Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pán kolega, súhlasím, súhlasím s tým slovom spolupráca. Tá by mala byť prvá. A teraz vysvetlím, ako funguje spolupráca zahraničný obchodný reťazec – naši potravinári. Vo vajíčkach sme 100 % sebestační, v jedinej jednej komodite asi dnes. Viete, čo urobili oni? Prišli, v roku 2012 sme boli povinní zaviesť klietkové chovy s obohatenými klietkami. Všetci do nohy to splnili do 1. 1. 2012, všetci vymenili za ťažké peniaze. Prišiel obchodný reťazec tento rok a povedal, my od vás nebudeme brať z klietkového chovu, hoci sú to s obohatených klietkami, chceme z podstielkového chovu. Prečo? Odôvodnenie: lebo si to žiada spotrebiteľ. To je tak do neba volajúca hlúposť, lebo jednoducho to vajce je drahšie. A nevravím, že, a dovolím si tvrdiť, že neni ani kvalitnejšie, na to sú štúdie vypracované, ale oni potrebujú sem dovážať, lebo vedia, že na Slovensku sa nedajú zo dňa na deň vyrobiť podstielkové chovy, resp. dajú, za pár mesiacov s obrovskými investíciami, ktoré, štyrikrát väčšie haly by museli mať, ako majú dnes, aby produkovali to, čo produkujú. A toto je tá spolupráca, ktorá tu, potravinár – obchodný reťazec, absolútne nefunguje, zlyháva. Nedokážu vôbec spolu komunikovať ako partner s partnerom. A tam, kde obchodujú dvaja, by mala byť korektná spolupráca. Toto je k tej spolupráci.
Po tomto pozmeňováku, ja som strašne zvedavý, akým spôsobom bude cenotvorba v tých obchodných reťazcoch, či tam, kde sú tie menej rozvinuté regióny a kde je ten obchodný reťazec, či budú lacnejšie tie produkty. Viete, čo si dovolím dneska tvrdiť? Že tam budú ešte drahšie. Lebo tam neni konkurencia a tam si dovolia ísť s tými cenami ešte vyššie bez ohľadu na nejaký odvod. Toto je tragédia toho, čo sa tu stalo.
A okolité krajiny? Mali sme robiť to, čo robili Rakúšania. Že nepúšťajú tam jednoducho cudzie obchodné reťazce. Tam, keď Slovák chce doviezť kura, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja nechcem reagovať na pozmeňovák, lebo ešte neni predložený, a dúfam, že sa k nemu aj dostanem.
A, pán kolega Dostál, minimálne by sa tie argumentácie, ktoré hovoríte, obchodných, alebo teda v tomto prípade hovoríte za obchodné reťazce, mali zjednotiť. Tak buď teda to ideme, idú vybrať od ľudí, hej, čo je ich argumentácia, že ony to automaticky premietnu, ale nemôžu potom hovoriť, že ale my si to od štátu dostaneme naspäť, ak to bude napadnuté. Tak buď A, alebo B. Alebo aká škoda by potom vznikla, ak idú to premietať do cien potravín? Tomu nerozumiem. Ste právnik a toto by ste mi mohli vysvetliť, že akým spôsobom toto bude argumentačne obhájiteľné. A nakoniec na hospodárskych výsledkoch to bude vidno.
A ten zákon, ktorý ste kritizovali, sme predložili, čo sa týka cien, pri kontrole cenotvorby to bude rovnako vidno, kde to premietali alebo nepremietali.
Takže v tomto by ste mohli nájsť aspoň takú spoločnú reč s nimi alebo argumentačne, lebo potom skutočne bude ťažké obhajovať jedno alebo druhé.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Baránik, choďte do hociktorého potravinárskeho, k hocijakému potravinárskemu výrobcovi, spýtajte sa ho na to, čo ho ničí. Prečo nenakupuje, prečo neplnia to mlieko do, ako vy vravíte, od Rakúšana? Lebo Rakúšan im ho za tú cenu nepredá. Náš ho musí predať, lebo ináč ho nemá kde, môže ho vyliať tak akurát do kanála. To je celý problém. Nekúpi ho lacnejšie.
Aj, pán kolega Sloboda, to neni o konkurencieschopnosti, oni sú, konkurencieschopnosť je o tom, či som schopný za rovnakú cenu alebo podobnú ako moja konkurencia niekde vonku, vyrobiť ten produkt. Ale áno, sú schopní. To neni o tom. Choďte ku potravinárovi a spýtajte sa ho, čo je problémom. Toto je jednoducho problém. Čiže ja sa snažím riešiť alebo pomenovať problém, ktorý tu je. Tu nám jednoducho trhový mechanizmus zlyháva.
Záporné saldo zahraničného obchodu neni vytvorené tým, že my viacej jeme, a preto musia zo zahraničia viacej dovážať zahraničných, cudzích potravín, ale jednoducho preto, že nám tu končia výrobcovia potravín. A budú končiť ďalej, keď niečo sa nestane. Čo sa môže stať? Jedine to, že nejakým spôsobom štát sa za nich postaví, ja nevravím, že toto je absolútne najideálnejší spôsob. A povedzte vy, ako by ste to urobili vy, ako je to dobré urobiť. Ale jednoducho trhový mechanizmus nám zlyhal v tomto prostredí, to je celé.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, začnem od konca. Neviem, kde ste vyčítali, že to je regulácia cien. Čím? Že obchodná prirážka má byť nejaká na tie isté tovary? Nech je aj 500-percentná, ale nemôže byť 1500-percentná. A nech zarába na tom, kto chce, koľko chce, ide len o to, aby sa nestávalo to, čo sa deje, a nazvite to, ako chcete, alebo potom odpovedzte vy svoj názor, či je to v poriadku, že – a odpoviem aj kolegovi Hegerovi – že čo je privátna, tie privátne značky.
Viete, ako to funguje? Kúpi obchodný reťazec tzv. privátnu značku mlieka. To mlieko je rovnaký výrobca, ako je v tom obale výrobcu, presne také isté mlieko sa naplní do privátnej značky, kúpia ho lacnejšie, ako to normálne, lebo povedia, buď to predáš za toľko, alebo to nechceme, a na toto privátne mlieko si hodia 0 % alebo 5 %, lebo toto má ťahať zákazníka do obchodu. Na to mlieko vyrobené alebo zabalené v krabici výrobcu, kúpia ho drahšie a na to si ešte hodia maržu. Viete, čo sa stáva? Že tam má 5-percentnú alebo nulovú na to jedno mlieko a na tú druhú ma 60-percentnú, 70-percentnú. Ktoré mlieko si kúpi ten, ktorý príde do toho obchodu? Pravdaže na to privátne. Ale čo sa deje? V tých krabiciach toho výrobcu zabalených v obale výrobcu, toho predajú 10 %, možno 20 %, toho privátneho, ktoré je rovnaké mlieko, predajú 80 percent. Ak je toto v poriadku, tak to nazvite reguláciou cien alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Z môjho pohľadu to nie je v poriadku.
Žiaľ, tá veta, môžte sa smiať, pán kolega, žiaľ, v tomto trhové hospodárstvo alebo ten trh nefunguje. Nefunguje nám v potravinách. Nezaujímajú ma, prečo nekričia výrobcovia ponožiek, prečo nekričia výrobcovia niečoho iného, že jednoducho nedokážu predávať za normálne ceny. My nechceme nič iné, len aby sa dokázalo zaplatiť tým výrobcom to, čo si zaslúžia, čo im vykryje náklady a budú mať niečo na nejakú reprodukciu. Nemôžu tu byť, alebo z môjho pohľadu nemôžu tu byť také obchodné prirážky, ktoré jednoducho ničia našich výrobcov potravín.
Alebo sa potom, a to musíte povedať, pán kolega, potom sa spokojíme s tým, že jedného dňa sa tu budú predávať všetky iné výrobky, len nie našich domácich výrobcov. Ale pravdaže tie nebudú predávané alebo nakupované za také ceny ako od našich potravinárov. Toto jednoducho funguje.
A spomeniem aj to kurča, ktoré skutočne je každý týždeň v akcii, lebo to kurča ťahá zákazníka, to je prirodzené. To kurča sa predá pod cenu alebo za úplne tú nákladovú možnože nazveme cenu, k tomu je prirážka veľmi malá, aby ťahalo pravdaže na tú akciu. Lenže jeden týždeň vám ohlási akciu jeden obchodný reťazec, druhý ďalší, tretí ďalší, štvrtý ďalší a vy ako výrobca predávate 4 týždne po sebe kurča v akcii. Áno, predá sa popri tom aj normálny tovar, na ktorom nejakú prirážku majú, kuracie rezne a tak ďalej, stehná, ale toho je tak málo, že toto nedokáže vyprodukovať tú stratu, ktorú oni vyrábajú na tých celých kurencoch.
Viete, žiaľ, začína platiť to, čo sa voľakedy dávno povedalo, keď nedovezieme, či keď nevyrobíme, tak dovezieme. Ak je toto v poriadku? A ja očakávam, prídite s nejakým rozumným návrhom, ako sa toto dá zastaviť.
A na koniec, ten zákon o cenách, o ktorom teraz idete povedať, že je protiústavný, alebo teda tie ustanovenia, ale podľa toho aj súčasne platný zákon o cenách je v tom prípade protiústavný, lebo o podnákladových cenách už hovorí zákon o cenách, ktorý tu máme už od roku ´96. Celý problém je, že sa nekontroluje ten zákon. Tu nebola vykonaná jediná kontrola, jediná kontrola zo strany oprávnených orgánov na to, aby povedal, že či je to v súlade so zákonom, alebo nie je v súlade so zákonom.
Takže a toto bola aj odpoveď na tie privátne značky. A nejdeme regulovať ceny. Regulácia cien vyzerá úplne ináč. To znamená, že poviete, za koľko sa to maximálne môže predávať. A my nehovoríme, za koľko sa to maximálne môže predávať. Ale nech to má nastavené nejaké pravidlá.
Neviem, v rozpore s akými európskymi predpismi to je, lebo to mi treba špecifikovať, ja si ten predpis rád naštudujem, lebo toto neni o regulácii cien. To je tak asi odpovede na otázky, ktoré tu padli. Ale vravím, že budem rád komunikovať na túto tému s kýmkoľvek, kto príde s rozumným návrhom. A môžte ho predložiť aj vy, pán kolega, ak teda budete chcieť pomôcť našim potravinárom nejakým spôsobom.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je nastaviť jasné pravidlá pre dohadovanie cien v prípade, ak jedným z účastníkov, väčšinou ide o osobu kupujúceho, je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení. Zároveň sa do zákona zavádza nový pojem "obchodná prirážka", ktorá súvisí s ďalším predajom nakúpeného tovaru a ktorá je dôležitým pojmom pre porovnávanie korektnosti prístupu obchodníka ku svojim dodávateľom.
Návrhom zákona sa dáva taktiež kompetencia ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka kontrolovať cenovú disciplínu v oblasti cien potravinárskych výrobkov. Návrh tak reaguje na zneužívanie ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu, ktoré sa v obchodných vzťahoch, najmä pri predaji potravinárskeho tovaru vyskytuje stále častejšie.
V správnom poriadku Slovenskej republiky máme zákon o cenách, ktorý, ak to môžem tak nazvať, za celú dobu účinnosti tohto zákona nebol ani raz použitý pri kontrole cenotvorby v takýchto prevádzkach, čo je, čím následkom je aj to, čo sa dnes deje vo vzťahu správania obchodných reťazcov ku svojim dodávateľom. Nie je možné, aby obchodný reťazec striktne povedal, kúpim tovar za takú a takú cenu, hoci je cena aj pod ekonomicky oprávnené náklady. Nazvem to, že idem do akcie, a v akcii potom predáva jeden týždeň jeden obchodný reťazec, druhý týždeň druhý obchodný reťazec a napríklad také kura chladené je nonstop od výrobcov v nejakej akcii. Nemám problém s akciami, pokiaľ to bude na úkor obchodného reťazca, a nie na úkor dodávateľa.
Toto sú vzťahy, poľnohospodári alebo potravinári budú radi vyrábať a najlepšie, čím im vieme pomôcť, je, aby dokázali predávať svoje výrobky za ceny, ktoré im zabezpečujú normálnu reprodukciu, že z každého kila nevyrobia, alebo litra, alebo z mernej jednotky vo všeobecnosti nevyrobia stratu.
Očakávam aj od kolegov poslancov diskusiu na túto tému a budem veľmi rád, ak svojimi návrhmi pomôžu nastaviť zákon o cenách tak, aby bol použiteľný v praxi, aby sme zabránili tomu, že potravinári jednoducho neprežijú. A môžme to nazvať aj voľný trh, ktorý tu funguje, neni šanca. Saldo, ktoré, záporné saldo, ktoré nám neustále každým rokom a výrazne narastá, je dôsledkom toho, teda v oblasti potravinárskych výrobkov je dôsledkom toho, že nám potravinári končia. Nie preto že by sa, že by vyrábali draho alebo že by nevedeli vyrobiť kvalitne, ale práve dôsledkom toho, že nevedia zniesť dlhodobo podnákladové ceny na trhu.
To je tak na úvod k uvedeniu tohto zákona. Rád odpoviem aj na vaše otázky a poprosím vás aj o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Či... Nie, nie, to je 38-ka.

Fúha. Toto tu nemám. Teraz, čo ide, 38 bod.

Ďakujem pekne za slovo. Na základe požiadania kolegov chcem požiadať o presunutie na koniec schôdze tohto bodu, a to z dôvodu, že chcú predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto bodu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ako som avizoval, budem predkladať pozmeňujúci návrh. Tak ako pán kolega Fecko aj hovorí, najprv sa budem snažiť to nejako odôvodniť, aj keď je to komplikované.
Čiže v tomto pozmeňujúcom, je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Antala a Tibora Bernaťáka, v tomto pozmeňujúcom návrhu jednak sa vypúšťa bod 1 návrhu novely zákona, a to navrhovaná formulácia, ktorá tam bola, že za pozemok sa považuje aj spoluvlastnícky podiel, predstaví len číselné vyjadrenie právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, s akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k danej veci. V praxi by ale táto formulácia mohla priniesť problém s určením, ktorú časť pozemku by mal mať nájomca prenajatú, pretože by bolo možné určiť iba veľkosť časti tohto pozemku. Modifikáciu tohto ustanovenia sme doplnili zase do § 14 ods. 1 ako druhú a tretiu vetu.
Potom sú tam legislatívno-technické úpravy. Takisto sa zo zaužívanej praxe ponecháva formulácia vrátenia a prevzatia pozemku podľa terajšej právnej úpravy, gramatické úpravy sú tam, legislatívno-technická úprava.
Potom účelom úpravy zase ďalšej zmeny je zabezpečiť, aby aj rozhodnutie príslušného okresného úradu bolo exekučným titulom pre prípady, kedy uplynie doba nájmu a po jeho skončení sa pozemok naďalej užíva bez právneho titulu, respektíve dochádza k porušeniu povinností zo strany nájomcu.
Ďalej sa ustanoví výnimka pre fond ďalej prenajímať pozemky, ktoré mu boli dané do užívania podľa § 12a. Potom ďalší bod pozmeňujúceho návrhu má za cieľ zamedziť vznik malých užívaní, vzniku malých užívaných parciel a z toho vyplývajúcich problémov formou stanovenia minimálnej výmery podnájomného pozemku, ktorá bola doteraz 400 metrov, dáva sa na 2000 metrov, lebo 400-metrový pozemok, to je maličká, menšia záhrada.
Potom v § 12a sa dopĺňa odsekom 20, ktorý hovorí, že postup podľa tohto paragrafu môže primerane použiť nájomca. V aplikačnej praxi nastával problém, ktorý spočíval v tom, že žiadosť na vydanie náhradného pozemku môže podať len vlastník ďalej definovaný ako doterajší prenajímateľ. Nájomca takúto žiadosť podať nemohol a rovnako nemôže aplikovať postup smerujúci k rozhodnutiu okresného úradu tak, ako to môže spraviť vlastník. Ak by vlastník trval na tom, že chce užívať svoje pozemky, ktoré nemôže racionálne užívať, napríklad nie je k nim prístup, sú v strede LP bloku, nájomca nemá reálnu možnosť tento problém riešiť, vo väčšine prípadov mu vzniká ďalšia škoda. Je to práve z dôvodu, že nájomca nemôže vyzvať vlastníka, aby si zobral ucelenú náhradnú pôdu, resp. nemôže požiadať okresný úrad o vydanie rozhodnutia. Ak by nájomca mohol ponúknuť vlastníkovi prenajatú pôdu v rovnakej výmere a bonite a vlastník by ju odmietol, mohol by nájomca následne podať návrh na okresný úrad, nech určí, či je ponúknutá pôda v súlade aj so záujmami vlastníka. Ak nie, tak okresný úrad vydá rozhodnutie, kde má byť vlastníkovi pôda vydaná.
Potom sú tu legislatívno-technické úpravy za účelom zjednotenia už použitých pojmov.
Potom je tam bod 16 pozmeňujúceho návrhu, ktorý práve súvisí s vypustením toho bodu 1 návrhu novely, kde účelom je odstrániť aplikačné problémy v praxi. Navrhovaná právna úprava, ktorá bude v pozmeňujúcom návrhu, reflektuje mnohoročnú prax poľnohospodárov v prípade, keď nájomcovia rozposielajú nájomné zmluvy všetkým spoluvlastníkom pozemku, na ktorom majú záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť. Nie vždy sa podarí podpísať nájomné zmluvy so všetkými vlastníkmi, čo by však nemalo brániť nájomcom v tom, aby mohli užívať celý pozemok, resp. sú tieto nájomné zmluvy individuálne uzatvárané a nie sú uvedené na jednej listine, čo je v 90 % prípadoch všetkých nájomných vzťahoch. Avšak rovnako by mali zostať v platnosti aj tie nájomné zmluvy, ktoré v súčte pri jednom nájomcovi nedosiahli nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníckych podielov. V takomto prípade nájomca hoci platí nájomné, nemôže daný pozemok užívať, čo však v praxi nebráni tomu, že v budúcnosti uzatvorí nájomné zmluvy aj s ostatnými spoluvlastníkmi, pri ktorých už väčšinový podiel dosiahne. V takom prípade v budúcnosti získa právo užívať celý pozemok. Nájomca, ktorého nájomné zmluvy nedosahujú nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníckych podielov, si nemôžu uplatňovať akékoľvek užívacie práva na úkor nájomcu, ktorého nájomné zmluvy presahujú nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníckych podielov. Takouto právnou úpravou sa budú môcť zriadiť nájomné zmluvy, v ktorých sa nedosiahne nadpolovičná väčšina spoluvlastníckych podielov vlastníkov pozemku.
Potom je tu prechodné, dopĺňajú sa prechodné ustanovenia, analogicky ako pri zavedení § 12b, kde stanoví lehotu 6 mesiacov na podanie návrhu podľa nového § 12c).
Ďalej je tu zmena účinnosti, ktorá sa presúva z januára na február vzhľadom na dĺžku trvania legislatívneho procesu.
Takže, ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Petra Antala, Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Petra Antala, Bélu Bugára, Tibora Bernaťáka a Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon").
Bod 1 pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 1. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V článku I bod 2 znie: "2. V § 10 ods. 5 sa slová "§ 12a a § 12b" nahrádzajú slovami ,,§ 12a až § 12c.".".
Bod 3. V článku I bod 3 znie: "3.V § 10 ods. 7 sa slová "(§ 12a a § 12b)" nahrádzajú slovami "(§ 12a až § 12c)."
Bod 4. V článku I bod 4 znie: "4. V § 12 ods. 2 sa slová "§ 12a a § 12b" nahrádzajú slovami "§ 12a až § 12c."
5. V článku I bod 5 sa v § 12 ods. 3 slová "do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na vrátenie a prevzatie pozemku" nahrádzajú slovami "do konca príslušného kalendárneho roka."
Bod 6. V článku I bod 6 § 12 ods. 5 sa slovo "pozemok" vkladá čiarka a slová "ktorý je", zároveň sa prvá čiarka nahrádza spojkou "a".
Bod 7. V článku I bod 5 sa v § 12 ods. 3 slová "do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na vrátenie a prevzatie pozemku" nahrádzajú slovami "do konca príslušného kalendárneho roka."
Bod 8. V článku I sa za bod 7 vkladajú nové body 8 až 15, ktoré znejú: "8. V § 12a sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
"(9) Rozhodnutie podľa odseku 8 stráca platnosť dňom
a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav 12e) alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí,
b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu,
c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy.12f)".
Doterajšie odseky 9 až 17 sa označujú ako odseky 10 až 18.
Bod 9. Teda devina. V § 12a ods. 11 sa slová "odseku 9" nahrádzajú slovami "odseku 10".
10. V § 12a sa ods. 12 dopĺňa novým písmenom d), ktoré znie: "d) najneskoršiu lehotu, do ktorej má nájomca povinnosť vypratať pozemky.".
11. V § 12a sa za odsek 12 vkladá nový odsek 13, ktorý znie: "(13) Účastníkom konania podľa odseku 8 je doterajší prenajímateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa odseku 8 sa doručuje doterajšiemu prenajímateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.".
Doterajšie odseky 13 až 18 sa označujú ako odseky 14 až 19.
12. V § 12a ods. 16 znie: "(16) Ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 žiada doterajší prenajímateľ, ktorý je podielovým spoluvlastníkom, výmera podnájomného pozemku sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa na dotknutých pozemkoch. Celú výmeru podnájomného pozemku musí obhospodarovať doterajší prenajímateľ, jemu blízka osoba, právnická osoba, ktorej je doterajší prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo samostatne hospodáriaci roľník12ca) alebo právnická osoba, ktorí hospodária na výmere najviac 150 ha a obhospodarujú pozemky na území obce, v ktorej doterajší prenajímateľ vlastní dotknuté pozemky; to neplatí, ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 požiada fond. Na postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 sa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepoužijú.".
13. V § 12a ods. 17 sa slovo "400 m2" nahrádza slovom "2000 m2"
14. V § 12a ods. 18 sa slovo "15" nahrádza slovom "17" a na konci sa pripájajú tieto vety: "Účastníkom konania je budúci obhospodarovateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa odseku 8 sa doručuje budúcemu obhospodarovateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.".
15. V § 12a sa dopĺňa odsekom 20, ktorý znie: "(20) Postup podľa toho paragrafu môže primerane použiť aj nájomca.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Deviaty bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 9 § 12b ods. 11 sa slová "pozemkov, za ktoré" nahrádzajú slovami "pozemku, za ktorý".
Desina bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 11 § 12c ods. 1 úvodnej vete sa za slovo "platnosť'" vkladá slovo "len", slová "iný pozemok do bezplatného náhradného užívania" sa nahrádzajú slovami "doterajší náhradný pozemok" a slová "v jeho prospech" sa nahrádzajú slovami "v prospech tohto nadobúdateľa".
Bod 11 pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 11 sa v § 12c ods. 2 písm. b) za slová "právneho predchodcu" vkladá slovo "nadobúdateľa".
Bod 12 pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 11 sa v § 12c ods. 2 písm. c) slová "jeho právnemu predchodcovi " nahrádzajú slovami "právnemu predchodcovi nadobúdateľa".
Trinástka bod. V článku I bod 11 sa v § 12c ods. 4 písm. a) slová "z osoby, ktorej bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok" nahrádzajú slovami "právneho predchodcu nadobúdateľa, ktorému bol náhradný pozemok vyčlenený do užívania".
14. V článku I bod 11 § 12c ods. 8 sa slová "pozemkov, za ktoré" nahrádzajú slovami "pozemku, za ktorý".
Pätnástka bod. V článku I bod 12 znie: "12. V § 13 ods. 3 sa na konci slová "za podmienok uvedených v návrhu zmluvy," nahrádzajú slovami "na neurčitý čas podľa § 12 ods. 1.".
Bod 16 pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: "13. V § 14 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: "Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte menšinový spoluvlastnícky podiel, má len tie práva, ktoré mu priznáva tento zákon.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Sedemnástka bod. V článku I bod 15 znie: "15. Za § 24d sa vkladá § 24e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 24e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2019
(1) Návrh podľa § 12c ods. 1 možno podať do 31. júla 2019.
(2) Konanie o návrhu podľa § 12c ods. 1 začne uplynutím lehoty podľa odseku 1. Okresný úrad zverejní na úradnej tabuli informáciu o začatých konaniach v rozsahu údajov o katastrálnom území a údajov o doterajšom náhradnom pozemku.
(3) Okresný úrad rozhodne o návrhu podľa § 12c ods. 1 do 31. júla 2021.
(4) Ak okresný úrad po 1. februári 2019 počas konania podľa § 12b zistí, že návrh spĺňa podmienky podľa § 12c, dokončí konanie podľa § 12c.
(5) Rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8, § 12b ods. 4 a 12 a § 12c ods. 4 a 9 sú vykonateľné podľa osobitného predpisu.22).
(6) Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka sa primerane vzťahuje aj na vypratanie pozemku, o ktorom bolo vydané rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8, § 12b ods. 4 a 12 a § 12c ods. 4 a 9.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 22 znie:
"22) § 79 ods. 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.".
Osemnástka. V čl. II sa slovo "januára" nahrádza slovom "februára".
Zároveň vyberám bod 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie v druhom čítaní návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Bélu Bugára, Tibora Bernaťáka a Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je uľahčiť prístup menších farmárov, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskych pozemkov, k pozemkom, a to v prípade, ak sa stali vlastníkmi pôvodných pozemkov prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva, za ktoré bol vyčlenený náhradný pozemok, avšak rozhodnutie pôvodného vlastníka, ktorým bol vyčlenený náhradný pozemok, stratilo platnosť, a to práve z dôvodu zmeny vlastníckeho práva k pôvodnému pozemku. Zákon č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku, lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2018 sa v praxi stretol s búrlivými reakciami najmä menších farmárov, ktorí užívali náhradné pozemky. Návrh zákona je reakciou na požiadavky praxe tak, aby náhradné pozemky užívané aj po strate platnosti rozhodnutia o vyčlenení náhradných pozemkov z dôvodu prechodu alebo prevodu pôvodného pozemku boli užívané na základe právneho titulu, ktorým bude práve vydané rozhodnutie okresného úradu pozemkového a lesného odboru.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zároveň avizujem, že k uvedenému návrhu zákona bude mnou predložený aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým reagujeme na jednak pripomienky ministerstva spravodlivosti, Legislatívnej rady, ktorá sa najmä zaoberala tým bodom 1 pozmeňujúceho návrhu a ďalšími legislatívno-technickými úpravami. Ale bližšie vysvetlím potom pri predložení samotného pozmeňujúceho návrhu, ktorý by mal každú chvíľu byť aj zavesený na stránke Národnej rady.
Zatiaľ ďakujem pekne za slovo.