možnosť ísť dole o 35 % a nerobí tak. Z tabuliek, ktoré sme dostali, týkajúcich sa rozpočtu, je zrejmé, že ako keby ani neplánovala, pretože na ďalšie tri roky plánuje úplne rovnaké dotácie do tohto sektora.
Čo by som ďalej? No máme tu vlaky zadarmo. Tam som si zase prečítal, dostal som odpoveď na interpeláciu od ministra dopravy, že nás to stálo 14,5 mil. ročne. Ale to je len výpadok na tržbách, nebol kvantifikovaný ďalší náklad, ktorý spočíval napríklad v tom, že sa museli objednať nové vagóny, ktoré vzhľadom k veľkému dopytu musela spoločnosť ZSSK objednať, plus ďalšie súvisiace prevádzkové náklady s tým navýšením prepravených osôb. Spúšťanie stratových IC vlakov, naozaj nerozumiem tomuto kroku. Keď som pozeral analýzy, ktoré vypracoval výskumný ústav dopravy pre ministerstvo dopravy, a zo žiadnej, zo žiadnej z analýz, ktorá tam bola, a v tých analýzach naozaj boli porovnané varianty, dva vlaky denne, päť vlakov denne, toľko vagónov od, neviem, od šesť do deväť vagónov, potom rôzne varianty obsadenosti, bohužiaľ, ani jeden z týchto variantov nebol ziskový. Ja nerozumiem takémuto kroku, kedy, kedy vedome ide ministerstvo do takýchto krokov.
Ďalšiu časť dopravných služieb, ktorú si štát objednáva, ale v tomto prípade to už trošku nepriamo, ale trošku sa tomu chcem povenovať, je regionálna autobusová doprava. Áno, objednávajú si ju samosprávne kraje. Pozeral som si aj v analýze, ako sa mení obsadenosť týchto regionálnych liniek, ako sa mení výška dotácie do nich. Za posledných desať rokov obsadenosť klesla o 50 % a nárast dotácií do regionálnej dopravy je viac ako 70 percent. S týmto musí ministerstvo dopravy začať niečo robiť. A teraz nehovorím, že kvôli samosprávnym krajom, ale minimálne kvôli, kvôli sebe, ak chce začať konečne naozaj splniť sľub, ktorý má v programovom vyhlásení, že bude koordinovať všetky druhy dopravy a bude riešiť nadväznosť spojov, pretože ak nebudeme vedieť, a to sa čudujem, že už, už tu nemáme dávno návrh, vládny návrh o tom, koľko skutočností je, aby teda boli, aby ministerstvo malo údaje o tom, koľko osôb a kedy je prepravených v regionálnych autobusoch, pretože dnes to nevieme. Keď nevieme toto, nevieme potom, aká je potreba prepravy na štátnych vlakoch, ktoré sú nadväzujúce na takúto regionálnu autobusovú dopravu. A keď nevieme toto, tak potom nemôžme plánovať ani, ani, ani služby, dopravné služby na železnici vo verejnom záujme. A tak sa nám ťahá ten problém, že jednoducho sme vo vzduchoprázdne, nemôžme nič plánovať a z toho nemôžu potom zísť žiadne dobré myšlienky a riešenia. Samozrejme my v klube Sas už pripravujeme taký návrh a budem rád, samozrejme, ak by nás ministerstvo predbehlo lepším, ale my ho predložíme na hneď prvej schôdzi budúceho roka, aby samosprávne kraje dostávali detailné údaje o tom, aké sú prepravené osoby, aké sú presne tržby. Áno, vieme, majú ich na mesačnej báze, vyžiadal som si už nejaké údaje zo všetkých samosprávnych krajov, ale nemajú ich tak presne, ako by ich mali mať, aby z toho mohla ďalej sa plánovať ďalšia nadväzujúca doprava.
Prejdem ďalej, už len sa chcem venovať cestovnému ruchu. Tu som v rozpočte našiel jednu položku. Vieme o tom, že štát podporuje rozvoj oblastných organizácií cestovného ruchu cez zákon o podpore cestovného ruchu. V rozpočte pre rok 2016 tam bola suma niečo vyše 8 mil., čerpanie za rok 2016, ale aj roky predtým, bolo približne na úrovni 4 mil. eur. Čo sa stalo? Namiesto toho, aby ministerstvo začalo pracovať na tom, aby zlepšilo možnosť čerpania takýchto prostriedkov, na rok 2017 naplánovalo už len 4,5 mil. eur v tejto kapitole. Čiže namiesto toho, a to je v príkrom rozpore v podstate s tým, čo deklaruje v programovom vyhlásení vlády, že bude podporovať cestovný ruch, tak znižuje rámec možných dotácií pre oblastné organizácie cestovného ruchu. Takže tu neviem, škoda, opýtal by som sa priamo pána ministra, aby mi to vysvetlil, ministra dopravy, prečo je tomu tak a ako potom si chce predstaviť ďalší rozvoj cestovného ruchu? Či zase len nejakými dotáciami vybratými, alebo naozaj neviem.
Takže čo na záver? Vláda Slovenskej republiky a konkrétne ministerstvo dopravy naďalej pokračuje v nesystémovosti a správe, údržbe cestnej siete. Naďalej budeme mať cesty prvej triedy a mosty na nich v katastrofálnom stave a diaľnice do Košíc sa nedočkáme ani do roku 2025. A základnú sieť TNT, ktorú od nás očakáva Európska únia, nebudeme mať ani do roku 2030. Ministerstvo dopravy ide vedome do stratových IC vlakov, vlakmi zadarmo naďalej deformuje podnikateľské prostredie a zrušením aj tej jednej linky, ktorú chcelo ministerstvo liberalizovať, naďalej podporuje štátny monopol spoločnosti ZSSK. Jedna vec je, samozrejme, podpora toho monopolu, druhá vec je, a to vedia najlepšie cestujúci, aké služby prináša štátna spoločnosť a aké služby im prináša v preprave súkromný prepravca na rovnakých tratiach. Podporu cestovného ruchu len deklaruje, v skutočnosti však znižuje podporu oblastným organizáciám cestovného ruchu.
A na záver len možno výzva na pána ministra dopravy. Začnite, začnite, pán minister, chovať sa transparentne, začnite hovoriť ľuďom Slovenska pravdu, v akom stave máme cesty, v akom stave máme cestnú infraštruktúru a, prosím, nekŕmte, nekŕmte všetkých ľudí sľubmi. Začnime hovoriť pravdu, pretože len priznaním reálnej skutočnosti, v akom stave naše cesty, železnice máme, môže byť bodom, kedy konečne začneme tu niečo aj riešiť.
Ďakujem za slovo, to je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.11.2016 9:32 - 9:34 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcel by som na kolegu poslanca Blanára zareagovať. Takto, pán, pán poslanec, ak chce štát regulovať, tak potom na to má, ako povedal kolega Zsolt Simon, riešenie. Nech to teda rieši cez cestné dane. Tam už máme, aj to máme tak nazvané, je to daňový zákon a potom nech reguluje, ale napríklad nech reguluje a zdaňuje všetkých vlastníkov motorových vozidiel, nielen tých, ktorí používajú vozidlá na podnikateľské účely, lebo takto je to zase len taký, taký populistický spôsob, že poďme teraz, zdaňujme tých, čo podnikajú s autami. Zase je tam ten nejednotný prístup a skrivodlivý, to, to, to tvrdím. A, a tam potom môžeme zohľadniť, povedzme ekologický vplyv alebo, alebo teda vplyv na životné prostredie, alebo dobre, zdaňme cez túto daň tých, čo si kupujú drahé autá. A nakoniec platí aj to, čo povedal kolega, že už, už pri, pri platbe DPH štát dostáva viac. Ale nerobme z poplatkov daňové zaťaženie.
A čo sa týka toho, toho, že, ako vy hovoríte, že vozidlo, keď už je raz prihlásené, potom pri ďalšom prihlasovaní už sa nebude platiť, no tak, bude, bude. V zákone, v zákone, ja vám to môžem prečítať, je zápis držiteľa motorového vozidla, nie prihlásenie vozidla. To znamená, zakaždým, keď prídete do, do, do, na dopravný inšpektorát a kúpite vy od niekoho auto, ktoré už tu jazdí na Slovensku, tak budete platiť podľa tohto vzorca, ktorý, ktorý hovorí o základnej sadzbe a potom koeficiente veku toho vozidla.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.11.2016 9:16 - 9:26 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu o správnych poplatkoch.
Konkrétne ja sa chcem venovať položke č. 65 Doprava, v ktorej sú popísané zmeny poplatkov pri registrácii motorových vozidiel. Aby ste možno mali väčší prehľad, chcem sa najprv venovať histórii, ako to bolo. Ja som na, aj v prvom čítaní tohto, pri tomto zákone povedal, že z tohto zákona sa teraz stáva vlastne daň z prevodu vlastníctva motorového vozidla. A chcem sa ale vrátiť späť, aby sme si celkom dobre premietli, ako, ako sa tento poplatok vyvíjal.
Do roku 2012 bol tento poplatok klasickým administratívnym poplatkom vo výške 33 eur, a to pri zápise motorového vozidla ako nového, tak, tak ojazdeného, a nielen pri prvom prihlásení, ale pri každom ďalšom prihlásení.
V roku 2012 prišla predchádzajúca vláda s návrhom, a tak nejak to prišlo spolu s inými poplatkami, konkrétne poplatkami v stavebnom konaní a v iných konaniach a v dôvodovej správe sa ani, takmer ani zmienkou vláda nezmienila, prečo vlastne ide tento poplatok zmeniť. Nuž ale objavila sa tam zásadná zmena v týchto registračných poplatkoch, ktorá spočívala v tom, že každé prvé prihlásenie bude už vyplývať, alebo výška poplatku pri prvom prihlásení bude vyplývať z výkonu motora.
Tie poplatky štartovali zo sumy 33 eur, lebo tam bol veľmi výrazný skok až na, myslím, okolo 160 eur, až končili tesne pod hranicou 3-tisíc eur podľa výkonu motora. Ale problém bol, že pri prvom prihlásení takýto vysoký poplatok platil aj pre dovezené ojazdené vozidlá. My sme na... a toto – a na to sme aj upozorňovali – bolo v rozpore s pravidlami o fungovaní Európskej únie, kde sa píše, že žiadne, žiadny tovar nebude zaťažený nepriamymi daňami pri, v rámci, v rámci územia Európskej únie. Nechcem citovať presne, ako to tam je. Pán minister určite vie, pretože v samotnej dôvodovej správe k tejto zmene uvádza toto ako dôvod návrhu tejto zmeny.
Samozrejme, nielenže to bolo v rozpore so zmluvou o fungovaní Európskej únii, zároveň sa to fakticky stalo novou majetkovou daňou. To nakoniec priznáva aj pán minister financií. Ako sme presvedčení, že prihlas..., že vozidlo nemá byť zdaňované, že, že dnes má už štát niekoľko nástrojov, ako vozidlá môže zdaňovať, zdaňuje ich cestnými daňami, motoristi platia poplatky, ako sú diaľničné známky, platia cez pohonné hmoty obrovské spotrebné dane z pohonných hmôt a sme presvedčení, že ak je toto poplatok, má to zostať poplatkom a má to byť vo výške administratívnych nákladov.
Čo sa ale teda stalo, vláda prichádza teraz s novým návrhom, v ktorom, ako sama deklaruje, odstraňuje ten problém konfliktu so zmluvou o Európskej únii. Súhlasím, pretože už pri prihlásení ojazdeného motorového vozidla sa bude už zohľadňovať jeho vek a pri prihlasovaní ojazdeného vozidla bude tá suma nižšia ako pri prihlásení nového. Čo ale v tichosti zároveň do zákona teraz vláda dala, je to, že ten poplatok za ojazdené vozidlá sa už nebude platiť len pri prvom prihlásení, ale bude sa platiť aj pri každom ďalšom prihlásení. A to možno motoristi ani nevedia, hlavne povedzme tí, ktorí sú dnes odkázaní kupovať viac ojazdené vozidlá ako, ako nové, pretože si ich nemôžu dovoliť. A ja som sa pri prvom čítaní pýtal aj pána ministra, čo za tie peniaze, ktoré za takto zvýšené poplatky ministerstvo financií inkasovalo, pre tých motoristov urobilo.
Nuž neurobila nič a ani veľmi neurobí, lebo schválne na základe jeho odpovede k tejto mojej otázke som si pozrel rozpočet v kapitole ministerstva dopravy, a to ale vystúpim aj potom v rámci bodu rozpočtu, kedy sa napríklad peniaze do, do údržby a opráv ciest I. triedy napríklad nenavýšili ani o euro. A nezlepšili sa ani služby pri evidencii vozidiel. Čiže, čiže nič, čo by motoristom prinieslo nejakú pridanú hodnotu za peniaze, ktoré štátu za registráciu takúto platia. Toľko k zdôvodneniu.
Čo navrhujeme. Podávame pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý spočíva v tom, aby sme sa vrátili naspäť k filozofii, že registračný poplatok bude opäť poplatkom. Teda navrhujeme, aby sme sa vrátili do času pred prijatím prvej zmeny, ktorá spočívala vo výške poplatku založenej na výkone motora, aby sme sa vrátili do doby spred roka 2012, októbra 2012, dokedy boli registračné poplatky za prihlásenie vozidla 33 eur, a to nového vozidla, ojazdeného vozidla, prvé prihlásenie, každé ďalšie prihlásenie. Nič len návrat, keď to tak poviem nadnesene, k zdravému rozumu, kedy výška poplatku má skutočne odzrkadľovať administratívny náklad a nemá byť daňou. Tak ako hovorím, dodnes je majetkovou daňou, od schválenia, ak by to prešlo, bolo by to daňou z prevodu vlastníctva motorového vozidla. Teda ešte raz. Chceme to vrátiť späť do doby, keď správny poplatok bol 33 eur. Nič viac.
A teda prečítam náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh:
"Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana a Milana Laurenčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
V článku I bod 9 znie:
V sadzobníku správnych poplatkov časti VI Doprava položka 65 znie: Položka 65
a) zápis prvého držiteľa motorového vozidla alebo prípojného vozidla do evidencie aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov 33 eur,
b) zápis ďalšieho držiteľa motorového vozidla alebo prípojného vozidla do evidencie aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov 33 eur,
c) zápis prvého a ďalšieho držiteľa motorového vozidla alebo prípojného vozidla do evidencie aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov, ak je držiteľom motorového vozidla s ťažkým zdravotným postihnutím držiteľ preukazu ZŤP alebo ZŤP-S a preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak ide o motorové vozidlo upravené na vedenie osobami s ťažkým zdravotným postihnutím 1,50 eur.
Oslobodenie.
Od poplatku podľa tejto položky oslobodený zápis držiteľa motorového vozidla alebo prípojného vozidla nadobudnutého dedením, na základe úradného príkazu alebo rozhodnutia súdu a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Poznámka: Poplatníkom je nový držiteľ motorového alebo prípojného vozidla."
Odôvodnenie:
Predložený pozmeňujúci návrh je založený na myšlienke stanovenia poplatku výhradne na princípe administratívnych nákladov spojených s úkonom registrácie vozidla bez ohľadu na výkon motora vozidla alebo iných technických údajov. Máme za to, že poplatky majú slúžiť na kompenzáciu nákladov štátu, materiálových a mzdových, na prevádzku úradov, a to v miere zodpovedajúcej rozsahu administratívneho úkonu, a nie na nahrádzanie akejsi majetkovej dane. Nech sa páči, pán spravodajca, to je náš pozmeňujúci, je tuná na tom organizačnom odbore.
Takže ďakujem za slovo. To je za mňa všetko a budem rád, ak zvážite zahlasovať za tento náš pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.10.2016 15:11 - 15:13 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja by som len chcel naozaj vyzdvihnúť a pochváliť predkladateľa, ako fundovane predniesol nám všetky fakty. Zároveň by som ho aj rád upozornil, že nabudúce to bude musieť dať do 20 minút, dneska sa mu to nepodarilo. Dal si to asi za 24, takže pozor. Už od budúcej schôdze to nebude také jednoduché.
A chcel by som len vlastne zhodnotiť, čo sme počuli, že vlastne tu máme záväzok z Parížskej dohody, máme tu obrovské dotácie štátu, ktoré do tohto, do tej bane idú, máme tu v krátkej dobe obrovskú novú kapacitu z atómovej elektrárne a máme tu nového investora v Prievidzi. Kombináciou týchto všetkých faktorov alebo výsledok tejto kombinácie je vlastne len ten, že tie peniaze tam ísť vôbec nemusia. A čo je potom teda ten všeobecný hospodársky záujem? A keď už o tom záujme hovoríme, tak predpokladám, že nielen pri tých hlavných sektoroch, o ktorých vláda hovorila, bude držať slovo a bude posudzovať svoje výdavky cez hodnotu za peniaze. Tak potom poďme posúdiť aj to, akú hodnotu získavame tým, že vyhadzujeme takéto dotácie von oknom.
Čiže toľko k tomu a ja, keďže som nezaregistroval okrem samotného predkladateľa žiadny iný príspevok, sa teda pozitívne domnievam, že bude ten jeho návrh schválený.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2016 14:34 - 14:40 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Dobrý deň, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 265). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2016 18:37 - 18:38 hod.

Miroslav Ivan
Ja len teda ďakujem všetkým za príspevky, určite boli všetky užitočné a teším sa na to druhé čítanie, kedy budeme diskutovať o konkrétnych riešeniach. Myslím si, že to nakoniec nebude také zlé.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2016 18:22 - 18:24 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len nadviazal možno skôr na pána poslanca Viskupiča, zobral mi trošku z bodov, ktoré som chcel tuná ja uviesť.
Ako si pamätáte, my sme predkladali na minulej schôdzi zrušenie tohto, tohto zákona, považujeme ho za zlý, to sme aj povedali prečo. A zrušiť sme ho chceli z toho dôvodu, že nie sme presvedčení, že novú záťaž území by mali znášať len tí noví, pretože z tej novej výstavby a z rozvoja majú úžitok aj tí, čo už tam bývajú. Čiže je to filozofická otázka.
Napríklad keď sa len tak zamyslíte, že teda tým novým dáme infraštruktúru zaplatiť, ale, ale nebude, ale, ale práva k tomu, čo financujú, už nebudú mať oni sami, ale celé mesto. Čiže istým spôsobom diskriminuje nových voči, voči tým, ktorí už v tom meste bývajú, a sme toho názoru, že sa mala o tom urobiť naozaj siahodlhá diskusia, ako to celé, ako túto infraštruktúru financovať. A som za to, že našlo by sa riešenie.
Ja osobne určite by som uprednostnil tú daňovú politiku, ktorá by sa nastavila v tých mestách. Aj som to spomínal, že, že dôvodom, prečo je to takto navrhnuté a takto uplatňované alebo bude od 1. novembra, je, že, že naozaj tí primátori a starostovia obcí sa obávajú ísť do tých daní.
Len jednu vec poviem, že naozaj máme jedny z najnižších daní z nehnuteľností, a vieme, že tou daňovou politikou s daňami z nehnuteľností vieme dokonca ten rozvoj moderovať akýmsi spôsobom, pretože ak, ak, a nie je to tajomstvo, keď poviem, že v každom meste je mnoho, mnoho bytov napríklad, ktoré boli kúpené len ako investícia. Sú prázdne, ale správnou daňovou politikou by sme vedeli tie byty obsadiť, pretože tí, ktorí, ktorí ich kúpili, by ich v prípade povedzme vyššej tej dane predávali a nemuseli by sa stavať nové a, a nemuseli by sme riešiť tento problém. Ale to vy viete, ktorí ste primátori, starostovia, ako to je.
Ja by som chcel len pridať ďalšie, ďalšie body a hlásim sa do spolupráce k tým podávaniam pozmeňovacích návrhov v druhom čítaní. My tento návrh podporíme. A pridám k tomu, čo povedal pán kolega Viskupič, že vyňať tie rodinné domy, ďalšie dôvody a problémy alebo závady, ktoré v tom zákone vnímame. Určite, určite by sme chceli zmeniť výšku poplatkov, a to tak, aby ten poplatok nebol od 10 do 35, ale aby bol od nula do... Alebo aby to bolo formulované tak, že poplatok je do výšky 35, ale aby mesto malo možnosť napríklad dať aj poplatok nula, teda resp. ho nedať, pretože predsa mesto, keď už prijme VZN, mám za to, že ten zákon je dnes formulovaný tak, že to musí byť 10 minimálne, a potom má možnosť len neprijať VZN, keď ho nechce dať.
Čiže dobre, tak urobme to tak, nechajme právo mestám, nech si VZN prijmú, ale potom nech je právo alebo možnosť, aby, aby aj tam, kde mesto chce podporiť rozvoj, tak tam nech potom tam dá nula. Napríklad výstavbu priemyselných hál pre, pre výrobcu, ktorého mesto chce privítať. Lebo však na to sme aj poukazovali, že mesto najprv, teda štát najprv dá finančné stimuly investorovi, ktorého chce pritiahnuť do mesta, no a to mesto ho privíta potom takýmto poplatkom za rozvoj, čo je kontraproduktívne.
Ďalšiu vec, ktorú by sme určite chceli zaviesť do zákona, je, aby, aby občania boli transparentne informovaní, nielen teda že to platia, platia to nakoniec tí občania, ktorí tam budú bývať alebo, alebo investori, ktorí, ktorí tam investujú, ale teda tí vlastníci budúci, a určite by chceli vedieť, na čo presne boli tie vybraté peniaze použité. Čiže chceli by sme dať do zákona záväzok alebo povinnosť mestám, aby povedzme formou verejnej vyhlášky dvakrát za rok, aby to nebolo príliš administratívne náročné, alebo jedenkrát za rok zverejnili, na čo presne boli tieto poplatky použité, aby sme tak istým spôsobom budovali aj nejakú dôveru občanov mesta k vedeniu miest. A zároveň mestá majú tak možnosť povedať svojim ľuďom, vybrali sme tieto peniaze a pozrite, na čo sme ich použili, aby tí ľudia nemuseli ísť cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby jednoducho toto bolo zautomatizované.
A... last but not least, jak sa hovorí, a myslím si, že dokonca to je jeden z najdôležitejších momentov, ktoré chcem k tomuto povedať, je to, že, že ak teda zavádzame ten poplatok do, do života a dávame tým novým, ktorí teraz prichádzajú do toho územia a zaťažujú ho, tak potom, potom musíme riešiť ten problém, ktorý nám tu zostal a ktorý máme v cestnom zákone. Keďže mestá dnes na základe cestného zákona žiadajú financovať vyvolané investície, tak som presvedčený, že ak prijmeme nejaké alebo máme tento zákon o poplatku za rozvoj, tak potom, tak potom musíme s týmto niečo robiť, pretože my sme, my sme tým investorom alebo developerom pridali. Pridali sme im náklad, záťaž, ale zároveň sme ponechali v cestnom zákone právo mestám, aby vyberali aj financie alebo žiadali výstavbu vyvolaných investícií. To sú tie pripojovacie pruhy, kruhové objazdy a tak ďalej.
Čiže ak chceme byť dôslední a chceme povedať, že peniaze chceme na infraštruktúru a chceme to stransparentniť, tak to urobme, ale potom, potom poďme do dôsledkov a z toho cestného zákona také právo dajme preč. Pretože potom to nemáme opäť úplne na 100 % transparentné, pretože zase bude mesto môcť individuálne pristupovať ku každému developerovi a povedzme niekomu dá urobiť ten kruhový objazd a niekomu ho nedá a bude to financovať povedzme z tohto poplatku za rozvoj od iných, ktoré už vybral. Čiže som za to, aby sme aj do tohto vstúpili, do tohto druhého zákona, a upravili to aj tam. A tak to bude podľa mňa už, už takmer dobre, ak, hovorím takmer, pretože náš zámer bol trošku iný, ale vieme sa priblížiť skoro k tomu ideálu, keď budeme opravovať tento existujúci.
No, uvidíme, sám som naozaj zvedavý, od 1. novembra ako sa tie VZN -ká začnú liahnuť a ktoré miesta budú prvé, ktoré budú chcieť uplatňovať tento poplatok. Zatiaľ všetci len hádame, kto, kedy a v akom rozsahu také VZN prijme.
Takže ako hovorím za náš klub, určite podporíme to, aby to išlo do druhého čítania. Budeme vidieť, ako naložíte s našimi pozmeňovacími návrhmi, ktoré predložíme, ktoré som vám teraz povedal.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2016 11:07 - 11:08 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Nemám svetlo. Mám, ďakujem. Ja som teda, pán kolega poslanec, počúval vás pozorne, rozprávali ste o histórii, o Ľudovítovi Štúrovi, ale..., a samá kritika. Bola to len kritika toho, čo v tomto návrhu zákona je, a, ale žiadne návrhy. Takže dnes sme nie v prvom čítaní, teraz sme v druhom čítaní, o to nejde, len o to, si tu robiť PR a kritizovať a kritizovať, ale mali ste príležitosť teraz predložiť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu a niečo zmeniť. Vaši voliči to podľa mňa od vás očakávajú, volili vás a predpokladám, že neočakávali od vás, že budete tu len kritizovať. Ste poslanec Národnej rady, mohli ste tam predniesť niekoľko pozmeňovákov a pokúsiť niečo presadiť alebo minimálne svojim voličom ukázať, že máte reálny záujem niečo v tom riešiť. Tak naozaj nechápem, prečo ste nič nepredložili, tak skúste mi na to, prosím, odpovedať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2016 18:49 - 18:51 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja som teda, pani ministerka, počul niekoľkokrát to slovo transparentnosť a ja by som, možnože teda som zle čítal, a mám technickú otázku, pretože chcel by som vedieť, tu v § 2 ods. 1 sa špecifikuje, kto je partnerom verejného sektora. A teda odpovedzte mi, prosím, na otázku, že ak vyhrá niekto verejné obstarávanie a objedná si tie služby u ďalšieho subjektu, tak ja to teda tak vidím, že ten subjekt už nie je partnerom verejného sektora. Alebo je? To je otázka. A čo ak potom ten, ktorý je subdodávateľ, si to zase ďalej v ďalšom reťazci objedná a dostane sa von z tohto zákona. Takže toto by som chcel vysvetliť, či tá transparentnosť končí na tom prvom stupni a potom to transparentnosť nie je, alebo to tak nie je, ako ja tvrdím, a potom teda chcem vidieť, kde to v zákone je takto vysvetlené.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis