Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem opakovať to, čo tu hovorili kolegyne Kiššová a Zemanová, prichádzajú s návrhom, ktorý čiastočne rieši problém aplikačnej praxe, resp. jeden návrh hovorí o neuplatňovaní po určitú dobu toho ustanovenia § 58, druhý zase o tom, že síce uplatňovať, ale nesankcionovať, preto dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. (tlač 193).
Môj pozmeňujúci návrh znie nasledovne:
Článok I sa dopĺňa novelizačnými bodmi 4 a 5, ktoré znejú: 4. Vypúšťa sa § 58. (Potlesk.)
Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje vypustenie celého § 58 týkajúceho sa povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálneho odpadu. Dôvodom navrhovanej zmeny je duplicita preukazovania materiálového toku pre prúd odpadov z obalov, ktorá sa prejavila v priebehu aplikačnej praxe zákona o odpadoch.
V súvislosti s tým bod 5, v § 117 sa v odseku 3 vypúšťajú slová "§ 58 ods. 1" a v odseku 5 sa vypúšťajú slová "§ 58 ods. 2 a 4", čo súvisí teda s tým predchádzajúcim bodom.
Myslím si, že toto bude najlepšie riešenie pre všetkých, aby sme sa potom už aj v minulosti nemuseli vracať k tomuto § 58, keď skutočne začnú sa uplatňovať sankcie v súvislosti s neplnením týchto povinností.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si reagovať na tie veci, ktoré ste tu hovorili, a budem tak postupne. Áno, uvedomujem si, že ja sa na tento zákon pozerám z dvoch pohľadov.
Nebol som ani ja pri tom, keď sa schvaľoval tento zákon, čiže neviem tú históriu. Pozerám sa na to ako, ako právnik a pozerám sa na to ako aj primátor mesta, ktorý, pravdaže, sa zahrával alebo zahráva, zahrával s myšlienkou, či zaviesť, či nezaviesť tento poplatok.
A, pán poslanec Viskupič, áno, ja vnímam tie rodinné domy a mám taký pocit, alebo tie informácie, že, že to nemalo byť takto nastavené práve kvôli tým satelitom, ktoré zaťažili, zaťažili tie obce, kde sa tak vehementne začalo stavať, a zistili to až vtedy, keď tých domov bolo toľko, že je potrebné stavať aj, aj škôlky a ostatnú infraštruktúru.
Katastrálne územia, aj to je pravda, trebárs v tej Bratislave, kde je určite, tam, kde sa vyberie, by sa mal aj investovať ten poplatok. Na druhej strane, nemusí to byť vždy pravidlo. Preto, lebo ak nejaká priemyselná hala vznikne v katastrálnom území, čo väčšinou býva mimo, mimo obcí alebo mimo zastavaného územia, čo sú zvyčajne aj iné katastre, avšak, avšak záťaž vznikne nie práve v tom území, kde práve tá priemyselná hala sa stavia, ale práve naopak, vznikne trebárs v centre, kde sa budú musieť stavať byty, ubytovne a niečo podobné. Čiže tam, treba veľmi opatrne aj s týmto inštitútom narábať, že teda a priori len tam, kde sa vybere, tam sa musí aj investovať.
Vnímam tieto podnety, a tak ako predseda poslaneckého klubu povedal na začiatku, je tá ambícia počúvať a snažiť sa ešte v druhom čítaní tento zákon vylepšiť. Čo sa týka účinnosti, dá sa to vyriešiť aj tak, že aby sa neposúvala tá účinnosť zákona. Čiže myslím si, že sa budeme aj touto otázkou zaoberať.
Pán poslanec Budaj, tu často padali slová o vyvolaných investíciách, vyvolaných nákladoch, avšak treba si povedať alebo treba hlavne sa zamyslieť nad tým, čo sú tie vyvolané investície, vyvolané náklady, lebo tento pojem nie je definovaný úplne nikde, v žiadnom zákone. Aspoň ja som ho nenašiel. Lebo vyvolanou investíciou, tu sa ponímali vyvolané investície aj to, čo ten, stále sa tu operuje s developermi, to, čo ten stavebník musí urobiť, aby splnil podmienky pre vydanie stavebného povolenia. To znamená, to sú splnenie podmienok, čo vyplývajú zo záväzných rozhodnutí orgánov štátnej správy a tak ďalej a tak ďalej. A to sú aj tie križovatky napríklad, lebo ak tá križovatka by nebola postavená, tak on nemôže postaviť tú budovu, ktorú stavia. Avšak vyvolanými investíciami sú aj tie, čo obce potom žiadali, čo nemuseli žiadať, a to sú, urob mi škôlku, urob mi detské ihrisko, urob mi niečo, čo nebolo priamo, čo priamo nesúvisí s tou stavbou, ktorou, ktorú tento stavebník stavia. Čiže treba aj tieto pojmy rozdeliť. A nie som ja trebárs toho názoru, že tie investície, ako tu padlo, okružná križovatka a cesty, a budovanie komunikácií, ktoré súvisia s tou stavanou nehnuteľnosťou, že by to malo mať súvis s týmto zákonom. Tu, tu skôr si myslím, že toto majú byť poplatky na to, aby už potom obec nežiadala, postav mi škôlku, postav mi detské ihrisko a urob mi park a niečo, niečo podobné. Čiže treba sa zamyslieť, ako to upraviť, aby sa skutočne potom neurobilo to, že, že ak žiada poplatok, nemôže už vyvolané investície, medzi ktoré by boli zahrnuté aj tieto križovatky. Tá križovatka nie je lacná záležitosť a ten poplatok by určite ani zďaleka trebárs nekryl takýto, takúto investíciu.
Ten zákon nemôže byť použitý na zvýšenie platov, tak ako ste, pán poslanec Budaj, hovorili. Tam sa jasne hovorí, sú to kapitálové investície a explicitne vymenované. Čiže nemôže to obec len tak si rozhodnúť, že idem teraz vyberať tento poplatok a ideme si pozvyšovať platy alebo na iné bežné výdavky. Na to, aby keď to budú chcieť, ako vy vravíte, že teda vyberať od všetkých ľudí, musia si zdvihnúť dane z nehnuteľností. Je to ich kompetencia, starostov, primátorov, zastupiteľstiev. Nič im v tom svojím spôsobom nebráni, ak teda tí občania to budú akceptovať, takéto zvýšenie daní.
Čo sa týka, prenesenie do kúpnych cien bytov za meter štvorcový, nemyslím si, že teraz a už nie zvlášť v Bratislave, kde tá výstavba bytov je najväčšia, kde byty sa predávajú, ja neviem, za 2-tisíc euro, že teraz ten developer si povie, že ja musím teraz tú cenu zdvihnúť o nie 35, lebo tá podlahová plocha sa tu ráta ináč, plus 25 %, možno 42-45. Čiže nebude pýtať 2 045 euro. To si myslím, že, že určite k tomuto nedôjde. Na druhej strane byty, ktoré stavajú obce a mestá, sú oslobodené od takéhoto poplatku, keďže zákon im to hovorí. Nemyslím si, že tu ide o trestanie developerov. Skôr by som povedal, že tu je snaha alebo bola snaha o vyjasnenie takých jasných tých pravidiel, že teda čo, čo by mali mestá z tých poplatkov, ktoré vyberú, urobiť, a určite to nemá byť na trestanie developerov. Na druhej strane má sa riešiť určitá záťaž práve v tých oblastiach, kde ten stavebný boom už to zaťažuje.
Pán poslanec Ivan, zrušenie zákona. Nie som toho názoru, že by mal byť tento zákon zrušený, a vyjadril som to aj hlasovaním pri minulej, na minulej schôdzi. Ten zákon je dobrý, a keď ho obec, alebo respektíve nechávame kompetenciu na obecných, mestských zastupiteľstvách, ktoré sami rozhodnú. Ten zákon by bol zlý možno, keby to bola povinnosť, že teda prikazuje všetkým to robiť. Ale ja si myslím, že tie zastupiteľstvá sú tak na tom, že si sami rozhodnú, ako naložia s týmto zákonom, a môžem povedať, u nás, za Žiar nad Hronom, my sme prijali uznesenie mestského zastupiteľstva, kde sme povedali, že toto VZN-ko nebudeme prijímať. Jasne sme deklarovali, že nepotrebujeme takéto VZN-ko, a práve naopak, možno deklarácia, že teda sme, sme otvorení k investorom a nepovažujeme investície v našom meste ešte za záťaž.
Výška poplatku, vy vravíte, od 0 do 35, ja možno mám trošku iný názor, aby sa mohli rozhodnúť, že keď sa už aj prijme toto VZN-ko, že nemusia uplatniť sadzbu na každú jednu stavbu, na každú jednu stavbu, ktoré sú tam vymenované. Čiže dá sa to aj takýmto spôsobom riešiť. To znamená, že nechcem zaťažovať rodinné domy, nebudem rodinné domy dávať do, medzi, medzi tie zaťažené stavby, a teda nebudem tam dávať žiadnu, žiadnu sadzbu. Ale to je vec, vec názoru. O vyvolaných investíciách som už hovoril.
Takže to je tak v skratke k tomu môjmu pohľadu na..., alebo nášmu pohľadu na zákon, tak ako pán predseda poslaneckého klubu Gábor Gál povedal, sme otvorení diskusii. Verím, že spoločne nájdeme čo najlepšie vylepšenie tohto zákona.
A áno, pán Viskupič, my sme to robili narýchlo alebo teda tak, aby sme skutočne stihli to dostať do tejto schôdze, a to druhé čítanie je, si myslím, na to, aby sme sa pokúsili ten zákon vylepšiť. A aby ho nakoniec aj obce a mestá uplatňovali, aby to nebol zákon, ktorý je prijatý síce, avšak sa ho boja jednotlivé zastupiteľstvá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pán kolega, našťastie ste na konci dodali to, že teda nie a priori proti, lebo ja som to pomaly pochopil tak, že všetko je OK a načo sa bavíme o novele Exekučného poriadku. Ale na konci ste povedali, že áno, niečo je treba.
Ja len drobnosti. Sme o 20 rokov ďalej, ako keď sa tento Exekučný poriadok prijímal. V tom čase to bola moderná norma, pomohla. Lebo jasné, exekúcie cestou alebo výkon rozhodnutia cestou súdneho výkonu nefungovali. Proste vykonávatelia neboli na to pripravení, bolo to komplikované, nikto nešiel robiť súpisy zo súdnych exekútorov, proste áno, bolo to tak. Dnes sme o 20 rokov ďalej a myslím si, že Sociálna poisťovňa je tiež niekde inde, ako bola predtým, a dokáže tieto jednoduché exekúcie. Lebo často sú to úplne jednoduché exekúcie a dajú sa skutočne vyriešiť zrážkami, tak ako ste povedali tie tri prípady, ako sa dajú vyriešiť. A myslím si, že to bude efektívne.
Ale čo je hlavné, ušetrí to veľmi, veľmi veľa peňazí tým povinným, ktorí nie vždy sa dostali do tohto postavenia svojou vinou a čítame to často v médiách, proste, že jednoducho sa nájdu pohľadávky Sociálnej poisťovne, o ktorých pomaly ani nevedeli, a sú to normálni ľudia, ktorí dokážu tieto peniaze zaplatiť. Pravdaže, ak to ide k exekútorovi, tak sú to už rádovo podstatne vyššie peniaze, čo by bola škoda, aby sme takto ľuďom vyťahovali z vreciek.
Celkom nemáte pravdu, že teraz si musia vybavovať rýchlo obyvatelia, občania elektronický občiansky preukaz. Tam novela jednoznačne hovorí, že pôjde k exekútorovi ktorémukoľvek, najbližšieho, ktorého uvidí, a ten je povinný v zmysle tejto novely mu tento návrh elektronicky podať. Takže ja v tom nevidím zásadný problém, že teraz by sa zastavili alebo spomalili exekúcie. Ja si myslím, že je to progresívna právna úprava, ktorá jednoducho je potrebná v tejto dobe.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka, pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si v krátkosti zaujať moje stanovisko alebo názor na predkladanú novelu Exekučného poriadku a na takom malom príklade povedať, prečo je veľmi dôležité, aby táto právna úprava prešla tak, ako je aj navrhovaná.
S veľkým záujmom som si prečítal predložený návrh Exekučného poriadku, ktorá vychádza z doterajších viac ako 20-ročných skúseností pri uplatňovaní tohto zákona. Na začiatku chcem pochváliť pani ministerku aj tým, že vo veľmi krátkom čase dokázali priniesť do parlamentu zákon, ktorý radikálnym spôsobom zmení doterajšie pravidlá fungovania exekučného konania.
Z môjho pohľadu na návrh novely zákona som dospel najmä k nasledovným záverom:
Po prvé, zefektívni a urýchli sa celé exekučné konanie.
Po druhé, exekučné konanie sa stane hospodárnejším, a to tak vo vzťahu k povinnému, ako aj vo vzťahu k oprávnenému. Zavedením paušálnej odmeny exekútorov a paušálnych výdavkov budú najmä pri exekúciách na tzv. drobné pohľadávky vznikať a nahrádzať sa nižšie trovy exekučného konania. Neraz nám médiá priniesli dôkaz o neprimerane vysokých trovách exekúcie oproti vymáhanému nároku oprávneného.
Po tretie, exekučné konanie sa stane transparentným vo vzťahu k jej účastníkom.
Chcel by som sa v tomto mojom príspevku pristaviť pri niektorých ustanoveniach novely Exekučného poriadku. Najvýznamnejšou zmenou, ktorú v procese exekučného konania vnímam, je elektronické prideľovanie spisov súdnym exekútorom, a to náhodným výberom na krajovom princípe, čo odstráni disproporcie celého systému. Zachytil som, a dneska aj pani ministerka to potvrdila, informáciu, že tretina exekútorov; alebo teda deväť exekútorov berie tretinu všetkých exekúcií. Ešte raz, deväť exekútorov tretinu. Rádovo to predstavuje desiatky tisíc prípadov pre jedného exekútora. Pýtam sa, či je možné v takýchto exekútorských úradoch vykonávať exekúciu rýchle, hospodárne a najmä s odbornou starostlivosťou. Odpovedať na túto otázku zrejme ani nie je potrebné a úsudok si vytvoríte každý sám.
Pre ilustráciu uvediem jeden prípad, ktorý som ako zamestnávateľ riešil pre zamestnanca žijúceho v osade v Žiari nad Hronom. Áno, jednalo sa o obyvateľa marginalizovanej skupiny. Tento zamestnanec chcel vyriešiť svoju neľahkú situáciu s bývaním a vyhliadol si pozemok, resp. časť pozemku vo vlastníctve ďalšieho osadníka, ktorý v tejto oblasti vlastnil aj záhradnú chatku, s tým, že si tam postaví svoj príbytok. V dobrej viere, že koná správne, odovzdal tomuto, nazvem ho susedovi, pre neho nemalú finančnú čiastku ako zálohu na kúpnu cenu na tento pozemok. Na jeho prekvapenie, keď malo dôjsť k samotnému prevodu vlastníckeho práva na katastri nehnuteľností, zistil, že to nebude možné, nakoľko záhradná chatka a všetky pozemky sú zaťažené exekúciou vykonávanou v prospech jednej nebankovky. Keďže mal doplatiť susedovi ešte určitú ďalšiu, zdôrazňujem, že nie zanedbateľnú sumu kúpnej ceny, nevidel som problém v tom, aby sa to v súčinnosti s exekútorom vyriešilo v prospech všetkých strán alebo k spokojnosti všetkých strán. Exekútora, resp. jeho zamestnanca, s ktorým sa mi podarilo spojiť až po niekoľkodňovej snahe telefonicky a bol to veľký problém, som oslovil cestou mojej právničky so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti pri riešení tohto problému. Navrhol som mu, že za účelom čiastočného uspokojenia pohľadávky oprávneného by bola zaslaná priamo na jeho účet zvyšná, podotýkam, nemalá časť kúpnej ceny s tým, že by zároveň on aj oprávnenému dal súhlas na prevod tejto časti pozemku, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, a to bez tiarch.
Až vtedy som však zistil, ako sa komunikuje s kanceláriou, ktorá rieši niekoľko desiatok tisíc exekúcií. Skúsenosť je taká, že sa nič nevyriešilo, veď načo si komplikovať život, keď z dávok, ktoré dostáva povinný, exekútor pohľadávku postupne za niekoľko rokov vymôže a to aj napriek ponúknutej možnosti čiastočne uspokojiť oprávneného oveľa skôr, odhliadnuc od toho, že oklamaný zamestnanec v dôsledku svojej naivnosti a dôverčivosti prišiel zrejme natrvalo o svoje peniaze a exekúcia na majetok povinného trvajúca už niekoľko rokov pokračuje ďalej. Chcem zdôrazniť ešte jednu vec, a to že zamietavá odpoveď od exekútora na žiadosť o poskytnutie takejto súčinnosti prišla po jedenástich mesiacoch. A možno na to, aby tento prípad skončil inak, stačilo, aby exekútor mal menej agendy, nebol vzdialený 200 kilometrov od povinného a záležalo by mu na každom jednom exekučnom konaní, ktoré vykonáva.
Som presvedčený o tom, že elektronické prideľovanie spisov súdnym exekútorom, ktorých máme z môjho pohľadu dostatok, určite pomôže tomu, aby sa takéto a podobné prípady končili úplne inak. To je len malý príklad toho, prečo je potrebné zmeniť 20 rokov zaužívaný systém. Zrejme v tom čase nikto nepredpokladal, že oprávnení budú podávať návrhy na exekúciu niekoľko stoviek kilometrov od bydliska alebo sídla povinného, čo pravdaže nemá žiadnu logiku okrem tej, že chcem dohodiť kšeft známemu, však trovy spočívajúce vo vysokých náhradách cestovného zaplatí povinný, hoci budú neprimerane vysoké.
Zriadenie jedného Exekučného súdu v Banskej Bystrici je ďalším veľmi pozitívnym krokom, čím sa vymožiteľnosti práva dala podstatne väčšia váha, ako tomu bolo doteraz. Zvýšenie počtu zamestnancov súdu, najmä vyšších súdnych úradníkov, určite prispeje k rýchlejšiemu vymoženiu pohľadávok oprávnených. Zvýšenie zodpovednosti súdnych exekútorov vo vzťahu k oprávneným, ale aj povinným, možnosť elektronickej komunikácie pri získavaní informácií taktiež prispeje k zefektívneniu exekučných konaní a zabezpečí veriteľom vymoženie ich pohľadávok bez zbytočných prieťahov.
Za veľký prínos považujem zavedenie pravidelných správ o stave exekučných konaní. Oprávnený tak bude mať prehľad o tom, aké úkony exekútor urobil, a sám môže vyhodnotiť, či jeho pohľadávka je vôbec vymožiteľná.
Veľmi pozitívne vnímam aj ustanovenie o trovách exekúcie, ktoré boli často terčom kritiky, najmä pri nízkych sumách vymáhaných nárokov, konkrétne časť o paušálnych výdavkoch. Toto ustanovenie by mohlo viesť k transparentnosti a hlavne k hospodárnosti samotného exekučného konania, kedy dlžník aj veriteľ budú vedieť, čo ich prípadná exekúcia bude stáť. Je už len otázka správneho nastavenia tohto paušálu vykonávacím predpisom. Zavedenie paušálnych výdavkov prispeje aj k zrýchleniu rozhodovania na súdoch, čo bude mať pozitívny dopad na celý justičný systém.
Zavedenie vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou cestou samotného výkonu rozhodnutia bude mať pozitívny dopad najmä na dlžníkov, ktorí nebudú musieť platiť veľké trovy exekúcie exekútorovi. Predpokladom úspešného zavedenia tohto inštitútu však bude z môjho pohľadu posilnenie zamestnancov Sociálnej poisťovne, ktorým pribudne nie zanedbateľná agenda, ktorú dodnes nemali. Verím však, že sa s tým aj Sociálna poisťovňa vysporiada.
Všetky zmeny Exekučného poriadku z môjho pohľadu budú viesť k väčšej vymožiteľnosti práva, o čo žiadajú najmä podnikatelia, a súčasné percento vymožených pohľadávok, ktoré, pokiaľ mám správne informácie, je niekde na úrovni 30 %, by sa mohlo postupne aj zvyšovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pán kolega Mihál, ja vítam takýto návrh a vítam aj to, že to bude sociálnou službou, registrovanou sociálnou službou. Dnes sme zriaďovateľmi zariadení, ktoré ani nevieme, ako sa volajú. My ich voláme jasle. Spomínali ste komunistov, áno. A presne tak sa postupuje aj pri zriadení niečoho, čo sa dneska volá jasle, lebo nemáme k tomu žiadnu inštitucionálnu podobu, nemáme k tomu zákony, nemáme k tomu predpisy regionálnej veterinárnej správy a funguje to nadivoko. Som rád, my máme jasle a stoja nás 400 euro, správne ste to možno vypočítali, 400 euro zhruba na dieťa, rodič platí 100 euro, a to je o tom, že doplácame ako mesto, lebo máme podielové dane a chceme mať túto službu a je to služba obyvateľom nášho mesta.
Čiže konečne budeme mať nejaké predpisy. Áno, prinesú aj zase zvýšené náklady aj pre to mesto, jednoducho budeme musieť niečo splniť, čo možno dneska nespĺňame, ale išli sme podľa starých predpisov. Nakoniec aj tá regionálna veterinárna správa išla ešte akoby, však vtedy to bolo takto, tak poďme to prispôsobiť, aby tie jasle nejak fungovali. Skutočne to vítam, že to bude mať registrovanú podobu, že to nebude niekto robiť len tak, že idem si zmyslieť a sedím doma, teraz budem naháňať pár detí a budem vyberať po 200, po 300, po 400, to je jedno po koľko. Jednak je to určite aj načierno toto robené, takže fajn, že niečo takéto vznikne.
Dá sa všetko. Dá sa všetko dopracovávať alebo vylepšovať, ale dajme tomu konečne nejakú inštitucionalizovanú podobu, lebo je už veľmi dlho odvtedy, čo to jednoducho nemá takú podobu. A fungujeme aj verejní poskytovatelia tejto služby vo vákuu, vo vzduchoprázdne. Takže, či to budú súkromné, lebo vy ste sa viac-menej na tie súkromné obracali, ale ani verejné nevieme nejako v normálnom režime fungovať. Ja preto vítam, že vôbec niečo vzniká.

Ďakujem. Ospravedlňujem sa, nestihol som sa prihlásiť k pánovi Budajovi a zistil som, že som nemal kartu, takže ak mi to prepáčite, ja v skratke.
Pán poslanec, je v zastavanom území obce. To znamená, že kľudne k tomu svojmu domu ten, čo si vypil, bez problémov prejde, tie cestičky pre cyklistov väčšinou začínajú od zastavaného územia mimo a tak ďalej. Čiže on, a tam je ten rozdiel, cestička pre cyklistov, zastavané územie, to znamená po Bratislave sa môže jazdiť bez problémov takýmto spôsobom. Len v skratke.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem.
Rovnako sa chcem, pán kolega Galek, poďakovať, už to spomínala pani kolegyňa Antošová, za podporu tejto dohody. A budem veľmi prekvapený, to, čo ste povedali, že teda sú rôzne názory a že budú aj proti hlasovať. Lebo tam musí byť nejaký argument. Nesúhlasím s touto dohodou alebo nesúhlasím, že sa rokuje dnes o tejto dohode. Ale nemôže mať výhrady nikto, ja si myslím, normálne zmýšľajúci a pre budúcnosť nielen Slovenska, ale celého sveta a budúcnosť našich detí, že podporí túto dohodu.
To, čo bude nasledovať, bude veľmi ťažké. Ale konečne sa dalo dokopy 196, ak dobre som čítal, alebo 180 krajín, ktoré dali spoločný záväzok. Nie sú tam konkrétne záväzky. Sú tam všeobecné záväzky. Ale aj to je veľmi dôležité. A veľmi dôležité je, že Čína a Spojené štáty ju ratifikovali. Najdôležitejšie z môjho pohľadu dnes, lebo čokoľvek iné a ktokoľvek iný by to ratifikoval a ony nie, tak taká dohoda je svojím spôsobom veľmi ťažko naplniteľná. A ten výsledok alebo ten cieľ, ktorý je definovaný, by bol veľmi ťažko dosiahnuteľný.
Takže ešte raz ďakujem.

Ďakujem.
Pani kolegyňa, nedá mi pripomenúť, že rokujeme o Parížskej dohode. Vy ste tu vypočítali všetky činnosti, ktoré majú vplyv na zmenu klímy. Parížska dohoda je rámcová dohoda, rámcový dokument, na základe ktorej budú prijaté európska legislatíva, naše zákony. Bolo by veľmi nezodpovedné, keby pán minister alebo ktokoľvek tu dal nejaké číslo – či to bude 100 miliónov, 200 miliónov – do októbra. Jasné, že ho nedá. A keď to bude veľa peňazí, nebudete hlasovať za túto dohodu?
Áno, ja viem. Zaťažujeme svojím spôsobom naše generácie. Aj môj osemtýždňový syn bude musieť hľadať tie peniaze a bude to veľmi veľa peňazí. Povedzme si to rovno. Avšak dnes ich nevieme vyčísliť. To je pravda.
A viete, prečo to chceme prijať teraz? Aby sme sedeli v prvom rade spolu s krajinami Európskej únie a rozhodovali o tom, čo sa bude prijímať, aká legislatíva, na vykonanie tejto dohody.
A nedá mi nezareagovať aj na tie médiá, ktoré ste povedali. Ja tu nesedím kvôli médiám. Vy možno áno. Vám tu chýbajú médiá, ale ja rokujem v tejto sále pre budúcnosť a preto, aby tu boli prijímané dobré zákony tejto krajiny. Takže to ma mrzí, že médiá sú tá príčina.
Čiže vlastne bavíme sa o tom, že do októbra sa má odložiť rokovanie o tejto dohode, a do októbra nebudeme vedieť žiadne číslo. To vieme veľmi dobre. Na výbore sme si to povedali, lebo každé jedno číslo by bolo hausnumero a vymyslené. A bude to veľa peňazí? A pýtam sa vás, či nebudete vtedy hlasovať, keď to bude veľa peňazí.
A dávam vám za pravdu. Všetky tie činnosti majú vplyv na zmenu klímy a bude sa to musieť postupne riešiť. Ale budú to riešiť, aj my ešte, našťastie, ale aj naše deti a naše vnúčence, a to som relatívne mladý.
Ďakujem.

Rovnako pripomínam členom pôdohospodárskeho výboru a životného prostredia, že o dvanástej máme výbor, je zvolaný.

Ďakujem. Vážený pán kolega Fecko, na úvod chcem povedať, že dobrý úmysel, chválim, ale myslím si, že nie celkom dobrý zákon na to, aby sme dosiahli to, čo chcete dosiahnuť.
Na začiatku ste hovorili, že aj v súčasnej dobe sa obyvatelia rozhodujú, že chcú takýmto spôsobom žiť, a kvitujem a poznám takých ľudí, a jednoducho chcú odísť z veľkomesta, chcú žiť takýmto lazníckym spôsobom života. Avšak zákon, ktorý predkladáte, ich obmedzuje, napríklad týchto konkrétne, aby využili tieto dotačné tituly, ktoré tu navrhujete, a dokonca 19-ročná osoba alebo teda medzi 18- a 20-ročný nemôže požiadať o dotáciu preto, lebo musí mať splnené dve kumulatívne podmienky, mať 18 rokov a 20 rokov trvalý pobyt. To sa nedá jednoducho. To je taká, taká pripomienka, ktorá sa dá odstrániť, neni problém.
V § 6 chýba absolútne účel tejto dotácie. Účel dotácie nemôže, musí byť, musí byť daný. To nemôže byť na ľubovôli obci, nemôže byť na ľubovôli starostov a obecných zastupiteľstiev, lebo z toho budeme mať sociálne dávky, z toho budeme mať všetko, ktoré sa majú podporovať cez niečo úplne iné, nie cez ministerstvo pôdohospodárstva. Toto už je problém trošku podľa môjho názoru v tomto štádiu opraviť.
Potom ďalšie účely, ktoré tam spomínate, sú možné cez rôzne iné programy ministerstva pôdohospodárstva, program rozvoja vidieka, nákup strojov a tak ďalej. Znovu duplicitne riešime niečo.
Čo by pomohlo obciam, a teda aj lazníckemu spôsobu života, že budú mať nejaké dotácie cez, na údržbu komunikácií, na vybudovanie komunikácií, na bežnú zimnú údržbu, ktorú si títo lazníci musia zabezpečiť sami, lebo obec povie, ja na to nemám, ty mi platíš málo daní a ja na to nemám. A toto je taká podpora. Netreba rekonštruovať im obydlia. Ja som o tom presvedčený, že nie, oni si ich vybudujú aj sami, pokiaľ budú mať prístup, budú mať odvážané smeti a tak ďalej a tak ďalej. Pomôžme obciam a tým bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)