Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.9.2016 o 15:14 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 21.9.2016 15:14 - 15:25 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Takže začnem najskôr trošku históriou, ako vlastne sa ten zákon na svet dostal. Vieme o tom, že práve v Bratislave ako hlavnom meste je veľký problém s tým, ako majú mestá financovať infraštruktúru, ktorá súvisí s novými projektami, novými polyfunkčnými objektami a obytnými objektami. Tento zákon alebo prijatie tohto zákona iniciovali práve zástupcovia developerov, ktorí v procese stavebného konania boli; alebo bolo od nich požadované, aby prispeli na vyvolané investície, ktoré súvisia so stavbou, ktorú oni tam chcú vložiť. Z tohto dôvodu aj ujali sa toho vtedy vládni poslanci, pán Raši, pán Choma, a prišli so zákonom, ktorý, ako som už povedal, sa volá zákon o miestnom poplatku za rozvoj.
Ibaže počas rokovania o tomto zákone sa ten úmysel minul účinku. Ten zákon bol nakoniec zásadne zmenený a ciele, ktoré sa od neho očakávali, nebudú vôbec splnené. Naopak, v niektorých prípadoch úplne nesystémovo finančne zaťažuje obyvateľov, ktorí nijako svojimi investičnými zámermi nezaťažujú dané územie, ale o tom neskôr v rámci všetkých dôvodov, pre ktoré dávam tento návrh.
Dôvody sú natoľko závažné, že za lepšie riešenie, ako upravovať, považujeme jeho úplné zrušenie. Mestá majú už v súčasnosti nástroje, ktorými môžu regulovať dynamiku novej výstavby v ich intravilánoch a nie je potrebné prijímať ďalšiu legislatívnu normu, ktorá prinesie len administratívnu záťaž.
A teraz k jednotlivým dôvodom, prečo túto novelu navrhujeme. Poplatok sa platí už v čase vydania stavebného povolenia. To znamená v čase, kedy ešte nebolo ani len zakopnuté do zeme, prvé zemné práce neboli vykonané, a teda žiadna záťaž územia nenastala. Poplatok sa vyberá v čase, kedy sa správoplatňuje stavebné povolenie, a je podmienkou na vydanie právoplatného stavebného povolenia. Som presvedčený, že toto nie je určite správny čas, kedy máme vyberať poplatok za rozvoj.
Ďalším dôvodom je, že poplatok sa platí za meter štvorcový úžitkovej plochy, a dokonca aj za rekonštrukcie. Rekonštrukcia objektu nijako nezaťažuje okolie objektu, v ktorom sa objekt nachádza. A veľkou a zásadnou chybou tohto zákona je to, že zaťažuje aj obyvateľov, ktorí si zatepľujú svoje bytové domy, pretože tieto nie sú z toho vyňaté. To znamená, že ak dnes je poplatok stanovený v zákone od 10 do 35 eur za meter štvorcový, tak sa môže stať, že ak sa rozhodne, rozhodnú obyvatelia bytového domu, ktorý má povedzme 50 bytov a každý byt má priemerne 50 metrov štvorcových, to hovoríme o malých bytoch, to máme 2 500 metrov štvorcových. Ak mesto nastaví VZN tak, že nastaví len 10 eur za meter štvorcový, títo ľudia, ktorí si chcú zatepliť svoj bytový dom, zaplatia 25-tisíc eur poplatok. Ak tento zákon nadobudne účinnosť a mestá prijmú VZN, ten zákon im prikazuje, že poplatok je minimálne 10 eur. Ten zákon im nehovorí, že môže byť od nula. Teda, ak prijmú VZN, musí byť poplatok minimálne 10 eur. Tak ak toto nastane, tak sme skončili so zatepľovaním bytových domov!
Ďalší veľký dôvod: Poplatok sa neplatí za rodinné domy s podlahovou plochou do 150 metrov štvorcových. Úmysel asi dobrý, nezaťažujme tých, ktorí povedzme sú nie najbohatší, sociálne alebo stredná trieda, možno nižšia sociálna trieda, tak vyjmeme z toho domy do 150 metrov štvorcových. Ibaže skúsenosť hovorí, že práve nové developerské projekty, v ktorých sa spúšťa výstavba rodinných domov a je ich tam povedzme sto, si práve naopak vyžadujú najväčšie investície do infraštruktúry, ktorá s výstavbou týchto domov súvisí, no ale títo nám neprispejú na ňu nič.
Ďalší z dôvodov. Výška poplatku je v zákone ustanovená, ako som spomínal, od 10 do 35 eur za meter štvorcový. To znamená, že ak mesto prijme všeobecné záväzné nariadenie a začne aplikovať tento zákon do praxe, tak musí vyberať tých 10 eur za meter štvorcový a nemôže nijako nastaviť sadzbu nižšiu, ako je 10 eur. Čiže aj keby chcelo mesto podporiť nejakým spôsobom výstavbu, napríklad v priemyselnom parku chce privítať nového investora, no tak ho musí privítať desiatimi eurami za meter štvorcový. A keď budeme hovoriť o hale, výrobnej hale v rozpätí povedzme 3 000, 5 000 metrov štvorcových, tak sa dostávame na desiatky tisíc eur poplatkov. To nehovorím o veľkých investoroch typu Jaguar a podobne. To znamená, že na jednej strane, keď som pri tej výške poplatku, vláda zo štátneho rozpočtu posiela stimuly firmám, aby prišli do obce a obec ich privíta, ľudovo povedané, fackou, ktorá je vo forme poplatku za rozvoj. A ešte raz opakujem: poplatok za rozvoj, už zle sa to počúva.
Ďalší nedostatok tohto zákona je ten, že neustanovuje povinnosť využitia poplatku na účel, pre ktorý bol vôbec zamýšľaný. V zákone sa hovorí, že môže použiť na účely a náklady na infraštruktúru, ktorá súvisí s daným, s danou novou výstavbou. Môže, ale chýba tam slovo "len", "môže len na". Je to tak, môžme si, poslanec kýve hlavou, ale môžme si pozrieť znenie zákona. (Reakcia z pléna.) Je možné. (Reakcie z pléna.)
Zároveň, čo mi na tom vadí, je to, že ak už sme prijali zákon o poplatku za rozvoj, tak potom sme mali zobrať právomoc mestám, ktoré majú upravené v cestnom zákone, podľa ktorého môžu žiadať vyvolané, žiadať financovať vyvolané investície v prípade novej výstavby. Takto sme tým, ktorí chcú stavať, investovať, pridali len ďalší poplatok a vlastne to, čo sami developeri iniciovali, sa celé míňa účinku. Zaťažili sme ich ešte viac. Pochopil by som, keby sme toto zo zákona cestného vyňali a toto by čiastočne nahradzovalo vlastne výpadky v rozpočtoch miest.
Na záver jeden ešte dôvod, ktorý si myslím, že patrí k tým závažným, a to je ten, že zavádzame poplatok na nové stavby. Inak povedané, ovplyvňujeme trh nehnuteľností a tých, ktorí prichádzajú noví, tých zaťažíme. Tých, ktorí tam už sú, tých nezaťažujeme. Považujem to za nespravodlivé, aby sme zaťažovali a vstupovali tak na trh s nehnuteľnosťami. Ale to nie je jediný trh, ktorý je takto ovplyvňovaný. Takýmto spôsobom je ovplyvňovaný trh vo všeobecnosti. Pretože ak takto zaťažíme investora, ktorý príde do regiónu, tak tento investor je v nevýhode vo vzťahu k podobným firmám alebo rovnakým firmám podnikajúcich v rovnakej sfére podnikania.
Máme teda za to, že problematika rozvoja územia novou výstavbou nemusí automaticky byť záťažou daného územia, naopak, v mnohých prípadoch môže nová výstavba priniesť rozvoj obce. Sme presvedčení, že obce majú už dnes dostatok nástrojov, ktoré môžu využiť na to, ako financovať svoje potreby vo výstavbe infraštruktúry.
A dôvodom, prečo navrhujeme tento zákon zrušiť a nie nejako novelizovať, je časová tieseň. Tento zákon je účinný od 1. novembra tohto roka a ak nechceme, aby sa začal uplatňovať od 1. novembra, je nutné začať to riešiť čo najskôr.
Takže toľko za mňa, rád zodpoviem potom na faktické otázky. To je z mojej strany všetko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 15:10 - 15:11 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, predkladáme vám návrh zákona, ktorým chceme zrušiť zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to preto, lebo v ňom vidíme veľa nedostatkov a má byť účinný od 1. novembra tohto roka.
Viac o ňom poviem v úvodnom slove, teda v rozprave, do ktorej sa hneď hlásim. Zatiaľ vám len chcem dať na zamyslenie už názov tohto zákona. Zákon o poplatku za rozvoj. Naozaj ešte raz: Zákon o poplatku za rozvoj. To je, prosím pekne, názov zákona, ktorý už vo vlastnom názve nesie spoplatnenie rozvoja a indikuje, že rozvoj je asi nežiaduci.
Takže týmto úvodné slovo končím, hlásim sa hneď do rozpravy, pán predsedajúci, a nech sa páči, slovo má spravodajca.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 14:43 - 14:49 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Dobre, ďakujem za slovo.
Teraz sa trošku viacej chcem povenovať tomu nášmu návrhu. Dôvody, prečo ho predkladáme, sú dva.
Ten základný dôvod je ten, že dostával som niekoľko e-mailov od ľudí, ktorí na tom nie sú veľmi dobre ekonomicky a ktorí si jednoducho pre tieto dôvody nemôžu dovoliť havarijné poistenie. Keďže ale nemajú havarijné poistenie a niekto im z nedbanlivosti alebo hocijako pod hocijakými okolnosťami poškodí ich motorové vozidlo a toto dajú opraviť, samozrejme, v tejto súvislosti keď hovoríme o ľuďoch, ktorí sú sociálne slabší, nemajú obvykle najnovšie motorové vozidlá, majú vozidlá päťročné, niektorí desaťročné. A keď sú poškodené, od poisťovne dostanú plnenie, ktoré je spravidla niekde na úrovni 50 až 70 % skutočnej škody, ktorú musia v servise zaplatiť. Výsledok je ten, že to vôbec neriešia, pretože si nemôžu dovoliť doplatiť ten rozdiel, ktorý im poisťovňa nemôže alebo nechce dať, alebo výsledok je ten, že prijmú ponuku poisťovne, ktorá im vyplatí teda tú sumu, ktorú by sama poisťovňa vyplatila servisu. Takže ten prvý dôvod je, že si to nemôžu dovoliť a napríklad ostávajú v situácii s vozidlom takým, ako ho majú poškodené, pokiaľ to nie je veľká škoda. Pokiaľ je to väčšia škoda a vozidlo si musia opraviť, tak nastupuje to plnenie, ktoré som povedal, dohodnú sa s poisťovňou na finančnom plnení a výsledok je ten, že dostanú, ako som povedal, vo výslednom efekte približne 50 až 60 % toho, koľko na opravu skutočne treba. A dôsledok na záver je ten, že potom dochádza často k prípadom, ktoré sú overené praxou, že títo ľudia sociálne slabší sú odkázaní kupovať neoriginálne diely do automobilov, nakupujú cez internet z rôznych neautorizovaných zdrojov bez toho, aby mali garanciu, že skutočne dostávajú naozaj originálny dielec na svoje motorové vozidlo.
Mám na to aj stanovisko z redakcie AutoBild, presne toto, takto reagovali na náš návrh zákona a podporili ho v tom, že skutočne ak chceme, aby aj tí, ktorí majú staršie vozidlá a nemajú havarijnú poistku, teda tú zostávajúcu časť, ktorú nedostanú pri poistnom plnení, si nemôžu uplatňovať cez havarijnú poistku, pretože ju nemajú, pomôžme im a podporte tento návrh, ktorý bude riešiť ich problém. Ak tento návrh prejde, zo zákona poisťovne budú musieť zaplatiť škodu plnú, teda tú, ktorú servis fakturuje za opravu.
Mal som v tejto súvislosti stretnutie aj s niektorými zástupcami poisťovní, ak sú tu obavy, že by z tohto dôvodu malo nastať zvýšenie poistného, tak vám ich môžem teraz vyvrátiť. A zároveň tiež chcem poznamenať, že jedna poisťovňa to robí, hoci ostatné to nerobia, a síce argumentovala, že je to marketingový krok. Nuž ale asi ťažko je to marketingový krok, keď vy vlastne ako poškodený nemôžte rozhodovať o tom, kde dotyčný vinník nehody je poistený.
Ďalším argumentom, ktorý som k tomu dostal, je, že existujú judikáty, podľa ktorých pokiaľ by sa poškodený obrátil na súd, tak by plnenie dodatočne z poisťovne dostal. Lenže sme v krajine, kde bežný občan nemá právnické vzdelanie a ťažko je u neho predpokladať, že má takú právnickú gramotnosť, že vie, ako postupovať v prípade, keď nedostane plné plnenie za svoje poškodené motorové vozidlo.
A preto náš návrh je taký, že to, čo by poisťovne poskytovať mali a nerobia to, dávame priamo do zákona, kde to jasne definujeme. Na záver len podotýkam, že inšpiráciou je nám česká legislatíva, kde na základe rozhodnutia, myslím, to bol najvyšší súd, už bola úprava zákona a tam to majú v takom znení, v akom to navrhujeme v Občianskom zákonníku my. Takže hovoríme tu o tom, že chceme pomôcť predovšetkým sociálne slabším obyvateľom a z toho dôvodu vás teda žiadam o podporu tohto zákona a jeho postupu do ďalšieho čítania.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

21.9.2016 14:38 - 14:39 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorý má odstrániť nespravodlivosť, ktorá je páchaná na ľuďoch, ktorí nie vlastnou vinou majú poškodené vozidlo pri autonehode a z povinného zmluvného poistenia je im plnená škoda, ale krátená o amortizáciu vozidla. Viac k tomu poviem v rozprave, aby som dal možnosť prihlásiť sa viacerým, a na túto chvíľu zatiaľ len toľko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

21.9.2016 11:53 - 11:54 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja som rád, že tu prevládajú názory na to, že túto problematiku riešiť treba, že tie mestá sú skutočne zaplnené vizuálnym smogom. A ako som teda postrehol, tak vôľa riešiť to je, tak, a som, samozrejme, prístupný tomu, že budeme rokovať v ďalšom procese o tomto zákone o pozmeňujúcich návrhoch.
Ja vás teda úctivo žiadam, ak naozaj máte záujem, kolegovia, tento problém riešiť, je vás tu naozaj veľa, ktorí ste starostovia a primátori miest, poďme do toho a v druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, ako to naformulovať tak, aby to bolo záväzné, tak ako kolega hovoril, a aby to nebolo teda striktne definované, ako mesto môže zakázať, ale aby sme dali širšie možnosti mestám, tak ako kolegyňa Macháčková hovorila. Čiže poďme do toho, zmeňme to. Máme na to práve ten legislatívny proces tak nastavený, aby sme to urobiť mohli, a využime túto chvíľu a zmeňme tie podmienky, v akých mestá žijú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 11:43 - 11:44 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Chcem len doplniť moje úvodné slovo, aby bola možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. A doplním to jednou informáciou, a to tou, že cestný zákon upravuje umiestňovanie bilbordov pri cestách prvej triedy a tranzitných cestách, kde presne stanovuje podmienky, že bilbord má byť minimálne dvesto metrov od takejto cesty. Avšak nijaká legislatívna norma neupravuje to, ako môžu alebo mohli by byť umiestňované reklamné stavby v intravilánoch miest, a to riešime naším návrhom. Takže toľko som chcel na doplnenie a možnosť prípadne mať faktické poznámky k môjmu príhovoru.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 11:30 - 11:35 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak to vyšlo, že to je jeden za druhým.
Vážené kolegyne, predkladáme zákon, ktorým chceme zmeniť, alebo novelu, ktorou chceme zmeniť stavebný zákon. Na úvod poviem asi to, čo všetci poznáte z praxe, zo života, ako vyzerajú naše mestá, ako sú zahltené reklamným smogom, reklamnými stavbami, ľudovo povedané bilbordami. Aký je súčasný stav?
Mestá schvaľujú stavby vrátane reklamných stavieb. Robia to vlastne ako prenesený výkon štátnej správy a stavebné úrady musia rešpektovať stavebný zákon. Stavebný zákon ale nezohľadňuje celkom vôľu ľudí žijúcich v mestách, tak ako by si oni sami želali. Mestá si schvaľujú územné plány, v ktorých definujú, čo bude v ktorej časti mesta stáť, aký účel bude tá výstavba, za akým účelom bude ktorá časť územia mesta využitá, kde bude zeleň, kde bude administratíva, kde bude občianska alebo bytová výstavba. Zároveň v územných plánoch sa schvaľuje výška zastavania a ďalšie podmienky výstavby.
Čo však v územných plánoch nie je, je vlastne umiestňovanie reklamných stavieb. Reklamné stavby sú dnes schvaľované výlučne po technickej stránke. To znamená, stavebný úrad v tejto svojej prenesenej funkcii posudzuje len technické podmienky, ktoré reklamná stavba má spĺňať. To znamená, či sú tam nejaké ochranné pásma, či sú tam nejaké siete, kanalizácia, voda, plyn alebo iné energetické siete, a ešte dopravné podmienky, to znamená výhľady, zakrytie križovatky a podobne. To je všetko. Ak taký bilbord spĺňa tieto podmienky, mesto musí dať k tomu stavebné povolenie.
Toto chceme naším návrhom zmeniť a chceme dať mestám právomoc, aby, ak si prijmú všeobecne záväzné nariadenie o umiestňovaní reklamných stavieb, bolo toto všeobecné záväzné nariadenie braté v úvahu pri posudzovaní žiadosti o stavebné povolenie na reklamnú stavbu. Samozrejme, mesto nemusí prijať také všeobecné záväzné nariadenie, ale môže. Naším zákonom nedávame mestám povinnosť, ale možnosť prijať všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom si môžu nastaviť územia, mestské časti, prípadne inak zadefinované územia, v ktorých povolia alebo nastavia podmienky umiestňovania reklamných stavieb, či už to bude na objekte, či to bude samostatný, samostatne stojaci bilbord a podobne.
Jednoducho ja, a neviem, či aj vy, ale z môjho pohľadu, mne sa tento stav, ktorý tu máme, zdá neúnosný. Vieme, ako vyzerajú naše mestá, vieme, ako vyzerajú predovšetkým počas reklamných kampaní pred každými voľbami, ale vieme tiež, ako vyzerajú niekoľko dní a týždňov po voľbách.
Z tých bilbordov visia obrovské kusy papierov, ktoré pri zlom počasí nakoniec skončia na zemi, spôsobujú problémy, neporiadky a mestá nemajú jednoducho právomoc brániť tomu, aby zastavili takéto, povedal by som, až zasmogovanie svojich miest. A okrem, samozrejme, s výnimkou toho, keď povoľujú stavbu bilbordu na vlastnom mestskom pozemku. Pokiaľ sú to ale pozemky súkromné a tento majiteľ alebo žiadateľ spĺňa tie podmienky, tak ten bilbord mesto musí schváliť.
Takže ešte raz. V našom návrhu dávame právo mestám nastaviť si podmienky umiestňovania reklamných stavieb a toto je ako podmienka pri, alebo jednou z podmienok, ktorá potom vstúpi do rozhodovania o tej reklamnej stavbe. Toľko na úvod.
Ak, teraz som si uvedomil, že som vlastne neumožnil žiadne faktické poznámky, tak to by stačilo a ja sa prihlásim do rozpravy, aby faktické mohli byť.
Ďakujem pekne zatiaľ.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 11:27 - 11:29 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem.
Chcel by som sa vrátiť, áno, aj ja ešte k tomu odbočovaniu na červenú. Bolo to z týchto našich návrhov najviac medializované a len doplním kolegu Baránika. Takisto som dlhodobo žil v Severnej Amerike, bolo to takmer päť rokov, a s týmto pravidlom som sa denne stretával. Môžem vás ubezpečiť, že to nie je nebezpečné a že to výrazne, výrazne zlepšilo situáciu v cestnej premávke predovšetkým vo veľkých mestách. Žil som v Toronte a Bratislava by si mohla práve takýmto pravidlom veľmi pomôcť, pretože je veľa vodičov, ktorí chcú odbočiť doprava a križovatka je prázdna, ale nemôžu. A tak sa nám plnia cesty. Plnia sa tak, že sa to zaplní až za nami po ďalšiu križovatku, tie vozidlá sa nemôžu posunúť ďalej, hoci majú zelenú napríklad na tej križovatke predtým, a toto opatrenie, samozrejme, bolo by treba si naň zvyknúť. Ale je to opatrenie, ktoré motoristom a všetkým ľuďom pomôže, a som presvedčený, že si na to vieme rýchlo zvyknúť. Takže toľko k tomu.
Budem rád, keď si ešte prečítate aj tie ostatné návrhy, ktoré môžu zlepšiť život motoristom, ktorí nemálo prispievajú do rozpočtu svojimi daňami, a že nakoniec posuniete naše návrhy do druhého čítania, kde, samozrejme, môže prísť k nejakým pozmeňujúcim návrhom k tým častiam, s ktorými možno nie ste celkom komfortní.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 10:51 - 10:58 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Takže vrátim sa hneď k jednotlivým bodom.
Zmena viazania evidenčného čísla vozidla z vozidla na majiteľa vozidla. Ako viete, dnes sú evidenčné čísla viazané na vozidlo, nie na držiteľa alebo majiteľa tohto vozidla. Chceme motoristom zjednodušiť život, je to zaužívané aj v iných krajinách, a hlavne odstraňujeme náklady, ktoré sú úplne zbytočné aj pre štát, aj pre majiteľov vozidiel, predovšetkým v prípade, že vozidlo sa predáva, mení sa majiteľ a vozidlo sa ide registrovať do iného okresu. V takomto prípade evidenčné číslo alebo teda ešpézetka môže ostať v úschove na dopravnom inšpektoráte a majiteľ, ktorý, predchádzajúci majiteľ vozidla, ktorý vozidlo predáva, si túto, toto svoje evidenčné číslo môže uchovať. Bude v držbe dopravného inšpektorátu a keď si kúpi nové vozidlo, môže mať naďalej evidenčné číslo, ktoré používal predtým. Čiže toto je základné a jednoduché riešenie, ktoré môže minimálne ušetriť finančné prostriedky v tom, že v takýchto prípadoch jednoducho sa také evidenčné číslo likviduje.
K bodu b nášho návrhu: Predĺženie platnosti zvláštnych, ľudovo povedané dočasných evidenčných čísel vozidiel. To sú tie známe evidenčné čísla s červenou potlačou a písmenom M a známe tým, že sa používajú v čase od zakúpenia nového motorového vozidla po jeho registráciu na dopravných inšpektorátoch. V tomto prípade, neviem, či viete, ale stav je taký, že každý predajca motorových vozidiel musí držať takýchto dočasných evidenčných čísel niekoľko až desiatok, pretože každý nový držiteľ vozidla má 15 dní na to, aby vozidlo registroval na dopravnom inšpektoráte. Musí teda pokryť týchto 15 dní, kým všetci títo noví majitelia vozidiel si svoje vozidlá zaregistrujú. Ale čo možno neviete, je, že platnosť týchto ečevečiek je len 1 rok a každý tento predajca, ktorý vozidlá predáva, si musí každý rok tieto dočasné evidenčné čísla zakupovať. Na jedno vozidlo to je približne, nie približne, ale je to za pár týchto plechových značiek, je to 66 eur. Takto každý jeden predajca motorových vozidiel zaplatí niekoľko tisíc eur úplne zbytočne každý rok, pričom životnosť týchto plechových značiek je minimálne 5 až 10 rokov.
Navrhujeme preto v našom zákone, aby platnosť týchto dočasných evidenčných čísel bola 10 rokov, aby neboli nútení predajcovia motorových vozidiel každý rok platiť nehorázne sumy na dopravnom inšpektoráte a predlžovať si ich platnosť zase o 1 rok.
Nehovoriac už o tom, obrátili sa na nás aj predajcovia napríklad prívesných vozíkov, ktorí musia niekoľko desiatok takýchto značiek mať u seba pripravených pre tých, ktorí si u nich kúpia prívesný vozík, a sú to zbytočné náklady týchto podnikateľov, ktoré môžme takto jednoducho zlikvidovať.
Tretí náš návrh je zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti cestnej dopravy a uvoľniť tak čas, kedy majú dopravcovia zákaz jazdiť po našich cestách. Áno, neni to možno veľmi ľúbivé pre verejnosť, avšak musíme si uvedomiť, že aj tí dopravcovia, respektíve vodiči v týchto nákladných automobiloch sú ľudia. Častokrát práve kvôli tomu, že nemáme zhodné zákazy jázd týchto nákladných vozidiel počas sobôt a nedieľ, musia končiť niekoľko pár kilometrov pred svojím bydliskom a čakať, až sa uvoľní časový priestor na to, aby mohli vojsť do Slovenskej republiky. A predovšetkým teda zámerom nášho návrhu je zjednotiť to s Českou republikou, pretože práve Česká republika je krajina, odkiaľ k nám prichádza najviac dopravcov a prechádza najviac dopravy.
Poviem to presne, v sobotu, v súčasnosti je v sobotu počas letných prázdnin zákaz jázd týmto vozidlám v čase od siedmej do devätnástej, toto chceme zmeniť a tento zákaz zmeniť na dobu od siedmej do trinástej, tak ako je to v Českej republike. Čo sa týka nedele, tu meníme zákaz, ktorý je doteraz z nula do dvadsiatej druhej hodiny na trinástu až dvadsiatu druhú hodinu. To znamená, v čase soboty od trinástej do nedele trinástej by mali možnosť jazdiť. Zlepšujeme tak podnikateľské prostredie, ale predovšetkým vychádzame v ústrety tým vodičom, ktorí častokrát, ako hovorím, pár kilometrov od domova musia prenocovať na tých parkoviskách a určite ste na týchto parkoviskách tých motoristov a vodičov videli, ako a v akých podmienkach tam žijú.
Posledný, z ktorých predstavím ja návrh a ďalšie predstaví môj kolega, je zákaz opätovného vydania rovnakého evidenčného čísla vozidla v prípade, že také vozidlo bolo odcudzené. Dnes policajné orgány nahlasujú do európskych krajín odcudzené vozidlo, aby sa lepšie podarilo vypátrať toho, čo vozidlo odcudzil. Ibaže nemáme to dopracované úplne a stalo sa, že, a to mám konkrétny prípad od nášho občana, ktorý mi písal, že vozidlo nejaké s evidenčným číslom, ktoré neskôr bolo pridelené jemu, bolo v minulosti odcudzené. Takto to bolo nahlásené do zahraničia a o niekoľko rokov, keď jemu bolo opätovne rovnaké evidenčné číslo pridelené, ho zadržala polícia a dala ho do cely predbežného zadržania – nevinného človeka! – len preto, že polícia v zahraničí nemala ďalšiu informáciu o tom, že pátranie bolo zastavené alebo že páchateľ bol vypátraný. Jednoducho naším návrhom dávame do zákona to, že ak raz bolo vozidlo s evidenčným číslom konkrétnym odcudzené, takéto evidenčné číslo už nebude nikdy vydané.
A to je za mňa všetko a ďalšie body vysvetlí môj kolega.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

21.9.2016 10:47 - 10:49 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, spoločne s kolegami Jurajom Drobom a Vladimírom Slobodom predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení zákona 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. V tomto úvodnom slove poviem päť hlavných čŕt toho, čo predkladáme. A dôvodom, prečo to predkladáme, je zjednodušiť život motoristom, zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť administratívnu záťaž úradov a zlepšiť bezpečnosť premávky na cestách.
V skratke je to šesť bodov, o ktorých budem bližšie hovoriť v rozprave, ale sú to tieto body: Je to zmena viazania evidenčného čísla vozidla z vozidla na majiteľa vozidla, predĺženie platnosti zvláštnych, ľudovo dočasných evidenčných čísel vozidla, zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti cestnej dopravy, predovšetkým teda nákladných dopravcov v čase víkendov, zákaz opätovného vydania rovnakého evidenčného čísla vozidla v prípade odcudzenia vozidla, povolenie odbočiť doprava na červenú a bezpečné udržanie vzdialenosti jeden a pol metra pri predbiehaní jednostopových dopravných prostriedkov.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem zatiaľ za slovo.
Skryt prepis