Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Očakával som možno túto otázku. Prečo práve 200-tisíc? Prečo bolo práve 40-tisíc? Na to som nenašiel odpoveď. Preto, lebo smernica o verejnom obstarávaní európska nám toto dovoľuje. Je to normálne, táto suma je, myslím, 207 alebo koľko je smernica, že v tomto limite môže byť, a pretože do tohto limitu sa zmestia de facto všetky školské jedálne.
A prečo školské jedálne? Preto, lebo tam som vnímal, tam sme vnímali najviac ten problém. A vravím, bol článok a nedávno to bolo publikované, pokiaľ si dobre pamätám, nie je tomu ani rok dozadu, kde skutočne bolo alarmujúce, že 20 % potravín sú slovenských. Viete, my si pamätáme dobu, kedy skutočne tá; lebo vedúca školskej jedálne v podstate je tá, čo aj v dnešnej dobe možno v 80 % nakupuje tie potraviny, možno v 20 % sú to starostovia; chodili s tými káričkami a kupovali skutočne to, čo bolo podľa nich kvalitné. Platí aj ďalej zákon o verejnom obstarávaní aj pre nich, to znamená hospodárnosť, efektívnosť týchto nákupov, ale nemôže byť alebo nebude kritériom, jediným kritériom najnižšia cena, čo, žiaľ, v tomto prípade bolo, a preto to takto aj dopadávalo.
To, že je tam korupčné správanie, že to, čo ste naznačili, že môže byť. Tam je limitujúcim faktorom jednotková cena jedla pre tú vedúcu školskej jedálne, ktorú nemôže jednoducho prekročiť. A nakupuje potraviny, ktoré si každý jeden človek dokáže overiť v tom obchode, či ich nekúpila náhodou drahšie, ako ich kúpi priamo v obchode, ktorý má niekde pod nosom.
Ja som riešil, my sme riešili školské jedálne. Ja nevylučujem a v druhom čítaní môžme rozšíriť o domovy sociálnych služieb, ja sa tomu absolútne nebránim. Len chcem poprosiť, tam, kde skutočne sú limitovaní tí vedúci, že jednoducho má jednotkovú cenu jedla, kde sa hrá s centami, to neni o eurách, tam sa hrá s centami, aby sa zmestila do toho svojho rozpočtu a jednoducho jej to pomôže. Viete, ak nebude môcť kúpiť to najkvalitnejšie a možno v tom prípade je to slovenské aj drahšie, ale vieme prečo, je drahšie jednoducho a povedzme si pravdu, je to tak, tak to nebude môcť kúpiť a bude sa musieť, neznamená to, že automaticky bude musieť nakupovať len slovenské výrobky, to v žiadnom prípade nie, lebo ten trh alebo teda aj tá ponuka možno ani nebude postačujúca na to, aby to dokázala kúpiť. Ale nehnevajte sa, ak my nakupujeme trebárs konkrétne v našom meste 50 ton zemiakov celkovo, tak bol by som rád, aby tie zemiaky, ktoré sa tu vždy pestovali, aby sa pestovali aj ďalej a tých 50 ton bolo slovenských, pokiaľ sa zmestí do ceny alebo do tej jednotkovej ceny jedla. A zažil som to na vlastnej koži, že som bol sa stravovať v zariadení takéhoto školského stravovania, kde mi doniesli také zemiaky, že skutočne by som ich ja nedal, neviem, či by mi ich niekto, prasiatka zedli. A som povedal, preboha, čo to dávate, a oni, že našťastie už nám dôjdu tie, nechcem povedať, z ktorej krajiny zemiaky, že už budú potom normálne.
Ja si myslím, že toto nie je normálne, aby sme skutočne deťom dávali takéto jedlá, takéto potraviny. A ja som presvedčený, že môže to pomôcť výrazným spôsobom domácim producentom hydiny, domácim producentom mäsa ako takého, domácim producentom zeleniny a tak ďalej. Čiže ja si nemyslím, že práve v tomto prostredí by malo dochádzať k akémusi korupčnému správaniu. A nemôžme sa na to pozerať tak, že všetci verejní obstarávatelia by mali byť; áno, nepovedali ste to, ja to beriem, ale skutočne toto je to prostredie, kde skutočne by som to neočakával, že by také niečo malo byť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení kolegovia poslanci, vážené kolegyne, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie, zjednotenie a zrýchlenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako aj pre hospodárske subjekty ako dodávateľov. Návrh si rovnako kladie za cieľ zníženie administratívnej záťaže, zbytočnej administratívnej záťaže a odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe.
Súčasné znenie zákona o VO upravuje postupy verejného obstarávania do veľkej miery podrobne a relatívne striktne. Ak môžem zhodnotiť, je to jeden z najkomplikovanejších zákonov, ktorý máme v právnom poriadku v Slovenskej republike, a ja som presvedčený, že či už z podnetu ÚVO bude musieť, mala by prísť aj veľká novela zákona o verejnom obstarávaní. V niektorých prípadoch je zákonom vyžadovaný postup vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam neflexibilný a nadmieru komplikovaný, čo vedie často k zbytočnému zvyšovaniu administratívnej záťaže pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov na jednej strane a zároveň hospodárske subjekty, teda dodávateľov, na strane druhej. Zároveň tým dochádza k neúčelnému predlžovaniu procesu verejného obstarávania, čo nebolo zmyslom určeného zákona, koniec koncov k nižšej efektivite verejného obstarávania. Zákonom sledovaný cieľ je pritom v niektorých prípadoch možné dosiahnuť aj iným, menej rigidným a jednoduchším postupom.
Návrh novely, ak by som mohol zjednodušiť, prináša zjednodušenie a zefektívnenie postupu pri nízkych prahových hodnotách. Konkrétne ide o zjednodušenie nákupu potravín pre zariadenia školského stravovania, ktoré budú vďaka tomu môcť vo zvýšenej miere využívať ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov. Ak ste si čítali štatistiku, koľko školské jedálne používajú slovenské výrobky, nehovoriac o regionálnych výrobcoch, tak to je žalostne málo. Dvadsať percent, len 20 % školských jedální používa slovenské výrobky. Kdežto spotrebiteľ, teda ten, čo nenakupuje cez verejné obstarávanie, má právo sa rozhodnúť sám, nakupuje 40 %, čo je podstatne viac. Ja som presvedčený, že práve tento paragraf pomôže našim, našim výrobcom presadiť sa, ja si myslím, že v tak potrebnom segmente, ako sú školské jedálne, lebo jednoducho nám záleží na tom, čo naše deti v tých školských jedálňach jedia. Nedávna minulosť nám dala za pravdu v tom, že nie všetko, čo má pečiatku Európskej únie, je skutočne zdravé a neškodné.
Cieľom návrhu je tiež zefektívniť dynamický nákupný systém, ktorý sám osebe predstavuje rýchlejšiu a flexibilnejšiu formu verejného obstarávania. A podľa mojich vedomostí cez tento systém, hoci je to dobrý systém, doteraz veľmi málo subjektov a dokonca, myslím si, že len dve ministerstvá nakupovali.
Zásadnou zmenou predloženého návrhu je zjednodušenie postupu v prípade tzv. podlimitných zákaziek. Návrh dopĺňa možnosť zadávania podlimitnej zákazky bez elektronického trhoviska aj na bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Umožňuje tiež v prípade podlimitných zákaziek využiť tzv. jednoobálkový systém alebo zmeniť poradie vyhodnocovania dokumentov.
Návrh ďalej redukuje povinnosť vyhodnotiť splnenie podmienok účasti len na prípad uchádzača, ktorý sa svojou ponukou umiestnil na prvom mieste, namiesto súčasných troch uchádzačov.
Návrh ďalej ukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby využívali už existujúci register referencií, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie, čím sa zjednotí ich postup a uľahčí sa účasť hospodárskych subjektov na VO.
Všetky uvedené kroky rozširujú možnosti verejného obstarávania, znižujú administratívnu náročnosť, celý proces urýchľujú a tým verejné obstarávanie zefektívňujú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie. Nebude mať tiež dopad na životné prostredie, zamestnanosť a informatizáciu spoločnosti a predpokladá sa však pozitívny dopad na podnikateľské prostredie.
Ďakujem zatiaľ za slovo.

Vážený pán predseda Národnej rady, poprosil by som preložiť bod číslo 20 na rokovanie júnovej schôdze. Ostatní navrhovatelia s tým súhlasia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ja nebudem dlhý v rozprave. Ja oceňujem práve to, že sa idú vysporadúvať tie veci, ktoré trápia momentálne obce a jednoducho je to potrebné. Bude to nie jednoduchý proces a nebudú to vedieť všetci využiť, ale som presvedčený, že väčšina pôjde týmto smerom a hlavne, čo sa týka vysporiadania tých osídlení, tak bude posun v tom, ako to je dnes. Pravdaže aj tie hospodárske dvory sú problém jednoducho a pokiaľ to pomôže týmto zákonom, tak či sa to už nazýva taký zákon alebo to pôjde cez tieto pozemkové úpravy, myslím, že to nikto zo starostov nebude takto riešiť.
Ja mám jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh a týka sa v podstate toho, aby sme v tomto zákone zrovnoprávnili všetky obce a na rovnakú úroveň dostali aj vyšší územný celok pri vysporadúvaní pozemkov pod verejnoprospešnými stavbami. Dnes je právny stav taký, že obec, ktorá má v územnom pláne obce definovanú verejnoprospešnú stavbu, má právo podľa tohto zákona požiadať o vysporiadanie Slovenský pozemkový fond, teda pravdaže ak je vlastníkom Slovenský pozemkový fond, vysporiadate tento pozemok bezodplatným prevodom do vlastníctva obce za predpokladu naplnenia tých vecí, ktoré sú uvedené v zákone. To znamená, že tam musí byť vydané územné rozhodnutie a tak ďalej a tak ďalej a vtedy prechádza tento pozemok do vlastníctva obce.
Pravda, ten zákon nepamätá aj na to, že všetky obce musia mať územný plán a ani nemajú z toho dôvodu. Sú to predovšetkým obce, ktoré majú pod 2-tisíc obyvateľov a jednoducho ten územný plán, či už z finančných dôvodov alebo iných, nemajú a nepotrebujú ho mať. Čiže ja chcem dostať na rovnakú úroveň aj tieto obce, aby mali toto právo jednoducho vysporadúvať si pozemky, a zároveň aj ďalší stupeň samosprávy a to je vyšší územný celok, ktorý rovnako realizuje verejnoprospešné stavby. A dnes je to práve tak, by som povedal, najaktuálnejšie preto, lebo realizujú mnohé vyššie územné celky cyklotrasy, prepojenia medzi jednotlivými obcami a jednoducho tam je potrebné nejakým spôsobom sa vysporiadať aj s týmito pozemkami. A teda môj pozmeňovací návrh hovorí o tom, že každý stupeň samosprávy a každá obec bude mať rovnaké právo na vysporiadanie so Slovenským pozemkovým fondom.
Ak dovolíte, prečítal by som na záver teda ten môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, čiže:
V čl. I sa za bod 51 vkladajú nové body 52 a 53, ktoré znejú:
"52. V § 34 ods. 9 znie: "Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, na ktorých podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, odkaz 23e), alebo podľa uznesenia obecného zastupiteľstva, ak ide o obec, ktorá nemá a nie je povinná mať územný plán podľa osobitného predpisu, odkaz 6af), majú byť umiestnené verejnoprospešné stavby, ktorých stavebníkom bude obec alebo vyšší územný celok, môže pozemkový fond previesť len do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku."
53. V § 34 ods. 13 sa za slovo "obce" vkladajú slová "alebo vyššieho územného celku"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zároveň navrhujem bod 15 informácie k tlači 444 vyňať na osobitné hlasovanie.
Ďakujem a ospravedlňujem sa za to prerušenie, myslel som si, že mám zlý návrh v ruke. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Simon, podľa mňa práve preto nemohlo fungovať to vysporiadanie podľa šesťdesiatšestky, lebo to bolo len pri stavbách, ktoré prešli do vlastníctva, z vlastníctva štátu, čiže tam sa nemohli v zmysle toho vysporadúvať tie kvázi osady alebo teda to nemalo s tým nič podľa mňa spoločné. Čiže to bude asi ten problém, pretože to ani nemohlo fungovať.
Rád by som reagoval na pána Mizíka, ale nemôžem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja v skratke, pán kolega Fecko. Hovorili ste o marginalizovaných skupinách, o tom, že to bude hlúčik bezdomovcov, ktorí majú právo si vysporiadať pozemky pod takýmto osídlením. No nie. Z jednoduchého dôvodu. Ten zákon hovorí aj iné, že to musí byť v územnom pláne obce uvedené ako osídlenie. To znamená, určené na bývanie a tak ďalej. A že keď tam bude, čiže obec si určí a keď si určí, že aj tí bezdomovci majú právo, a dá to do územného plánu, okej, tak v tom prípade áno.
A komu bude pridelený ten pozemok, keď tam dvadsiati piati bývajú? Obci. Obec je navrhovateľom tohto konania, na obec prejdú tieto pozemky. Úplne jednoduché. Na nikoho to neprejde. Dokonca ani nesmú na nikoho prejsť, a to je zásada týchto jednoduchých úprav. To je tak v skratke taká reakcia iba len.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 518 z 12. apríla 2017 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Minamatským dohovorom o ortuti (tlač 498) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 5. mája 2017.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Minamatským dohovorom o ortuti dňa 4. mája 2017. Uznesením č. 79 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Minamatským dohovorom o ortuti.
Gestorský výbor prerokoval správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 89 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Minamatským dohovorom o ortuti a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou predloženej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (tlač 446), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 518 z 23. marca 2017 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 194 z 2. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 97 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 77 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 91 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III informácie vyplýva 20 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k predmetnému vládnemu návrhu zákona, avšak neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uznesením výboru č. 68 zo 14. marca 2017 ma poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup.
V súlade s oprávnením vyplývajúcim z § 80 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní hlasovalo spoločne o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 20 z časti IV prednesenej informácie.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Nie. Poprosím opraviť hlasovanie, chcel som hlasovať "za", tlač 461, iba. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Krajniak, ďakujem pekne, že konečne tu niekto nerieši politiku, ale povedal, ako to je. Povedal pravdu, že nemôže byť prekážkou zahlasovania, že to pôjde na Ústavný súd. A pôjde to na ten Ústavný súd, raz to pôjde určite, nedá sa teraz, to vieme všetci dobre, alebo teda mali by sme vedieť, že sa nedá to dostať teraz na Ústavný súd, čiže pôjde to na Ústavný súd, buď keď prejde tento koaličný návrh, a bude to do dvoch mesiacov na Ústavnom súde, alebo to pôjde vtedy, keď bude niekto obvinený a ten to podá ako, ako ústavnú sťažnosť, a bohviekedy to bude, za tri, za štyri roky, ja neviem kedy, ale budeme mať aspoň istotu za dva mesiace, že ten Ústavný súd rozhodne alebo nerozhodne aj v zmysle toho návrhu, ako je. Čiže konečne z vášho prejavu, alebo teda sme tu počuli nie politikárčenie, ale realitu, taká, aká je. Ak to má prejsť, tak to prejde len na základe tohto koaličného návrhu a na Ústavnom súde tak či tak to skončí.
Ďakujem.