Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.11.2016 o 16:53 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2016 16:53 - 16:55 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ja by som ešte chcela predsa len tú bezbariérovosť uviesť na pravú mieru, lebo nie som za to, aby, aby tie zariadenia, o ktorých ste hovorili, boli bezbariérové len niektoré. Oni naozaj musia byť bezbariérové všetky. Akurát som súhlasila s tým neskorším termínom, ktorý navrhujete, a to preto, aby sa tieto najprv dali do poriadku zákony a vyhlášky, ktoré sa týkajú stavieb, aby bolo jasné, akým spôsobom treba postupovať. Samozrejme, je problém, aby sa debariérizovali zariadenia, ktoré už, už existujú, a vznikli za iných podmienok. Koniec koncov to nevedia dodržať ani mnohé ministerské budovy, hoci sa o to dlho snažia, a stále nie sú bezbariérové.
Ale som za to, aby všetky zariadenia, ktoré vzniknú od istého termínu povedzme už aj od zajtra, proste vzniknú s tým vedomím, že tá podmienka tam je, tak tie by už bezbariérové byť mali. Bezbariérovosť, resp. prístupnosť, ktorá sa spomína v dohovore, nerozlišuje verejný a súkromný sektor. Takže týka sa to naozaj všetkých. A to je tiež otázka, že táto osveta by sa mala šíriť aj týmto smerom, že to sa netýka len verejných budov.
A ešte vám chcem povedať, že ten dohovor v slovenčine je, takže určite ho nájdete.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2016 16:24 - 16:37 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona, o ktorom sme sa už teda rozprávali veľa, a veľa tu už povedané bolo. Rovnako ako kolegyňa Jurinová už predtým povedala, snažili sme sa aj na ministerstve vyrokovať nejaké podmienky alebo teda presvedčiť svojimi argumentami o našich pozmeňovacích návrhoch, a teda musím oceniť, že nás, že sme tam strávili dosť veľa času. Ale zase som sklamaná z toho, že naozaj nemáme žiadnu odpoveď, ani kladnú, ani zápornú.
Budem sa vyjadrovať len veľmi stručne, a teda k viacerým, k viacerým oblastiam tejto novely zákona alebo tohto navrhovaného zákona. Predovšetkým sú to denné stacionáre. Pán minister tu už povedal, že teda sa snaží podporovať terénne služby, aby, aby naozaj tá starostlivosť prešla do, do rodinného prostredia, ale tým, že, že sa zavádzajú takéto reštrikčné opatrenia práve pre denné stacionáre, z toho vyzerá, že sa robí presný opak. Rozumiem tomu, že mnohé stacionáre tú svoju činnosť zneužívajú, ale zneužívajú ju preto, lebo sú tak nastavené podmienky, a preto, že mnohé zariadenia hľadajú spôsob, ako prežiť, a tak hľadajú najvýhodnejšiu cestu. V mnohých zariadeniach alebo mnohé, mnohé spôsoby, alebo teda mnohé zariadenia sú postavené predovšetkým na financovaní, na sumách a menej sa dôraz kladie na to, aké služby poskytujú, pre koho ich poskytujú, a potom sa naozaj stáva to, že, že my v podstate niekedy nevieme ani rozlíšiť niektoré druhy služieb a rozhodujú sa aj tí samotní zriaďovatelia predovšetkým na základe toho, koľko a odkiaľ získajú peňazí. No aj na ministerstve by mali predovšetkým dbať na to, aby, aby tu išlo predovšetkým o záujem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na pomoc, a to ja teda mám pocit, že niekedy chýba. V súčasne nastavených podmienkach, alebo teda tak ako sa pripravujú tie zmeny, a ani ministerstvo samotné sa tým netají, ide o prenasledovanie denných stacionárov, a teda často aj diskriminačné podmienky, ako tu už bolo spomenuté, či sú to tie termíny, dokedy sa majú napríklad dodržať, napr. odborní zamestnanci dokedy majú, má byť naplnená táto podmienka, je do marca, kdežto pri ostatných sociálnych službách je až v nasledujúcom roku. Takisto tu bola spomenutá vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá síce nesúvisí priamo s týmto návrhom, ale takisto ovplyvňuje veľmi život denných stacionárov a to sa rozpráva stále o tých funkčných. Áno, tie stacionáre už mnohé avizujú, že, že začínajú mať kontroly na tieto podmienky a začínajú sa obávať o svoju existenciu. A takisto je tam táto podmienka, nerovnocennosť s ostatnými zariadeniami sociálnych služieb. Takéto podmienky sú naozaj diskriminačné. Mnohé zariadenia hovoria, že budú mať, áno, že budú sa snažiť naplniť podmienku aj tých postelí, aj priestorov, ale pôjde za to, za cenu buď znižovania kapacity, alebo teda, samozrejme, tie postele tam budú nevyužité, pretože ich skúsenosť je taká, že jednoducho klienti do zariadenia chodia sa rozvíjať, možno tam chodia na pár hodín, ale rozhodne tieto zariadenia nie sú preto, aby tam klienti chodili oddychovať a spať. Rovnako som spomínala – a to tu spomínala aj už pani Vaľová –, že ten, to že sa tie stacionáre zneužívajú, nie je rovnaké vo všetkých regiónoch, a teda problém je naozaj v tom, že kontrolovať by ich mali vyššie územné celky, ale financované sú z ministerstva, takže tie vyššie územné celky pravdepodobne nemajú, alebo teda neviem, samosprávy nemajú, nemajú snahu kontrolovať financie, ktoré nie sú priamo z ich vrecka.
Ďalšou, ďalšou témou v tomto zákone sú zariadenia pre deti do troch rokov. Ja som sa tu už aj minule zmieňovala o podmienke bezbariérovosti a budem sa aj teraz. A to hlavne z toho dôvodu, že my bezbariérovosť zabezpečenú nemáme nikde. To, čo vidíte mnohí ako bezbariérové, bezbariérové v skutočnosti nie je. Stále častejšie objavujem nové a nové zariadenia, ktoré sú určené pre ľudí so zdravotným postihnutím a ani zďaleka nespĺňajú ani základné, základné predpoklady na to, aby mali, aby mali to prostredie prístupné. A preto mi príde trošku unáhlené, aby sme, aby sme nariaďovali bezbariérové prostredie, keď my nemáme poriadny stavebný zákon a nemáme vykonávacie vyhlášky k nemu. Znovu sa nám tu bude stále viac a viac objavovať množstvo, množstvo nevyhovujúcich riešení, ktoré nikomu nepomáhajú. My máme rôzne štandardy na sociálne služby a rozhodne štandardy pre prístupnosť, a teda možno pre univerzál navrhovania by tu byť mali. Národný program má, bola tam úloha, kde, kde sa mala riešiť aj tá prístupnosť. Riešila sa, riešil sa stavebný zákon, ktorý bol pozastavený, a rovnako vyhlášky k nemu. Myslím, že predpokladaný, predpokladaný termín, kedy sa má znovu táto téma dosiahnuť alebo teda kedy, kedy je konečný termín na dosiahnutie tejto úlohy, je v roku 2019, ale návrh zákona pre zariadenia do troch rokov hovorí, že majú napĺňať do konca roku 2017. Ja neviem, akým spôsobom to budú napĺňať, a znovu sa budú napravovať potom veci, ktoré nebudú funkčné.
Ja by som chcela ako príklad uviesť zrovna z minulého týždňa. Bola som na Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Našla som tam plošinu, ktorú, samozrejme, možno vnímate všetci, že je prístupná. Tá plošina je umiestnená tak, že ju nepoužije nijaký vozičkár už pomaly, lebo je naozaj v nevyhovujúcom priestore. A tak si myslím, že takéto riešenia, ktoré, a pýtala som sa aj správcu a aj vrátnika a všetci mi povedali, že áno, tu skoro nikto nechodí, načo by sme sa o to starali. Tak takéto riešenia budeme mať aj v detských jasliach.
Kolegyne tu už veľa hovorili o financovaní sociálnych služieb v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby, takže ja sa k tomu až tak venovať veľa nebudem. Ale ja len zdôrazním, že naozaj tieto zariadenia majú najväčšie náklady na mzdy. Minimálna mzda sa zvyšuje. V tých zariadeniach sú ľudia, ktorí sú odkázaní na..., alebo teda ich stupeň odkázanosti napríklad v zariadeniach pre seniorov je minimálne IV, väčšinou sú V-VI, a teda zamestnancov väčšinou v tých zariadeniach býva skoro rovnaký počet, ako je, ako je tých klientov. To znamená, že ak minimálna mzda bude 435 eur, tak z toho je hneď jasné, že bude výška príspevku nepostačujúca.
A posledná téma, a posledná téma sú nízkoprahové centrá, ktoré boli spomenuté v našom pozmeňujúcom návrhu. Ja mám pocit, že v mnohých týchto zariadeniach sa spoliehame predovšetkým na ľudí, ktorí, ktorí tam naozaj robia to z presvedčenia, lebo, lebo nedokážu nechať ľudí na ulici, a to hovorím teraz nielen o tých nízkoprahových centrách, ale o všetkých sociálnych službách. A práve preto možno aj pán minister hovorí o tom, že kolaps nehrozí, lebo títo ľudia, ktorí, ktorí tam do toho vkladajú všetko svoje úsilie, to zachránia.
Ale aj, aj tie nízkoprahové centrá, sú to zariadenia, kde, kde chodia ľudia alebo kde chodia mladí ľudia z, zo sociálne slabého prostredia, a pokiaľ ich nenaučíme, ako majú fungovať a ako..., a pokiaľ ich nenavedieme na tú správnu cestu a pokiaľ ich niekto nenavedie, čo znamená, že by mali byť, na to by mali určené tie príspevky, aby tam mohli pracovať tí ľudia, a tí ľudia, a venovať sa naozaj len tej činnosti, tak znovu budú pribúdať ľudia, ktorí skončia v sociálnom systéme. A ten sociálny systém to bude stáť oveľa viacej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.11.2016 18:52 - 19:03 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážení kolegovia. Nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnym kapitolám štátneho rozpočtu, ale v krátkosti len k niektorým otázkam súvisiacim s osobami so zdravotným postihnutím.
A tak hneď na začiatku by som sa chcela opýtať, je štátny rozpočet o komplexných riešeniach, alebo len o látaní najnutnejších problémov? Ak chceme hovoriť o efektívnosti verejných výdavkov, musíme uvažovať aj v tejto rovine. Udržateľnosť sa nedá hodnotiť len z pohľadu zvyšujúceho sa veku, ale aj z pohľadu, hovoríme o sociálnej udržateľnosti, ale aj z pohľadu iných aspektov.
Počet zdravotne postihnutých sa zvyšuje. Svetové štatistiky hovoria, že už až 15 % populácie má zdravotné postihnutie. Na margo toho, slovenské štatistiky údaje nemajú, lebo sa to u nás považuje za ochranu osobných údajov. A ešte ak si to premietneme na počet poslancov, ktorí by v takomto pomere boli, tak by sme mali 23 poslancov so zdravotným postihnutím.
Do roku 2060 sa na Slovensku predpokladá nárast seniorov nad 65 rokov o viac ako 150 % a seniorov nad 80 rokov až o 300 percent. Ako už tu bolo niekoľkokrát spomenuté, rodí sa menej detí a mnoho ľudí odchádza do zahraničia pracovať. Takáto situácia je dlhodobo neudržateľná. Preto je potrebné zvyšovať funkčnú schopnosť ľudí so zdravotným postihnutím a odstraňovať prekážky k sociálnym a ekonomickým príležitostiam.
Za kľúčový problém preto považujem prístupnosť, ktorú treba bezpodmienečne riešiť. Tento problém by sme mali chápať ako investíciu, nie ako náklady. Preto by som privítala, keby sa uvažovalo aj nad vznikom nezávislého úradu, ktorý bude dozerať na dodržiavanie príslušných zákonov a zabezpečí tak sociálnu udržateľnosť tejto krajiny. Nezávislú inštitúciu treba vytvoriť aj preto, lebo ide o nadrezortnú tému, a už neraz sme sa presvedčili, že pokiaľ to majú na starosti jednotlivé ministerstvá, neriešia to komplexne a sústredia sa len na vlastnú oblasť.
Priznám sa, že som sa inšpirovala, tým nezávislým úradom, vyjadrením ministra dopravy, ktorý povedal v predchádzajúcich dňoch, že ho trápia študenti a dôchodcovia, ktorí si nemôžu užívať benefity vlakov zadarmo, a teda chce pre nich zriadiť nezávislý úrad. Myslím si, že aj ľudia so zdravotným postihnutím, alebo ak chcete, ľudia so špecifickými potrebami si tiež nemôžu užívať benefity, ktoré majú ostatní, len preto, že máme nedokonalé predpisy, myslím predovšetkým na stavebný zákon, a neriešia problematiku až do dôsledkov. Riešime často iba to, čo je nám prikázané a k čomu nás dotlačia nariadenia s vyššou právnou mocou, ako v prípade nariadenia Európskeho parlamentu. Takýto predpis máme, čo sa týka napríklad cestujúcich v autobusovej autokarovej doprave, kde toto nariadenia stanovuje, že osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou musia mať porovnateľné možnosti využívať autobusové a autokarové služby ako všetky ostatné osoby. Majú rovnaké práva ako všetci ostatní občania z hľadiska nediskriminácie a povinnej pomoci. Takéto nariadenie sa uplatňuje od 1. marca 2013 vo vzťahu k cestujúcim, ktorí využívajú pravidelnú dopravu, ak sa miesto nástupu alebo miesto výstupu cestujúcich nachádza na území členského štátu EÚ a ak je plánovaná vzdialenosť dopravy väčšia ako 250 km. Týka sa to teda len niekoľkých autobusových staníc na Slovensku, výsledkom čoho je, že medzimestské spoje tým pádom neriešime.
Samozrejme, že s autobusovými stanicami súvisí napríklad aj stavebný zákon a ich vybavenie, teda vybavenie autobusových staníc v rámci predpisov a v rámci prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Keďže sa predpisy nedodržiavajú a kontrolné mechanizmy nemáme, tak väčšinou máme problém.
Zaviazali sme sa dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a implementovať Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor tiež zaväzuje zmluvné štáty prijať opatrovanie, opatrenie, pardon, ja už som strašne unavená, na vypracovanie, vyhlásenie a kontrolu dodržiavania minimálnych noriem a pravidiel na zabezpečenie prístupnosti zariadení a služieb dostupných alebo poskytovaných verejnosti a na zabezpečenie toho, aby subjekty, ktoré poskytujú zariadenia a služby dostupné alebo poskytované verejnosti, zohľadňovali všetky aspekty prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Opatrenia vzťahujúce sa k tomuto článku sú zamerané predovšetkým na prístupnosť stavieb, dopravy a prístup k informáciám. My sa tvárime, že chceme stavať dom, ale nemáme vlastne základy. Do mnohých zákonov sa dostáva podmienka prístupnosti, ale ako to má vyzerať v praxi, už nikto nerieši. Ak máme riešenia, do ktorých investujeme, riešime ich nekomplexne a neúčelne. To znamená, ako by sme postavili náš dom, ktorý nemá okná a dvere.
Takéto riešenie naozaj nikto nepotrebuje. Keď sa pozrieme do dvoch susedných štátoch, tak v Čechách majú už od roku 2005 program mobility. Slúži na financovanie, alebo teda slúži na financovanie práve takýchto zámerov. V súčasnosti je zabezpečené financovanie vládnym programom na obdobie rokov 2016 až 2025. Cez tento projekt sú financované ucelené riešenia, tzv. zámery bezbariérových trás a napríklad v roku 2016 ich bolo 9. V našom vládnom programe nám takáto oblasť chýba. Pre zmenu v Rakúsku, konkrétne vo Viedni sa orientujú na správne usporiadanie, funkčnosť a racionálnosť verejného priestoru a tým pádom nepotrebujú až taký výrazný rozpočet. Hľadajú jednoduché riešenia a účelné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, je 19.00 hodín...

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Už len chvíľočku.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Dobre. Nech sa páči.

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Zohľadňuje potreby rôznych sociálnych skupín, nielen vodičov, ale aj seniorov, detí, žien či zdravotne postihnutých. K tomuto my musíme ešte dospieť.
Neviem v tejto chvíli, aké sú investičné zámery a ako to bude vyzerať s prístupnosťou. Ale ak v tomto smere nič podstatné neurobíme, budeme len ťažko vedieť zabezpečiť dobrú zdravotnú starostlivosť či sociálne služby, vzdelanie pre všetkých na rovnakej úrovni, začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím do pracovného procesu, najlepšie na otvorenom trhu práce, a sociálna situácia bude neudržateľná.
Na záver by som chcela opäť poprosiť o podporu nášho návrhu, kde chceme navýšiť finančné prostriedky pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí zvýšením minimálnej mzdy nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na svoju existenciu v roku 2017.
A úplne posledná poznámka. Pán minister, chcela by som vás pekne poprosiť, že v mnohých materiáloch, napríklad v projektoch Hodnota za peniaze, sa niekoľkokrát opakuje slovo invalid. Poprosila by som vás, ak by sme prestali používať takýto výraz. Myslím si, že toto pomenovanie je nedôstojné, a aj toto môže byť začiatok zmeny v myslení ľudí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 17:11 - 17:12 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec, ja si myslím osobne, že ste hovorili aj o koncepčných veciach, na rozdiel od pána Číža, ale nesúhlasila by som akurát možno v jednej, možno v dvoch veciach. A to konkrétne, ako boli riešené projekty pre opatrovateľov. My sme totižto súčasne mali možno až tri typy projektov, ktoré niekedy sa odlišovali len tým, ako boli ohodnotené. A preto mnohí ľudia išli za službami, ktoré boli pre nich jednak dostupnejšie, jednak pre nich finančne výhodnejšie. A samozrejme ten projekt, o ktorom sme hovorili, nemal kontinuálne pokračovanie. Čiže to bol druhý problém. A predpokladám, že tie projekty ani nebudú mať nejaké dlhodobé pokračovanie.
K tomu jasličkovému zákonu. Ono je to tak, že pokiaľ ministerstvo od začiatku sa tvári, že ten, túto tému dostali za trest a musia ju riešiť a nič iné im nezostáva, tak to tak aj vyzerá. Neviem, či, či je celkom správne takýto postoj zaujať, pretože potom naozaj môže mať mnoho ľudí pocit, že vôbec nič neriešia, ani nechcú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 11:34 - 11:35 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Rovnako chcem požiadať o podporu poddimenzovaných sociálnych služieb, ktorých systémové riešenie sa očakáva až od roku 2018. A aj sám pán minister práce priznal tento problém, hlavne u neverejných poskytovateľov a teraz už je neskoro hádzať tento problém na niekoho iného. A tak treba za neriešenie platiť. Takže boli by sme veľmi radi, keby sa tie prostriedky pre tieto zariadenia našli. Tiež by som chcela zdôrazniť, že počet ľudí, ktorí by mohli využívať príspevky na kompenzácie, tak ako to kolegyňa spomenula, je naozaj oveľa viacej, ako ich v súčasnosti využíva. A preto by sa mal aj v tomto smere rozpočet tomu prispôsobovať a takéto, tento spôsob podporovať aj napríklad systémom dostatku informácií a hľadania riešení pre týchto ľudí. Tu nielenže nespolupracujú jednotlivé rezorty, napríklad rezort práce s rezortom zdravotníctva, ale často sa tu aj jednotlivé odbory stavajú skôr ako súperi. Napríklad na mnohých úradoch si prehadzujú problémy odbory zamestnanosti s odborom kompenzácií. A takéto veci by sa nám určite stavať nemali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.10.2016 11:36 - 11:50 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som tiež chcela povedať pár slov k nášmu návrhu zákona, ktorým sa rieši posudzovanie získaných darov. Ako tu už bolo spomenuté, tento zákon už rieši aj vládny návrh zákona, ale chceli by sme upozorniť na niektoré súvislosti, ktoré môžu vzniknúť práve pri aj tomto vládnom návrhu zákona a preto budem hovoriť o niekoľkých konkrétnych veciach.
Zákon o kompenzáciách v súčasnom, v súčasnej verzii posudzuje dary ako príjem osoby odkázanej na kompenzačné príspevky, a teda znižuje zväčša ich nárok. V mnohých prípadoch sa to týka predovšetkým tých, tieto kompenzačné príspevky, ktorí sú odkázaní na pomoc a nepracujú, ani nikdy nepracovali. Týka sa to tých, ktorí nemajú žiadnych príbuzných, a teda potrebujú získavať aj nejaké iné zdroje, a teda tieto dary. Týka sa to aj rodinných príslušníkov, ktorí nevedia tým svojim blízkym zabezpečiť všetko, čo potrebujú pri tom svojom ťažkom zdravotnom postihnutí, a teda potrebujú tiež získavať finančné dary. Ale týka sa to aj tých, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie a pracujú a zväčša im nepokrýva ten ich príjem nárok na, alebo teda ten doplatok, ktorý musia za kompenzačné pomôcky zaplatiť. Tie dary, ktoré sa zvyčajne získavajú, sa používajú jednak na spomenuté kompenzačné pomôcky, čo môžu byť vozíky, zdviháky, príspevok na auto, rôzne komunikačné zariadenia ako notebooky, tablety pre nevidiacich, nepočujúcich, napríklad vodiaci pes.
Používajú sa ďalej na zlepšenie zdravotného stavu, na rehabilitačné pobyty, často nielen pre seba a aj keď sa ťažko pre zdravotne postihnutú osobu hradí príspevok na kúpeľnú, alebo teda hradí kúpeľná starostlivosť, osoba doprevádzajúca túto osobu si ju musí hradiť sama a zväčša na to prostriedky nemá. Ďalej si títo ľudia hradia z toho bežnú prevádzku domácnosti, pretože majú tak nízky príjem, sú na hranici chudoby a nemajú ani obyčajné prostriedky na bývanie, na stravu, na lieky. Ďalej sa z týchto darov hradia napríklad náklady na debarierizáciu, náklady na opravy, údržby domov, bytov, pretože to sú všetko veci, na ktoré si z týchto nízkych príjmov, ktoré majú a z toho rodinného rozpočtu nevedia našetriť.
A v neposlednom rade sú to niekedy aj príspevky na sebarealizáciu tej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Keď sa chce venovať nejakej činnosti, musí dochádzať, musí cestovať, hľadá si, hľadá si prostriedky na sponzorov, na to, aby sa mohla zúčastňovať možno rôznych športových aktivít, aby proste ten človek sa cítil nejakým spôsobom platný v tejto spoločnosti.
Kompenzačné príspevky, o ktorých sme tu už hovorili, boli opatrovateľské príspevky. Tie, tie ja len teraz veľmi stručne zopakujem, že tento príjem opatrovateľov je, alebo tento príspevok - pretože väčšinou hovoríme len o príspevku - nie je to náhrada príjmu, sa z mnohých dôvodov kráti a preto je ešte nižší, ako je tá maximálna hranica, čo je v súčasnosti 220 eur a kráti sa napríklad, lebo osoba odkázaná na pomoc poberá dôchodok, kráti sa príspevok, pretože osoba odkázaná na pomoc poberá výživné, lebo osoba odkázaná na pomoc chodí do zariadenia viac ako 20 hodín týždenne. A tam sa zaraďuje aj školské zariadenie, čo už aj hraničí možno aj s diskrimináciou. Kráti sa preto, lebo sa valorizovali dôchodky. Kráti sa preto, lebo opatrovateľ je poberateľom dôchodkovej dávky, je napríklad poberateľom invalidného alebo starobného dôchodku a kráti sa aj preto, lebo opatrovateľ môže mať iný príjem. Ten iný príjem je len do hranice dvojnásobku životného minima, čo je niekde pod úrovňou 400 eur. Rodiny nemajú dostatočný príjem, lebo často sa tieto rodiny rozpadávajú a živiteľom je teda len tá, ten opatrovateľ v prípade opatrovateľov, ktorý by mal zabezpečiť chod domácnosti a nielen pre osobu odkázanú na pomoc, ale aj pre možno ďalšie deti.
Ďalej to, prichádza táto rodina väčšinou o jeden kompletný príjem, pretože jeden člen rodiny sa vzdáva svojej kariéry a venuje sa starostlivosti, 24-hodinovej starostlivosti o svojho príbuzného. A v neposlednom rade, ak je v rodine osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, tak tie náklady sa na, a tie nároky pre takúto osobu sa zvyšujú a teda nápor na ten finančný rozpočet je ďaleko väčší.
Niečo podobné platí aj pri kompenzáciách, ostatných kompenzáciách, ako sú napríklad príspevky na pomôcku, na kúpu auta, príspevky na osobnú asistenciu. Tieto príspevky v mnohých prípadoch, pokiaľ hovoríme o kompenzačných pomôckach, tie sa nepreplácajú v 100-percentnej výške. Znamená to, že minimálne 5 % si vždy musí osoba s ťažkým zdravotným postihnutím doplácať, a to vždy aj v prípade veľmi nízkeho dôchodku. A pre takýchto ľudí je často aj 100 eur naozaj nedosiahnuteľná suma, pretože nevedia si z tých nízkych dôchodkov našetriť.
Príspevky sa krátia, samozrejme, so zvyšujúcim sa príjmom, čo je veľmi demotivujúce. O tom hovoria mnohí, mnohí ľudia, ktorí sa s týmto potýkajú, ktorí poberajú príspevky na kompenzácie, ktorí by chceli pracovať a nemôžu. Často sa ozývajú ľudia, ktorí sú odkázaní na osobnú asistenciu, pretože osobných asistentov si zaplatiť musia, ak pracujú, nároky sa im zvyšujú a príspevok na týchto asistentov sa im kráti a zväčša, zväčša všetko to, čo navyše zarobia, musia dať asistentovi. A tým pádom, samozrejme, nemajú čas ani peniaze a vlastne takáto práca je pre nich zbytočná.
Častým problémom, s ktorými sa stretávame, je, že tí ľudia, pretože príspevok sa posudzuje za kalendárny rok a platí pre celý nasledujúci rok, respektíve príjem sa posudzuje za ten predchádzajúci rok, tieto osoby so zdravotným postihnutím musia už dopredu predvídať, na čo si majú šetriť do budúcnosti a mnohokrát to tí ľudia nevedia. Mnohokrát sa potešia tomu, že si možno privyrobia pár eur a po roku zistia, že vlastne už nedostanú príspevok na nič, nemajú, nestihli si nič ušetriť, pretože ten, tie príjmy zväčša nie sú až v takých vysokých sumách a po ďalší kalendárny rok majú, buď si musia doplácať vyššie sumy, vyššie percentá alebo napríklad príspevok na osobnú asistenciu im je krátený.
Do príjmu sa, samozrejme, počíta aj dôchodková dávka. Už sama osebe, keď si zoberieme len priemerný dôchodok, približuje sa k hranici dvojnásobku životného minima, minimálna mzda, to je skoro ďalší dvojnásobok životného minima. A príspevky sa zväčša, sú tam rôzne limity, niektoré sa poskytujú do dvojnásobku životného minima ako opatrovateľské príspevky, tam je dvojnásobok životného minima, niektoré sú do trojnásobku, osobná asistencia je napríklad do štvornásobku životného minima, čo v tomto prípade napríklad znamená, že ak osoba so zdravotným postihnutím má priemerný dôchodok a má minimálnu mzdu, má príjem vo výške 700 eur mesačne, pričom hranica štvornásobku životného minima je 792 eur mesačne. V praxi to znamená, že ak dostane na konci roka povedzme 100 eur odmenu, prichádza o veľkú časť, veľkú časť dávok, respektíve krátia sa im mnohé, mnohé príspevky, respektíve musí ich doplácať vo vyššej sume a zistí, že miesto získaných 100 eur za odmenu, musí doplácať 500, 1 000 eur a tak sa v mnohých prípadoch stáva, že ľudia so zdravotným postihnutím odmeny odmietajú.
Navrhnutý zákon ako ho, ako ho predkladá momentálne, aký máme, ako vládny návrh je fajn. Vyzerá, že by mohol pokrývať mnoho z týchto dôvodov, prečo ľudia finančné príspevky dostávajú. No úplne zákon sám osobe nestačí. Trošku sporný môže byť posledný bod v tomto navrhovanom znení, a to je, že peňažné dary poskytnuté na účely posilnenia účinkov kompenzácie, zachovania alebo zlepšenie zdravotného stavu sa môžu na našich úradoch vysvetľovať rôzne. Leto taká je naša prax. Zákon síce platí alebo zákon bude platiť, nám sa to zdá jednoznačné, ale z praxe môže vyplynúť, že takéto znenie bude nedostačujúce a tí ľudia budú naozaj narážať na problém či administratívny, alebo aj s priznávaním alebo s uznávaním, či spomenutá výška príspevku bude alebo nebude finančný dar, ktorý sa nepovažuje za príjem.
Na záver mi ostáva len dúfať, že raz sa dopracujeme aj k stavu, že tie príspevky naozaj pokryjú nevyhnutné a nevyhnutné výdavky, ktoré súvisia s ťažkým zdravotným postihnutím a nebudeme musieť žiadne finančné dary riešiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2016 11:31 - 11:32 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Pán Kollár, je fajn, že ste svoju rétoriku jemne zmiernili, ale nesúhlasím s vami, že tento zákon je logický. Práve ste to aj odôvodnili tým, že možno takéto skupiny recesistické môžu nájsť cestu, pretože zákon sa mení len v jednom čísle, a tým pádom sa nemení nič a môže sa stať, že vás s tou pastafariánskou alebo aj rastafariánskou, rôzne formy boli, s touto formou náboženstva niekto predbehne a založí si alebo teda bude sa pokúšať o takúto registráciu. Takže ak máte tento záujem, urobte to čo najskôr.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2016 11:16 - 11:18 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, mňa v prvom rade prekvapilo, že ste pod týmto návrhom podpísaná aj vy. Samozrejme, neprekvapilo by ma to ako u pána Dostála, že je tam podpísaný pán Danko, pretože on svoje názory prezentuje verejne a je jasné, proti komu je tento zákon určený.
Hovorili ste, že akékoľvek presvedčenie je povolené a chránené, ale to mi moc nejde dokopy s tým, čo hovoril napríklad pán Farkašovský, že chcete ochrániť mladých ľudí, aby sa nestali súčasťou nejakých takýchto skupín. Prečo týchto mladých ľudí, keď to ich presvedčenie je týmto spôsobom chránené, aj tak sa do tých skupín dostanú, keď budú chcieť. A ja by som skôr čakala, že investujete energiu a námahu do takých návrhov zákonov, ktoré budú smerovať práve na tieto skupiny a nebudú namierené ešte proti iným skupinám. Predpokladám, že moslima väčšina z vás tu nikto nepozná, bežne s ním neprichádza do styku, takže kľudne.
Pán Danko, neprevracajte očami, vás poprosím, to vám ide veľmi dobre!
A naozaj mám pocit, že ak tu niekto vnáša nenávisť, tak sú to práve takéto vyjadrenia, ktoré sú namierené proti celým skupinám. A ja súhlasím s pánom Dostálom, že ak treba bojovať proti islamu, tak spolu s moslimami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2016 10:26 - 10:27 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega, hovorili ste o minimálnom odstupe hlasovania 48 hodín. Ja by som chcela pripomenúť, že tento čas by mal byť dodržaný nielen v pléne, ale aj pri hlasovaní vo výboroch. Lebo v takom prípade by sa nestalo to, čo sa nám tak isto stalo, že pozmeňujúci návrh dostaneme na stôl bez toho, aby sme vedeli na neho adekvátne zareagovať a musíme o ňom hlasovať. Zdá sa mi to absolútne neseriózne a mám pocit, že cieľom je len schovať akýkoľvek takýto pozmeňujúci návrh, ktorý vôbec ešte navyše nesúvisí s predkladanou novelou a je podávaný vo veľmi krátkom čase. Takže upozorňujem, že aj takéto situácie by rokovací poriadok mal riešiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2016 9:49 - 9:51 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Pán Glváč, musím vám povedať, že nemáte pravdu. Pán Danko, pán Danko nemá záujem veľmi diskutovať na túto tému. Ja som toto nechcela vyťahovať, ale realita je úplne iná. V čase, keď tu prezentoval svoju čestnú stráž po prvýkrát, som mu posielala mail a žiadala som ho o stretnutie. Stretnutie sa uskutočnilo len vďaka tomu, že sme tam vtrhli s kolegyňami, pretože od jeho sekretárok som dostala odpovede typu, dnes nemá náladu, zajtra má program a pozajtra ešte uvidíme. Takže pán Danko už len keď musí, tak ma vypočul. A nikto so mnou nekonzultuje niektoré veci, ktoré, žiaľ, sa riešia. Naozaj nikto.
Ak sa, môžte si vyskúšať sami, aké to je používať schodiskovú plošinu. Žiaľ, v týchto priestoroch treba konať veľmi rýchlo, to sa na schodiskovej plošine nedá. Tam sa nedá ísť desaťkrát hore, dole, tak ako vy vybehnete po schodoch, a preto treba hľadať aj náhradné riešenia. Ja osobne mám pocit, že pán Danko zase rieši len svoje veci. A, bohužiaľ, ja som niekoľko týždňov čakala, že sa tieto veci pohnú. Nechcem, aby toto bola téma len o mne, toto nie je téma o mne, toto je téma o zdravotne postihnutých. A presne tak sa k tomu stavia celá spoločnosť, ako je to v Národnej rade.
Skryt prepis