Tak ešte raz, vážení kolegovia, naozaj by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, je to veľmi dôležitá novela sociálneho poistenia z pohľadu osobných asistentov. To znamená ľudí, ktorí pomáhajú ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím.
Už pred časom tu pán Tomáš hovoril, že si váži prácu takýchto ľudí, ktorí pomáhajú ľuďom so zdravotným postihnutím, ale ja znovu pripomínam, že nestačí si ich len vážiť, ale treba vytvárať aj podmienky na to, aby mohli plnohodnotne pracovať a aby boli schopní sa z takéhoto príjmu aj uživiť. Osobná asistencia je totižto jednou z činností, ktorá pomáha ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím jednak sa začleniť do spoločnosti, ale pre nich to je vždy len príjem. To znamená, že ak sa to, ak sa to, ak to pre nich nebude výhodné, ak jednoducho sami budú doplácať na takúto činnosť, tak jednoducho ju vykonávať nebudú.
Ja som v minulosti predkladala návrh zákona, ktorý mal umožňovať, aby si takíto osobní asistenti mohli hradiť tie poistenia, ktoré v tom balíku štátom hradeného poistenia nie sú. To znamená, štát hradí za osobných asistentov dôchodkové poistenie, aby si mohli hradiť dobrovoľné nemocenské poistenie aj poistenie v nezamestnanosti. Štát by to takýmto spôsobom nič nestálo, sami osobní asistenti by sa rozhodli si to doplácať.
Chcem pripomenúť, že sa to týka naozaj len tých osobných asistentov, ktorí vykonávajú asistenciu nad 140 hodín. To znamená, je to v podstate jediná, jediná činnosť, a teda nemajú žiadny iný druh príjmu. Takýchto ľudí je v systéme momentálne menej ako 10 % zo všetkých osobných asistentov.
Keďže po niekoľkých diskusiách aj na ministerstve práce tam vznikli obavy, že predsa len by dochádzalo stále k nejakému využívaniu toho systému, že do systému sa budú prihlasovať len osobní asistenti, ktorým sa to oplatí, tak som prišla s iným návrhom. Navrhujem, aby toto sociálne poistenie, ktoré, teda poistenie v nezamestnanosti a nemocenské poistenie hradil za týchto asistentov štát a je to len v tej výške ako aj dôchodkové poistenie. Čiže možno by tu mala odpadať nejaká, nejaká špekulatívnosť, ak sa len tohoto bojí ministerstvo práce. Ale títo ľudia by mali zabezpečený kompletný balík sociálneho poistenia. Žiaľ, v súčasnosti si to sociálne poistenie môžu zabezpečiť iba spôsobom, že si zaplatia aj to poistenie, ktoré už za nich hradí štát. A to si myslím, že je veľmi nespravodlivé.
Keď si pozreme, v akom pomere štát platí sociálne poistenie za osobných asistentov, tak z toho balíka platí štát 70 %, vlastne dokonca 80 % a osobní asistenti si nevedia samostatne doplatiť len tých 20 %, musia si platiť celých 100 percent. Čiže je to, je to obrovská suma peňazí z pohľadu ich príjmu.
Platí, že osobní asistenti napriek tomu, že sa zvýšila tá odmena za osobnú asistenciu výrazným spôsobom, stále je to pre nich nevýhodné práve pre tieto benefity. My sa tu neustále bavíme o tom, že sa zvýšili príplatky napríklad za prácu v sobotu, nedeľu, príplatky za noc, že sa zvýšili príplatky za sviatok, ale osobní asistenti do takéhoto systému nepatria. Nie sú to zamestnanci a tým pádom ich sa nijaké zvýšenie netýka a oni majú stále len tých 4,18 na hodinu. To znamená, že stále pripomínam, že oni stále sú ako keby v tej pozícii živnostníka, ktorý si musí prerátať, koľko hodín osobnej asistencie robí a za akú sumu sa mu oplatí táto osobná asistencia praco; za akú odmenu je schopný teda pracovať tak, aby dokázal z tejto činnosti vyžiť.
Tiež pripomínam, že osobní asistenti sú v 70 % ženy. Čiže sú to ľudia, ktorí môžu vykonávať naozaj iný druh činnosti ako bežné zamestnanie. Vedia si nájsť flexibilnú prácu, lebo toto je naozaj flexibilná práca a môžu ju vykonávať plnohodnotne, a preto často je to výhodné, výhodná práca pre ženy.
Ja by som len chcela pár čísel povedať aj k tomu, že ako sa, ako sa zmenil ten prístup k tej osobnej asistencii po tom zvýšení, po tom rapídnom zvýšení odmeny osobného asistenta v júli, od júla 2018. Napríklad štatistika hovorí, že sme tu mali cca 13 600 osobných asistentov v júni 2018 a k decembru 2018 ich bolo 13 800. Čiže len plus nejakých dvesto. Dokonca v januári 2019 sa ich počet znížil, 13 250. Čiže z toho je vidno, že tá odmena nenamotivovala osobných asistentov, aby sa hlásili k tejto práci, lebo naozaj často ide o prechodnú, prechodnú činnosť. Pretože keď zistia, že nemajú, nemajú hradené nemocenské poistenie, že ženy nevedia ísť na materskú, keďže tých 70 % tvoria ženy, že nie je tam žiadna OČR, že keď náhodou deti im ochorejú, tak nemajú žiadny, žiadny príjem, keď naozaj chcú si čerpať niečo ako dovolenku, nemajú príjem, neoplatí sa im to robiť. Stále sa im to neoplatí, stále je to na hranici toho, čo sa im oplatí, čo sa im neoplatí.
Keď som ja vystupovala aj pri tom zvýšení príspevku, myslím, že som to vypočítala už vtedy, že to vychádzalo presne tá suma, ktorá prišla dnes, čiže tých 4,18, ale to bolo s tým, že si zaplatia z toho aj celý balík poistenia, že predpokladajú, že teda je tam zahrnutá aj tá dovolenka, aj všetky tie príjmy, aby dosiahli aspoň tú minimálnu alebo aby sa pohybovali niekde na úrovni minimálnej mzdy. Tak to teraz niekde tam sme. Ale vravím, nie je to motivačné, je to navyše ešte aj zaťažujúce, pretože keď si toto všetko musia zabezpečovať sami, tak mnohých to odrádza a nechcú do takejto činnosti ísť.
Ešte aby som dokončila tú štatistiku. V júni 2019 nám tu síce pribudol počet osobných asistentov asi o tisícku oproti roku dozadu, ale to by som pripisovala skôr tomu, že sa do systému vracajú ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí presahovali hranicu príjmu, a teda nemali vôbec nárok na osobnú asistenciu. V tomto prípade chvalabohu, že sa tá hranica zrušila, a v tomto prípade je naozaj plus, že tu máme navyše týchto asistentov, ktorí robia novým ľuďom, ktorým pomáhajú vlastne pri začleňovaní sa do spoločnosti. Ale vravím, nie je to, nie je to výsledkom, ten zvýšený počet tých asistentov oproti teda v júni tohoto roku, si myslím, že nie je dôsledkom tej zvýšenej odmeny.
Jedna časť je teda to zvýšenie alebo teda hradenie poistenia pre osobných asistentov štátom a druhá časť z môjho návrhu je, aby sa znížila, znížil ten rozsah hodín, pri ktorom sa toto uplatňuje, zo 140 na 120 hodín. A dôvod je úplne prozaický. V tomto systéme osobnej asistencie máme aj rodinných príslušníkov do istej miery. Mali sme tu ikskrát diskusiu o tom, že či rodinní príslušníci majú robiť osobnú asistenciu, nemajú robiť. Ja sa skôr prikláňam k tomu, aby naozaj rodinní príslušníci boli ušetrení trošku a aby nerobili, aby nemuseli znášať ten nápor 24 hodín denne tej starostlivosti, a preto tá osobná asistencia má také to svoje opodstatnenie, že si hľadajú vlastne iných ľudí na vykonávanie osobnej asistencie.
Napriek tomu toto nie je práca, ktorú by tu chceli ľudia vykonávať a zvlášť za takýchto podmienok, že stále je to na hranici minimálnej mzdy, preto je už v častých prípadoch alebo možno aj pri tých, možno pre ľudí s naozaj ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí potrebujú pomoc najmä v povedzme v činnostiach hygieny a tak, ju vykonávajú práve rodinní príslušníci a tí môžu túto činnosť vykonávať maximálne v rozsahu 120 hodín. Je, samozrejme, pre nich je potom veľmi ťažké nájsť si ešte tých dodatočných 20 hodín, aby, aby vlastne boli aj aspoň dôchodkovo poistení, tak ako to je v súčasnosti. Je pre nich problém nájsť si teda takého klienta, ktorý, ktorý im toto zabezpečí, zvlášť, keď sú niekde na vidieku a v nejakých takýchto miestach, kde tá asistencia nie je taká samozrejmá. Aj preto mnoho rodičov žiada, aby sa znížila aspoň táto možnosť, že keď nemajú možnosť si privyrobiť viac a majú len túto maximálnu sumu, tak aspoň aby mali nárok na toto poistenie a aby mali zabezpečený dôchodok, lebo keď si zoberieme, že zarobia povedzme, teraz je to zhruba tých 500 eur na tých 120 hodinách, to pripadne na jedného rodinného príslušníka, samozrejme, tak si z toho musia zaplatiť balík sociálneho poistenia, ktorý je v sume asi okolo 150 eur, a zrazu im z toho ostane pomerne malá čiastka. Čiže znovu sme, sa dostávame do toho kolobehu, že teda okej, rodinní príslušníci síce pomáhajú, ale sami sa dostanú jedného dňa do nepriaznivej životnej situácie, a to predsa nechceme.
Čiže na to, aby, aby mali dôstojné zabezpečené, dôstojne zabezpečené sociálne podmienky osobní asistenti, resp. ľudia so zdravotným postihnutím vďaka osobným asistentom, my musíme zabezpečiť dôstojné podmienky tým osobným asistentom. A preto by som vás naozaj veľmi pekne poprosila, začnite sa zaoberať aj takouto skupinou ľudí, pretože oni naozaj nespadajú v podstate nikde, nikto sa nikdy nimi nezaoberá, dokonca ministerstvo práce, keď som sa pýtala na štatistiky, tak oni mi povedali, môžem vám povedať čísla, oni evidujú ľudí, ktorí, ktorí majú nad 140 hodín osobnej asistencie, napríklad v júni 2019 to bolo 3 040 ľudí, ale v skutočnosti v Sociálnej poisťovni je zaregistrovaných len asi jedna tretina. To znamená, tí ostatní majú nejaký iný druh činnosti, ale ten iný druhý činnosti môže byť naozaj nejaká smiešna odmena, smiešna brigáda alebo niečo a už vypadávajú z dôchodkového poistenia aj v súčasnosti, sami možno o tom ani nevedia.
Čiže, čiže naozaj ten počet, ktorých sa toto opatrenie týka, je veľmi nízky a my by sme si želali, aby sme tých osobných asistentov mali, mali oveľa viacej, pretože sa ťažko aj dnes dobrí asistenti, hlavne k ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím hľadajú. A ako som už spomínala, často je to len na dva-tri mesiace a znovu sa vracajú do iného procesu a hľadajú si iný typ práce, pretože im to nevyhovuje.
Ďakujem vám pekne.
