Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

12.12.2017 o 10:56 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 10:56 - 10:57 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Karol Galek je tu tak často, že si ho mýlia. (Povedané so smiechom.)
Chcel som povedať v záverečnom slove k nášmu návrhu zákona v podstate len ešte jeden argument, ktorý, ktorý som si dnes všimol v Hospodárskych novinách. A to bola, bolo porovnanie ceny ročnej známky k počtu diaľničných kilometrov, ktoré na Slovensku máme, a aj tu sme jedna z najdrahších krajín po prepočte na diaľničné kilometre na Slovensku. Čiže aj toto je jeden z ďalších dôvodov, kedy, prečo by sme mali podporiť takú zmenu zákona, aby, ak už platia motoristi jednu z najdrahších cien za kilometer diaľnic, aby naozaj ročná platila 365 dní, a nie tak, ako je tomu dnes.
Ďakujem za slovo. To je všetko. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2017 10:54 - 10:56 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili k mojej rozprave. Pán Vašečka, áno, tam môžme, môžme pristúpiť k tomu, ak sa návrh dostane do druhého čítania. Tam to precizovať môžme ďalej tým, že sa tam spraví nejaké prekrytie, pár dní navyše, aby to nemuselo, a nemusí to tak byť, ale to je vec diskusie. Pokiaľ je to, ale pokiaľ by toto bolo 365 dní, ja si myslím, že každý motorista by toto ocenil.
Pani Kiššová, áno, súhlasím s tým, že práve zavedenie takéhoto komfortu by prinieslo motoristom tú motiváciu ročnú známku na počet 365 dní si kupovať, a napadlo ma práve počas tejto diskusie, že sú predsa motoristi, ktorí napríklad potrebujú ísť len jedenkrát v mesiaci, niečo robia pravidelne. Prvého v mesiaci niekam cestujú alebo tridsiateho v mesiaci, alebo pätnásteho, ale každý mesiac. Presne pre týchto ľudí sa neoplatí zakaždým kupovať desaťdňovú ani len známku a chodia potom po cestách iných ako diaľniciach. A tak nám spôsobujú len zápchy, zbytočné zdržanie, samozrejme, nebezpečenstvo nehôd a tak ďalej a tak ďalej.
Pán Marosz, súhlasím aj s vami. Ja som už ministra upozorňoval niekoľkokrát, aby konečne začal v tomto konať. Dva roky prebehli, minister nekoná. Desiatky miliónov nám ležia vlastne vo vačkoch, keď to tak poviem nadnesene, zahraničných motoristov, ktorí, ktorí vedia, že nedostanú pokuty, jazdia po našich diaľniciach. Už má ministerstvo len jeden rok podľa zákona, aby od týchto ľudí tie pokuty vymáhalo. Zatiaľ sme nedostali stopercentné ubezpečenie, že sa to aj podarí.
A už len jednu malú poznámku. No, už to nestihnem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 10:37 - 10:48 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Takže dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, odôvodniť náš návrh, ktorým chceme zlepšiť ten súčasný stav, ktorý je a ktorý podľa nás je nespravodlivý.
Asi vám nemusím pripomínať, že rok má 365 dní, každé štyri roky 366. S kolegami, tu Eugen sa už usmieva, sme preberali aj rôzne iné kalendáre, aj o tom, že ešte by sa dal precizovať ten náš návrh, aby to bolo ešte lepšie, ako to je, ale predpokladám, že takto, ako to je, to je dostatočne precizované. Keď si objednávate služby typu mobil alebo internet na doma, alebo napríklad povinné zmluvné poistenie na svoje motorové vozidlo, všetky tieto zmluvy trvajú, ak ich podpisujete na rok, tak 365 dní.
Ale na Slovensku máme jednu výnimku. Pri kúpe ročnej diaľničnej známky toto neplatí. Túto veľmi zlú a negatívnu výnimku chceme naším zákonom zmeniť, chceme to, chceme túto nespravodlivosť v zákone odstrániť a chceme, aby, ak motorista zaplatí 50 eur za ročnú známku, aby mu platila naozaj rok, teda 365 dní. Mám tu aj výpočty, o koľko takto oberáme motoristov ročne, a to na základe predaja ročných známok v jednotlivých mesiacoch roka. Po výpočte a násobku počtom mesiacov, ktoré skutočne takáto ročná známka platí, a straty za mesiace, kedy táto známka neplatí, sme prišli k sume 2,8 mil. eur pri výbere sumy približne 82 až 83 mil. eur ročne. Takto štát vyberá navyše od motoristov 2,8 mil. eur, ktoré zaplatia, ale nevyužívajú.
Ďalší problém a dôvod, prečo prichádzame s touto novelou, je ten, že pred dvoma rokmi, kedy sme zaviedli elektronické diaľničné známky, sme vlastne neurobili nič iné, len to, že sme nálepky, ktoré dovtedy boli 10-dňové, 30-dňové a ročné, sme nahradili len elektronickou formou.
To znamená, nevyužívame žiaden potenciál, ktorý nám elektronická podoba známok dáva. Naším návrhom ten potenciál chceme využiť. Je mi veľmi ľúto, že ministerstvo dopravy do dnešného dňa, kedy už má dostatočne precízne informácie o predaji známok, ešte neprišlo s takýmto ústretovým krokom pre motoristov. A len pre vašu informáciu vám prečítam, ako rástli tržby od roku 2014, aby sme vedeli porovnať aj obdobia pred zavedením elektronických známok, aj po zavedení.
Za rok 2014 výnosy 67,2 mil., za rok 2015, to boli ešte nálepky, 71 mil.
Po zavedení elektronickej formy, rok 2016: 81,2 a rok 2017, po tom, ako som si od ministra dopravy vyžiadal informácie o predaji za jednotlivé mesiace až do konca novembra, predaj 84,2 mil. To ešte nemáme koniec roka.
To je ďalší dôvod, prečo by ministerstvo malo pristúpiť k tomu, aby vyšlo v ústrety motoristom, ktorí si platia ročné známky a nevyužívajú ich, bohužiaľ, dnes celý rok.
Samozrejme, na túto tému som ja s pánom ministrom diskutoval, diskutovali sme viackrát, niekedy aj na výbore a, a počul som úvahy o tom, že by mohla, mohli nastať akési výpadky v prípade, výpadky financií, ak by sme zaviedli naozaj to, že diaľničná známka by platila 365 dní, a nie tak, ako je to dnes. Zobral som si teda predaj po jednotlivých mesiacoch za roky 2016 až 2017 a fakty sú nasledovné.
Priemerný predaj mesačných známok je približne 20-tisíc s výnimkou letných mesiacov, kedy je predaj niekde na úrovni 70- až 90-tisíc. Toto vyplýva z nákupov mesačných známok tých, ktorí prichádzajú na Slovensko zo zahraničia na dovolenku. Potom ale v mesiacoch október, november a december už máme predaj nie na priemere 20-tisíc, ale 40-tisíc. A analogicky z tohto vyplýva, že práve 20-tisíc predajov mesačných známok je dôvod, alebo to sú tí motoristi, ktorí by si inak za, za iných okolností kúpili známky ročné, pretože v mesiacoch október, november a december sa im už ročná neoplatí kupovať, keďže im platí len tri mesiace, a to je trikrát štrnásť, štyridsaťdva a to je menej ako ročná za 50 eur. Z tohto vyplýva, že ak by títo motoristi si kúpili namiesto mesačných známok alebo trikrát mesačná známka, kúpili by si ročnú, ktorá by platila potom ale už 365 dní v objeme 20-tisíc kusov, z tohto mi vyplýva, že výpadok, ak ho môžem takto nazvať, sa pohybuje na úrovni 150-tisíc eur až nula, a to v závislosti od toho, či to bude 20-tisíc, alebo 19-tisíc, alebo 18-tisíc motoristov, čo, uznáte, pri výnose 84 mil. je zanedbateľná suma.
Zároveň, a to chcem podotknúť, v prípade zavedenia takejto známky, ktorá by platila skutočne 365 dní, sa radikálne zvyšuje komfort pre motoristov a aj tí, ktorí jednoducho chodia po diaľnici len náhodne v niektorých dňoch alebo mesiacoch roka, by si v takomto prípade kúpili už ročnú známku a nechodili by po cestách povedzme 1. triedy, 2. alebo 3. triedy, pretože by to pre nich nebolo také výhodné, ako chodiť po diaľnici.
Samozrejme, máme v strane Sloboda a Solidarita predstavy, ako ešte lepšie sflexibilniť elektronizáciu diaľničnej známky, a podľa nášho názoru by mala byť možnosť taká, aby si motorista mohol kúpiť známku na ľubovoľný počet dní. Samozrejme, tak, aby tam tá suma sa skladala z dvoch častí, jednej pevnej, ktorá by zohľadňovala účtovné náklady Národnej diaľničnej spoločnosti, a potom jednoducho cena každého dňa, pričom potom celková suma na daný počet dní bola tá pevná časť plus násobok dní alebo ceny za jednotlivý deň. Takto si my predstavujeme, že by mala vyzerať forma nákupu diaľničnej známky na Slovensku. Už dnes ten kontrolný systém umožňuje kontrolovať 10-dňovú, umožňuje kontrolovať 30-dňovú. Nevidíme žiaden technický problém, prečo by to nemohlo byť aj na ľubovoľný počet dní. Vždycky tam vlastne ten systém vyhodnocuje deň po tom, ako vám končí platnosť tej známky.
Pevne verím, že som vás presvedčil, že úvahy o tom, že by tu boli nejaké straty, sú neopodstatnené, a chcem vás, samozrejme, týmto požiadať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o podporu tohto zákona. Nerobíte to pre nás, nerobíte to pre stranu Sloboda a Solidarita, robíte to pre motoristov Slovenskej republiky, ktorí sú, keď to tak poviem nadnesene, skutočne dojnou kravou tohto štátu a zaslúžia si konečne aspoň v tomto jednom segmente, ktorým financujú údržbu, opravu diaľničnej siete konkrétne, povedal by som, serióznejší prístup zo strany štátu.
Týmto by som skončil. Samozrejme, vidím, že sú aj nejaké faktické, na ktoré rád potom odpoviem.
Ďakujeme pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 10:34 - 10:35 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme zákon alebo novelu zákona o diaľničnej známke. Účelom alebo cieľom našej novely je zaviesť spravodlivosť pri úhrade ročnej diaľničnej známky. Tá v súčasnosti neplatí skutočne rok, ak si ju kúpite inokedy ako, ako v decembri alebo v januári. A podrobne o obsahu tohto zákona a dôvodoch, prečo predkladáme tento návrh zákona, vám porozprávam detailne v rozprave, do ktorej sa hneď teraz hlásim. A toto na úvod.
Tu by som na úvod skončil so svojím slovom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.12.2017 10:13 - 10:14 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Karola Galeka, Eduarda Hegera a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 16:51 - 17:01 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom slova možno zareagujem na to, ako pán minister uviedol tento zákon. A dával som veľmi pozor, kedy spomenie slovo "ministerstvo dopravy" a čísla okolo tohto ministerstva. A dával som aj pozor, keď hovoril, že na jednotlivých ministerstvách sa zriaďujú analytické odbory. To ministerstvo dopravy tam zmienené nebolo, možno bolo v tej skupine "a ďalší", ale to je asi aj dôvod, prečo ministerstvo dopravy nakoniec v tomto rozpočte dostalo toľko peňazí, koľko dostalo.
Aj v časti, kde hovoril o tom, komu sa pridalo, tak padlo v rámci témy o ministerstve dopravy len jeden krátky text v zmysle "pridáva sa 90 mil. na" a tam bola taká zmes tých kapitol, že zlepšenie infraštruktúry, zatepľovanie, modernizácia bytového fondu a tak ďalej a tak ďalej. No, takto si rozhodne nepredstavujem detailný rozpis kapitol ministerstva dopravy alebo merateľnosť akýchsi cieľov.
To, ako dopadol, a teraz by som sa teda konkrétne už radšej chcel venovať kapitole ministerstva dopravy a aj to, čo budem hovoriť, smeruje k pánovi ministrovi dopravy Érsekovi. Škoda, že tu nie je, bolo by to veľmi dobré aj vypočuť si možno aj jeho reakciu. Nakoniec ešte predtým bol tu predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sám skonštatoval aj v svojej správe, čo sa ministerstva dopravy týka, citujem: "V rozpočte kapitoly ministerstva dopravy a výstavby upozorňuje na nesystémové čerpanie v oblasti prostriedkov Európskej únie. Zároveň identifikoval riziko v oblasti financovania údržby a opráv diaľnic, rýchlostných ciest, ale aj ciest prvej triedy. NKÚ Slovenskej republiky vníma riziko aj v nedostatočnom rozpočtovaní výdavkov pre Železničnú spoločnosť Slovensko v rámci zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme." Tu ďalej je to rozpísané, nejdem to čítať. Predpokladám, že ste si to prečítali.
Ale chcem sa venovať podrobnejšie niektorým kapitolám z ministerstva, rozpočtu ministerstva dopravy. A úvodom poviem, že čísla, ktoré som tam našiel a porovnával s rokom 2017 a aj s možnosťami, ktoré by ministerstvo dopravy mať mohlo, je to naozaj zmes kuriozít, až by som povedal absurdít. Možno je to preto, že z nejakých dôvodov pán minister dopravy už úplne rezignoval na svoj rezort a neobhajuje záujmy ministerstva dopravy a tých, ktorí prispievajú do balíka rozpočtu obrovskou sumou, a to sú slovenskí motoristi. Dôvodom môže byť aj to, že ministerstvo dopravy ako jediné zatiaľ nie je ochotné akceptovať výsledky a analýzy odboru hodnoty za peniaze a toto je akási odplata z ministerstva financií. Bohužiaľ, tými porazenými nie je pán minister, ale slovenskí motoristi a to, čo ich čaká vonku za bránami tejto budovy.
K jednotlivým častiam rozpočtu ministerstva dopravy sa nechcem úplne detailne venovať. (Ruch v sále.)
Pardon. Pán predsedajúci, mohol by som vás poprosiť, aby ste ukľudnili plénum? (Zaznievanie gongu.) Ďakujem.
Takže k jednotlivým kapitolám rozpočtu ministerstva dopravy, ktoré som si veľmi jednoducho rozdelil na cestnú infraštruktúru, v rámci nej cesty I. triedy a diaľnice, železničnú a potom dopravné služby na tejto infraštruktúre.
Slovenskí motoristi prispievajú cez spotrebné dane na pohonných hmotách, mýte, dani z motorových vozidiel, DPH pri nákupe vozidiel súkromnými osobami, DPH na pohonných hmotách, registračných poplatkoch a podobných sumou približne dve miliardy eur ročne. Čo títo motoristi z toho majú? Na cestnú infraštruktúru ide na rok 2018 344 mil. eur. Teraz hovoríme o prostriedkoch zo štátneho rozpočtu, lebo sme separovali tie prostriedky, ktoré sú z eurofondov. Podotýkam, že minulý rok to bolo o 50 mil. viac. Takže motoristi, toto je reakcia na tento rok ministerstva dopravy a financií pre vás za peniaze, ktoré do štátneho rozpočtu platíte, 344 miliónov. A najväčší pokles je práve v investičných nákladoch alebo v kapitálových výdavkoch, kde je pokles o 40 miliónov.
Už to tu bolo povedané v pléne, v akom stave máme cestnú infraštruktúru ciest I. triedy, a skutočne 1 400 km z cestnej siete v objeme asi 3 300 km je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. To isté mosty na nich. A v samotných materiáloch ministerstva dopravy v strategickom pláne rozvoja dopravy uvádza 600-miliónový investičný dlh na tejto infraštruktúre. Takže naozaj nechápem, že prečo a z akých dôvodov minister dopravy takto rezignuje na svoj rezort. Na toto nakoniec, ako som čítal v úvode, dal Najvyšší kontrolný úrad stanovisko v úplne identickom znení.
Čo sa týka diaľnic, tu ide zo štátneho rozpočtu rovnaký balík, približne 97 mil., tak ako to bolo minulý rok. Čo však tuná treba vytknúť ministerstvu, že chýba základná transparentnosť v informovaní motoristov, ako a čo sú priority a čo priority nie sú. Chýbajú riešenia, ktorými by sme mohli pomôcť ľuďom na Slovensku oveľa skôr ako výstavbou investične náročných diaľničných úsekov. Tiež to tu bolo spomínané, nejdem sa k tomu vracať, to znamená posilnenie verejnej dopravy a tak ďalej a tak ďalej.
Čo sa týka železničnej sieti, tuná sú, tu je veľký priestor na úsporu. Zase v rozpočte sa opakovane objavuje jedna suma, 272 mil. ide na železničnú infraštruktúru, pričom – a to je veľmi dôležité – v hlavnej knihe, čo sme našli na ministerstve financií, je uvedená očakávaná skutočnosť o 20 mil. väčšia. Chýba vysvetlenie a chýba tiež vysvetlenie, prečo tých 20 tam nie je aj na budúci rok. (Ruch v sále.)
Pán predseda, a keby ste mi aj zastavili, lebo však to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte minútu a pol buďte ticho, prosím vás.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
A čo sa týka dopravných služieb, tak Železničná spoločnosť Slovenska dostáva, spolu teda s malou časťou je tam Regiojet, spoločne 218 mil. na výkon dopravy vo verejnom záujme. Tu zase v hlavnej knihe nájdeme sumu o 40 mil. vyššiu ako očakávanú skutočnosť tento rok. Tak potom treba napísať, pán minister, do rozpočtu, že sú to vlaky zadarmo napríklad, nech to verejnosť vie. A prečo potom nie sú plánované aj na budúci rok v ďalšom rozpočte? Klameme sami seba.
Takže toľko k rozpočtu. Ja len môžem skonštatovať, že skutočne som sklamaný z toho, ako minister dopravy nekoná, ako jednoducho rezignoval, vyslovene rezignoval na svoj rezort. A ten, kto očakáva zlepšenie cestnej infraštruktúry na Slovensku, ten sa jej budúci rok nedočká. A motoristi teda u mňa prehrali, alebo nie u mňa, ale na Slovensku a u ministra dopravy, na celej čiare.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 7.12.2017 14:32 - 14:33 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcel som sa spýtať, dobre, hovoríte, že chceme ísť tou cestou dohody medzi, v rámci Európskej únie, to je chvályhodné alebo podľa mňa dobré riešenie, len viete, že máme už len jeden rok, pán minister, na to, aby sme tých prvých od roku 2016 začali pokutovať, a to sú desiatky miliónov, ktoré nám tam ležia. A otázka teda je, či si myslíte, že sa to stihne v priebehu roka 2018 prijať takúto dohodu o výmene informácií o takýchto motoristoch. Alebo druhá doplňujúca, že či neuvažuje ministerstvo dopravy v spolupráci s ministerstvom vnútra povedzme jednoducho nastaviť taký systém, že motoristov zo zahraničia, ktorí nemajú uhradenú diaľničnú známku, bude jednoducho zastavovať pri opúšťaní Slovenska na hraničnom prechode a tam rovno ho skasíruje, ľudovo povedané. Čiže nedovolí mu odísť z krajiny, pretože len tak sa dá potom tú pokutu naozaj dostať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2017 18:00 - 18:00 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za, za vyjadrenie pána kolega Dostála. Ja mám ešte možnože jednu vec, že ak som to v rozprave nepovedal, tak tam je dôležité to, že keby aj, veď aj teraz touto, týmto novým celým zákonom o STK sa vlastne ruší celý ten, ten zákon, ktorý je v súčasnosti platný.
Čiže vôbec by sa nič také nestalo, keby naozaj nechali ten zákon, ako bol, schválil by sa, mohla byť tá účinnosť oveľa skôr, no škoda, škoda pre všetkých tých, ktorí teraz budú dostávať tie pokuty naďalej, najmä, najneskôr do 20. mája to tak bude a to len preto, že skutočne tento návrh nebol podporený, lebo sme ho predkladali my. Tak bol takmer, takmer identický a nemuselo to už takto byť. A uvidím na tejto, na tejto schôdzi predkladáme aj návrh, aby diaľničná ročná platila skutočne rok, tak som zvedavý skutočne na tie argumenty, prečo, prečo by toto nemohlo byť podporené, lebo ja už neviem, kde, kde hľadať, hľadať logiku pri presadzovaní niektorých noviel zákonov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2017 18:00 - 18:00 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Nuž, pán minister Érsek, tak už sme sa tešili, že, že konečne tí motoristi sa dočkajú znížených pokút, tak ako boli v navrhovanom zákone, kde ste navrhovali liberalizáciu staníc technickej kontroly a zároveň aj zníženie pokút. No a pomôžem si, pomôžem si výrazom, ktorý používa jedna pani ministerka u nás, že som teda vážne znepokojený tým, čo tu okolo tohto zákona prebieha.
Ja sa schválne vrátim len do histórie, my sme takto rok dozadu predložili zákon alebo novelu tohto zákona, aby tie drakonické pokuty, ktoré dnes motoristi dostávajú za to, že len o jeden deň sa omeškajú s kontrolou vozidla na stanici technickej kontroly, 165 eur za STK, 165 za, za emisnú kontrolu. Nepodporili ste to. Predložili sme to rok dozadu takto a navrhovali sme to vtedy, účinnosť 1. máj 2017.
Čo sa stalo? Prišiel vládny návrh 20. júla 2017, kde ste si teda zrejme uvedomili, že je to, je to teda silná káva, tieto pokuty pre motoristov, a predložili ste zákon, v ktorom okrem zníženia pokút ste aj chceli liberalizovať počet staníc technickej kontroly. Potešili sa určite motoristi. Ja som sa už dočítal v rôznych médiách, ktoré sa venujú motorizmu, áno, motoristi, budú pokuty znížené. Nakoniec počas priebehu rokovania o tohto, o tomto zákone prišli rôzne návrhy, nakoniec vo vlastnej vašej koalícii nebol jednotný názor na liberalizáciu, tak sa odložilo hlasovanie o jeden mesiac. Motoristi zase boli vlastne šach-mat a čakali, čo bude ďalej.
Dnes sme si už mysleli všetci a hlavne oni, že bude konečne hlasovanie o tom zákone, ktorý ste v júli predložili. Nakoniec, je mi jasné, prečo ste ho stiahli, predkladáte nový návrh, ale už sa mohlo o ňom dnes hlasovať a účinnosť ste tam navrhovali 1. apríl 2018. My sme mali predložený pozmeňovací návrh, aby to nebolo od 1. apríla, ale už od 1. januára, tým, že ste stiahli tento celý návrh, všetko padá. Predkladáte nový návrh. Ja chápem, že toto všetko v ňom je. Je v ňom aj liberalizácia, je v ňom aj zníženie týchto pokút. Ale ak vám na tých motoristoch trochu záležalo, mohli ste to tam nechať a mohli ste schváliť našu, náš pozmeňovák a bolo by to od 1. januára. Tým, že ste to stiahli, navrhujete teraz účinnosť tohto, čo predkladáte, zákona, konkrétne v týchto veciach od 20. mája. Takže ani nie podľa nášho 1. máj 2017, ani potom podľa vášho, ktorý ste sem dali v lete, od 1. apríla, ale až od 20. mája. Takže, vážení motoristi, toto je odkaz pre vás, takto, takto na vás, s prepáčením, kašle ministerstvo dopravy, pretože odďaľuje to, a ešte nevieme, aký bude osud rokovania o tomto zákone, pretože vôbec nie je vylúčené, že opäť nastane tá nezhoda o liberalizácii staníc technickej kontroly.
Takže nič, nič, čo, čo, nič iné som nechcel, len skutočne vyjadrené veľké vážne znepokojenie, kam, ako sa ťahá, a chcel by som možno až, až jeden vulgarizmus povedať k tomuto, ale ak sa ťahá tento, tento zákon týmto parlamentom, už dávno, viac ako pol roka sme mali to, mohli toto zo stola mať preč. Nemáme. Som fakt, teda mrzí ma to za všetkých motoristov Slovenska, naďalej budú platiť pokuty, je ich, samozrejme, vy to viete, že okolo 140-tisíc motoristov čaká pokutu každú chvíľu domov za to, čo len jeden deň zmeškali túto kontrolu.
Takže len toľkoto som chcel vyjadriť, je mi to veľmi, veľmi smutno z tohto a mrzí ma to za všetkých týchto motoristov. Nemuselo to takto byť, stačilo, keby koalícia pozerala na obsah zákona alebo novely, a nie na to, kto ho predkladá.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.10.2017 13:07 - 13:19 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne ešte raz, pani predsedajúca. Takže ja by som rád teda odôvodnil a odôvodnil náš návrh zmeny stavebného zákona. Začal by som možno tým, že ako sami, alebo určite dobre viete, máme tu stavebný zákon č. 50/1976, ktorý od svojho vzniku prešiel už desiatkami novelizácií, reagujúc teda aj na vývoj na danú legislatívnu situáciu a aplikačnú prax v odbore stavebníctva a výstavby.
Vzhľadom k tomu, že prešiel toľkými zmenami a toľkými novelizáciami, neboli to len novelizácie, boli to aj zmeny vo vyhláškach, nakoniec sme v stave, že napríklad v súčasnosti nám chýba aj vyhláška o obsahu projektovej dokumentácie pri realizácii stavieb.
Hlavným dôvodom ale, prečo pristupujeme k návrhu novely stavebného zákona, existujúceho stavebného zákona, je to, že od roku 2012 sme zaznamenali na Slovensku niekoľko havárií stavieb, bohužiaľ, aj s úmrtiami a trvalými následkami a od tejto doby sme nezaznamenali na ministerstve dopravy a výstavby žiadne iniciatívy k zmene stavebného zákona tak, aby bolo takýmto situáciám zabránené. Určite si veľmi dobre pamätáte pád podpornej konštrukcie pri výstavbe mosta v Kurimanoch, kde zahynuli štyria ľudia, štrnásti, ďalší štrnásti boli vážne zranení, pričom niektorí z nich majú trvale poškodené zdravie. Za pár dní bude tomu presne päť rokov, čo sa táto havária v Kurimanoch stala. Ale nebola to jediná havária a len v roku 2012, teda päť rokov od, od dnes sa stala havária aj pádu Zimného štadióna v Námestove, kde len tesne pred pádom unikli deti zo zimného štadióna. Padnuté silo, zásobníkové silo v Leopoldove, garáže na Plynárenskej v Bratislave, kde, ako dobre viete, vlastne preťažením tej, tej stropnej konštrukcie boli, stropy sa prepichli a padali jeden za druhým dole. Bolo to prakticky tesne pred kolaudáciou. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby to bolo skolaudované a boli by tam autá a ľudia. A určite viete aj o tom, že Apollo biznis centrum, kde zhodou okolnosťou sídlila aj Národná diaľničná spoločnosť, ktorú, ktorú má pod sebou ministerstvo dopravy, sa muselo celé vysťahovať a nakoniec bude nutné celý tento objekt zbúrať, pretože mu hrozí, hrozí spadnutie.
Ako teda som už vravel, čakali sme na to, čo ministerstvo dopravy a výstavby s tým bude robiť. Medzitým tu boli snahy predložiť nový stavebný zákon, komplexný stavebný zákon v minulom volebnom období. Ten nakoniec sám minister - predkladateľ stiahol. Boli v ňom veľké nedostatky, veď všetci dobre vieme, že tam bolo vyše dvetisíc námietok a z toho 700, ak si dobre pamätám, bolo závažných a boli tam ale riešené niektoré veci, ktoré by mohli zabrániť ďalším, ďalším problémom na stavbách.
Čo teda riešiť a ako to riešiť? To bola otázka a z tohto dôvodu ja ako predseda komisie pre dopravu a výstavbu v rámci výboru pre hospodárske záležitosti som organizoval niekoľko odborných seminárov, na ktoré boli pozvané, pozvaní a aj účastní nakoniec odborníci zo slovenského stavebníctva, či už to boli predstavitelia komory stavebných inžinierov, komory architektov, združenie podnikateľov stavebníctve a ďalší, ďalšie odborné kapacity Slovenska.
Tie témy sa týkali ďalšieho možného postupu, čo urobiť pre to, aby nám stavby nepadali a aby sme nakoniec sa nedočkali, že niečo padne a až potom budeme horúcou ihlou niečo šiť. A boli teda úvahy: budeme čakať na nový stavebný zákon, ktorý podľa vyjadrení, lebo tak na tých zasadnutiach boli aj hostia z ministerstva dopravy a výstavby, teda či budeme čakať na nový komplexný stavebný zákon alebo či upravíme existujúci, aký je?
Nakoniec potom, ako sa tam vyvíjala diskusia, som, dovolím si povedať, že aj keď príde sem nový stavebný zákon, tak diskusia o ňom a pripomienkové konanie a teda, ako ministerstvo hovorilo alebo prehlásilo, tak, tak predpokladám, že do konca tohto roka ho predloží. No úprimne osobne hovorím, že nie, nepredloží a možno ho predloží budúci rok a ďalší rok minimálne bude trvať pripomienkové konanie. Lenže je to dlhá doba a môžem vás alebo skôr so smútkom oznámiť, že len v Bratislave je niekoľko desiatok stavieb, ktoré, ktoré majú technické problémy a ktoré, ktoré by mohli byť veľkým rizikom pre, pre ľudí, ktoré, ktorých navštívia. Sú to občianske objekty.
Takže takéto boli, takéto boli kroky. Na základe aj záverov z tejto komisie a zasadnutí tejto komisie som aj dal návrh na zvolanie výboru pre hospodárske záležitosti, na ktorý sme si pozvali aj štátneho tajomníka ministerstva dopravy. Zavolali sme si aj predsedu komory stavebných inžinierov pána profesora Benka, ktorý prezentoval naozaj nelichotivú a veľmi zlú situáciu, ktorá v tejto oblasti panuje.
Máme stavebný zákon, ktorý totižto predpisuje, kto je oprávnený robiť projektovú dokumentáciu v jednotlivej fáze celého toho konania a prípravy stavby. Náš stavebný zákon hovorí, že projekt na územné rozhodnutie a stavebné povolenie musí vypracovať autorizovaný inžinier. Lenže to je dnes všetko. Projekt na realizáciu stavby, podľa ktorého sa potom stavba realizuje, teda už podrobnejší projekt, ktorý ľudovo projektanti volajú "vykonávací projekt", už dnes nemusí robiť autorizovaný inžinier a je bežné, že si tento projekt objednávajú zhotovitelia stavby. Samozrejme, pokiaľ je to náročná stavba, objednávajú si ho u toho projektanta - autorizovaného inžiniera, ktorý vypracoval ten projekt na stavebné povolenie, avšak nie je to pravidlo a preto je tu riziko toho, čo som v úvode mojej reči hovoril, teda pádu stavby. Častokrát sa napríklad jedná v prípade, v prípade stavieb, kde je projektovou organizáciou zahraničná spoločnosť, ktorá vlastne nemá, nemá k dispozícii projektantov, ktorí spĺňajú zákon o autorizovaných inžinieroch podľa našich zákonov.
Ako sme to teda uzavreli a ako som to ja vyhodnotil? Po všetkých týchto zasadnutiach komisie a výboru bolo, že ak chceme niečo v tom konať a nečakať na nový stavebný zákon, ktorý si myslím, že ak aj teda, ako som povedal, bude predložený a nakoniec pripomienkovaný a ocitne sa tu v tomto pléne, ubehne rok, rok a pol, tak by sme mohli zmeniť malými úpravami existujúci stavebný zákon tak, aby sme do tej doby mohli ako-tak zabezpečiť bezpečnosť stavieb na Slovensku. Tou malou zmenou, ktorú v našom návrhu zákona navrhujeme, je, aby aj projekt, vykonávací projekt, podľa ktorého sa stavba stavia a aj projekt skutočného vyhotovenia vykonala alebo vypracovala autorizovaná osoba podľa zákona, konkrétne 138/1992 Zb. o autorizovaných inžinieroch a architektoch. Pri minimálnych zmenách existujúceho stavebného zákona by sme tak mohli mať, myslím si, zásadným spôsobom zlepšený stav toho, ako to v súčasnosti je.
V rámci zmeny stavebného zákona okrem toho, že sme tam dali tieto dve podmienky, samozrejme uvedomujeme si, že takúto povinnosť nemôžeme chcieť, aby sa vzťahovala na jednoduché stavby, čiže jednoduché stavby sme z tohto vyňali a z toho dôvodu sme museli vstúpiť aj do definícií jednoduchých stavieb, to potom v závere nášho návrhu zákona nájdete, že vzhľadom k tomu, že napríklad medzi jednoduchými stavbami boli, boli taxatívne vymenované oporné múry, tak sme aj po konzultácii s, práve s komorou stavebných inžinierov navrhli presnejšiu definíciu oporného múra, do akej výšky ho môžeme ešte považovať za jednoduchú stavbu a od akej už nie. To isté sme potom zadefinovali v závere nášho návrhu, aj čo sa týka podzemných stavieb.
Takže toľko k našemu návrhu. Faktické poznámky nevidím. Dal som šancu, tak, ale ak by ešte nejaké boli, veľmi rád zodpoviem. Skutočne tejto problematike som sa ja a moji kolegovia z výboru pre hospodárske záležitosti a teda aj odborná verejnosť venovali niekoľko mesiacov a dovolím si tvrdiť, že by som vám vedel, vedel zodpovedať nejaké otázky.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis