Takže ešte raz. Dnes tu už odznelo niekoľko vecí, čo sa týka ľudí so zdravotným postihnutím. Naozaj je to skupina ľudí, ktorá tvorí obrovskú časť aj našej spoločnosti. Stále hovoríme o ľuďoch, ktorí, ktorí tvoria 9-10 % možno v našej populácii, a toto číslo sa bude určite zvyšovať. Napriek tomu sa do značnej miery táto časť ľudí ignoruje. Stačí si, stačí si urobiť prehľad toho, koľko návrhov zákonov smerovalo k ľuďom so zdravotným...
Takže ešte raz. Dnes tu už odznelo niekoľko vecí, čo sa týka ľudí so zdravotným postihnutím. Naozaj je to skupina ľudí, ktorá tvorí obrovskú časť aj našej spoločnosti. Stále hovoríme o ľuďoch, ktorí, ktorí tvoria 9-10 % možno v našej populácii, a toto číslo sa bude určite zvyšovať. Napriek tomu sa do značnej miery táto časť ľudí ignoruje. Stačí si, stačí si urobiť prehľad toho, koľko návrhov zákonov smerovalo k ľuďom so zdravotným postihnutím. Naozaj také veľké novely, ktoré boli v tomto volebnom období, nebolo ich veľa. A všetky boli nejakým spôsobom zatienené možno inými vecami. Nevenujú im pozornosť nielen, nielen politici, nevenujú im pozornosť ani médiá a títo ľudia majú naozaj niekedy problém, existenčný problém prežiť a vôbec začleniť sa do spoločnosti. A práve zákon o kompenzáciách ťažkého zdravotného postihnutia by mal byť ten nástroj, ktorý im v tomto pomáha.
Chcela by som spomenúť pár príkladov, ktoré sme tu za toto volebné obdobie mali. Možno také pozitívne, pozitívne bolo, že sme schválili zákon o sociálnych podnikoch, ktoré by mohli zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Či to tak bude, to je len otázka budúcnosti. Momentálne je tá situácia naozaj ešte stále nevyhovujúca. Chránené podniky, chránené dielne a chránené prevádzky nefungujú. Sociálne služby, menil sa tu zákon, bol tu hon na denné stacionáre.
Okrem toho sociálny zákon prehlušila často iná téma a to bol jasličkový zákon, že sme tu riešili pod sociálnymi zákonmi deti do troch rokov. Mali sme tu síce zvýšené príspevky na opatrovanie a osobnú asistenciu, ale povedzme si, že komu toto najviac pomohlo a komu, komu tento príspevok je určený. Je to určené ľuďom, ktorí sa o ľudí zo zdravotných, so zdravotným postihnutím starajú. Nie je to určené priamo ľuďom so zdravotným postihnutím. Čiže táto pomoc bola nepriama, veľmi potrebná, ale nepriama. Hneď vzápätí teraz v posledné dni sú tu preteky o to, že aké, aké zákony sa budú schvaľovať, a napriek tomu, že opatrovateľský príspevok bol schválený, tak rodičovský príspevok pre, pre rodičov, ktorí sa celý život budú starať o dieťa so zdravotným postihnutím a nebudú pracovať, budú ho mať nižší. Takže nezáujem o týchto ľudí.
Máme tu problém invalidných dôchodkov, invalidní dôchodcovia, tých vôbec nikto nerieši, dlhé roky. A pritom teraz, keď, keď tu, sa tu schvaľujú zákony hlava-nehlava, tak sa ukazuje, že tých peňazí je naozaj dosť a že aj na tých invalidných dôchodcov by sa možno našlo. Pripomeňme, že tých povedzme invalidných dôchodcov s čiastočným invalidným dôchodkom nie je zase až tak veľa, ako, ako bude povedzme ovplyvňovať zákon o minimálnych dôchodkoch, koľko ľudí ovplyvní zákon o minimálnych dôchodkoch. Tam sa hovorí o čísle 250-tisíc, ak sa nemýlim, invalidných dôchodcov, čiastočných invalidných dôchodcov je oveľa menej. A títo všetci čakajú na akúkoľvek pomoc. Toto hovorím preto, že, že tieto všetky veci, lebo, lebo naozaj oni čakajú na akúkoľvek pomoc. Ľudia so zdravotným postihnutím potrebujú naozaj zabrať v každej jednej oblasti, aby mohli dôstojne žiť.
A ako som spomínala, jeden z nástrojov, z nástrojov, ktorý má pomáhať k dôstojnému životu, je práve zákon o kompenzáciách. Je pre mňa teraz podstatné znovu vám pripomenúť, čo je cieľom tohto zákona, a čo je uvedené v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Je to podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti. Áno, tam to máme. Lenže stále prax ukazuje, aj keď, aj keď už sa odbúrali niektoré, niektoré podmienky, ktoré, ktoré nemali nič spoločné s ťažkým zdravotným postihnutím, stále máme veľa kritérií, ktoré posudzujú všetko možné v tomto zákone, ale nie ťažké zdravotné postihnutie, a teda pri niektorých prípadoch, v niektorých prípadoch by malo ísť o automatický príspevok, jednoducho diagnózu máte, príspevok by ste mali mať, na príspevok by ste mali mať nárok, pretože vám to uľahčuje začlenenie do spoločnosti, pretože vám to uľahčuje možnosť sa vzdelávať, pretože vám to uľahčuje možnosť pracovať, pretože vám to uľahčuje vyhýbať sa zdravotným komplikáciám, ale nič z toho tam ako keby nie je dôležité.
Žiaľ, v praxi sa, sa často stáva, že dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sú tak individuálne, že nie je možné ich všetky zahrnúť do jedného zákona. Napriek tomu, že tento zákon sa snaží byť veľmi precízny, že sa snaží byť veľmi presný, že sa snaží o to, aby, aby nikto nemohol konať svojvoľne z úradníkov a aby to išlo len v medziach zákona, nedá sa to proste, lebo doplácajú na to predovšetkým ľudia so zdravotným postihnutím. Do tohoto paragrafového znenia jednoducho všetkých ľudí nikdy nevtesnáme.
Preto sa nám často stáva, že miesto toho, aby človek dostal podporu od štátu, tak sa mu štát na dlhé obdobie otáča chrbtom. Jednoducho zákon nepustí. Často tu máme, ako som spomínala, kritériá, ktoré, ktoré, nemajú so zdravotnými postihnutím nič spoločné, a to sú napríklad kritériá majetku a príjmu. Kým sa napríklad bežný človek teší z toho, že zdedí majetok, tak človek so zdravotným postihnutím môže prísť o všetky príspevky, alebo na ne vôbec nemá nárok, lebo majetok je v tomto zákone významným kritériom, bez ohľadu na zdravotné postihnutie. Jednoducho prekročíte hranicu cca 40-tisíc a zabudnite na kompenzácie. Rovnako to bolo s výhrami. Vyhráte? Nestávkujte, lebo všetci ostatní môžu a môžu sa tešiť z toho, že vyhrajú, ale človek so zdravotným postihnutím by si mal dvakrát zvážiť, či stávkuje, alebo nie. Ja viem, že toto nie je podstatné, ale ten človek, ktorý má problém, tak sa utieka ku každej možnosti.
Mali sme tu spomenutý príspevok na opatrovanie. Príspevok na opatrovanie naozaj ešte stále patrí medzi najzložitejšie, najkomplikovanejšie príspevky, pretože má strašne veľa obmedzení. Aj keď nám už vypadlo aj minulý týždeň na základe ďalšieho schváleného zákona niekoľko obmedzení, ešte stále ich je tam dosť. Napríklad prečo, prečo je pri príspevku na opatrovanie, prečo sa musí sledovať hranica príjmu. Tak keď ten človek, ak sa, ak opatrovateľ sa o niekoho stará, tak sa o neho stará. Je to jednoducho jeho práca. Nerobí nič iné, príspevok by mal mať. Prečo by tam sa mal brať do úvahy nejaký príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby? A paradoxom je, že ešte donedávna sa naozaj stávalo. Teraz sa ten, tá hranica zvýšila, ale ešte donedávna bolo bežné, že, že opatrovateľ nedostal za opatrovanie ani cent, pretože osoba s ťažkým zdravotným postihnutím mala možno lepší dôchodok, jednoducho mala dobrý príjem počas predchádzajúceho života a opatrovateľ má smolu, jednoducho sa musí starať bez nároku na príjem.
Rovnako sa stalo, že matka, ktorá sa stará o dve deti, jedno z nich je ťažko zdravotne postihnuté, a síce už dospelé, to znamená, príspevok má, má invalidný dôchodok, tento príjem sa proste posudzuje, ovplyvňuje príjem, ovplyvňoval opatrovateľský príspevok matky, a keďže rodina žijúca bez otca mala ešte aj výživné a toto sa do príjmu započítavalo, tak jednoducho na príspevok na opatrovanie matka nemala nárok. Dlhé roky. Toto fakt chceme dopustiť takéto veci, že, že jednoducho matka, ktorá nevie ísť do práce, tak ju majú živiť vlastné deti?
Ďalší prípad. Len nedávno sme tu s kolegyňami obhajovali možno pacientov, alebo teda ľudí trpiacich cystickou fibrózou. Títo sa do zákona dostali na rok a pol. Od januára 2017 do júna 2018 mali nárok na mnohé príspevky, lebo bola táto diagnóza uvedená priamo v zákone a vyplývalo, vyplynulo im z toho niekoľko výhod. Ja neviem, že či naozaj tá diagnóza tam patrí, a možno aj má ministerstvo pravdu v tom, že, že ak tí ľudia spĺňajú tie kritériá, že majú to ťažké zdravotné postihnutie, že sú odkázaní na individuálnu prepravu, tak ten príspevok dostanú.
Ale problém je v tom, že keď raz ten zákon hovoril, že majú na ten príspevok nárok a oni si oň požiadali, zrazu sa zmenilo deň v kalendári z 30. júna 2018, bol 1. júl 2018, títo ľudia si ten príspevok nestihli vybaviť z rôznych dôvodov, lebo, aj o tom ešte budem za chvíľku hovoriť, jednoducho limity sú také, že máte 60 dní, máte 30 dní, a keď sa to nasčíta, tak je z toho aj rok. Nestihli si to jednoducho vybaviť a jednoducho dostali len časť, mali len časť rozhodnutí a nestihli si vybaviť ten príspevok. A museli znovu celým tým procesom ísť od začiatku, aj keď v istom čase nárok na ten príspevok mali. A nemali ho preto, že si to vymysleli, proste tú diagnózu naozaj mali. Ak ju tam raz niekto zaradil, tak asi za ťažko zdravotne postihnuté osoby považovali. Nie je to vôbec tak, že zrazu si niekto zmyslel a dal ich tam. Takže treba brať do úvahy aj tieto skutočnosti. A neboli v tomto návrhu zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by sa týkali takýchto sporných prípadov, lebo však ministerstvo povedalo, že netreba.
Ako som spomínala, tá posudková činnosť je naozaj obrovský problém. V tejto chvíli asi by som mala povedať, že, že možno som v konflikte záujmov, pretože zákon o kompenzáciách sa ma týka, sa ma asi dlhé roky ešte týkať bude, aj keď som si myslela, že takisto z neho vypadnem, hej? Ale je to preto práve, že sú tie podmienky nastavené tak, že jednoducho nedá sa z toho systému vôbec vyjsť.
Ako som spomínala, a teraz asi použijem vlastný príklad, lebo čo je najťažšie na týchto veciach, že neviete nájsť ľudí, ktorí sú ochotní vám, vám ísť vlastným príkladom, pretože sa boja. Boja sa tohoto nastaveného systému. Boja sa, že prídu o príspevky, ktoré už majú. Boja sa, že nebudú mať, že proste zákon, zákon ich rozmetá.
A tak vám môžem povedať rovno, dneska som tu mala konflikt s pánom Petrákom, že prečo, prečo nemôže vidieť moje auto na parkovisku. No jednoducho preto, že auto nemám. Jednoducho rozhodla som sa, nieže rozhodla som sa, auto nevyhovovalo. Tak normálne súdny človek si myslí, nevyhovovalo preto, že niekto pochybil. To je už jedno teraz, že kto pochybil, ja som sa rozhodla, že musíme auto vrátiť. Tým pádom sme vrátili všetky príspevky, všetko. To nie je podstata. Podstata je, že posudok na príspevok na auto alebo aj na úpravu, alebo len na pomôcku potrebujete mať, teda resp. to, že máte nárok, musíte to mať v posudku. A jednoducho sa vám neustále stáva, že vám z toho posudku vypadávajú slovíčka. Môžeme len hádať, či je to zámer, alebo či je to, či je to náhoda. Ale fakt je ten, že, že neustále musíte dokola žiadať o vypracovávanie tohoto posudku.
A tak v mojom prípade je to už tretíkrát a nie je to preto, že by som, že by som nemala čo robiť, nie je to preto, že by, že by to bolo, že by to niekomu pomohlo. Je to preto, že tento systém nefunguje. A teraz nech sa na mňa nehnevajú kolegovia, ktorí sa tu budú usmievať. Mne nejde o to, že ja ten príspevok budem mať alebo nebudem mať. Ja, ja si o tento príspevok nárokovať nebudem v zmysle, že teraz potrebujem skrátiť lehoty.
Tu ide o to, že nie je vôľa pomáhať iným ľuďom, ktorí sa proste nikdy nepostavia tomuto systému a nebudú donekonečna žiadať o príspevky. Proste nie, nebudú. A toto je ten problém. Proste systém vás neustále núti žiadať znova a znova. Tí ľudia proste naozaj plačú, lebo majú pocit, že niečo neurobili dobre. Tí ľudia urobili všetko dobre, len jednoducho v tom systéme sa stále hľadajú medzery, kde ušetriť a prečo tým ľuďom nepomôcť. Bohužiaľ, je to tak. A tak mnohí dostávajú naozaj tie príspevky len na základe odvolania, mnohí dostávajú príspevky na..., po niekoľkých pokusoch, mnohí dostávajú tie výhody, či sú to parkovacie preukazy, či sú to preukazy ŤZP, dostávajú ich až po niekoľkých pokusoch a mnohí o ne ešte aj prichádzajú. A sú tu, je tu aj pár jedincov, ktorý vyhrá súdy, majú niekoľko súdov za sebou a napriek tomu tie kompenzácie stále nemajú. Mne príde naozaj smutné, že tento systém takto narába s dôstojnosťou človeka.
Svojho času som sa tu bavila ešte s kolegyňou, že, keď som jej hovorila, že vlastne úradníci by mali predsa len trošku citlivejšie rozhodovať a mali by, mali by robiť možno rozhodnutia na základe možno vlastnej intuície, ak to takto nazvem, v týchto prípadoch, lebo tu naozaj, tu sa, tu sa bavíme o ľuďoch. Ale ona mi hovorí, že no ešte to tak, že tu by sme tu, to by dopadlo veľmi zle. No áno, dopadlo by to zle, ja uznávam, lebo my sme, my sme už dávno odučili ľudí brať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Tu už niekto nedokáže urobiť nič bez toho, aby sme mali niečo na papieri. Tu naozaj, ja by som chcela veriť tomu, to, čo tu hovoril, hovorili kolegovia predo mnou, že tu nastane nejaká lepšia budúcnosť, kde, kde sa budeme snažiť brať veci zodpovedne, kde budeme rozhodovať naozaj podľa toho, čo kto potrebuje a na čo človek v danej chvíli je odkázaný. Ale zatiaľ to nefunguje.
A aj preto prichádzam s týmto návrhom, aby sme zmiernili tvrdosť tohto zákona, aby sa tu umožnila dať výnimku v zákone o kompenzáciách ľuďom, ktorí proste nemajú na príspevky nárok, a to nemajú, pretože tam naozaj tak hovorí zákon, nie tí, ktorí, kde rozhodli zle úradníci, a túto kompetenciu dávame ministrovi, pretože je nám jasné, že tu môže prísť, veľa ľudí sa na to bude pýtať, že ako zabránime tomu, aby sa ten systém nezneužíval. No jednoducho tak, že nastavíme čo najmenej kritérií, a budeme sa zameriavať na to, aby ten zákon pomáhal ľuďom a aby sme sa tí, ktorí sú zodpovední za to, komu tie príspevky dávajú, aby sa zameriavali na to, či tí ľudia tie príspevky nezneužívajú. A jednoducho keď budú priamo a naďalej komunikovať a viacej komunikovať, nielen formou dokumentov, nielen, nielen byrokraticky s tými ľuďmi, a keď budú s nimi naozaj sa rozprávať, keď budú zisťovať, ako žijú, tak som presvedčená o tom, že, že budú vedieť odhaliť tých, ktorí systém chcú zneužívať.
A tak ešte raz pripomínam, napriek tomu, že zákon, návrh zákona má uvedené, že je to, že má negatívny vplyv na rozpočet, v tomto štádiu chceme zaviesť len tú možnosť o výnimku požiadať. A táto možnosť nestojí ani cent. Táto možnosť dáva pocítiť ľuďom, že nám na nich záleží, že, že proste sa o nich zaujímame, a verím tomu, že toto by nemusel byť problém, aby ste takýto návrh zákona podporili. Budem veľmi vďačná, ak za tento návrh zákona budete hlasovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
