Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona, o ktorom sme sa už teda rozprávali veľa, a veľa tu už povedané bolo. Rovnako ako kolegyňa Jurinová už predtým povedala, snažili sme sa aj na ministerstve vyrokovať nejaké podmienky alebo teda presvedčiť svojimi argumentami o našich pozmeňovacích návrhoch, a teda musím oceniť, že nás, že sme tam strávili dosť veľa...
Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona, o ktorom sme sa už teda rozprávali veľa, a veľa tu už povedané bolo. Rovnako ako kolegyňa Jurinová už predtým povedala, snažili sme sa aj na ministerstve vyrokovať nejaké podmienky alebo teda presvedčiť svojimi argumentami o našich pozmeňovacích návrhoch, a teda musím oceniť, že nás, že sme tam strávili dosť veľa času. Ale zase som sklamaná z toho, že naozaj nemáme žiadnu odpoveď, ani kladnú, ani zápornú.
Budem sa vyjadrovať len veľmi stručne, a teda k viacerým, k viacerým oblastiam tejto novely zákona alebo tohto navrhovaného zákona. Predovšetkým sú to denné stacionáre. Pán minister tu už povedal, že teda sa snaží podporovať terénne služby, aby, aby naozaj tá starostlivosť prešla do, do rodinného prostredia, ale tým, že, že sa zavádzajú takéto reštrikčné opatrenia práve pre denné stacionáre, z toho vyzerá, že sa robí presný opak. Rozumiem tomu, že mnohé stacionáre tú svoju činnosť zneužívajú, ale zneužívajú ju preto, lebo sú tak nastavené podmienky, a preto, že mnohé zariadenia hľadajú spôsob, ako prežiť, a tak hľadajú najvýhodnejšiu cestu. V mnohých zariadeniach alebo mnohé, mnohé spôsoby, alebo teda mnohé zariadenia sú postavené predovšetkým na financovaní, na sumách a menej sa dôraz kladie na to, aké služby poskytujú, pre koho ich poskytujú, a potom sa naozaj stáva to, že, že my v podstate niekedy nevieme ani rozlíšiť niektoré druhy služieb a rozhodujú sa aj tí samotní zriaďovatelia predovšetkým na základe toho, koľko a odkiaľ získajú peňazí. No aj na ministerstve by mali predovšetkým dbať na to, aby, aby tu išlo predovšetkým o záujem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na pomoc, a to ja teda mám pocit, že niekedy chýba. V súčasne nastavených podmienkach, alebo teda tak ako sa pripravujú tie zmeny, a ani ministerstvo samotné sa tým netají, ide o prenasledovanie denných stacionárov, a teda často aj diskriminačné podmienky, ako tu už bolo spomenuté, či sú to tie termíny, dokedy sa majú napríklad dodržať, napr. odborní zamestnanci dokedy majú, má byť naplnená táto podmienka, je do marca, kdežto pri ostatných sociálnych službách je až v nasledujúcom roku. Takisto tu bola spomenutá vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá síce nesúvisí priamo s týmto návrhom, ale takisto ovplyvňuje veľmi život denných stacionárov a to sa rozpráva stále o tých funkčných. Áno, tie stacionáre už mnohé avizujú, že, že začínajú mať kontroly na tieto podmienky a začínajú sa obávať o svoju existenciu. A takisto je tam táto podmienka, nerovnocennosť s ostatnými zariadeniami sociálnych služieb. Takéto podmienky sú naozaj diskriminačné. Mnohé zariadenia hovoria, že budú mať, áno, že budú sa snažiť naplniť podmienku aj tých postelí, aj priestorov, ale pôjde za to, za cenu buď znižovania kapacity, alebo teda, samozrejme, tie postele tam budú nevyužité, pretože ich skúsenosť je taká, že jednoducho klienti do zariadenia chodia sa rozvíjať, možno tam chodia na pár hodín, ale rozhodne tieto zariadenia nie sú preto, aby tam klienti chodili oddychovať a spať. Rovnako som spomínala – a to tu spomínala aj už pani Vaľová –, že ten, to že sa tie stacionáre zneužívajú, nie je rovnaké vo všetkých regiónoch, a teda problém je naozaj v tom, že kontrolovať by ich mali vyššie územné celky, ale financované sú z ministerstva, takže tie vyššie územné celky pravdepodobne nemajú, alebo teda neviem, samosprávy nemajú, nemajú snahu kontrolovať financie, ktoré nie sú priamo z ich vrecka.
Ďalšou, ďalšou témou v tomto zákone sú zariadenia pre deti do troch rokov. Ja som sa tu už aj minule zmieňovala o podmienke bezbariérovosti a budem sa aj teraz. A to hlavne z toho dôvodu, že my bezbariérovosť zabezpečenú nemáme nikde. To, čo vidíte mnohí ako bezbariérové, bezbariérové v skutočnosti nie je. Stále častejšie objavujem nové a nové zariadenia, ktoré sú určené pre ľudí so zdravotným postihnutím a ani zďaleka nespĺňajú ani základné, základné predpoklady na to, aby mali, aby mali to prostredie prístupné. A preto mi príde trošku unáhlené, aby sme, aby sme nariaďovali bezbariérové prostredie, keď my nemáme poriadny stavebný zákon a nemáme vykonávacie vyhlášky k nemu. Znovu sa nám tu bude stále viac a viac objavovať množstvo, množstvo nevyhovujúcich riešení, ktoré nikomu nepomáhajú. My máme rôzne štandardy na sociálne služby a rozhodne štandardy pre prístupnosť, a teda možno pre univerzál navrhovania by tu byť mali. Národný program má, bola tam úloha, kde, kde sa mala riešiť aj tá prístupnosť. Riešila sa, riešil sa stavebný zákon, ktorý bol pozastavený, a rovnako vyhlášky k nemu. Myslím, že predpokladaný, predpokladaný termín, kedy sa má znovu táto téma dosiahnuť alebo teda kedy, kedy je konečný termín na dosiahnutie tejto úlohy, je v roku 2019, ale návrh zákona pre zariadenia do troch rokov hovorí, že majú napĺňať do konca roku 2017. Ja neviem, akým spôsobom to budú napĺňať, a znovu sa budú napravovať potom veci, ktoré nebudú funkčné.
Ja by som chcela ako príklad uviesť zrovna z minulého týždňa. Bola som na Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Našla som tam plošinu, ktorú, samozrejme, možno vnímate všetci, že je prístupná. Tá plošina je umiestnená tak, že ju nepoužije nijaký vozičkár už pomaly, lebo je naozaj v nevyhovujúcom priestore. A tak si myslím, že takéto riešenia, ktoré, a pýtala som sa aj správcu a aj vrátnika a všetci mi povedali, že áno, tu skoro nikto nechodí, načo by sme sa o to starali. Tak takéto riešenia budeme mať aj v detských jasliach.
Kolegyne tu už veľa hovorili o financovaní sociálnych služieb v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby, takže ja sa k tomu až tak venovať veľa nebudem. Ale ja len zdôrazním, že naozaj tieto zariadenia majú najväčšie náklady na mzdy. Minimálna mzda sa zvyšuje. V tých zariadeniach sú ľudia, ktorí sú odkázaní na..., alebo teda ich stupeň odkázanosti napríklad v zariadeniach pre seniorov je minimálne IV, väčšinou sú V-VI, a teda zamestnancov väčšinou v tých zariadeniach býva skoro rovnaký počet, ako je, ako je tých klientov. To znamená, že ak minimálna mzda bude 435 eur, tak z toho je hneď jasné, že bude výška príspevku nepostačujúca.
A posledná téma, a posledná téma sú nízkoprahové centrá, ktoré boli spomenuté v našom pozmeňujúcom návrhu. Ja mám pocit, že v mnohých týchto zariadeniach sa spoliehame predovšetkým na ľudí, ktorí, ktorí tam naozaj robia to z presvedčenia, lebo, lebo nedokážu nechať ľudí na ulici, a to hovorím teraz nielen o tých nízkoprahových centrách, ale o všetkých sociálnych službách. A práve preto možno aj pán minister hovorí o tom, že kolaps nehrozí, lebo títo ľudia, ktorí, ktorí tam do toho vkladajú všetko svoje úsilie, to zachránia.
Ale aj, aj tie nízkoprahové centrá, sú to zariadenia, kde, kde chodia ľudia alebo kde chodia mladí ľudia z, zo sociálne slabého prostredia, a pokiaľ ich nenaučíme, ako majú fungovať a ako..., a pokiaľ ich nenavedieme na tú správnu cestu a pokiaľ ich niekto nenavedie, čo znamená, že by mali byť, na to by mali určené tie príspevky, aby tam mohli pracovať tí ľudia, a tí ľudia, a venovať sa naozaj len tej činnosti, tak znovu budú pribúdať ľudia, ktorí skončia v sociálnom systéme. A ten sociálny systém to bude stáť oveľa viacej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
