Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, nevystupujem len preto, aby pán Dostál dostal priestor ešte na jednu faktickú poznámku v rámci rozpravy o rozpočte, ale vystupujem preto, aby som tento návrh rozpočtu tuná v pléne pred vami obhájil aspoň, dúfam, čiastočne.
Dovoľte mi, teda aby som predniesol zopár slov k práve prerokovanému najdôležitejšiemu zákonu roka. Začnem teda tým, že zopakujem a zdôrazním...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, nevystupujem len preto, aby pán Dostál dostal priestor ešte na jednu faktickú poznámku v rámci rozpravy o rozpočte, ale vystupujem preto, aby som tento návrh rozpočtu tuná v pléne pred vami obhájil aspoň, dúfam, čiastočne.
Dovoľte mi, teda aby som predniesol zopár slov k práve prerokovanému najdôležitejšiemu zákonu roka. Začnem teda tým, že zopakujem a zdôrazním slová pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Mitríka, ktoré predniesol na finančnom výbore minulý týždeň, kde aj napriek rizikám, ktoré NKÚ v návrhu rozpočtu vidí, vyzval na jeho schválenie. Taktiež uviedol, že neschválenie rozpočtu, a teda následné rozpočtové provizórium je pre Slovensko najhoršia možná prognóza, nakoľko by sa zastavil rozvoj a vývoj ďalších investícií v štáte. S týmto tvrdením sa stotožňujem aj ja. Prípadné neschválenie rozpočtu a následné rozpočtové provizórium vnímam ako najhoršie možné riešenie, preto chcem všetkých vás, kolegyne a kolegovia, vyzvať na schválenie rozpočtu aj napriek tomu, že máte k nemu výhrady. Zahlasovanie za návrh rozpočtu je akýmsi prejavom zodpovednosti voči ľuďom a voči tomu, ako sa bude spoločnosť v roku 2020 vyvíjať a napredovať.
Znova teda zopakujem slová NKÚ, že rozpočtové provizórium by bolo možno najhorším možným riešením, pretože by zastavilo rozvoj a vývoj ďalších investícií v štáte. Tiež si treba uvedomiť, že množstvo zákonov, ktoré majú negatívny vplyv na rozpočet, ale zároveň pomáhajú najrizikovejším skupinám v spoločnosti, čo je našou najväčšou prioritou, bolo v parlamentne schválených aj hlasmi opozície, napríklad taký minimálny dôchodok 82 za a väčšina z týchto zákonov dokonca ústavnou väčšinou, to znamená, že určite za to museli hlasovať aj poslanci z opozície.
Ako povedal pán minister, výdavková strana rozpočtu je taktiež významne ovplyvnená aj opatreniami v oblasti odmeňovania vo verejnej správe, v ktorej od januára od 2020 dôjde v súlade s kolektívnymi zmluvami a nadväzujúcou legislatívou k valorizácii na úrovni 10 % pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v sume celkovo 488,6 mil. eur, pričom je zabezpečený aj vplyv nového zákona o pedagogických zamestnancoch v sume 6,8 mil. eur a finančné prostriedky na zlepšenie odmeňovania učiteľov a odborných zamestnancov vrátane výskumných a vývojových zamestnancov na začiatku kariéry v sume 33,1 mil. eur.
Myslím, že sa všetci zhodneme, že chceme kvalitné školstvo, teda pedagogických zamestnancov, ale aj vedeckých a odborných pracovníkov, že ide o záslužnú činnosť, ktorá musí byť aj finančne ohodnotená. Nechceme predsa, aby nám mladí učitelia a učiteľky odchádzali pracovať do iných sektorov, prípadne do zahraničia. Taktiež nechceme, aby skúsení učitelia a učiteľky patrili medzi nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Verím, že všetci sa zhodneme, že ich platy musia rásť, no musíme si tiež priznať, že to zákonite bude mať vplyv aj na rozpočet. Kolegovia - nevidím tu kolegu Hegera - z opozície často kritizujú výber DPH. Faktom však je, že efektívna daňová sadzba DPH, ktorá je indikátorom úspešnosti výberu, rastie nepretržite od roku 2012. Prognóza na budúce roky taktiež predpokladá stabilnú efektívnu daňovú sadzbu z posledných dvoch kvartálov na úrovni 15,52 %. Vyššia efektivita výberu DPH kumulatívne priniesla za roky 2013 - ’18 dodatočné daňové príjmy vo výške 4,7 mld. eur, to je 5,2 % HDP. Aj podľa Inštitútu finančnej politiky má pozitívny vplyv na vývoj daní vyššia efektívna daňová sadzba, a to najmä v prípade korporátnej dane a DPH. Plnenie DPH kopíruje ekonomický vývoj pri pokračujúcom raste výberu. V tejto súvislosti je tiež potrebné vyzdvihnúť aj zavedenie kontrolného výkazu DPH.
Na druhej strane si musíme tiež priznať, že posunutím projektu e-Kasa rozpočet prišiel o nemalé príjmy. Zavedenie e-Kasy zníži daňovú medzeru na DPH v sektoroch ubytovania a služieb v reštauráciách a maloobchode, ktorá dosahuje výšku takmer 500 mil. eur. Vráťme sa ale k rozpočtu. Samotný pán minister priznal, že zostavenie tohto rozpočtu považuje za najťažšie za posledné roky. Tiež, že predložený návrh rozpočtu je nastavený v maximálnom limite, ktorý povoľuje zákon o rozpočtových pravidlách, a je na hrane.
Na druhej strane, keď sa pozrieme na hodnotenie Európskej komisie, ktorá každoročne hodnotí návrhy rozpočtových plánov jednotlivých krajín eurozóny, tak je nutné konštatovať a zdôrazniť, že ministrom predložený návrh rozpočtu neohodnotila ako najhorší aj napriek tomu, že opozícia, pán kolega Heger, častokrát takéto vnímanie rozpočtu sa snaží verejnosti predostrieť. Najhoršie spomedzi všetkých Komisia zhodnotila rozpočty Francúzska, Španielska, Belgicka a Talianska. Pokiaľ ide o Slovensko, tak konštatovala, že existuje možnosť, že nenaplní požadované kritériá na 100 %, rovnako ako napr. Fínsko, Slovinsko či Portugalsko.
Dôležité teda ostáva, že aj napriek určitej kritike Európska komisia návrh rozpočtu akceptovala a dala mu zelenú. Preto by sme mali mu dať tú zelenú aj my. Dôležité je tiež spomenúť to, že Komisia vyzdvihla, že dlh Slovenskej republiky je bezpečne pod hranicou 60 % DPH. Pozitívnou informáciou je tiež fakt, že po očistení o úrokové náklady na verejný dlh by mali byť verejné financie opätovne v primárnom prebytku aj v roku 2019. Podľa odhadov sa taktiež predpokladá, že mimo sankčné pásma dlhovej brzdy sa hrubý dlh dostane už v tomto roku napriek zvoľneniu ekonomického rastu. Aj v roku 2020 sa pri dodržaní schváleného rozpočtu udrží pod sankčnými pásmami a klesne na úroveň 46,8 % DPH. Hrubý dlh teda klesne v tomto roku aj v nasledujúcom roku pod najnižšie sankčné pásmo.
Pokles hrubého dlhu pod sankčné pásma pramení najmä zo spomínaného dosahovaného primárneho prebytku hospodárenia verejných financií a stále solídneho ekonomického rastu. Opätovne preto opakujem, že by bolo od nás poslancov a poslankýň Národnej rady rozumné a zodpovedné, aby rozpočet na budúci rok bol prijatý. Zdôrazňujem, že rozpočtové provizórium je niečo, s čím nemáme na Slovensku veľké skúsenosti. Ak by takáto situácia nastala, znamená to, že výdavky štátu zostali zmrazené na úrovni predchádzajúceho roka. Nemohli by sa napríklad realizovať ani niektoré opatrenia, vo viacerých oblastiach by mohli chýbať peniaze. Musím súhlasiť so slovami ministra financií, že rozpočtové provizórium je model, v ktorom nikto nebude spokojný. Taktiež aj v piatok odznelo z úst pána podpredsedu NKÚ Šulaja, že aj napriek rizikám, ktoré sú v rozpočte, Najvyšší kontrolný úrad dal kladné stanovisko, to znamená, že ho odporúča schváliť. Je pravdou, že naša ekonomika spomaľuje.
Aj septembrová makroekonomická prognóza ministerstva financií predpokladá, že sa rast slovenskej ekonomiky v roku 2019 spomalí na 2,4 % HDP, a to najmä kvôli nižšiemu výkonu eurozóny. Síce vlažnejší, ale aj tak solídny výkon ekonomiky by mal pokračovať aj v roku 2020, pričom rast HDP dosiahne 2,3 %. Preto je nesmierne dôležité, že žiadna grécka cesta nehrozí. Slovenská ekonomika si s úrovňou nášho dlhu a deficitu poradí aj v časoch, keď spomaľuje. Je nutné preto ostro odmietnuť hlasy, ktoré označujú deficit rozpočtu za extrémny. Ako som už skôr povedal, tak Slovensko svojím rozpočtovaním ani svojou ekonomikou nekomplikuje život nikomu v Európe, ani nevzbudzuje vážne pohoršenie.
Naopak, skúsme sa pozrieť aj na pozitíva, ktoré by nám rok 2020 mal priniesť. Miera nezamestnanosti zopakuje svoje historické tohtoročné minimum na úrovni 5,8 % a je veľmi veľký predpoklad, že ostane stabilná aj po zvyšok prognózovaného obdobia. Tento fakt je potrebné vyzdvihnúť, takúto nízku nezamestnanosť sme ešte na Slovensku nemali a dosiahli sme ju práve my. Táto vláda a táto koalícia. Ako povedal pán minister dnes a aj na finančnom výbore, resp. v piatok, pardon, aj na finančnom výbore, tak priemerná nominálna mzda v roku 2020 dokonca stúpne a dosiahne hodnotu 1 139 eur. Takže aj napriek tomu, že sa nachádzame v období poklesu ekonomickej aktivity v rámci Európy... (Reakcie z pléna a zaznievanie gongu.) Mám hlasného kolegu. ... a globálnej ekonomickej aktivity napriek poklesu HDP na budúci rok tá nominálna mzda stále rastie, preto si myslím, že ako táto koalícia, tak aj vláda urobila pre ľudí veľa a snažila sa dosiahnuť určitý sociálny zmier. Týmto konštatovaním by som svoje vystúpenie rád skončil a všetkých ubezpečil, že schválenie tohto rozpočtu je pre Slovensko naozaj najlepším možným riešením.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
