Vážený predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení prítomní, na tejto schôdzi má byť prijatý zákon roka, teda zákon o štátnom rozpočte a určite by tento zákon mal prednosť pred zdravotnými zákonmi, keby..., keby nebolo treba v zdravotnom zákone č. 581 meniť ustanovenie 4 % za poistence, poistencov štátu. Už z tohoto samotného vyplýva, že keď minister financií chce mať dobrý rozpočet, a ako sa ukazuje, vyrovnaný rozpočet, tak potrebuje...
Vážený predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení prítomní, na tejto schôdzi má byť prijatý zákon roka, teda zákon o štátnom rozpočte a určite by tento zákon mal prednosť pred zdravotnými zákonmi, keby..., keby nebolo treba v zdravotnom zákone č. 581 meniť ustanovenie 4 % za poistence, poistencov štátu. Už z tohoto samotného vyplýva, že keď minister financií chce mať dobrý rozpočet, a ako sa ukazuje, vyrovnaný rozpočet, tak potrebuje pomeniť, zmeniť zákon zdravotnícky, aby si vylepšil štátny rozpočet. Z tohoto sa to potom celé odvíja. Na jednej strane je síce deklarácia, že zdravotníctvo dostane najviac v celej histórii samostatného Slovenska, ale treba povedať to B, že dostane menej, ako by mu za určitých platných pravidiel, ktoré tu dodneska boli, ako by malo to zdravotníctvo dostať.
A ja viem, že vládnuť je vždycky o kompromisoch, ale hovorilo sa, že zdravotníctvo je v kríze, zdravotníctvo je premiérska téma, v zdravotníctve je treba riešiť veľké otázky, pretože zomierajú nám tu zbytočne ľudia a ľudia nedostávajú takú liečbu, akú by mali. Ja som to už dneska spomenul a spomenul to aj predseda zdravotníckeho výboru, že skúsme sa porovnať s Českou republikou, pretože to je krajina, s ktorou sme dlho, dlhé roky spolu pôsobili, naše zdravotníctva boli veľmi prepojené, aj keď určite aj vtedy, keď sme sa delili, tak to české zdravotníctvo bolo na o čosi vyššej, vyššej úrovni. Bola tam jedna výhoda pre Slovákov, že keď bol niečo problém na Slovensku, tak sa dalo obrátiť na kolegov v Čechách a dalo, dala sa táto liečba potom absolvovať v Čechách. Dneska je to už trošku komplikovanejšie, pretože treba na to kadejaké výnimky, na všetko vám ani takú výnimku nedajú.
A ja už som to dneska, ten príklad spomenul, že v Českej republike robia robotickú chirurgiu s 9 prístrojmi, na Slovensku máme 1. Na Slovensku by takéto prístroje mali byť 4 a možno aj 5. Je to síce veľká investícia, ale zároveň je to veľký prínos pre pacientov a v konečnom dôsledku nakoniec potom aj, aj pre tú ekonomiku, pretože keď ste na kongrese, kde sa o tom rozpráva, rozprávajú odborníci, tak vám povedia, že keď operujú touto, týmto robotom, tak nepotrebujú pacientovi dať ani transfúziu krvi. Pacient nemusí byť 3 dni na JIS-ke, dokonca po takejto operácii nemusí byť ani na JIS-ke. Toto všetko nám tu chýba. Keď si uvedomíme, že v českom zdravotníctve na počet obyvateľov, ako má Slovenská republika, je asi o 2 mld. viacej, tak potom aj tá úroveň toho zdravotníctva sa tam môže zlepšovať a tie nožnice medzi Slovenskou a Českou republikou sa budú viac a viac roztvárať.
Poviem príklad jeden, malé nemocnice na Slovensku. Je v ozdravnom pláne. Minulý rok spravila opatrenia, aby tento rok bola v pozitívnych číslach, pretože je v ozdravnom pláne a musí to plniť. A ukazuje sa, že tento rok bude v pluse 81-tisíc euro. Ale pri daných podmienkach, ktoré sú nastavené na budúci rok, a pri zmluvách, ktoré majú garantované od Všeobecnej zdravotnej poisťovne na prvé tri mesiace, tak rozpočet na budúci rok im už vychádza na skoro mínus 400-tisíc euro a na ten ďalší rok okolo mínus 600-tisíc euro. Tu vidím jednu obrovskú schizofréniu. Nemocnica, ktorá je v ozdravnom pláne, má postavený plán s mínusom. Čo teraz? Dozorná rada bude musieť zasahovať, vymenia riaditeľa. A dokonca sa ukazuje, že ten riaditeľ z ekonomického hľadiska tento rok je v pluse, čiže možno nie je až taký zlý, ale vymeníme ho, však bude v mínuse, nebude plniť ozdravný plán.
V tomto vidím jednu, jeden velikánsky problém. Ak budeme aj schopných riaditeľov takto demotivovať, tak sa nám tam ani žiadni nebudú hlásiť. A už nie, že do, do výberového konania príde jeden, ale sa tam asi nikto ani neprihlási.
Ja som mal pripravené aj nejaké citácie, kde Asociácia nemocníc spravila vyhlásenie, koľko asi miliónov bude chýbať, kde šéfka všeobecných lekárov pre dospelých hovorí, že akékoľvek zníženie vymeriavacieho základu pod 4 % bude ohrozovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku. LOZ hovorí, že zníženie poistencov za, teda poistného za poistencov štátu reálne ohrozí zabezpečenie a dostupnosť zdravotnej starostlivosti a verejného zdravotného poistenia.
Ale ja tu chcem ešte poukázať na ľudské zdroje. Hovorím, chcem povedať o lekároch a o zdravotných sestrách. Zdravotné sestry nám chýbajú a budú chýbať vo veľkom počte. Ak im nezvýšime platy a nezlepšíme podmienky, tak to bude pre nás neriešiteľná situácia.
A to isté začína s lekármi. Rozprával som sa s prednostom chirurgickej kliniky a povedal mi takúto vec. Pri skončení školského roka sa mu hlásilo 5 záujemcov o chirurgiu. A všetko to boli muži. Dneska začína byť veľká feminizácia v chirurgii. Boli to muži a mali záujem o chirurgiu. Keď volal riaditeľovi, že by mal 5 alebo aspoň jedného záujemcu, aby mohol prijať, tak mu riaditeľ povedal, že, žiaľ, na platy jeho budžet už nepostačuje a nemôže mu takéhoto lekára prijať, hoci on by ho potreboval.
A na druhej strane čítam inzeráty českých nemocníc. V českej nemocnici, keď im chýba lekár, tak inzerujú, že náborový príspevok v určitých oblastiach, je to tam v oblasti okolo Nemecka, 400-tisíc českých korún. To je okolo 15 000 eur a viac. Niečo dostáva ten lekár, ktorý nastúpi, hneď na začiatku a viazať sa musí na 4 roky. To znamená, že v Čechách sú povedzme primerané platy, ale keď chcú získať lekára, tak riaditeľ nemocnice si môže dovoliť zo svojho budžetu dať ešte náborový príspevok. A slovenský primár alebo riaditeľ nemocnice si nemôže dovoliť mladého lekára prijať. Tak mi povedzte, ako chceme pomery v slovenskom zdravotníctve zlepšovať a posúvať sa smerom k Českej republike. Alebo na Ukrajinu?
Ďakujem.
Skryt prepis
