Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je nastaviť jasné pravidlá pri dohadovaní cien v prípade, ak jedným z účastníkov, v tomto prípade ide väčšinou o kupujúceho, je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení.
V prvom čítaní prešiel ešte návrh zákona aj s tzv. obchodnou prirážkou ako novým pojmom v zákone o cenách. Ak ste si mohli všimnúť, tak pozmeňujúci návrh, ktorý je, ktorý visí na stránke Národnej rady, už s obchodnou prirážkou neráta, vypúšťa sa práve z toho dôvodu, že nebolo jednoznačné stanovisko aj potravinárov, či viac pomôže alebo ublíži takéto, takéto definovanie, preto sme sa rozhodli ho vypustiť. Zároveň však v pozmeňujúcom návrhu budeme precizovať niektoré pojmy aj samotné ekonomicky oprávnené náklady, ako aj primeranú ziskovú prirážku a v podstate celý zákon sa ako keby venuje len ekonomicky oprávneným nákladom, ktoré považujú potravinárske subjekty za najdôležitejšie, aby bolo, bol tento zákon o cenách v tom, v týchto ustanoveniach dodržiavaný. Čiže sa precizuje tento pojem.
Zároveň chcem povedať, že to nie je pojem, s ktorým by narábala len legislatíva Slovenska, ale práve cez parlamentný inštitút sme získali informácie, že takéto obdobné, obdobné ustanovenie pozná aj nemecký právny poriadok, aj rakúsky právny poriadok, ktorí rovnako zakazujú nákup potravín, výlučne potravín alebo potravinárskych výrobkov v prípade, ak by malo ísť o nákup pod ekonomicky oprávnené náklady, za predpokladu, že nie sú na to dôvody. A tie dôvody môžu byť napríklad, že sa blíži dátum spotreby alebo, alebo niečo podobné.
Čiže to je v skratke uvedenie nášho návrhu zákona. Dáva sa ešte kompetencia ministerstvu pôdohospodárstva, ktoré sa vracia naspäť do zákona o cenách, ktoré voľakedy v tomto zákone bolo a dáva sa im kompetencia vydať všeobecne záväzný predpis, ktorý ustanoví spôsob výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov vo vybraných druhoch potravinárskych výrobkov. Sú to tie citlivé potraviny, ktoré práve, na ktoré, sú to viac-menej väčšinou základné potraviny, kde sú potravinári nútení predávať aj pod ekonomicky oprávnené náklady a obchod nereaguje na ich oprávnené požiadavky, že napriek zvyšujúcim sa vstupným cenám komodít, rovnako služieb, miest, že jednoducho nie sú im ochotní platiť ekonomicky oprávnenú, oprávnenú cenu. Čiže to sú tak, to je tak v skratke uvedené, ale rád odpoviem na vaše otázky a zároveň sa aj hlásim ako prvý do rozpravy, aby sme sa mohli potom baviť aj o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím.

Ďakujem pekne. Ďakujem za otázky kolegom. Prekvapuje ma, že takto, pani kolegyňa, nejakým spôsobom ako keby spochybňujete tento zámer, keďže vy ste boli tiež predkladateľkou v minulom roku zákona, ktorým v princípe, Lex Žitný ostrov, nazvime ho takýmto spôsobom, a v minulom roku sme nakoniec aj schválili zákon č. 305/2018, čo dúfam, že uznáte, že to bol potrebný a dobrý zákon. Lebo to neni len o Žitnom ostrove, aj keď to malo zase pracovný názov Lex Žitný ostrov, ale je tam množstvo území, ktoré, ktoré štát sa rozhodol nejakým spôsobom chrániť, a zásahy v týchto územiach budú pod prísnejšou kontrolou a dúfam, že to uznáte, že je potrebný zákon a dobrý zákon, ktorý bol schválený.
A práve o to ide, aby sme povedali, že v týchto územiach bude osobitný ako keby balík peňazí, ktorý sa bude používať presne na to, aby sme odstraňovali environmentálne záťaže, aby sme budovali kanalizácie v takýchto oblastiach. Ale tam tiež to nemá význam robiť, že tu urobím v jednej obci, ktorá si požiada, hej, o to. Keď sa to dotýka katastrov a území viacerých obcí a ak oni to neurobia ako keby naraz a spolu, či sú to už tie dokumenty, ktoré ste vy spomínali, alebo je to odstránenie environmentálnej záťaže, tak by to akoby nemalo zmysel, lebo tá jedna obec bude mať, bude riešiť environmentálnu záťaž a na druhej strane tie ostatné, ostatné nie a nevyriešili sme problém, ktorým sme v podstate chceli tieto oblasti prirodzenej akumulácie vôd nejakým spôsobom chrániť. Áno, aj investovať do toho peniaze, lebo to je potrebné, aby sme, aby sme ich dokázali nejakým spôsobom ochrániť. Ten účel podľa súčasného zákona, alebo teda nebol vypichnutý tento problém, ktorý, ktorý je v týchto územiach, a jednoducho dáva sa osobitný balík práve na ochranu týchto území a na účely, ktoré zákon už predpokladá, tak ako ste ich niektoré vy spomínali. A nie sú to len dokumenty, je to aj odstraňovanie environmentálnych záťaží.
Takže (reakcie z pléna), takže toto má byť, toto má byť akoby účelom. A prekvapuje ma, že, viete, choďte do tých obcí, choďte do tých obcí, kde, kde boli, na čo boli vyčlenené alebo ktoré, ktoré použili tie prostriedky na, na likvidáciu odpadov. Že boli, že boli zle použité, alebo neúčelné alebo boli nepotrebné tie peniaze. Viete, množstvo, obrovské množstvo odpadu bolo práve cez tieto financie zlikvidovaných a uložených na skládku tam, kde mali byť, kde dovtedy boli a dlhé roky boli často na okrajoch obcí a boli to jednoducho čierne, obrovské čierne skládky. Lebo čiernou skládkou neni len kopa gúm, ktoré, ktoré ako keby si ľudia predstavujú, že to je čierna skládka. Boli, boli čierne skládky rozsahu takého, že s tým si obec jednoducho veľmi ťažko dokázala poradiť. Takže dávať do, že teraz tento zákon je pomaly tak istý zlý a ide sa vyhadzovať, idú sa vyhadzovať peniaze, ja si to nemyslím, že, ale pravda, že bude druhé čítanie, pokiaľ, pokiaľ prídete s nejakým dobrým návrhom, rozumným návrhom, sme pripravení o tom sa s vami baviť a rokovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona, návrhom zákona sa rozširujú účelové poskytnutia a použitie prostriedkov Environmentálneho fondu. Cieľom tejto zmeny je prispieť finančnými prostriedkami určenými na uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie na podporu aktivít uskutočňovaných na územiach alebo v oblastiach, ktoré v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku environmentálneho práva podliehajú osobitným formám ochrany. Finančná podpora takýchto aktivít sa má orientovať na obce alebo na, ako základné jednotky územnej samosprávy, ktoré budú o prostriedky Environmentálneho fondu môcť žiadať individuálne alebo kolektívne vo forme záujmového združenia obcí. Avšak musí byť, hneď na úvod dodám, že musí byť zabezpečené to, že sa to dotýka minimálne piatich obcí takáto, takáto, takýto projekt, ktorý bude predmetom posudzovania Environmentálneho fondu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, sociálny vplyv, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani na podnikateľské prostredie, avšak bude mať pozitívny vplyv na ochranu životného prostredia. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým vystupujúcim. Zareagujem len na pani kolegyňu, lebo asi ma nepochopila z toho, z toho, čo sa ma, teda vo vzťahu k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Ja vôbec nemám problém, nech aj na fúrikoch tam vozia, keď obchodný dom, obchodný reťazec povie, že to budete voziť na fúriku, lebo je to ekologické, tak ja s tým nemám žiadny problém. Ale nech to povie všetkým dodávateľom, že na fúriku budeš voziť aj z Nemecka, aj z Vranova nad Topľou, ale všetci. Nieže slovenskému výrobcovi poviem, že ty to budeš dávať v ekologických bedničkách, ktoré zaplatíš, a zahraničný to môže doniesť v akomkoľvek obale, resp. v kartóne, ktorý potom pôjde na, ktorý pôjde na síce recykláciu, ale sa musí zozbierať a tak ďalej a tak ďalej a už je to menej ekologické. To sme sa zle pochopili. Toto som hovoril, rovnaký prístup vo vzťahu ku všetkým a tento zákon to ako keby dáva na tú mieru, aby to tak bolo. Nič iné, nič menej, nič viac.

Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som sa, ja nie, nebudem dlho zdržovať, trochu vyjadril k tomuto, lebo veľa tu už bolo povedané, či už cez rozpravu, alebo cez faktické poznámky. Ja len sa celý čas zamýšľam, že prečo; celý tento zákon je postavený na tom, aby sme chránili našich výrobcov, našich potravinárov. Mňa len trošku mrzí, že prečo sa opozícia stavia do pozície, že potrebujeme chrániť tých obchodníkov, lebo tento zákon im ide robiť zle. A máme tu trhový mechanizmus, ktorý v princípe, to heslo "trh všetko vyrieši" má fungovať aj ďalej a jednoducho to platí a tak ďalej a tak ďalej. To sme si vypočuli vo viacerých, vo viacerých rozpravách.
Avšak prečo sa nepostavíte aj na stranu, to sú rovnakí podnikatelia, tí výrobcovia, ako sú obchodníci. Obchod predáva spotrebiteľovi, výrobcovia dodáva do obchodu, ale sú to podnikatelia, ktorých; a chápem SaS-ku, ktorá je propodnikateľská, prečo sa nezastane aj tých podnikateľov, ktorí tu na Slovensku reálne vyrábajú, zamestnávajú obidvaja, to je fakt, aj ten obchod, aj tá výroba, ktorí tu vyrábajú, ktorí istým spôsobom do určitej miery a teraz sa môžeme baviť, či je veľa, či málo, zabezpečujú potravinovú sebestačnosť Slovenska, lebo to slovo alebo to spojenie "potravinová sebestačnosť Slovenska" začne byť alebo môže byť, dúfam, že nezačne byť, ale môže byť ako keby vážnou témou vtedy, keď nastane nejaká situácia – a to je jedno, či na trhu v Európskej únii, alebo celkovo nejakým, v dôsledku živelných udalostí, čohokoľvek – a zrazu to dovozové, čo sem chodí, nebude sem môcť prísť, ale my nebudeme mať doma nič, čo by nahradilo tie dnes dovozové potraviny. A, žiaľ, to saldo zahraničného obchodu s potravinami prudko stúpa hore. Prečo sa nezastanete, prosím vás, tých podnikateľov, tých výrobcov potravín, s ktorými keby ste sa stretli, keby ste, a rozprávali.
A teraz budem hovoriť len o základných potravinách. Mňa v princípe tie luxusné potraviny akoby ani nezaujímajú. Ale bavme sa o pečive, chlebe, mlieku, mäse. Toto sú asi všetky; zelenine; toto sú všetky potraviny, ktoré, na ktorých by nám malo záležať. Lebo bez toho všetkého ostatného, si myslím, že dokážeme existovať, oželieme to, je to aj tak drahšie podstatne ako toto. Avšak vy stále len apelujete na to, že my ideme zasahovať do, alebo ministerstvo ide zasahovať, ale ja sa stotožňujem, že ten zásah je potrebný, preto to tu aj obhajujem, že ideme zasahovať do voľného trhu.
Tie potraviny a výroba potravín sú problémom celoeurópskym, ešte raz to zopakujem, avšak v krajinách V4 sa ako keby tie problémy, sú ešte vypuklejšie a je to fakt, s ktorým vy neurobíte nič ani ja. Je to, žiaľ, za tých 20 neviem koľko rokov to dospelo až do toho štádia, že mnohé potravinárske podniky zá-klad-ných potravín skončili. Pravdaže, nahradí ich výrobca, všetci čakajú z okolitých štátov a ešte aj ďalej a nahradí ich okamžite, to je ten najmenší problém. Avšak sa pýtam, či toto sme chceli dosiahnuť takýmto, takýmto voľným trhom, o ktorom tu stále rozprávame.
A preto; ja ešte sa vrátim, čo som aj pani poslankyni Kiššovej hovoril, ja si ctím trhový mechanizmus. Som rád, že v ňom žijeme, že existujeme, avšak ja mám pocit, že ten trhový mechanizmus končí pri; nie preto, lebo my chceme, aby skončil, ale preto, lebo trh sa rozhodol, že končí pri dodávkach potravín do obchodných reťazcov. A tam nastala situácia, že ak chceš dodávať, tak musíš splniť toto, toto, toto a ešte si poviem aj cenu, za takúto cenu. Nie to, že trh je presne o tom, poďme sa dohadovať o cene. Žiaľ, to neplatí. A zopakujem ešte raz, lebo sme sa nerozumeli s pani predsedníčkou hospodárskeho výboru a potom mi aj uznala, že to zle pochopila. Nie zvyšujú sa ceny potravín. Za 10 rokov cena chleba išla dolu. Z 29,90, pultovej ceny, išla na 90 centov – 27 korún. 10 rokov ako keby nákladov, ktoré rástli neustále, a chceme, aby rástli, chceme, aby ľudia viacej dostávali mzdu. Veď to hovoríme asi unisono všetci tu, čo sedíme, aby ľudia mali viac peňazí. Tak nemôžeme teraz povedať, že však to je prirodzené, to je normálne a malo to ísť prirodzene dole. No nemôže to ísť prirodzene dolu, lebo jednoducho niečo je choré, niečo je zlé.
A budem sa opakovať, ak niekto predáva čerstvý chlieb pod 25 % svojich ekonomicky oprávnených nákladov a čerstvé pečivo, rožky 5 % pod svojich ekonomicky oprávnených nákladov, toto je dlhodobo neudržateľné. Čerstvé pečivo a čerstvý chlieb sa nedá nahradiť dopekaným. Toho zajtra budete mať plné pulty, keď vypadne toto z trhu, budeme mať plné pulty takéhoto dopekaného, ktoré bude podstatne drahšie, to je po prvé, a po druhé, nutričné hodnoty toho a toho sú úplne niekde inde. A potom čo sa stáva? Že keď takýmto spôsobom je tlačená cena dolu, tak jednoducho aj kvalita musí ísť dolu. Nemôžme očakávať, že teraz za menej peňazí dáme ešte aj lepšiu kvalitu, ako je. Žiaľ, toto nám priniesol trh, toto sme si nevymysleli ani našimi zákonmi, ani nejakým vonkajším prostredím, toto nám priniesol trh.
A zásah štátu neni len, že Slovenská republika sa rozhodla nejakým spôsobom reagovať na to, a opakujem sa, tieto nekalé obchodné praktiky sú témou Európskej únie. Áno, niektorí ich cítia viac a niektorí menej. Prečo Rakúsko takýmto spôsobom až to nepociťuje? No lebo nemá takýto, až takýto vypuklý problém. Lebo jednoducho tých obchodných reťazcov ako keby zahraničných tam nie je toľko. Takže preto, budem sa opakovať, krajiny V4 majú najväčší problém s tým. Jednoducho to priniesla doba a musíme na to reagovať alebo potom musíme povedať, že rezignujeme z toho, saldo zahraničného obchodu pôjde ešte výrazne hore a potravinári nám postupne budú končiť. A ja teraz hovorím nieže slovenskí potravinári alebo slovenské potraviny, ja hovorím dnes aj za potravinárov, ktorí sú tu za akoby majetkovo-zahraničné subjekty, ale vyrábajú na území Slovenskej republiky. Lebo jednoducho zamestnávajú množstvo, kopec ľudí v tomto potravinárskom segmente.
A nie je normálne ani z môjho pohľadu a to, čo aj budem rozprávať v pozmeňujúcom návrhu, že slovenský výrobca zeleniny musí dodať zeleninu v bedničkách, ktoré sú vratné obaly, ktoré sú drahé. Zaplatí za ne ešte nájom, za tie vratné obaly. Musí ich zobrať od toho dodávateľa, ktorého mu obchod nadiktuje, že tam ich zoberieš, zaplatíš nájomné, ktoré bolo najprv 20 centov, potom si zmysleli, že to bude 60 centov, a môže to byť ešte viac. A nemal by som s tým žiadny problém, ak takýto prístup bude uplatňovaný vo vzťahu ku každému dodávateľovi zeleniny, ktorý ide z krajín Európskej únie a nielen vo vzťahu k našim. Odôvodnenie: Lebo sa chce obchod správať ekologicky, tak zavádza vratné obaly. Absolútne súhlasím, urobte to, ale vo vzťahu ku všetkým. A toto, žiaľ, nie je. Preto nastupuje takáto legislatíva.
Ja vás prosím, tak ako ste vystupovali tu, skúste sa nakontaktovať na zväzy, nie na konkrétneho podnikateľa, na zväzy, ktoré majú najväčšie prehľady v potravinárskom, či sú to pekári, či sú to mäsiari, alebo teda zeleninári, hydinové mäso, mliekari. Skúste sa ich opýtať, že ako to funguje vôbec v tom, v tom obchode, o ktorom hovoríme, že nám trhový mechanizmus vyrieši.
Ale vidím, že čas mi za chvíľu uplynie, takže ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci návrh. Jeden sa bude týkať toho, čo som konkrétne povedal, to znamená tej zeleniny, a druhý sa bude týkať upresnenia tej doby, po ktorú môžu fungovať v režime uzavretých zmluvných vzťahov, ktoré boli uzatvorené pred 1. aprílom, lebo v tom zákone to nebolo celkom jasné a tam bolo len napísané, že majú upraviť zmluvy do 30. 9., avšak výklad môj a výklad právnikov bol taký, že ak zmluvy upraviť, to je jedna vec, ale právne vzťahy mali byť už od 1. apríla dodržiavané podľa zákona, ktorý sa má schváliť. Čiže upravujeme to, avšak posúvame ten zákon kúsok alebo teda účinnosť tých zmlúv dolu do 30. júna.
A ja by som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý mám pripravený.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami.
1. V § 3 ods. 5 sa za písmeno z) vkladá nové písmeno aa), ktoré znie:
"aa) znevýhodňovanie dodávateľa alebo skupiny dodávateľov podmieňovaním používania určitého typu obalu, ak je inému dodávateľovi umožnené používať ekonomicky výhodnejší iný obal pri dodávke toho istého alebo podobného tovaru,".
Doterajšie písmeno aa) sa označí ako písmeno ab).
V súvislosti s touto zmenou sa v čistopise schváleného zákona primerane preznačia vnútorné odkazy na pôvodné písm. aa) v § 14 ods. 2 písm a) až c).
2. V § 14 ods. 3 písm. c) sa slová "x) alebo písm. z)" nahrádzajú slovami "x), z) alebo písm. aa)".
3. V § 18 ods. 3 sa slová "30. septembra" nahrádzajú slovami "30. júna".
4. V § 18 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Na právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavretých medzi účastníkmi obchodného vzťahu pred 1. aprílom 2019 sa vzťahujú ustanovenia týchto zmlúv najneskôr do 30. júna 2019."
Koniec pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, môžem s vami súhlasiť do tej miery, že sme trhový mechanizmus a že mal by tu nastavovať vzťahy trh. Toto všetko platí a končí to a začína a končí to pri potravinách. Preto tento zákon sa týka len potravín, ničoho iného. To nie je špecifikum Slovenskej republiky, že rieši potraviny. Toto je problém Európskej únie a zvlášť problém V4.
Áno, zastávame sa aj zamestnávateľov a že teda zamestnanosť, obchody majú, ale majú aj potravinári zamestnanosť. Jednoducho problém je ten, že obchod si na úkor potravín priťahuje zákazníkov na tie tovary, na ktorých zarába veľké peniaze, ale aj od potravinárov berie nie malé peniaze na to, aby dokázal postaviť tieto obchodné domy a tak ďalej. Potraviny ťahajú ľudí do obchodných reťazcov.
Ak chránime obchodníkov, tak máme zároveň povinnosť chrániť aj výrobcov. Ako je možné, že chlieb sa dnes predáva za 90 centov na pulte a pred desiatimi rokmi za 29,90? Ako je možné; a tí pekári vykrikujú, že 25 % sme pod výrobnými nákladmi. Toto máme ako prehliadať, že to je v poriadku a trh to vyrieši? Potom už tento zákon nebude potrebný, o nekalých obchodných praktikách, ak výrobcovia, a nehovorím slovenskí, ak výrobcovia pôsobiaci a vyrábajúci na území Slovenskej republiky nebudú vyrábať potraviny, tento zákon môžme na druhý deň zrušiť, lebo nebude komu ho, komu pomáhať a uplatňovať ho. Potraviny sú špecifikom v Európe, nie na Slovensku, preto sa riešia nekalé obchodné praktiky v Európskej únii.

Ďakujem. Upozorňujem členov výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, že máme o jednej mimoriadny výbor a o dvanástej stretnutie so štátnym tajomníkom k požadovaným témam ministerstva životného prostredia. Ďakujem.

Pani kolegyňa, ja viem, že toto je teória SaS-ky, že dotácie krivia trh alebo niečo podobné.
Po prvé, to nie je výmysel Slovenskej republiky, že takéto dotácie idú do poľnohospodárstva. Keby to platilo všeobecne v Európe, dám vám za súhlas, že nemôžme byť inakší. Ale na to, aby sme sa my vyrovnali čo i len Českej republike, tak by sme do takýchto podobných dotácií, a nazvime to rovno dotácií, museli dať 80 mil. euro, aby sme boli aspoň na úrovni Českej republiky.
Čiže ak dneska hovoríte vy, nedávajme nič, lebo to kriví trh, tak potom to musíte vravieť ale na všetkých, na všetkých takýchto fórach, že to musia zrušiť aj všetky ostatné štáty, lebo všetky ostatné štáty dávajú ďaleko viac do takýchto dotácií, a preto je ten problém presadiť sa aj našim poľnohospodárom s cenami na niektorých trhoch, lebo jednoducho tie dotácie nemajú. A tie dotácie sú častokrát to, čo vyrovnáva rozdiel medzi, medzi predajnou cenou.
To isté, takáto debata určite bude aj pri cenových, cenových, cenovom predpise, ktorý my predkladáme, lebo som si to už vypočul. Ale jednoducho vy musíte pochopiť, že trh môže fungovať vo všetkom ostatnom, alebo možnože funguje vo všetkom ostatnom a nefunguje v potravinách, nefunguje v komoditách poľnohospodárskych, lebo trh nerieši všetko to, čo by mal riešiť. Jednoducho nemôže byť, že niekto povie, za toľko to kúpim, alebo to, alebo to si to nechaj a toto je trhový mechanizmus. Toto neni trhový mechanizmus. Tu je nerovnováha na trhu hlavne v takýchto komoditách.
Čiže jednoducho, prosím, prestaňte týmto jedným smerom ísť, že dotácie krivia trh v tomto segmente.

Ďakujem pekne. Takže ak dovolíte, predložil by som pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala k uvedenému návrhu zákona.
Bod 1. V čl. I bod 1 znie: "1. V § 25 ods. 7 znie:
"(7) Poslancovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu, patrí plat od obce určený starostom podľa vecnej a časovej náročnosti výkonu funkcie, najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu;18ab) jeho pracovný pomer v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za podmienok podľa osobitného predpisu.10aa)Poslanec podľa prvej vety sa považuje na účely tvorby a použitia sociálneho fondu, dovolenky a cestovných náhrad za zamestnanca v pracovnom pomere alebo keď sa považuje za zamestnávateľa. Poslancovi, ktorý vykonáva funkciu zástupcu starostu podľa § 13b ods. 3 a nie je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania, patrí mesačná odmena podľa vecnej a časovej náročnosti výkonu funkcie určená starostom, najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu bez zvýšenia podľa príslušnej platovej skupiny.13)Týmto nie je dotknutá odmena podľa odseku 8. Na sociálne poistenie, zdravotné poistenie poslanca podľa prvej vety a tretej vety sa vzťahujú osobitné predpisy.18) Plat určený podľa prvej vety a odmenu určenú podľa tretej vety obec zverejní na webovom sídle obce do 30 dní od ich určenia starostom."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 18ab) znie:
"18ab) § 4 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Ospravedlňujem sa, ale odôvodnenie som mal povedať na začiatku, ak dovolíte a je súhlas, poviem ho teraz. V zákone sa explicitne vyjadruje právomoc starostu určiť plat za svojho zástupcu v prípade, že zástupcom starostu je poslanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený. Určuje sa maximálna výška platu zástupcu na 70 % platu starostu, ktorý sa vypočíta z platu starostu podľa príslušnej platovej skupiny, prípadne zvýšeného obecným zastupiteľstvom podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona. Takto určený plat má zohľadniť rozsah výkonu funkcie zástupcu starostu v písomnom poverení. Zároveň sa odstraňuje nerovnosť pri odmeňovaní zástupcu starostu, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania.
Rovnako tento pozmeňujúci, pardon, nedočítal som bod 2 pozmeňujúceho návrhu, bod 2 pozmeňujúceho návrhu. Dopoviem teda to odôvodnenie, lebo áno, je to nelogické hovoriť najprv odôvodnenie. Čiže týmto bodom sa reaguje aj na pripomienky v rámci MPK vznesené z, myslím, že to bolo aj zo ZMOS-u, aj od hlavného mesta, z ministerstva práce, sociálnych vecí.
Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa bod 2 vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhované znenie § 25 ods. 7 v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu sa vypúšťa novelizačný bod 2.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Novela zákona o obecnom zriadení z tohto roka zaviedla určité obmedzenia v odmeňovaní poslancov obecných zastupiteľstiev, a to tak, že v § 25 ods. 8 ustanovila strop. Poslanec obecného zastupiteľstva tak v súčasnosti môže ročne dostávať odmenu najviac v sume jednej dvanástiny platu starostu obce, pričom v tejto odmene musia byť zahrnuté aj všetky odmeny, ktoré poberal do účinnosti tohto zákona za komisie, za mestskú radu, za zbor pre občianske záležitosti.
Ukázalo sa, že nie je možné diferencovať potom odmeňovanie poslancov obecných zastupiteľstiev najmä preto, že niektorí poslanci vykonávajú len čisto poslanecký mandát a niektorí práve vykonávajú aj iné činnosti. Preto sa navrhuje upraviť v zákone viaceré ustanovenia, ktoré by zohľadňovali tieto potreby.
Zároveň aj upozorňujem, že budem podávať aj pozmeňujúci návrh, ktorý vyšiel z rokovaní alebo z pripomienok poslancov, ktorý však súvisí s predkladanou novelou zákona. Zatiaľ toľko a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.