Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani podpredsedkyňa. Na predchádzajúcej schôdzi v prvom čítaní k tomuto zákonu som už vystúpil a v podstate som ho aj hodnotil. V krátkosti len zopakujem, že v tomto zákone je riešených viacero problémov, ktoré teda bolo treba riešiť.
Ja veľmi oceňujem zavedenie urgentov prvého a druhého typu, ako aj stanovenie podmienok na triedenie pacientov pre traumacentrá, takzvanú triage pre identifikáciu pacientov s pravdepodobnosťou zlyhania vitálnych funkcií. Teda pôjde o tých pacientov, ktorí budú primárne smerovaní do traumacentier, nebude sa strácať čas, nebudú ohrozovaní na životoch a na zdraví, a je to veľmi dôležitý a skutočný krok k zníženiu odvrátiteľnej úmrtnosti. Len tak na okraj poviem, že teda v západnej Európe to beží už dosť dlho, viacero rokov, a dokonca aj v Čechách to už beží skoro desať rokov.
Oceňujem aj zmenu v systéme ohliadok mŕtvych tiel a stanovenie, kto a za akých podmienok bude tieto obhliadky vykonávať. A hlavne to, že je to stanovené, alebo, respektíve, že to stanoví určité oddelenie obhliadok mŕtvych od poskytovania zdravotnej starostlivosti živým.
Ale teraz by som sa chcel venovať hlavne tomu, čo sa zmenilo od toho, čo sme tu boli v tomto zákone k týmto problémom v prvom čítaní, a teda k doplnkovým ordinačným hodinám. Zavedenie doplnkových ordinačných hodín znamená, že vláda otvorene priznáva, že v ambulantnom sektore je málo zdrojov. Teda, že je tam málo peňazí. Musím tu samozrejme pripomenúť aj to, že tak isto aj v nemocničnom systéme je málo peňazí, hoci sa stále u nás, niektorí ľudia deklarujú, že v zdravotníctve je peňazí dosť, no nie je to dosť, určite tam nie je dosť.
Európska komisia robila hodnotenie, pred asi dvomi týždňami, zdravotníctva v Európskej únii a konštatovala, že v Slovenskej republike sa vynakladá na zdravotníctvo menej ako vo väčšine krajín Európskej únie alebo Únii, a dá sa to, dá sa to vyjadriť, či už percentom HDP, alebo aj nominálne v hodnotení na eurá. V roku 2015 v Slovenskej republike išlo 6,9 % HDP na zdravotnú starostlivosť. Nominálne to bolo 1538 euro na jedného obyvateľa. To konštatovala Európska únia. Priemer Európskej únie je 9,9 %, ale nominálne ten rozdiel je ďaleko výraznejší, je takmer dvojnásobný, nominálne je to takmer 2800 euro na jedného obyvateľa, priemer Európskej únie.
Bolo tam tak isto konštatované, že v Slovenskej republike je potrebný lepší prístup k primárnej starostlivosti, aby pre chorého pacienta nebola prvou zástavkou pohotovosť. Tu treba ešte samozrejme pripomenúť aj to, že návštevnosť u lekára u nás je dvojnásobná proti vyspelým krajinám, a že všeobecní praktickí lekári neplnia svoju úlohu tak, ako by mali a v porovnaní so Západom 80 % tých, ktorí k nim prídu, posielajú na odborné vyšetrenia k špecialistom a len 20 % sú schopní vyriešiť alebo ochotní vyriešiť. V krajinách, kde funguje kvalitné zdravotníctvo, tak je ten pomer úplne obrátený. Preto špecialisti v ambulantnom sektore majú stanovené určité limity, na ktoré ich zazmluvní zdravotná poisťovňa, a väčšina špecialistov tieto svoje limity naplní za desať, dvanásť možno pätnásť dní. Ostatné dni v mesiaci samozrejme potom už buď robia nadlimity, ktoré im zaplatia len čiastočne alebo vôbec. Preto je tendencia už tie zvyšné dni alebo aspoň teda niektoré dni v mesiaci nepracovať alebo pracovať veľmi obmedzene.
Takže zavedenie tohto, týchto doplnkových ordinačných hodín čiastočne bude tento problém riešiť. Má kapacitu, samozrejme bude otázkou tých ďalších mesiacov, ako sa to bude napĺňať a ako na to budú ochotní pristúpiť lekári a nakoniec aj pacienti. Ale tá kapacita je, v podstate až 30 % by sa v tomto systéme mohli zvýšiť ambulantné hodiny u špecialistov a tak isto teda 30 % pacientov by mohlo kapacitne byť viacej u týchto špecialistov vyriešených.
Ja som povedal, že toto čiastočne rieši tento problém, nedostatok vyšetrení u špecialistov. Systémovým riešením by bolo to, keby sme konečne určili, čo spadá do základného zdravotného poistenia, čo všetko teda, na čo všetko má pacient alebo občan nárok v rámci tohto zdravotného poistenia a na čo už z tohto poistenia nárok nemá, pretože všetko sa z tohto nedá zrealizovať a zaplatiť. Aj v programovom vyhlásení vlády je napísané, že treba zaviesť viaczdrojové financovanie zdravotníctva. Toto je jeden z krokov alebo taký podľa mňa veľmi dôležitý krok v tomto naplnení. A pokiaľ toto bude prvý krok k tomu, aby sme zaviedli to systémové riešenie, teda aby sme určili, čo patrí do toho základného zdravotného poistenia pre každého a čo už nie, a aby sme v podstate poisťovniam dali možnosť alebo aj povinnosť to, čo práve poisťovne majú plniť, to znamená, že by mali ponúkať poisťovacie balíčky v rôznych rozsahoch a občania teda by si teda z toho mohli vybrať, tak potom je to dobrý krok. Samozrejme, bude to ešte závisieť aj od toho, či, ako to bude kontrolované, aby to nebolo zneužívané napríklad aj lekármi a aby ľudia, ktorí budú mať, alebo ktorí sú ekonomicky menej zdatní, aby nemuseli za, teda respektíve neboli nútení niektorými lekármi si takéto doplnkové hodiny priplácať, hoci ekonomicky by to mohol byť pre nich veľký problém.
A preto ešte na záver chcem povedať, že teraz, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet na rok 2018, apelujem na vás, aby sme nepripustili, že za poistencov štátu bude štát platiť len 3,71 percenta. Pretože v tom zdravotníctve za takých okolností nebude podľa mňa dostatok zdrojov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. V podstate na všetkých troch, ja som nereagoval alebo nevystupoval preto, že to bolo nepríjemné, ale preto, že to bolo nepravdivé. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Minister vnútra Kaliňák tu dnes čelí pokusu o odvolanie a ten pokus o odvolanie je preto, že on ako osoba vo svojej funkcii zlyháva.
Aj minister Kaliňák, aj premiér Fico vo svojich vystúpeniach sa zastávali ministra Kaliňáka a obviňovali mnoho ľudí a nakoniec to častokrát vyzeralo tak, že tu vôbec nejde o odvolávanie ministra Kaliňáka, ale o osočovanie iných ľudí.
Ja som pôvodne ani neplánoval, že vystúpim v rozprave, ale nakoľko sa ma pán premiér dotkol a rozprával aj o mne medzi inými ľuďmi, tak nedá mi a musím vystúpiť, musím k tomu niečo povedať. K tomu asi toľko, že ak všetci tí, ktorých premiér spomínal, sú v tom tak nevinne ako ja alebo ako to, čo pripisoval mne, tak potom to bolo absolútne neoprávnené. Dokonca minister vnútra Robert Kaliňák v jednej relácii v RTVS povedal, že Suchánek sa choval korupčne. Minister vnútra, ktorý má právnické vzdelanie, povedal o mne, že som sa choval korupčne. Takéto konštatovanie môže vysloviť len prokurátor a v podstate konečne takéto konštatovanie môže povedať len súd. Toto povedal minister vnútra.
K tomu ešte by som povedal, že premiér Fico opakovane povedal, že Suchánek chcel kúpiť najdrahšie, najdrahší CT prístroj v Piešťanoch. Tak len na také porovnanie. Verejné obstarávanie, ktoré bolo robené v roku 2012, vysúťažilo 128-špirálový CT prístroj na 1 015 000 eur s DPH, za nejakých 843-tisíc bez DPH. O dva roky neskôr po tom, čo už tam vládli nominanti SMER-u, aj ako na poste štatutára, aj v správnej rade, taký istý prístroj kúpili za 1 595 000. Takmer o 600-tisíc drahšie. Ale podľa premiéra pri porovnaní sumy 1 600 000 a 1 000 000 Suchánek chcel kúpiť najdrahšie. Tomu ozaj nerozumiem a to vie asi vysvetliť len pán premiér alebo možno len on to takto vie pochopiť.
Ja som nikdy nepresadzoval, aby sa kúpilo nejaké, nejaký drahšie CT prístroj. Ja som nebol ani štatutár, ani som nezadával parametre, ani som nerozhodoval. Bol som jeden z piatich členov správnej rady a jeden zo štyroch členov komisie na otváranie obálok. To, že sa v tom zadávaní tých technických parametrov stala chyba, priznávam, aj som to vždycky priznal. Keď sme tie parametre v podstate preberali, tak sme nepočítali s tým, čo sa nakoniec potom stalo a nebolo to tak myslené, žiaľ, nakoniec to tak vypálilo.
K tomu by som ale povedal niečo iné. Osem rokov bol SMER vo vláde, osem rokov nominoval ministrov zdravotníctva. Ani jeden z týchto ministrov zdravotníctva nespravil nič pre to, aby sa mohlo nejako centrálne obstarávať alebo aspoň aby sa nejako centrálne zadávali parametre, pretože malé nemocnice majú jedného, dvoch rádiológov, ktorí tieto všecky veci nemusia, nemusia obsiahnuť, nemusia pochopiť, nemajú špecialistov na verejné obstarávanie, ktorí by boli skutočne v tomto celom procese doma, a vieme, ako to na Slovensku celé vždycky prebiehalo. Bolo verejné obstarávanie, boli podávané námietky, boli potom z toho súdy, ťahalo sa to roky a nakoniec nikto nič nekúpil.
Ale k tomu, prečo mňa premiér obviňuje, že som chcel kúpiť najdrahšie CT, ja som skutočne vtedy žiadal, aby sme kúpili to CT, vysúťažené, napriek tomu, že bolo drahšie ako druhé v poradí, druhé v poradí bolo o 90-tisíc lacnejšie, tretie v poradí bolo o 200-tisíc lacnejšie, práve preto, že ten parameter bol zlý.
Ale my sme v tej dobe mali CT prístroj pokazený a to ten prístroj bol pokazený 6 mesiacov. My sme 6 mesiacov ohrozovali ľudí a pacientov na živote a na zdraví. My sme mali havarijnú situáciu. V havarijnej situácii nemusí ani prebehnúť verejné obstarávanie. Môže sa spraviť len prieskum trhu a dať priame zadanie. Keďže my sme mali za sebou jedno verejné obstarávanie, ktoré dokonca ministerstvo zdravotníctva odsúhlasilo, tak ja som presadzoval alebo som dal návrh, aby sa kúpilo to vysúťažené za tú cenu, pretože, a to teraz chcem zdôrazniť, keď sa presadilo, že sa bude opravovať starý CT prístroj, tak sa musela zakúpiť nová lampa. Trvalo to 4 mesiace, kým ju zohnali, a tá lampa stála 130-tisíc eur. Za tých 6 mesiacov sme na výkonoch stratili 90-tisíc eur. To znamená, že ten rozdiel v tej cene medzi prvým a lacnejším, keby sme hneď brali to najlacnejšie, bol 200-tisíc, my sme tú škodu tak či tak mali za tých 200-tisíc. Ale po 6 mesiacoch po oprave sme mali zase starý prístroj, ktorý sa stále kazil, a dávali sme mesačne 5-tisíc eur za opravy, resp. sme mali paušálnu zmluvu so servisnou firmou, ktorá vôbec bola ochotná nám to za takúto veľkú sumu robiť a opravovať.
My sme nemohli na tomto prístroji vyšetrovať pacientov nad 100 kilo, čo je dneska úplne bežná váha, veľmi veľa ľudí, pomaly by som povedal, že polovica tých pacientov, ktorí mali byť vyšetrení, mala nad 100 kilo. My sme museli týchto pacientov voziť po okolitých nemocniciach. Dokonca sa nám stalo, taká vec, že keď sme vybavili termín na CT prístroj v Trnave a prišla RLP-čka pre takéhoto pacienta, tak keď ho niesli, tak sa zlomili železné nosítka. Bolo treba zavolať ďalšiu sanitku, celé to trvalo, to oneskorenie, dve hodiny.
Toto je obraz nášho zdravotníctva, s ktorým SMER a jeho nominanti nedokázali za osem rokov nič urobiť, a pritom to bolo dosť jednoduché.
Minister Drucker, keď nastúpil, tak ako prvú vec, samozrejme, aj preto, že to bolo, medializovaná vôbec táto kauza a vôbec tieto CT prístroje, tak spravil centrálne verejné obstarávanie. Všetci vieme, ako sa tie ceny znížili, ale to malo byť urobené dávno, dávno predtým. Takáto situácia nikdy nemala nastať. Keby sa bol SMER choval tak voči zdravotníctvu, ako sa mal, tak Suchánek tu nikdy dneska v tomto parlamente nemusel byť.
A teraz ešte k tomu, čo tu po mne vykrikujete, že som musel vrátiť Bielu vranu. Za prvé, keď som kandidoval, tak som kandidatúru prijal preto, aby sa konečne v tom zdravotníctve niečo zmenilo. Ja som nekandidoval ako Biela vrana, na kandidátke aj na všeckých prospektoch som mal napísané, že kandidujem ako lekár, ktorý odhalil kauzu piešťanského CT.
Premiér ma obvinil, že som presadzoval najdrahšie, čo som už vyvrátil. A dokonca technicky nevyhovujúce CT, to sa tiež potvrdilo, že boli rovnaké, 128-špirálové.
A k tomu, pretože mi beží čas a kráti sa, poviem už len toľko. Bielu vranu mi nezobrali, ja som ju vrátil. Vrátil som preto, že niekto vyslovil pochybnosti, či som sa choval celkom transparentne. A keď povedali, že možno mi to ocenenie nepatrí, ja som ho vrátil. A keď tam bolo podozrenie, tak som to vrátil.
A ja si myslím, že keď bolo podozrenie na ministra Kaliňáka, že sa nechová tak, ako by sa mal, tak mal vrátiť a odstúpiť z tohto postu.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán Erik Tomáš, ja len k tomu, čo ste povedali, že celý klub OĽANO hlasoval za zvýšenie platov. No, celý klub OĽANO nebol ani jednotný, ale hlasovalo sa o skrátenom legislatívnom konaní. (Reakcie z pléna.) A dvaja členovia tohto klubu, ja a pán Budaj, my sme boli proti. A boli sme proti preto, že už asi rok ja osobne vždycky, keď je návrh na skrátenie legislatívneho konania, hlasujem proti, pretože vôbec nevidím dôvod, prečo by sme mali porušovať zákon. A myslím si, že už kľudne by do rokovacieho poriadku mohol prísť návrh na zmenu, že keď prichádza vládny návrh zákona, že mali by byť len dve čítania, pretože tretie je úplne zbytočné a zdržuje. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda Hrnčiar, ja som hlasoval tiež proti zmrazovaniu platov. (Reakcia z pléna.) Pardon, proti zrýchlenému konaniu v tomto bode. A z veľmi jednoduchého dôvodu. Už veľmi dlho, vždy, keď vláda predkladá zákony a ide o skrátené legislatívne konanie, tak vždy hlasujem proti. A dokonca už som to tu aj povedal, že mali by sme prísť s návrhom, že pokiaľ vláda predkladá návrh, tak vôbec nie je treba tri čítania, pretože všetko, všetko ide v dvoch čítaniach a vláda v podstate znásilňuje tento parlament, aby porušoval vlastné zákony. Ďakujem.

Ja tiež sa chcem venovať otázke toho zdravotníckeho výboru. Bolo to tam vypäté, všetci vieme, že tento zákon je komplikovaný, je dôležitý, je veľmi rozsiahly a jednoznačne to bolo vidno aj z toho záujmu tých médií a aj tých ďalších organizácií, ktoré sa toho chceli zúčastniť. Ten zdravotný výbor bol, mal začať o pol desiatej, začal nakoniec s trištvrte-hodinovým oneskorením, my sme sa pripravili z predchádzajúceho týždňa na tie pozmeňováky a zrazu sme dostali ešte viacej pozmeňovákov, ako týždeň predtým. To bolo skutočne veľa strán, či to boli už len jednoduché zmeny alebo komplikované, to sa nedá posúdiť, pretože keď dostane niekto toľko strán a neprelúska to a nepozrie si, či sa to mení alebo nemení, tak sa to nedá. A v podstate sa zopakovala situácia spred týždňa, znova to isté. Takže ja nehovorím, že bolo to najšťastnejšie riešenie, ktoré sme my zvolili, ale myslím si, že trošku by ste kritiky alebo hodne kritiky by ste si mali zobrať aj na seba a potom áno, potom si myslím, že sa to môže zase vrátiť do takých tých konštruktívnych kľudných debát a vecných. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. K vystúpeniu poslanca Beblavého. K tým odvodovým odpočítateľným položkám, s tým absolútne súhlasím. To je nesociálne, je to nesociálne opatrenie. A k tomu, že dneska máme lekárov, ktorí sú zazmluvnení poisťovňou, všetky ich vyšetrenia, všetky ich doporučenia na sfalzy a iné vyšetrenia, ako aj lieky hradí poisťovňa. Niečo je to s doplatkom, niečo, niečo je plne hradené a okrem toho máme teda aj taký systém, že máme nejakých lekárov, ktorí vôbec nie sú zazmluvnení poisťovňami a tam si potom pacient platí aj vyšetrenie, aj všetky doplnkové vyšetrenia a potom teda ešte aj lieky. No dneska teda zavádzame taký ten tretí systém, kde si pacient zaplatí za vyšetrenie, aj za tie doplnkové a za tie doplnkové vyšetrenia a za lieky už teda platiť nebude. Čiže máme tu taký do tretice systém zavádzaný. Je to ale podľa mňa neštandardné.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi krátky. Nechcem sa venovať veciam, ktoré boli v minulosti, bolo všetko povedané a nechcem to zdržovať. Ja poviem, že oddlžovanie áno, musí prebehnúť, pretože to tie nemocnice úžasne zaťažuje a nebudú sa môcť ďalej rozvíjať. Bez toho sa naše zdravotníctvo ďalej nepohne.
Ale chcel by som sa venovať jednému takému problému ohľadom toho ozdravného plánu. Nemocnica si bude musieť postaviť ozdravný plán a dozorná rada bude kontrolovať, či tento ozdravný plán funguje. Pokiaľ nefunguje, tak v podstate dozorná rada alebo predseda dozornej rady bude mať povinnosť odvolať vedenie, alebo právo teda odvolať vedenie nemocnice. Dneska v podstate hlavne tie väčšie nemocnice majú už ako kolektívne vedenie, čiže majú generálneho riaditeľa, ekonomického, lekárskeho a prípadne ošetrovateľského. Že či budú odvolaní všetci alebo len ekonomický alebo len generálny, to je teda taká moja otázka na pána ministra.
A chcel by som naškrtnúť takú jednu ideu, výberové konania na manažment týchto nemocníc. Veľmi ma mrzí, že aj v dnešnej dobe, keď hovoríme o tom, že sa to robí transparentne. Zistil som, že už dokonca aj na stránke ministerstva tieto výberové konania sa zobrazujú, aj vypísané, aj tie, ktoré teda v nedávnej dobe prebehli. A chcel by som takú myšlienku tu nastoliť, že keďže som pozeral tie výberové konania, ktoré prebehli za tých niekoľko posledných mesiacov, väčšinou sa tam hlási jeden uchádzač, už dvaja sú v menšine. Teda ako len malá časť tých výberových konaní prebieha tak, že sa tam prihlásia dvaja. Čiže ten, tie výberové možnosti nie sú veliké, konkurencia tam nie je veliká. Či by nebolo dobré obrátiť sa aj na okolité štáty, do Čiech, možno do Rakúska, kde tie nemocnice celkom úspešne alebo teda aspoň podľa toho, ako vidím, ako vyzerajú, tak asi sú celkom slušne vedené, aj keď, samozrejme, bolo to v iných podmienkach, aké boli na Slovensku. Že či by nebolo dobré tie výberové konania vypisovať nielen u nás, prípadne, ja neviem, v jednom denníku a na stránke alebo kde, ale dať to, také širšie pole tomu. Proste aby to bolo verejne známe a možno aj do tých okolitých štátov. Možno by tá konkurencia bola ďaleko väčšia pri tom výberovom konaní a pravdepodobne, alebo bola by určite väčšia možnosť, aby sa sem dostali ľudia, ktorí už majú nejaké skúsenosti a za sebou aj dobré výsledky. Tak toto je odo mňa taký podnet, že či by toto nebolo vhodné a či nad tým ministerstvo neuvažuje.
A už potom teda len na koniec taký apel, že zakrátko budeme rozhodovať o štátnom rozpočte a pokiaľ tam bude 3,71 % za poistencov štátu, tak asi ťažko to naše zdravotníctvo sa bude vyhrabávať z týchto problémov.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým za reakcie.
Zuzke Šebovej by som chcel povedať, že k tej doprave som sa chcel aj ja zmieniť, zabudol som, nejak som to preskočil, že som sa chcel spýtať, ako tá doprava bude riešená, lebo ten Úrad pre dohľad na zdravotnú starostlivosť má jednu z úloh aj zabezpečiť tú dopravu.
A k pánovi Blanárovi toľko, že vidno, že, samozrejme, že všetko sú to veľmi dobré kroky, aj keď, samozrejme, a veci, ktoré sa budú zavádzať ešte, samozrejme, prinesú aj nejaké nové, ďalšie problémy, ktoré bude riešiť, a preto som to aj nastavil, že v podstate na budúcej schôdzi sa budeme baviť aj o štátnom rozpočte a bude treba, aby ten štátny rozpočet s týmto všetkým počítal dostatočne.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní, ja len krátko by som chcel vystúpiť k dvom bodom tohto zákona, ktorý sa teraz prerokováva. K tomu prvému chcem a vysoko oceňujem zriadenie urgentov 1. a 2. typu. Oceňujem to, že bude definované, čo tieto urgenty majú obsahovať a aké úlohy budú plniť.
Keď sa pozrieme na rýchlu zdravotnú službu, ktorá dnes funguje a funguje teda už dlhodobo takmer bez zmeny, bez zmeny pravidiel, tak vyzerá to asi tak, že príde či už k úrazu, alebo k nejakému pacientovi, ktorý má nejaké, nejaký vážny zdravotný stav, a dovezie ho do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia. Sú, samozrejme, aj výnimky, keď či už lekár, alebo aj ten, tá RZP-čka bez lekára posúdi ten stav, prípadne privolá lekára, konzultuje lekára, tak niekedy je priamo zaangažovaná do toho letecká záchranná služba a tá potom, samozrejme, vozí tieto stavy do tých nemocníc, kde sú heliporty a kde tieto nemocnice sú teda aj lepšie vybavené. Ale doteraz stále zlyháva manažment pacienta s diagnózami, ako je náhla cievna mozgová príhoda, akútny koronárny syndróm, zlyhávanie obehu a dýchania, pacient s poruchou vedomia alebo aj pacienti, ako som už spomínal, napríklad pri haváriách, teda s traumami – či už vážnymi monotraumami, polytraumami, alebo vážnymi združenými poraneniami.
Preto veľmi oceňujem, že dnes alebo teda keď príde tento zákon do platnosti a, samozrejme, s nejakou tou dobou, ktorá potrvá, aby sa tie urgentné príjmy vybudovali, budú podľa závažnosti stavu pacienti už smerovaní tam, kde im budú schopní poskytnúť aj diagnostickú; alebo aj diagnózu, aj liečbu, ktorá ich stav zohľadňuje a proste budú im vedieť poskytnúť pomoc takú, akú adekvátne potrebujú. Pretože dneska sa veľmi často stáva, že keď pacienta v takomto vážnom stave dovezú do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia, resp. do najbližšej nemocnice, tak potom sa príde, že niekedy aj diagnostický je problém a potom aj terapeutický je problém. Potom musí nastúpiť sekundárny prevoz zo zdravotníckeho zariadenia do zdravotníckeho zariadenia a, samozrejme, celé sa to predlžuje. A práve v tomto vidím, v tomto prínose stanovenia týchto urgentov 1., 2. typu a potom aj, samozrejme, nariadení, ktoré budú musieť spĺňať na základe triáže tá rýchla zdravotná služba, že títo pacienti budú smerovaní tam, kde majú, bude im poskytnutá adekvátna pomoc a to bude skutočný krok k znižovaniu odvrátiteľnej úmrtnosti u našich občanov.
Tu mám trošku jednu otázku na pána ministra: Budeme mať zriadených tých šesť traumacentier pre dospelých, štyri pre deti a na počet obyvateľov päť miliónov vychádza, že by to malo byť dosť. Je trošku problém s tou geografiou, pretože keď máme, budeme mať dve centrá na západnom Slovensku, v Bratislave a v Nitre, a potom bude jedno v Martine, v Banskej Bystrici a potom v Poprade a v Košiciach. Keďže nemáme ešte vybudované diaľnice a niekde medzi Trenčínom a Považskou Bystricou dôjde alebo niekde za Považskou Bystricou alebo proste, lebo v oblasti niekde medzi; pred Žilinou. Bude tam síce diaľnica, najbližšie to bude do Martina, ale vieme, aká je doprava do Martina, aký to robí niekedy problém, do Bratislavy aj do Nitry to bude dosť ďaleko, určite, keď sa bude dať do toho zaangažovať letecká záchranná služba, tak ten časový faktor nebude až taký významný, ale to tiež nie vždycky sa bude dať. Bude tam noc, budú tam zlé poveternostné podmienky, tak s týmto možno bude problém. Ja viem, že na začiatok, ako hovorím, je to veľmi dobrý krok, možno by bolo ešte treba počítať s nejakým centrom do budúcnosti, aby tých centier bolo s tou geografickou dostupnosťou viacej.
Tu by som sa ešte pozastavil. To, čo sa teraz u nás zavádza, tak zaostávame za vyspelým svetom alebo za vyspelou Európou, no, desať až pätnásť rokov. Oceňujem, že sa to teda konečne u nás zavádza, ale v Čechách vyšla učebnica traumatológie alebo teda kniha, ktorá pojednáva o traumatológii, už v roku 2001 a táto triáž je tam už presne spomínaná a Češi už podľa tohoto idú mnoho rokov. Takže neskoro, s veľkým oneskorením, ale konečne sa v tomto pohli ľady a začne sa niečo robiť.
K tej druhej otázke, ktorú by som mal ohľadom tých, prehliadky, ohľadom prehliadok mŕtvych. Vieme, že s tým, samozrejme, treba niečo robiť, pretože, tak ako to pán minister povedal, ten istý lekár, ktorý slúžil na pohotovosti, chodil obhliadať aj mŕtvych. Určite chorý má prednosť pred mŕtvym a vieme, že v niektorých regiónoch, konkrétne napríklad v trenčianskom regióne boli problémy, lekári, ktorí tam slúžili v pohotovostiach, odmietali chodiť robiť prehliadky mŕtvych. Ten systém teda doteraz nie je celkom funkčný a nespĺňa tie požiadavky. V tomto v podstate, keď si tak zoberieme a spätne sa pozrieme na to, tak už minister Zajac mal kedysi takú ideu, že zriadi určitých koronerov. No nič sa v tomto potom nespravilo. Dnešná doba alebo teda dnešný problém je aj v tom, že ohodnotenie tých lekárov, ktorí chodia robiť tieto prehliadky mŕtvych, je veľmi slabé, a teda nemajú žiadnu motiváciu toto robiť.
Ja by som sa chcel preto ešte pri tomto zastaviť, že zriadenie týchto lekárov, ktorí budú robiť prehliadky mŕtvych, bude mať na starosti Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ten to v podstate bude robiť tak, že budú zriadení organizátori, ktorí o to budú súťažiť a títo to potom budú robiť. Preto moja taká otázka je, že či to bude to a bude za to, samozrejme, zodpovedať VÚC, lebo pokiaľ by ten organizátor to nevedel zabezpečiť, tak zase nastupuje VÚC, že či títo prehliadajúci lekári budú zriadení pre každý okres alebo len pre, alebo to bude pre celé VÚC. A teda druhá otázka, že asi ako plánujete to odmeňovanie tých lekárov za tú prehliadku toho mŕtveho, lebo ako som povedal, ten, tá platba za tú prehliadku bola nemotivujúca, a preto to lekári nechceli robiť.
Ešte by som sa zastavil, vrátil by som sa ešte k tomu, k tej pohotovostnej ambulancii, ktorá bude slúžiť teda od 16. do tej 22. hodiny, kde lekár bude mať garantovanú platbu 12 hodín za; teda 12 euro za hodinu. Hovorí sa o tom, že pracuje; alebo pracuje sa na tom, že na Slovensku sa pracuje veľa v noci a cez sviatky. Lekári, ktorí pracujú v pohotovostných službách, a nie všetci sú platení ako nadčas, majú ďaleko menšie, ďaleko menšie ohodnotenie hodinovej mzdy v týchto nočných službách, že či tento veľký nepomer, ktorý teraz vznikne, že tí lekári v tej pohotovostnej službe budú platení hodinovo 12 euro proti lekárom, ktorí napríklad v niektorých tých nemocniciach, hlavne menších a v enočkách pracujú za nejakú cenu medzi tromi, štyrmi, piatimi eurami za hodinu, že toto je, samozrejme, ešte len v riešení, ale že aký je pohľad ministerstva na toto.
Ďakujem pekne.