Ďakujem za slovo. Po predrečníkoch aj po faktických poznámkach, v ktorých už mnoho zaznelo, nebudem hodnotiť komplexne stratifikáciu.
Chcem len povedať, že hovorí sa o tom, že v slovenskom zdravotníctve je skrytý dlh 1,5 mil. eur, pardon, 1,5 mld. eur, ale ja som zachytil úplne iné informácie. A hovorili to analytici, ktorí tvrdia, že ten skrytý dlh je od 3 do 9 mld. Profesor Dragula v jednom rozhovore hovoril, že on sa to pokúsil, ešte keď bol predsedom lekárskej komory, nejako nataxovať, že jemu to vychádza okolo 5-5,5 mld. No, tí konzervatívni analytici tvrdia, že je to niekde okolo tých troch miliárd, tí druhí hovoria až k tým deviatim. No, myslím si, že niekde v tom strede by to mohla byť ozaj pravda.
To znamená, že tento skrytý dlh sa ukazuje, alebo teda je skrytý práve v tých budovách, zariadeniach, vybaveniach od postelí, sociálnych zariadení, proste, proste kompletne. A na tomto všetkom naše slovenské zdravotníctvo práve trpí.
Teraz prichádza ministerstvo so stratifikáciou. Ministerstvo zdravotníctva má byť regulátorom a konečne sa ako regulátor správa. Aj keď to nie je komplexná reforma celého zdravotníctva, pretože po tom, čo sa tu dialo za posledných desať rokov, to vôbec nie je také jednoduché. Práve preto máme takýto obrovský skrytý dlh a takéto obrovské problémy. Pretože nám tu nefungoval, ani len záchranný systém tu celkom dobre nefungoval, pretože to, to bola taká, by som povedal, len paraklinická doprava. Posadili alebo naložili pacienta a odviezli ho do najbližšej nemocnice, kde mu dokonca nevedeli ani pomôcť. A keby ho boli viezli do tej nemocnice, kde mu vedeli pomôcť, tak ho ešte poškodili, pretože, keď ho doviezli do nemocnice, kde mu nevedeli pomôcť, tak sa to zdržalo minimálne o nejakú hodinu, ak nie o dve alebo ešte aj o viac. Pretože keď už bol v zdravotníckom zariadení a bolo ho treba z tohto zariadenia previesť do ďalšieho, tak to už bol sekundárny prevoz. Ten nemal prioritu. Keďže prevážali sanitky kadejaké hlúposti, ktoré vôbec neboli indikované na prevoz, tak tento pacient trpel.
Takže chcem povedať, že skutočne ministerstvo má byť regulátor a toto je skutočne regulovanie nemocničnej starostlivosti.
Hovorí sa o neefektivite v našom zdravotníctve, ako povedal doktor Baláž. Je to citlivá téma a že nie je, nie je kvantifikovaná, nie je analyzovaná dobre. Ale minister zdravotníctva vždycky tvrdí, že je to neefektívne, a preto tam nedá, nedá peňazí, toľko peňazí, koľko, koľko sa žiada. (Reakcia navrhovateľky.) Minister financií, pardon, minister financií vždy tvrdil, že nemôže dať toľko peňazí, lebo je to neefektívne. Takže minister financií, neviem na základe čoho má na to jednotku, ktorá mu to analyzuje, takže asi to tvrdil. Ak tvrdíme, že to naše zdravotníctvo je neefektívne, tak práve táto stratifikácia zavádza efektivitu.
Ak hovoríme, že slovenské zdravotníctvo má problémy s kvalitou, a môžme sa porovnávať, či už je to dĺžkou dožitia a či je to kvalitou dožitia po určitom veku, a teda dožitia v zdravom veku alebo aj v iných parametroch. Dokonca v mnohých parametroch, ako sú, ako sú parametre kvality, ani nevieme, ako fungujeme. Takže v tomto určite táto stratifikácia zavádza kvalitu. Tým, že zavádza špecializáciu, a čo chcem vyzdvihnúť, nielen tie počty výkonov a druhy výkonov, ktoré budú môcť robiť len tí, ktorí ich robia častejšie, a to je ešte podľa mňa dôležitejšie, lebo tie počty operácií sme vedeli aj dneska spočítať veľmi jednoducho, ale zavádza indikátory kvality a tie doteraz neboli.
Vieme, že pri nozokomiálnych infekciách sme najlepší na svete v štatistike, ktorú, ktorú vykazujeme, ale pravda je niekde úplne inde. My vykazujeme v štatistike niekde jedno, dve percentá a špičkové, kvalitné zdravotníctva vykazujú niekoľkonásobne väčšie počty. Takže jednoznačne určite kvalitu.
Tým, že dôjde k zníženiu lôžok pre akútnu starostlivosť, tak na jedno lôžko dostane ten poskytovateľ väčší finančný obnos. To je veľmi dôležité, pretože na jedného pacienta, ktorý to bude potrebovať, bude možné mu poskytnúť ďaleko kvalitnejšiu, lepšiu starostlivosť a bude môcť dostať viac, ako dostáva dnes.
Hovoríme, že máme dlhšiu priemernú zdravotnú starostlivosť, to znamená, že ju treba skrátiť. Je, je tam, samozrejme, ministerstvo pripravilo následnú zdravotnú starostlivosť, ale ja chcem povedať jeden príklad, ktorý sme zažili v Českej republike. Po kardiologických operáciách, po kardiochirurgických operáciách, napríklad aj keď vymenia chlopňu alebo urobia bypass, na štvrtý, najneskôr piaty deň, pokiaľ pacient nemá nejakú komplikáciu, odchádza do kúpeľov. Ani nie na chronické lôžko v nemocnici, ale do kúpeľov. Tie kúpele si tak vybavili, sa vybavili personálne, že si získali lekára z týchto, z tak..., napríklad z takejto kliniky kardiochirurgickej, dajú ho ešte na dvadsaťštyri hodín na JISK-u, tam si ho kvalitný lekár odsleduje, a keď vidí, že tento pacient nemá žiadne komplikácie, tak ide na normálnu, bežnú izbu v kúpeľnej liečebni a ďalších tridsať dní je potom rehabilitovaný. Tento pacient odchádza po tridsiatich dňoch už zrehabilitovaný, nemusí čakať na žiadnu ďalšiu kúpeľnú liečbu po troch, šiestich alebo koľkých mesiacoch, ale odchádza zrehabilitovaný a v podstate ten jeho stav je vyriešený. Tam dokonca nemajú problém ošetriť chirurgickú ranu.
Takisto sa to napríklad deje pri operáciách TEP-iek, teda napríklad bedrového alebo kolenného kĺbu. Od piateho dňa dostáva komplexnú rehabilitačnú liečbu. Nemusí čakať ako u nás pacient, kým mu ten kĺb a hlavne teda tie, tie mäkké tkanivá, svaly, šľachy a tak ďalej stuhnú, ale jeho rozcvičujú hneď v niekoľkých fázach denne a on po tridsiatich dňoch odchádza tak zrehabilitovaný, ako to je len možné.
A títo ľudia, ktorí napríklad majú, majú termín operácie na výmenu tohto bedrového kĺbu, tak tam už dokonca je taký problém, že oni by dokázali ešte aj viacej, viacej odoperovať a už rok dopredu títo pacienti si, si zabezpečujú rehabilitáciu, takže podľa, lebo tá nie je až tak dostupná, tak radšej si potom podľa toho, kedy asi vie si objednať tú rehabilitáciu, dojedná aj tú operáciu. Lebo už vie toľko, že keď to chce dobre zrehabilitovať, radšej trošku neskôr sa dá zoperovať, ale chce hneď byť rehabilitovaný.
O tomto je tá efektivita a týmto by sme my mohli začať dobiehať toto, čo máme na Slovensku zabehnuté.
Okrem toho tým, že znížime počet akútnych lôžok, tak získame určité počty personálu, či to budú lekári, či zdravotné sestry. Pretože na tých chronických lôžkach nebude potrebné toľko lekárov ani zdravotných sestier, a tým pádom ten dnešný nedostatok relatívne budeme môcť, aj keď dočasne, nahradiť.
To, čo sa hovorí, že či tí lekári budú ochotní cestovať za prácou, keď bude ochotný cestovať za prácou a bude špecialista a bude sa, bude sa chcieť ďalej realizovať vo svojej práci, určite pocestuje, možno sa aj presťahuje. A keď nebude chcieť, tak môže prejsť do ambulantnej sféry, v ktorej sú tiež problémy. Takže určitým spôsobom a dočasne toto bude riešiť aj nedostatok - riešiť? - aspoň trošku zlepší nedostatok personálu.
To, čo bolo tu povedané, že keď napríklad vzniknú tie, tie oddelenia jednodňovej chirurgie napríklad, že tí operatéri tam prídu. No ono sa to deje už dneska, skutočne. Tieto niektoré pracoviská si zazmluvnia na niektorý deň nejakých operatérov a začína to fungovať už dnes. Myslím, že tá, tá mobilita za prácou dneska funguje. Dokonca to niekedy funguje tak, že lekár vo väčšej nemocnici, keďže je po nočnej službe a ráno musí odísť domov, tak niekedy si práve na ten deň, keď má po službe, zazmluvní u takéhoto súkromného poskytovateľa a chodí tam operovať. To proste niekedy takto aj sa rieši nedostatok personálu.
Nebudem sa už teraz venovať stratifikácii a rozoberať ju, len týchto pár poznámok som chcel povedať.
Čo chcem ale povedať, je, že stratifikácia má veľkú podporu u odborníkov, u analytikov, ekonómov a dokonca aj na zdravotníckom výbore sme sa možno na 90 % alebo minimálne 85 % vedeli zhodnúť, že je dobrá, že je potrebná a že dá sa povedať, že aj dobre urobená.
A teraz nastáva ten problém. Ja si uvedomujem, aj všetci si uvedomujeme, že ten čas pred voľbami je nešťastný a ktovie, či prejde, skôr to tak vyzerá, že neprejde, Ale, a tu by som chcel poprosiť politikov, všetkých politikov, od predsedov strán až po predsedu parlamentu a aj predsedov strán a aj ostatných politikov, ak máte výhrady, tak ich povedzte, nech sa o nich rozprávame a nech ich buď vyvrátime, alebo ak je to skutočné, tak to vylepšíme. Ale, prosím, nestrašme ľudí, pretože pokiaľ sa spraví anketa a opýtame sa ľudí, že či sa dajú radšej operovať v najbližšej nemocnici, kde to pomaly nerobia alebo robia veľmi zriedkavo, alebo radšej pôjde niekde ďalej, do vzdialenejšej nemocnice, ale dostane dobrú nemocnicu, tak všetci vám povedia, že áno. Ľudia, ktorí sa starajú o svoje zdravie, tak si to dopredu zisťujú.
Ak niekto dostane infarkt srdcového svalu alebo cievnu mozgovú príhodu, tak už dnes vďaka ministerstvu ho vezú tam, kde mu vedia pomôcť. A tých stredísk nie je veľa. Dneska sa vie, že s cievnou mozgovou príhodou by mal byť pacient v takomto centre ideálne do troch hodín, samozrejme, čím skôr príde, tým následky budú menšie.
Ak vieme týchto pacientov s tými najvážnejšími situáciami viezť do takýchto centier, tak potom pacient so zápalom žlčníka alebo so zápalom červovitého prívesku, teda s apendixom, ozaj môžme zaviesť, pretože tam ani dve, ani štyri hodiny nerozhodujú o živote, pokiaľ to nie je, samozrejme, zastaralé.
A preto chcem poprosiť politikov, aby nestrašili ľudí, pretože pokiaľ zasejeme do hláv ľudí, že je to zatváranie nemocníc, tak už im potom ťažko vysvetlíme niekedy, o dva, o tri, o štyri, o päť mesiacov, že je to v ich prospech. Tak aspoň, prosím, toto nerobme. Pretože ak to aj teraz neprejde, tak je dôležité, že sa o tom začína debatovať, ale nech sa o tom debatuje k veci a kvalitne s tým, že chceme niečo riešiť, ale nestrašme ľudí, lebo ak ľudí veľmi vystrašíme, tak ich poškodíme.
Ďakujem.
