Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, dotknem sa len jedného bodu, ktorý ste riešili, a to je práve ten vážiaci systém. Veľmi sa čudujem, že ste práve do tohto nejakým spôsobom išli, keďže si myslím, že toto je práve obrovský posun k tomu, aby bolo spravodlivejšie platenie za odpady. A teraz to je jedno, či sa to týka obcí. Preto sa čudujem aj tým obciam, ktoré skutočne si dávajú záležať, ako nakladajú s odpadmi, že doplácajú napríklad na susednú obec, ktorá absolútne neseparuje a idú to, ide to do jedného voza a skončí to na skládke. To rozdelenie tých odpadov je veľmi ťažké nejakým spôsobom.
Na druhej strane aj v bytovkách takisto, ak vážiaci systém nie je, tak množstvový zber je veľmi ťažko alebo je, je nie celkom spravodlivý. Čiže tá litráž, ako máme u nás, že na celú nádobu sa to dá iba merať, neni celkom, úplne spravodlivá. Vážiaci systém do toho zanesie absolútnu spravodlivosť a budeme vedieť presne povedať, kto separuje lepšie, kto separuje horšie, ten bude platiť viac, ten bude platiť menej. Čiže toto, by som povedal, že ste skutočne podľa mňa nie celkom dobre odôvodnili alebo to nemá žiadnu logiku, že prečo nie tie vážiace systémy napriek tomu, že už išli cenovo, sú úplne niekde inde, ako boli pred tri, štyri, päť rokov dozadu, skutočne boli drahé, dneska to už nie je vôbec o peniazoch.
A čo sa týka tých áut, no už veľa tých áut, takých tých starých, ako sme pamätali, už veľa ich nejazdí, už sú vybavené tie zberové spoločnosti podstatne lepšie. Bolo množstvo príležitostí, ako sa dali dovybaviť. Čiže ja si myslím, že toto bude obrovský posun dopredu k tomu, aby sme ten množstvový zber a spravodlivosť v odpadoch dokázali lepšie, lepšie zaviesť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, Národná rada uznesením č. 1993 z 11. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 773 z 19. novembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pripomienkami,
Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 505 z 19. novembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami,
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 326 z 19. novembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami,
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 271 z 20. novembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 60 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 337 z 26. novembra 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Budem rýchly. V podstate idem len predložiť krátky pozmeňujúci návrh, návrh.
Pozmeňovací návrh. Navrhujeme z časových dôvodov upraviť lehotu na započítanie podlahovej plochy odstránenej stavby do základu poplatku za rozvoj v prípade vydania stavebného povolenia najneskôr do štyroch rokov. V návrhu zákona, ktorý sme predložili, je do dvoch rokoch, avšak z časového hľadiska, najmä v mestách, ako je Bratislava, by to mohol byť čiastočne problém, preto sa navrhuje až 4 roky a zároveň dopĺňame do návrhu ako použitie poplatku aj opatrenie na zadržiavanie vody v územiach na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky, čo v podstate reflektuje na zodpovednejší prístup samospráv k stavu životného prostredia a predstavuje pozitívne motivujúci nástroj na vytváranie podmienok pre opatrenia smerujúce k zlepšeniu nepriaznivých dôsledkov. Takže ak dovolíte, teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Petra Antala k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Irén Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016.
V poslaneckom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
K čl. I
1. V čl. I sa v bode 2 sa slovo „dvoch“ nahrádza slovom „štyroch“.
2. V čl. I sa za bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie:
27. § 11 ods. 2 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) opatrenia na zadržiavanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky.“
Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie Národnej rady návrh zákona, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z., ktorú, ktorý predkladám spolu s kolegyňou Irén Sárközy.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnom poplatku za rozvoj, sa predkladá na základe našej iniciatívy, nakoľko miestny poplatok za rozvoj bol zavedený od 2016. roku ako fakultatívny a bol schválený ako poslanecký návrh.
Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na podnety miest a obcí Slovenska. Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie v súčasnosti pripúšťajú rozdielny výklad. S cieľom zabezpečenia nápravy vyššie uvedených nedostatkov sa v predloženom materiáli navrhujú viaceré úpravy týkajúce sa miestneho poplatku za rozvoj. Navrhuje sa spresniť predmet poplatku za rozvoj, a to aj vzhľadom na požiadan..., požívanie jednotlivých, používanie jednotlivých pojmov v iných právnych predpisoch.
Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje odstrániť plnenie už existujúcej oznamovacej povinnosti poplatníkov. Dôjde k transformácii tohto ustanovenia tak, že sa určuje postup a náležitosti oznámených údajov využitím kompetencie obce vyplývajúcej z Daňového poriadku za účelom zaslania individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy. V prílohe zákona sa ustanovuje štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy v členení podľa účelu využitia stavby.
Z dôvodu jednoznačnosti sa rozširuje a spresňuje aj základ poplatku za rozvoj a zároveň sa zavádza, čo sa nebude do základu poplatku započítavať. Doplňujú sa ustanovenia pri správe poplatku za rozvoj, vlastná definícia miestnosti, ako aj podlahovej plochy. Návrh zákona reaguje aj na nejasnosti pri výpočte poplatku najmä v prípadoch, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej zmene stavby pred dokončením. Z dôvodu transparentnosti sa navrhuje, aby správcovia poplatku, teda obce a mestá za rozvoj určili všeobecne záväzným nariadením spôsob zverejňovania informácií jednak o výnose poplatku za rozvoj, ako aj o jeho použití.
Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu nadobudol účinnosť 15. novembra.
Chcem poprosiť kolegyne a kolegov, aby, o podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa aj hlásim do rozpravy.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Irén Sárközy.
Miestny poplatok za rozvoj bol zavedený v roku 2016 ako fakultatívny a schválený bol ako poslanecký návrh. Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na podnety miest a obcí Slovenska. Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie v súčasnosti pripúšťajú rozdielny výklad. S cieľom zabezpečenia nápravy vyššie uvedených nedostatkov sa v predloženom materiáli navrhujú viaceré úpravy týkajúce sa miestneho poplatku za rozvoj.
Navrhuje sa jednak spresniť predmet poplatku a to aj vzhľadom na požívanie jednotných pojmov v iných právnych predpisoch. Z dôvodov zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje odstrániť plnenie už existujúcej oznamovacej povinnosti poplatníkov. Dôjde k transformácii tohto ustanovenia tak, že sa určuje postup a náležitosti oznamovaných údajov využitím kompetencie obce vyplývajúcej z daňového poriadku za účelom zaslania individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy. V prílohe zákona sa ustanovuje štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy v členení podľa účelu využitia stavby.
Z dôvodu jednoznačnosti sa rozširuje a spresňuje základ poplatku za rozvoj a zároveň sa zavádza, čo sa nebude do základu poplatku započítavať. Dopĺňujú sa ustanovenia pri správe poplatku za rozvoj, vlastná definícia miestnosti a podlahovej plochy. Návrh zákona reaguje na nejasnosti pri výpočte poplatku za rozvoj najmä v prípadoch, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej zmene stavby pred dokončením. Z dôvodu transparentnosti sa navrhuje, aby správcovia poplatku za rozvoj určili všeobecne záväzným nariadením aj spôsob zverejňovania informácií jednak o výnose poplatku, ale aj o jeho použití.
Znenie návrhu zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu nadobudol účinnosť 15. novembra 2019.
Chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem.

... slovo. Pán kolega, z tohto príspevku v podstate vyplýva, že nikto nič nedostane a obce prídu o 140 miliónov. Takto by to pochopil nezainteresovaný človek. Ale. (Reakcia z pléna.) Áno, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť toto povedala, ale nepovedala to B, že sa to, že tam do toho mala započítané dôchodcov, deti, všetkých tých, čo dane dneska reálne neplatia. Tak keď raz nemám príjem, tak neplatím dane. To je asi tak logické. Čiže a zároveň neplatia ani tí vysokopríjmoví. Od 3-tisíc euro, tak ako všetci zarábajú, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť, dokonca o 1 700 euro má tú nezdaniteľnú časť menšiu. Čiže všetci, všetci, čo zarábajú už ani nie tú minimálnu mzdu, ale to je vyššie ako minimálna, lebo aj tá je v princípe už dneska zdanená, každý bude mať z toho efekt. Áno, tých 140 miliónov niekde musí byť.
Ale v prvom rade treba povedať, že majú efekt z toho tí, ktorí sú pracujúci, zamestnanci, nie vysoko zarábajúci zamestnanci a jednoducho je to to pásmo medzi tým. Tí všetci z toho budú mať efekt, a to je, ja neviem povedať, koľko je to rodín takýmto spôsobom, ale pravdaže rodina dôchodcov z toho nebude mať žiadny efekt. Rodina nezamestnaných z toho nebude mať žiadny efekt, lebo dneska neplatia žiadnu daň. Čiže je to logické. Ale, ale komu teda chceme aj pomáhať? Nechceme týmto zamestnancom pomáhať? Veď asi aj SaS mala znižovanie daní fyzických osôb ako svoju prioritu a verím, že krížom-krážom, ako tu všetci sedia a všetky strany, že to budú mať opäť vo svojich volebných programoch, znižovanie dane fyzických osôb. Áno, bude to mať dopad na samosprávu, ale, ale musíme vidieť aj to vyváženie aj, aj tie, aj tie povinnosti, áno, prichádzali, ale prichádzali aj peniaze. A to sa nehovorí, ako keby že prichádzajú peniaze, zvyšovanie minimálnej mzdy automaticky znamená zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb, podielových daní, nočné príplatky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážená navrhovateľka, pán kolega, možno vám pomôžem v rozhodovaní, ale musím najprv opraviť kolegyňu, ktorá uvádzala zákon. Ten 52-percentný nárast bol za roky, kedy neboli zvýšené nočné príplatky, neboli zvýšené víkendové príplatky preto, lebo dobre viete, že len od 1. mája tohto roku sú tieto zvýšené príplatky. To znamená, že 52 % bez započítania tohoto.
Tento návrh prišiel v čase, kedy sme vedeli, že samosprávy budú mať zvýšený a výrazne zvýšený príjem z podielových daní, ktorý by presahoval aj tých 52 % za tie roky, preto, lebo ak si dobre pozrieme ten návrh, za ktorý sme hlasovali, o zvýšení nočných príplatkov atď., hovoril o 120 miliónoch ročne, ktoré natečú samosprávam cez tento, a ja to vidím na vlastnej plavárni za víkendové príplatky, koľko to urobilo navýšenie. Čiže to neni výstrel do tmy, že teraz nemáme, nemáme to z čoho ako keby vôbec kompenzovať. Preto hovorím, že ten návrh prišiel presne v čase, kedy sa samosprávam aj dostalo viac peňazí, ako by dostali, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli.
A teraz sa pýtam, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli, budú starostovia protestovať, však my sme chceli ešte viac tých peňazí a schváľte tie nočné príplatky? Vtedy nepovedali: ďakujem pekne, fajn, nám sa to odrazí a nebudeme mať 10-percentný rast ročný, ako, ako je teraz, ale budeme mať možno 13-percentný rast ročný, čo už je sakra veľký rast, sám uznáte.
A vrátim sa aj k tomu mixu daní. Ja nesúhlasím, a teraz hovorím ako primátor, aby ten mix bol, hoci by bol spravodlivý pre spoločnosť ako-takú. Lebo pri mixe daní tie obce a mestá a samospráva dostane možno 5 % ročný nárast, lebo, lebo bude kopírovať ekonomiku. Ale teraz hovorím, že ja budem obhajovať ten 10-percentný nárast... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

60.
Poprosím, hlasovanie dnes o sedemnástej k tomuto zákonu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, síce mám reagovať na predrečníka, ale rád by som na kolegyňu reagoval. Ale absolútne sa stotožňujem s tým, že je skutočne čas niečo robiť s medveďom. Na mňa sa tiež obracajú ako na predsedu výboru starostovia, primátori, lebo žijem aj ja v prostredí, kde je skutočne medveď absolútne všade okolo, okolo nás. V Kremnických vrchoch, mal som ho 200 metrov za domom, kedy ľudia odmietli už chodiť do hory, lebo zistili, že, že tam chodí pravidelne medveď, čo, čo nikdy predtým nebolo. Čiže viete, nie je to háveď, tak ako, áno, ako kolegyňa povedala, ani ja to nepovažujem, je to prirodzený tvor, ktorý patrí do našich lesov, avšak v nejakom počte. Ale treba zároveň povedať aj b, nie je to ani ten macík plyšový, s ktorým sme sa hrávali my a s ktorým, ktoré kupujeme našim deťom, aby sa hrali, že to je to milučké zvieratko na hranie. Neni on na hranie. To treba a toto je ten problém, že keď sa hovorí o medveďoch, tak každý si predstaví, alebo, alebo, alebo sa taká emócia navodí, však to je ten macík, ktorého, ktorého máme doma, musíme ho chrániť viac ako všetko možné. Len tu skutočne nejde o kontajnery a o tieto veci. Tu je to, že sa jednoducho vytláčajú. Neni možné, aby fotopasce a rôzne zábery ukazovali, ako na jednej malej lúke je šesť medveďov. To, to proste neexistuje, tak ako, ako povedal a mal celkom dobrú analýzu pán poslanec Senko.
Ja som strašne zvedavý po tom sčítaní, ktoré teraz nasleduje, genetické sčítanie, ktoré majú robiť, tuším štátna ochrana prírody alebo MŽP, že aký rozdiel je medzi 1200, neviem koľko, ktoré vyšlo v 2015. roku a v 2019. roku. A to je ten, to bude ten zásadný podľa mňa postoj alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem kolegom za reakcie.