Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.10.2019 o 17:40 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.2.2020 14:50 - 14:52 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem. Pokúsim sa odpovedať.
Pán Hrnko, vy ste ma nepočúvali. Tému rodov do Istanbulského dohovoru vkladáte vy. Ja hovorím, že dohovor sa snaží riešiť v prvom rade násilie páchané na ženách. A toto má riešiť dohovor prioritne. To, že tam vy dávate niečo iné, je váš problém.
Richard, ja nemám problém s tým, že ľudia sa o Istanbulskom dohovore rozprávajú. Ja mám skôr problém s tým, ako ich vy upokojujete, že o čom ten Istanbulský dohovor je. Tak to by ma skôr zaujímalo a prečo sa o ňom hovorí ako o škodlivom aj medzi ľuďmi.
Pán poslanec Zelník, zopakujem to aj vám, vy tu už dneska asi tretíkrát, možno aj minule ste to hovorili, stále dookola omieľate, rodič jedna, rodič dva. Ale to nie je cesta. Toto ľuďom takto nevysvetlíte. Naozaj sa venujte tomu, čomu, na čo je ten dohovor zameraný. A to je násilie páchané na ženách, aby sme ho tu mali menej, aby sme ho riešili, aby sme naozaj prispeli do tej spoločnej debaty.
Pani poslankyňa Smolíková, aj toto ste prekrútili, pretože ja som povedala, že kto bude hlasovať za, bude podporovať túto myšlienku, ktorú som tu už dvakrát teraz zopakovala, vy ste tvrdili niečo iné. Vysvetlite si to už, ako chcete.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.2.2020 14:30 - 14:40 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, ja by som zareagovala možno v prvom rade na moju predrečníčku, keď hovorila o tradičných rodinách, že by sme boli možno prekvapení, koľko tradičných rodín by sme v tomto parlamente našli, ako by ich bolo žalostne málo. Preto ja ako, rovnako ako žena, ako matka by som sa rada vrátila k podstate Istanbulského dohovoru a teda, že dohovor sa týka v prvom rade násilia páchaného na ženách, ktoré by sme ako slušná spoločnosť nemali tolerovať. A že hoci máme svoje zákony, tak sa nám toto násilie nie vždy darí kvalitne riešiť. Aj preto je tu tento Istanbulský dohovor.
Ja napriek tomu, že kolegyňa Simona Petrík tu, tu pomenovala mnoho vecí, myslím, že je fakt dôležité, aby sa tu opakovali tie veci, pretože niektorí to nechcete prijať a možno to nie je pre vás, ktorí ste sa už s tým stotožnili, s tým, ktorí už ten postoj máte taký, aký máte, ale možno je to pre ľudí, ktorí v tom úplne jasno nemajú.
Ja odcitujem niekoľko, niekoľko názorov odborníčky Adriany Mezochoritisovej, ktoré boli zverejnené napríklad na portáli Ženy v meste, a teda základná vec, ktorú tam ona spomína, je, že by sme sa mali snažiť ľudí upokojiť. A to vy nerobíte. Hovorí, že rozumiem, že ľudia majú strach o svoje rodiny, o ich súdržnosť a že nemajú životné istoty. Rodiny a vzťahy ničí ekonomická a sociálna neistota, nerovnosť, nenávisť. Nič z toho však neprichádza s Istanbulským dohovorom.
Bohužiaľ, a dnes sme tu zažili, ako niekto označil, že je tu zúrivý postoj na obhajobu Istanbulského dohovoru, ale podľa mňa tento zúrivý postoj ide z úplne inej strany ako od obhajcov dohovoru. Už tu bolo spomenuté Arménsko, a teda že minister spravodlivosti Arménska požiadal Benátsku komisiu, aby posúdila, či Istanbulský dohovor je v rozpore s ústavou, to citujem opäť túto odborníčku: Žiadne z ustanovení Istanbulského dohovoru nie sú v rozpore s arménskou ústavou, a teda analogicky, keďže my máme podobnú ústavu, nemala by byť, nemal by tam byť rozpor ani s našou ústavou. K tomu, či Arménsko má alebo nemá ratifikovať dohovor, Komisia nezaujala stanovisko, keďže ide o suverénny akt štátu.
Dnes my všetci tu máme možnosť sa rozhodnúť, kam sa budeme uberať. Áno, je to aj vo vašich rukách. Bohužiaľ, aj dnes sme tu počuli, to čo ona v tom svojom stanovisku niekoľkokrát pomenovala, ktoré, aké najväčšie výhrady voči tomuto dohovoru máme a jednou z nich je aj, že Slovenská republika dostatočne rieši všetky problémy spojené s násilím páchaným na ženách a že si vystačíme sami. Ona však hovorí, že prítomnosť kvalitnej vnútroštátnej ochrany ľudských práv neznižuje potrebu a význam vonkajšej ochrany. Obidva systémy sa dopĺňajú, nestoja proti sebe. Navyše ratifikáciou dohovoru štáty vysielajú jasný signál, že to s ochranou ľudských práv svojich občianok myslia vážne. Komisia zdôraznila, že dohovor vytvára priestor na spoluprácu krajín.
Rovnako tu boli spomenuté rodové stereotypy, voči ktorým tu niektorí namietajú. Ale naozaj stereotyp, že ženy majú vykonávať neplatené domáce práce, kým muž má finančne zabezpečovať rodinu, prispieva k vzniku ekonomických nerovností a väčšej chudobe žien. Každý deň tu počujeme, že je tu väčšia chudoba žien. V dôsledku toho sú ženy často od mužov ekonomicky závislé a stali sa zraniteľnejšími voči násiliu.
A už tu bolo spomenuté rovnako ikskrát, že pojem "rod" poukazuje na to, že naše správanie aj postavenie v spoločnosti do veľkej miery ovplyvňuje kultúra a okolie. Istanbulský dohovor, a to stále citujem z tohoto článku, uvádza definíciu rodu, ale nevyžaduje od zmluvných strán tohto dohovoru, aby ju zaviedli do svojho právneho poriadku.
Ďalšia obava, ktorá tu opäť nezaznela, a všetky, všetky tieto obavy, ktoré v článku sú popísané, tak dnes tu boli opäť vytiahnuté. Zavádza sa monitorovací orgán s nadmernými právomocami údajne. Odborníčka hovorí: Vďaka monitorovaciemu konaniu získajú zmluvné štáty veľmi konkrétne usmernenia šité na mieru v konkrétnej krajine, čo umožní efektívne odstraňovať nedostatky. Ale to predsa nie je nič nové. Dohovor má napríklad totožný mechanizmus, ako má Dohovor Rady Európy o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý Slovensko ratifikovalo už v roku 2007. Ak chceme odstraňovať násilie, musíme odstrániť príčinu a tou je rodová nerovnosť.
Stále sa snažím vžiť do obáv kolegov, ktorí tento dohovor označujú slovami ako nepotrebný, nezmyselný alebo škodlivý. Všetky slová tu dneska už zazneli. Vy ste naozaj presvedčení, že keď sa skončí diskusia o dohovore, napríklad na tejto parlamentnej pôde, že téma Istanbulského dohovoru bude uzavretá? Veď je to zmluva, ktorá možno bude spájať všetky okolité krajiny a my tu budeme na hanbu sveta. Témy, ktoré sa snažíte do Istanbulského dohovoru vložiť, sú hlavne o našich hlavách a o tom, ako si sami dokážeme udržiavať hodnoty, ktoré hlásame. A tam nemôže byť prekážka žiadna zmluva. A tak vás, kolegovia, naozaj prosím o väčšiu toleranciu.
Ešte budem parafrázovať jedného kolegu, ktorý tiež dnes povedal, že je rád, že sa tu odhaľujú charaktery. A je smutné pre mňa, že muž, ktorý tu hovorí o úcte k ženám, reaguje na iný názor zvýšeným hlasom. A to sa dnes stalo. Nepredpokladám, že tu dnes zlomím väčšinu parlamentu, podotýkam, len parlamentu, lebo nevieme, aký je názor ľudí vonku, ktorá sa cíti byť ohrozená Istanbulským dohovorom. Ak však príde na tejto schôdzi k hlasovaniu o Istanbulskom dohovore, tak pre mňa to bude znamenať, že kto hlasuje za Istanbulský dohovor, je proti násiliu na ženách, nič viac, nič menej. A prečo? Lebo to hovoria štatistiky. Máme tu alarmujúce výsledky, výskum agentúry EÚ pre ľudské práva, ktoré potvrdili, že jedna z troch žien v EÚ zažila fyzické alebo sexuálne násilie. To isté sa týka aj Slovenska. Rovnako je alarmujúce a to si, myslím, zodpovie každá žena, viac ako polovica všetkých žien v Európskej únii sa vyhýba určitým situáciám alebo miestam, pretože má strach z fyzického alebo sexuálneho útoku. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Od Európanov aj. Aj.
Tridsaťštyri percent ľudí tvrdí, že násilie proti ženám je často vyprovokované obeťou, a to nie je v poriadku. A teda čo je dnes problém? Chcela by som vyzvať ľudí, ktorí majú svoj vlastný úsudok, aby sa nad tým zamysleli. Poďme riešiť to, čo naše rodiny skutočne ohrozuje. Dnes máme aj túto možnosť, neoberajme sa o ňu. Ratifikácia Istanbulského dohovoru je správny krok, nenechajme sa oklamať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

25.2.2020 9:43 - 9:43 hod.

Silvia Shahzad
Pán kolega, na základe toho, čo ste povedali o nedodržaní lehoty prerokovania vo výboroch, ja vyzývam predsedu parlamentu, nech ukáže, ako si ctí rokovací poriadok.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.2.2020 9:12 - 9:14 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Richard, ja si ťa svojím spôsobom veľmi vážim, ale voči niektorým tvojim takým jednoznačným vyjadreniam by som sa ohradila. Som presvedčená o tom, že GREVIO nepôjde po Richardovi Vašečkovi, pokiaľ budeš hovoriť o rodine a o úcte a o všetkých tých veciach, o ktorých si hovoril, ak sa budeš správať tak, ako naozaj sa správaš. A ja tomu verím, že to tak bude, takže nevidím dôvod, prečo by toto malo GREVIO robiť.
Uzatvárať sa pred spoločným riešením problémov týkajúcich sa práve tých, teda uzatvárať sa pred spoločným riešením problémov, tak ako vy chcete, stále tu opakujete, že my si máme riešiť svoje problémy na Slovensku, to nie je cesta. Sami dobre viete, ako to u nás s mnohými problémami vyzerá, že naozaj sa pohli až vďaka tomu, že sa riešia aj zvonka.
A ak si myslíš, že kapitolu Istanbulského dohovoru uzatvoríme po tejto schôdzi, tak sa veľmi mýliš. Tá téma tu bude vždy. A to je jedno, že či, ako sa Slovensko k tomu postaví. Proste bude tu a budete sa k nej musieť takisto vyjadrovať, či sa vám to páči alebo nie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.12.2019 17:09 - 17:09 hod.

Silvia Shahzad
Chcela by som poprosiť o opravu hlasovania 149, chcela som sa zdržať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2019 16:36 - 16:37 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, že ste tam pripomenuli tú účinnosť tej jednej časti návrhu zákona, pretože ja som dneska ešte až do tejto chvíle bola v tom, že tam aj tá prvá časť sa bude týkať roku 2020 a nie až 2021. A to súvisí aj s tým, že tu prijímame zákony v skrátenom legislatívnom konaní a nemáme čas si ich dostatočne dopredu preštudovať, takže môžu sa stať takéto omyly. Takže ja sa za túto chybu, ktorú som dneska tiež pripomienkovala, ospravedlňujem. A zároveň to poukazuje na to, že naozaj tým, že sa prijímajú návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, môžu sa robiť ďalšie chyby, ako to ukazuje tento návrh o minimálnom dôchodku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2019 11:13 - 11:15 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Samozrejme, že cieľom návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, tak ako ho tu teraz máme, je vyvolať chaos a zakryť nedostatky, ktoré takéto návrhy prinášajú, a až niekde na konci je, je naozaj ten, ten úprimný úmysel priniesť niečo dobré. Prinajlepšom ide o zneprehľadnenie situácie, aby sa do legislatívy naozaj dostali veci, ktoré, ktoré tu väčšine ani nepomôžu a ani, samozrejme, nechceme. Tu už nestačí, že my máme štandardný rokovací poriadok, kde sa takéto veci dajú robiť na výboroch, lebo ani na výboroch nevieme sa dostatočne pripraviť na návrhy zákonov. Dnes už sa zodpovedne k takýmto návrhom zákona nevieme postaviť vôbec, pretože naozaj v takom krátkom čase naštudovať si tak závažné veci nemôže ani jeden z poslancov.
A ešte posledná vec, ktorú by som k tomuto chcela povedať, je, že konkrétne z dielne ministerstva práce sme tu už mali toľko návrhov zákonov, ktoré sa prerokovali v štandardnom legislatívnom procese, ale nemali dostatočný čas na realizáciu. To znamená, že sa napríklad schvaľovali v decembri, platili od januára, v júni platili od júla a jednotlivé ministerstvá alebo, respektíve ministerstvo práce a príslušné úrady nemali vôbec čas na zavedenie do praxe a vznikali z toho chaosy na jednotlivých úradoch, ktoré trvajú dodnes. Takže takéto veci ak budú, budú prinášať ešte aj skrátené legislatívne konania, tak už to vôbec nedáme do poriadku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2019 11:00 - 11:08 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja vystúpim len veľmi krátko, pretože myslím si, že tú úlohu, aby zhodnotili rozpočet, zvládli kolegovia predo mnou výborne. Ale ja nemôžem, nemôžem vynechať tradične témy, ktoré sa týkajú ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré sa týkajú teda ministerstva práce a kde treba niekedy poukázať na niektoré tie konkrétne kroky, ktoré potom z takto nastaveného rozpočtu vyplývajú.
V prvom rade si treba povedať, že už teraz sa objavilo za posledné obdobie niekoľko, niekoľko projektov, kde sa peniaze stratili, a to sú napríklad kauza služobných bytov, mýto cez SkyToll alebo nákupy na ministerstve obrany. To sú tie, tie zdroje, ktoré nám uchádzajú.
Na druhej strane tu máme niekoľko, niekoľko položiek, kde sa, kde sa peniaze vyberajú, ale nekončia na príslušných miestach, a to v tomto prípade je napríklad odvod pri nezamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím. Vyberá sa, platí sa, stále tie štatistiky sú veľmi slabé, nie, nedostávajú sa na miesta, kde by boli potrebné. Rovnako sú to pokuty na základe stavebného zákona, ktorý, ktoré proste nie sú oddelené. Ja, samozrejme, narážam predovšetkým na to, že či sa udeľujú, alebo sa neudeľujú za, za nedodržanie podmienok bezbariérovosti alebo v podstate ich nemáme nastavené ešte základné. Takže sú? Nie sú. Všetci sa tvária, že sú. Nie sú. Toto sú prostriedky, ktoré by sa dali efektívne využívať. Úplne sú to možno také smiešne, smiešne položky, ale, ale, áno, mali sme tu aj to parkovanie na vyhradených parkovacích miestach. Kontroluje sa? Keď sa opýtate na ministerstve vnútra, tak vám žiadnu štatistiku nedajú. To znamená, znovu, máme tu nejaké opatrenia, ktoré, sa tvárime, že máme, z ktorých sa prostriedky vyberajú, ale tie prostriedky sa niekde strácajú. Nie sú nijako zadefinované, informácie o nich nemáme. Toto sú také tie drobné detaily, ktoré treba riešiť.
Ja som už v minulosti hovorila o tom, že, že vlastne to hovorím už hádam štvrtýkrát, ako som tu, že v Čechách majú vládny program na odstraňovanie bariér, kde sa, kde majú aspoň nejaký rozpočet. My nemáme zadefinovaný žiadny konkrétny rozpočet na odstraňovanie bariér. Všetko sa to stráca pod jednotlivými položkami. Všetko sa to stráca pod jednotlivými kapitolami. Nemáme žiadny, žiadny nejaký prehľad o tom, ako to vyzerá.
A už som neraz upozorňovala na to, že my tu máme naozaj kolabujúci systém v školstve aj z pohľadu bariér, pretože stále to nemáme nijakým spôsobom systémovo doriešené a treba to finančne zastrešovať. Jednoducho nemôžeme to nehať na to, na tom, aby, aby si prostriedky na debariérizácie zabezpečovali riaditelia škôl. Oni sú tam úplne za iným účelom. To isté platí pri zdravotníckych zariadeniach, pri nemocniciach. Nemôžeme to nehávať len na samotné nemocnice, pretože to sú, toto sú, toto sú prostriedky, ktoré by sa mali nájsť v štáte systémovo. Netvrdím, že sa dajú, že sa musia nájsť všetky naraz. Treba urobiť postupné kroky, aby sa to dostalo všade, aby sa, aby sa naozaj tie kroky robili podľa toho, aby, aby sa, aby sa k nim dostali, aby k nim mali prístup všetci na rovnakom základe.
A tak sa znovu pýtam, lebo som sa pýtala ministra pána Kažimíra, že kedy sa tu nájde aspoň prvý milión na to, aby sa na rok našlo na debariérizáciu alebo minimálne kedy sa to dá, kedy, kedy to uvidíme ako, ako nejakú súhrnnú správu, pretože, pretože aj toto je problém.
Ja napríklad vnímam, máme tu Národný program rozvoja životných podmienok pre ľudí so zdravotným postihnutím na ministerstve práce, ale tento program nemá žiadny rozpočet. Ako je možné, že my tu máme program, ktorý v podstate nemá žiadny rozpočet? Toto by malo byť tiež súčasťou rozpočtov, že ak my vyhlásime nejaký národný program na hocijakú tému, môže to byť, máme tu Národný program duševného zdravia napríklad, máme tu, neviem, Národný program reforiem, ako to je zabezpečené všetko? Toto by sme mali mať prehľadne zastrešené aj z pohľadu financií. Ak my budeme robiť národné programy len na papieri, ak my budeme len dávať vízie bez toho, aby to bolo podložené aj položkami rozpočtu, my sa nikdy nedopracujeme nikam.
Takže ja apelujem aj na túto stránku veci, aby, aby sme aj, aj takéto čiastkové veci dokázali nájsť, lebo ja sa už prácne snažím dlhodobo na niektoré odpovede (otázky, pozn. red.) nájsť odpoveď a nenachádzam ju. Tak keď, keď mám pocit, že mali by sme mať v tom prístup všetci a jednoducho. A potom sa nám nestane, že tu budeme mať také príbehy ľudí, že niekto má, musí dávať doplatky na, na lieky a vypadáva zo systému, systém mu nevie pomôcť, pretože budeme mať vytvorenú nejakú rezervu aj na takýto účel a ten človek bude vedieť, kde sa má obrátiť, a budeme, budeme vedieť nakoniec riešiť aj tie dôchodky, ktoré, ktoré sa nám budú z roka na rok zvyšovať. Ten počet ľudí, ktorí sú odkázaní, nám pribúda, tá, tá prognóza nie je veľmi pozitívna a my pokiaľ nenastavíme náš systém na udržateľnosť a pokiaľ sa nebudeme venovať aj takýmto krokom, tak sa nikdy nikam nedostaneme a tento systém nám skolabuje.
Tak to je odo mňa všetko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.10.2019 17:40 - 17:55 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Mikrofón nefunguje. Či? Áno, už teraz. Ďakujem pekne.
Takže, vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja by som tému opäť vrátila späť k dojčeniu, lebo samozrejme toto máme s Natáliou momentálne spoločné. A napriek tomu, že diskutovať treba aj o očkovaní a veľa a asi sa o tom očkovaní ešte dlho diskutovať bude, tak nemali by sme zabúdať na to, čím v podstate tento život začíname a aký budeme mať štart do života, tak možno taký budeme mať aj celý život.
Možno by som mohla povedať, že prichádzame s týmto pozmeňujúcim návrhom takým, ktorý by nemusel vyvolávať diskusie, lebo však už to tu bolo povedané niekoľkokrát. Ide o naše zdravie, ide o naše zdravie a ide o zdravie celej spoločnosti a nemuseli by sme tu o ňom hovoriť vôbec. Ale prax ukazuje, že nemáme stále žiadne základné pravidlá, ktoré, na základe ktorých by sme mohli hovoriť, že dojčeniu sa u nás darí a že je to úplný štandard. Bohužiaľ, nemáme, podľa toho, aké máme informácie, nemáme ani len začiatky.
A tak sme sa rozhodli teda priložiť do tejto diskusie aj tému dojčenia, ktorá je naozaj veľmi dôležitá. Vieme veľmi dobre, že aj diskusie o dojčení sú rôzne a napriek tomu, že je to, je to, povedzme, na prvý pohľad veľmi jednoduchá téma, lebo majú pocit všetci, že tomu rozumejú, a všetci vedia, čo dojčenie znamená. Na rozdiel napríklad, keď som pred chvíľkou ponúkala na podpis niečo o procese deinštitucionalizácie, tomu nerozumie vôbec nikto. Tak toto sa tvária naozaj ľudia zo všetkých strán, že tomu rozumejú, a či sú to muži, ženy, všetci, ale skutočnosť je niekde inde. Naozaj sa niekedy mamičky dostávajú do veľmi zložitých situácií, že čo vlastne majú v skutočnosti robiť a ako majú postupovať. Na to, aby, aby to dojčenie naozaj fungovalo a aby to dieťatko dostalo hneď na začiatku všetko to, čo má.
Napríklad tu máme nezodpovedané otázky o tom, že ako dlho máme dojčiť. Ja som sa nad tým nikdy predtým nezamýšľala a keď som prvýkrát túto otázku počula, tak som vôbec netušila, že čo vlastne, aká je na ňu odpoveď. Ani som o tom neuvažovala. Aj keď už som možno matka bola. Jednoducho berieme to všetko tak ako bežnú súčasť, ale úplne také jednoduché to vždy nie je. A tak pre mňa je veľmi inšpiratívne, že som, že som túto odpoveď dostala v uznesení toho českého parlamentu, ktorý už toto má a ktorý, kde je jasne zadefinované, ako by to asi malo vyzerať a čo si, čo si pod tým môžme predstavovať. Preto by bolo dobré, aby sme aj my mali niečo podobné.
Väčšinou ešte stále máme pri štarte do života pôrodnice. Takže je to naozaj veľmi dôležitá súčasť aj dojčenia. A teda ďalšia vec, ktorú som si ja nikdy predtým neuvedomila, je, že vlastne samotný pôrod tvorí len veľmi maličkú časť toho pobytu v tej nemocnici a dôležitú podstatnú časť tvorí práve dojčenie a spôsob akým sa tento proces naštartuje. A napriek tomu sa možnože aj tá pôrodnica, asi aj názov by sa možno mohol zmeniť, a práve možno to s tým súvisí, že vlastne pôrodnica súvisí s pôrodom, ale nie je to o tom, aby tam nejakým spôsobom trávili mamičky príliš veľa času.
Možnože je už veľmi dobré, čo som ocenila napríklad aj ja z vlastnej skúsenosti, keď tu už hovorili kolegyne nejaké svoje skúsenosti, že je bežnou praxou pôrodníc, že si môžte ísť pôrodnice pozrieť dopredu a dozvedieť sa všetky zaujímavé informácie. Ani o tomto som netušila a to je naozaj, myslím si, že toto by malo byť v zdravotníctve vo všetkých oblastiach, nielen v pôrodniciach. A naozaj to je tá pozitívna časť, ktorú tu máme a ktorá, zdá sa, a funguje na mnohých miestach. Takže toto naozaj oceňujem.
Otázka je, že či sa aj tie budúce mamičky vedia naozaj pýtať na všetko a či dostanú na tom mieste a pri tej prehliadke naozaj všetky tie podstatné informácie, ktoré by mali vedieť. A ak sa na to jednoducho neopýtajú, tak, tak možno sa to nikdy nedozvedia.
Niekedy to vyzerá naozaj veľmi jednoducho, ale keď už príde to bábätko a príde tá situácia, že to bábätko naozaj treba dojčiť, tak všetky tie situácie, aj keď ich už majú mamičky naštudované, sú nové. A preto potrebujú mať naozaj v každej chvíli tú pomoc. Potrebujú sa pýtať neustále, ale nemáme, mám pocit, až takéto zabezpečenie. A dokonca sa obávam, že nie je ani tá informovanosť toho personálu na takej úrovni, aby tým mamičkám dokázali pomôcť.
Nerada by som skĺzla do, teraz do pozície laktačnej poradkyne, lebo toto naozaj aj napriek tomu, že už mám teraz oveľa viac informácii, ale vôbec si netrúfam hodnotiť, čo je naozaj správne, čo nie je správne, ale chcem pripomenúť, že aj keď je personál milý a naozaj ústretový a pomáha vám, žiaľ, štandardom je, že k dojčeniu sa vždy prináša napríklad fľaša a často je to fľaša s umelým mliekom. Priznám sa, že tak isto som sa nad tým nezamýšľala.
A ďalšia informácia, ktorá ma zaskočila, keď ešte v mnohých nemocniciach nie na 100 % funguje a niekedy to nie je možné, aby bábätká boli s mamičkami v tých nemocniciach. Tak vlastne vystáva tu otázka, že keď sú tie bábätká na oddelení celú noc, čo vlastne pijú. Ktovie, čo im dávajú. Proste toto, táto informácia naozaj nezaznie a nemala som ju ani ja.
Máme tu, máme tu nastavený systém hodnotenia pôrodníc, ale viac ako pretekať sa v tom, kto bude lepší a ktorá nemocnica a pôrodnica je najlepšia, by nám malo ísť o to, aby sme dosiahli všade rovnakú úroveň a aby sme naozaj dosahovali baby friendly nemocnice, ktoré tu nemáme.
Ak som spomínala tú situáciu s fľašou, tak, tak úprimne, naozaj bežná situácia je aj to, že dieťatko sa naučí piť v pôrodnici a napriek tomu vám v tej pôrodnici na druhý deň bábätko nakŕmia umelým mliekom. Proste nonsens. Preto možno aj v rámci šetrenia finančných prostriedkov ja by som odporúčala zvážiť, že kedy je ten čas, kedy mamička z tej pôrodnice môže odísť, a možnože môžme skrátiť čas pobytu mamičky v pôrodnici. Možnože sa dá s tým niečo robiť. Vieme tým ušetriť možno nejaké prostriedky a možno tá mamička môže ten celý proces skôr naštartovať alebo... Naštartovať? Naštartovať by ho mala v pôrodnici, ale ak príde domov čo najskôr, tak skôr sa môže nadstaviť na tie domáce podmienky a môže, môže sa naozaj venovať plnohodnotne domu dojčeniu.
No a tak naozaj potom prichádza ten ďalší ten krok, čo s tým, keď je doma, či jej má kto pomôcť. A veľakrát sa tu stretávame s tými otázkami a máme plné facebooky informácií, či ktorá matka je teraz dobrá a ak nedojčí, či je dobrá, ale to vôbec nie je otázka na toto. Otázka je, či tá mamička má dostatočnú pomoc, či jej má kto tie informácie poskytnúť, či tie informácie sú dobré, či tie informácie sú overené. A naozaj vyznať sa v spleti toľkých informácií je veľmi, veľmi ťažké. Aj kolegyňa tu spomínala niekoľko, niekoľko skúseností s tým, ako, ako skúšala dojčiť, ako sa s tým pasovala. A možno v mnohých prípadoch sa tá pomoc vyhľadáva veľmi neskoro a vlastne, keď už to nejde, tak potom sa vyhľadáva pomoc a, bohužiaľ, to má za následok, že to dojčenie nefunguje.
A preto sme tu, preto by sme naozaj chceli poprosiť, aby sme do nekonečna len nediskutovali o tom, že či dojčenie áno alebo nie, ale aby sme už tú podporu dojčenia naštartovali, aby sme, nechceme, aby to bolo zase len v podobe nejakého návrhu zákona a potom ostane ticho. Chceme, aby naozaj sme pre to niečo urobili, lebo to nie je o tom, či, či nájde jednotlivá mamička tú pomoc. To je o tom, aby sme túto spoločnosť priviedli na tú správnu cestu. A chcem povedať, že aj keď to vyzerá na prvý pohľad, že dojčenie sa týka mamičiek, týka sa úplne všetkých. Sú v tom zahrnutí oteckovia, sú v tom zahrnutí starí rodičia, všetci príbuzní, celá spoločnosť, celé blízke okolie, lebo práve odtiaľ často prichádzajú tie informácie a práve odtiaľ často počúvame najčastejšie vetu: Nemáš málo mlieka? A mala by si s tým niečo robiť. A nie je to o tom, že by vám chceli ublížiť, ale zrazu vám v hlave začína proces, ktorý, ktorý proste zrazu uvažujete nad tým, že či náhodou nemajú pravdu a začnete sa o to báť a neviete ani posúdiť, či vaše bábätko dobre pije, či veľa pije, či naozaj si môžte stáť za tým, že mu dávate to najlepšie. Je to, je to veľmi zložitý proces. A to, že máte pri sebe naozaj ľudí, ktorí vás podporia, že máte, máte blízkych, ktorí vám, ktorí vás nespochybňujú, to je strašne, strašne dôležité.
A tiež chcem povedať, že veľmi si teraz uvedomujem, tým, že ja potrebujem s tými bábätkami pomôcť, tým, že sa stretávam s množstvom ľudí, ktorí mi pomáhajú, tak vidím, že tie generácie našich mám a starých mám sú naozaj vtiahnutí do stratégie, marketingovej stratégie firiem, ktoré tu ponúkajú umelú náhradu alebo teda umelé mlieko. Pre nich je úplne samozrejmé, úplne automaticky, naozaj to majú niekde zakódované už, že prvá pomoc rovná sa umelé mlieko. A pritom to môže byť úplne niekde inde.
Aj ja som sama zažila niekoľko veľmi vtipných príhod, ale, ale naozaj som si uvedomila, že práve tieto generácie sú poznačené tým, že pre nich sa toto stalo štandardom, a my teraz tento štandard potrebujeme nejakým spôsobom zmeniť.
Preto verím, že téma dojčenia nezostane nepovšimnutá, preto verím, že sa tu nájde dostatok ľudí, ktorí budú ochotní tento návrh zákona alebo tento pozmeňujúci návrh, pardon, podporiť. A preto verím, že aj pani ministerka napriek tomu, že to nemáme veľmi vydiskutované, tak je to naša chyba, samozrejme, to si priznávame, ale, žiaľ, je to chyba aj tým, že predsa len máme aj tie mamičkovské povinnosti a v tom závale tých, tých... (Reakcia predkladateľky.) Ja chápem, ale, pani ministerka, viete veľmi dobre, že táto téma je tu, nie je tu prvý deň a nepriniesli sme ju my, je tu už dávno. Prinášame ju možno len opäť. Takže preto by som vás chcela poprosiť, aby naozaj ministerstvo zdravotníctva nemalo povesť len toho, ktorý otvára diskusie na rôzne témy a potom ich nedokončí. (Reakcia predkladateľky.) Pevne verím, pevne verím, ale ešte ďalšiu vec, ktorú by som chcela povedať, že aby, aby bolo jasné, samozrejme my s tou témou neprichádzame sami, máme za tým tak isto ľudí, ktorí sa tomu venujú dlhodobo. To znamená, že, že nie je to o tom, že by sme nemali dostatok informácií. A tak vás prosím, aby ste nás v tomto podporili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 15:43 - 16:07 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Takže ešte raz. Dnes tu už odznelo niekoľko vecí, čo sa týka ľudí so zdravotným postihnutím. Naozaj je to skupina ľudí, ktorá tvorí obrovskú časť aj našej spoločnosti. Stále hovoríme o ľuďoch, ktorí, ktorí tvoria 9-10 % možno v našej populácii, a toto číslo sa bude určite zvyšovať. Napriek tomu sa do značnej miery táto časť ľudí ignoruje. Stačí si, stačí si urobiť prehľad toho, koľko návrhov zákonov smerovalo k ľuďom so zdravotným postihnutím. Naozaj také veľké novely, ktoré boli v tomto volebnom období, nebolo ich veľa. A všetky boli nejakým spôsobom zatienené možno inými vecami. Nevenujú im pozornosť nielen, nielen politici, nevenujú im pozornosť ani médiá a títo ľudia majú naozaj niekedy problém, existenčný problém prežiť a vôbec začleniť sa do spoločnosti. A práve zákon o kompenzáciách ťažkého zdravotného postihnutia by mal byť ten nástroj, ktorý im v tomto pomáha.
Chcela by som spomenúť pár príkladov, ktoré sme tu za toto volebné obdobie mali. Možno také pozitívne, pozitívne bolo, že sme schválili zákon o sociálnych podnikoch, ktoré by mohli zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Či to tak bude, to je len otázka budúcnosti. Momentálne je tá situácia naozaj ešte stále nevyhovujúca. Chránené podniky, chránené dielne a chránené prevádzky nefungujú. Sociálne služby, menil sa tu zákon, bol tu hon na denné stacionáre.
Okrem toho sociálny zákon prehlušila často iná téma a to bol jasličkový zákon, že sme tu riešili pod sociálnymi zákonmi deti do troch rokov. Mali sme tu síce zvýšené príspevky na opatrovanie a osobnú asistenciu, ale povedzme si, že komu toto najviac pomohlo a komu, komu tento príspevok je určený. Je to určené ľuďom, ktorí sa o ľudí zo zdravotných, so zdravotným postihnutím starajú. Nie je to určené priamo ľuďom so zdravotným postihnutím. Čiže táto pomoc bola nepriama, veľmi potrebná, ale nepriama. Hneď vzápätí teraz v posledné dni sú tu preteky o to, že aké, aké zákony sa budú schvaľovať, a napriek tomu, že opatrovateľský príspevok bol schválený, tak rodičovský príspevok pre, pre rodičov, ktorí sa celý život budú starať o dieťa so zdravotným postihnutím a nebudú pracovať, budú ho mať nižší. Takže nezáujem o týchto ľudí.
Máme tu problém invalidných dôchodkov, invalidní dôchodcovia, tých vôbec nikto nerieši, dlhé roky. A pritom teraz, keď, keď tu, sa tu schvaľujú zákony hlava-nehlava, tak sa ukazuje, že tých peňazí je naozaj dosť a že aj na tých invalidných dôchodcov by sa možno našlo. Pripomeňme, že tých povedzme invalidných dôchodcov s čiastočným invalidným dôchodkom nie je zase až tak veľa, ako, ako bude povedzme ovplyvňovať zákon o minimálnych dôchodkoch, koľko ľudí ovplyvní zákon o minimálnych dôchodkoch. Tam sa hovorí o čísle 250-tisíc, ak sa nemýlim, invalidných dôchodcov, čiastočných invalidných dôchodcov je oveľa menej. A títo všetci čakajú na akúkoľvek pomoc. Toto hovorím preto, že, že tieto všetky veci, lebo, lebo naozaj oni čakajú na akúkoľvek pomoc. Ľudia so zdravotným postihnutím potrebujú naozaj zabrať v každej jednej oblasti, aby mohli dôstojne žiť.
A ako som spomínala, jeden z nástrojov, z nástrojov, ktorý má pomáhať k dôstojnému životu, je práve zákon o kompenzáciách. Je pre mňa teraz podstatné znovu vám pripomenúť, čo je cieľom tohto zákona, a čo je uvedené v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Je to podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti. Áno, tam to máme. Lenže stále prax ukazuje, aj keď, aj keď už sa odbúrali niektoré, niektoré podmienky, ktoré, ktoré nemali nič spoločné s ťažkým zdravotným postihnutím, stále máme veľa kritérií, ktoré posudzujú všetko možné v tomto zákone, ale nie ťažké zdravotné postihnutie, a teda pri niektorých prípadoch, v niektorých prípadoch by malo ísť o automatický príspevok, jednoducho diagnózu máte, príspevok by ste mali mať, na príspevok by ste mali mať nárok, pretože vám to uľahčuje začlenenie do spoločnosti, pretože vám to uľahčuje možnosť sa vzdelávať, pretože vám to uľahčuje možnosť pracovať, pretože vám to uľahčuje vyhýbať sa zdravotným komplikáciám, ale nič z toho tam ako keby nie je dôležité.
Žiaľ, v praxi sa, sa často stáva, že dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sú tak individuálne, že nie je možné ich všetky zahrnúť do jedného zákona. Napriek tomu, že tento zákon sa snaží byť veľmi precízny, že sa snaží byť veľmi presný, že sa snaží o to, aby, aby nikto nemohol konať svojvoľne z úradníkov a aby to išlo len v medziach zákona, nedá sa to proste, lebo doplácajú na to predovšetkým ľudia so zdravotným postihnutím. Do tohoto paragrafového znenia jednoducho všetkých ľudí nikdy nevtesnáme.
Preto sa nám často stáva, že miesto toho, aby človek dostal podporu od štátu, tak sa mu štát na dlhé obdobie otáča chrbtom. Jednoducho zákon nepustí. Často tu máme, ako som spomínala, kritériá, ktoré, ktoré, nemajú so zdravotnými postihnutím nič spoločné, a to sú napríklad kritériá majetku a príjmu. Kým sa napríklad bežný človek teší z toho, že zdedí majetok, tak človek so zdravotným postihnutím môže prísť o všetky príspevky, alebo na ne vôbec nemá nárok, lebo majetok je v tomto zákone významným kritériom, bez ohľadu na zdravotné postihnutie. Jednoducho prekročíte hranicu cca 40-tisíc a zabudnite na kompenzácie. Rovnako to bolo s výhrami. Vyhráte? Nestávkujte, lebo všetci ostatní môžu a môžu sa tešiť z toho, že vyhrajú, ale človek so zdravotným postihnutím by si mal dvakrát zvážiť, či stávkuje, alebo nie. Ja viem, že toto nie je podstatné, ale ten človek, ktorý má problém, tak sa utieka ku každej možnosti.
Mali sme tu spomenutý príspevok na opatrovanie. Príspevok na opatrovanie naozaj ešte stále patrí medzi najzložitejšie, najkomplikovanejšie príspevky, pretože má strašne veľa obmedzení. Aj keď nám už vypadlo aj minulý týždeň na základe ďalšieho schváleného zákona niekoľko obmedzení, ešte stále ich je tam dosť. Napríklad prečo, prečo je pri príspevku na opatrovanie, prečo sa musí sledovať hranica príjmu. Tak keď ten človek, ak sa, ak opatrovateľ sa o niekoho stará, tak sa o neho stará. Je to jednoducho jeho práca. Nerobí nič iné, príspevok by mal mať. Prečo by tam sa mal brať do úvahy nejaký príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby? A paradoxom je, že ešte donedávna sa naozaj stávalo. Teraz sa ten, tá hranica zvýšila, ale ešte donedávna bolo bežné, že, že opatrovateľ nedostal za opatrovanie ani cent, pretože osoba s ťažkým zdravotným postihnutím mala možno lepší dôchodok, jednoducho mala dobrý príjem počas predchádzajúceho života a opatrovateľ má smolu, jednoducho sa musí starať bez nároku na príjem.
Rovnako sa stalo, že matka, ktorá sa stará o dve deti, jedno z nich je ťažko zdravotne postihnuté, a síce už dospelé, to znamená, príspevok má, má invalidný dôchodok, tento príjem sa proste posudzuje, ovplyvňuje príjem, ovplyvňoval opatrovateľský príspevok matky, a keďže rodina žijúca bez otca mala ešte aj výživné a toto sa do príjmu započítavalo, tak jednoducho na príspevok na opatrovanie matka nemala nárok. Dlhé roky. Toto fakt chceme dopustiť takéto veci, že, že jednoducho matka, ktorá nevie ísť do práce, tak ju majú živiť vlastné deti?
Ďalší prípad. Len nedávno sme tu s kolegyňami obhajovali možno pacientov, alebo teda ľudí trpiacich cystickou fibrózou. Títo sa do zákona dostali na rok a pol. Od januára 2017 do júna 2018 mali nárok na mnohé príspevky, lebo bola táto diagnóza uvedená priamo v zákone a vyplývalo, vyplynulo im z toho niekoľko výhod. Ja neviem, že či naozaj tá diagnóza tam patrí, a možno aj má ministerstvo pravdu v tom, že, že ak tí ľudia spĺňajú tie kritériá, že majú to ťažké zdravotné postihnutie, že sú odkázaní na individuálnu prepravu, tak ten príspevok dostanú.
Ale problém je v tom, že keď raz ten zákon hovoril, že majú na ten príspevok nárok a oni si oň požiadali, zrazu sa zmenilo deň v kalendári z 30. júna 2018, bol 1. júl 2018, títo ľudia si ten príspevok nestihli vybaviť z rôznych dôvodov, lebo, aj o tom ešte budem za chvíľku hovoriť, jednoducho limity sú také, že máte 60 dní, máte 30 dní, a keď sa to nasčíta, tak je z toho aj rok. Nestihli si to jednoducho vybaviť a jednoducho dostali len časť, mali len časť rozhodnutí a nestihli si vybaviť ten príspevok. A museli znovu celým tým procesom ísť od začiatku, aj keď v istom čase nárok na ten príspevok mali. A nemali ho preto, že si to vymysleli, proste tú diagnózu naozaj mali. Ak ju tam raz niekto zaradil, tak asi za ťažko zdravotne postihnuté osoby považovali. Nie je to vôbec tak, že zrazu si niekto zmyslel a dal ich tam. Takže treba brať do úvahy aj tieto skutočnosti. A neboli v tomto návrhu zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by sa týkali takýchto sporných prípadov, lebo však ministerstvo povedalo, že netreba.
Ako som spomínala, tá posudková činnosť je naozaj obrovský problém. V tejto chvíli asi by som mala povedať, že, že možno som v konflikte záujmov, pretože zákon o kompenzáciách sa ma týka, sa ma asi dlhé roky ešte týkať bude, aj keď som si myslela, že takisto z neho vypadnem, hej? Ale je to preto práve, že sú tie podmienky nastavené tak, že jednoducho nedá sa z toho systému vôbec vyjsť.
Ako som spomínala, a teraz asi použijem vlastný príklad, lebo čo je najťažšie na týchto veciach, že neviete nájsť ľudí, ktorí sú ochotní vám, vám ísť vlastným príkladom, pretože sa boja. Boja sa tohoto nastaveného systému. Boja sa, že prídu o príspevky, ktoré už majú. Boja sa, že nebudú mať, že proste zákon, zákon ich rozmetá.
A tak vám môžem povedať rovno, dneska som tu mala konflikt s pánom Petrákom, že prečo, prečo nemôže vidieť moje auto na parkovisku. No jednoducho preto, že auto nemám. Jednoducho rozhodla som sa, nieže rozhodla som sa, auto nevyhovovalo. Tak normálne súdny človek si myslí, nevyhovovalo preto, že niekto pochybil. To je už jedno teraz, že kto pochybil, ja som sa rozhodla, že musíme auto vrátiť. Tým pádom sme vrátili všetky príspevky, všetko. To nie je podstata. Podstata je, že posudok na príspevok na auto alebo aj na úpravu, alebo len na pomôcku potrebujete mať, teda resp. to, že máte nárok, musíte to mať v posudku. A jednoducho sa vám neustále stáva, že vám z toho posudku vypadávajú slovíčka. Môžeme len hádať, či je to zámer, alebo či je to, či je to náhoda. Ale fakt je ten, že, že neustále musíte dokola žiadať o vypracovávanie tohoto posudku.
A tak v mojom prípade je to už tretíkrát a nie je to preto, že by som, že by som nemala čo robiť, nie je to preto, že by, že by to bolo, že by to niekomu pomohlo. Je to preto, že tento systém nefunguje. A teraz nech sa na mňa nehnevajú kolegovia, ktorí sa tu budú usmievať. Mne nejde o to, že ja ten príspevok budem mať alebo nebudem mať. Ja, ja si o tento príspevok nárokovať nebudem v zmysle, že teraz potrebujem skrátiť lehoty.
Tu ide o to, že nie je vôľa pomáhať iným ľuďom, ktorí sa proste nikdy nepostavia tomuto systému a nebudú donekonečna žiadať o príspevky. Proste nie, nebudú. A toto je ten problém. Proste systém vás neustále núti žiadať znova a znova. Tí ľudia proste naozaj plačú, lebo majú pocit, že niečo neurobili dobre. Tí ľudia urobili všetko dobre, len jednoducho v tom systéme sa stále hľadajú medzery, kde ušetriť a prečo tým ľuďom nepomôcť. Bohužiaľ, je to tak. A tak mnohí dostávajú naozaj tie príspevky len na základe odvolania, mnohí dostávajú príspevky na..., po niekoľkých pokusoch, mnohí dostávajú tie výhody, či sú to parkovacie preukazy, či sú to preukazy ŤZP, dostávajú ich až po niekoľkých pokusoch a mnohí o ne ešte aj prichádzajú. A sú tu, je tu aj pár jedincov, ktorý vyhrá súdy, majú niekoľko súdov za sebou a napriek tomu tie kompenzácie stále nemajú. Mne príde naozaj smutné, že tento systém takto narába s dôstojnosťou človeka.
Svojho času som sa tu bavila ešte s kolegyňou, že, keď som jej hovorila, že vlastne úradníci by mali predsa len trošku citlivejšie rozhodovať a mali by, mali by robiť možno rozhodnutia na základe možno vlastnej intuície, ak to takto nazvem, v týchto prípadoch, lebo tu naozaj, tu sa, tu sa bavíme o ľuďoch. Ale ona mi hovorí, že no ešte to tak, že tu by sme tu, to by dopadlo veľmi zle. No áno, dopadlo by to zle, ja uznávam, lebo my sme, my sme už dávno odučili ľudí brať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Tu už niekto nedokáže urobiť nič bez toho, aby sme mali niečo na papieri. Tu naozaj, ja by som chcela veriť tomu, to, čo tu hovoril, hovorili kolegovia predo mnou, že tu nastane nejaká lepšia budúcnosť, kde, kde sa budeme snažiť brať veci zodpovedne, kde budeme rozhodovať naozaj podľa toho, čo kto potrebuje a na čo človek v danej chvíli je odkázaný. Ale zatiaľ to nefunguje.
A aj preto prichádzam s týmto návrhom, aby sme zmiernili tvrdosť tohto zákona, aby sa tu umožnila dať výnimku v zákone o kompenzáciách ľuďom, ktorí proste nemajú na príspevky nárok, a to nemajú, pretože tam naozaj tak hovorí zákon, nie tí, ktorí, kde rozhodli zle úradníci, a túto kompetenciu dávame ministrovi, pretože je nám jasné, že tu môže prísť, veľa ľudí sa na to bude pýtať, že ako zabránime tomu, aby sa ten systém nezneužíval. No jednoducho tak, že nastavíme čo najmenej kritérií, a budeme sa zameriavať na to, aby ten zákon pomáhal ľuďom a aby sme sa tí, ktorí sú zodpovední za to, komu tie príspevky dávajú, aby sa zameriavali na to, či tí ľudia tie príspevky nezneužívajú. A jednoducho keď budú priamo a naďalej komunikovať a viacej komunikovať, nielen formou dokumentov, nielen, nielen byrokraticky s tými ľuďmi, a keď budú s nimi naozaj sa rozprávať, keď budú zisťovať, ako žijú, tak som presvedčená o tom, že, že budú vedieť odhaliť tých, ktorí systém chcú zneužívať.
A tak ešte raz pripomínam, napriek tomu, že zákon, návrh zákona má uvedené, že je to, že má negatívny vplyv na rozpočet, v tomto štádiu chceme zaviesť len tú možnosť o výnimku požiadať. A táto možnosť nestojí ani cent. Táto možnosť dáva pocítiť ľuďom, že nám na nich záleží, že, že proste sa o nich zaujímame, a verím tomu, že toto by nemusel byť problém, aby ste takýto návrh zákona podporili. Budem veľmi vďačná, ak za tento návrh zákona budete hlasovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis