Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené poslankyne a vážení poslanci, v rozprave chcem vystúpiť za prvé preto, že zdravotníctvo potrebuje dofinancovať. V podstate už minulý rok, keď sa schvaľoval rozpočet pre zdravotníctvo a v tom pôvodnom návrhu bolo, že štát by mal za svojich poistencov odvádzať 4 %, tak sme upozorňovali, že tie 4 % budú málo, že v predchádzajúcom roku priemerná platba za poistenca štátu...
Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené poslankyne a vážení poslanci, v rozprave chcem vystúpiť za prvé preto, že zdravotníctvo potrebuje dofinancovať. V podstate už minulý rok, keď sa schvaľoval rozpočet pre zdravotníctvo a v tom pôvodnom návrhu bolo, že štát by mal za svojich poistencov odvádzať 4 %, tak sme upozorňovali, že tie 4 % budú málo, že v predchádzajúcom roku priemerná platba za poistenca štátu bola 4,41 %. V tej dobe, keď sa schvaľoval tento rozpočet, tak už bolo jasné, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má problém, pretože nevytvorila technické rezervy tak, ako ich mala tvoriť, a ukazovalo sa, že s tým bude treba niečo robiť, že je to závažný problém. Vyriešilo sa to teda tak, že Všeobecná zdravotná išla do ozdravného plánu.
Čo sa však ale ešte udialo. Pán poslanec Blanár prišiel s návrhom, aby sa platba za poistenca štátu znížila zo 4 % na 3,78 %. Čiže ešte menej, ako bolo predpokladané. Je pravda, že v podstate o takúto sumu, o ktorú dostali poisťovne menej, čiže išlo asi o 70 mil. eur, dostalo ministerstvo zdravotníctva 70 mil. z rezervy ministra financií na kapitálové výdavky. Ten dôvod bol jasný. Všecky nemocnice a vôbec zdravotníctvo na Slovensku má obrovský skrytý dlh, budovy sú staré, v nedostatočnom technickom stave, vybavenie nemocníc je zastaralé, tak ako to konštatoval aj národný kontrolný úrad, takže jednoznačne bolo potrebné tieto kapitálové rezervy do týchto nemocníc nasmerovať.
V predvolebnom období, keď už bolo a sa v podstate všetci na tom zhodli, že zdravotníctvo je v kríze, že to bude premiérska téma a že bude to treba hodne financovať alebo dofinancovávať toto zdravotníctvo, tak premiér sľuboval na základe toho, že experti povedali, že asi 20 rokov by bolo treba dať ročne, počas 20 rokov ročne 100 mil. eur na tento skrytý dlh slovenského zdravotníctva. A premiér to sľuboval, že pokiaľ budú vo vláde, tak 100 mil. ročne dajú. Takže tento sľub plní čiastočne, že vláda, alebo teda minister financií dal, dal na kapitálové výdavky ministerstvu 70 mil. Nie 100, 70, dobre, ale aspoň niečo. Ale tá platba za poistenca štátu bola znížená na 3,78 %. Upozorňovali sme, že to bude málo, aj sa tak ukazuje.
My sme dávali návrh v lete, aby sa toto dofinancovanie zdravotníctva udialo, samozrejme, my by sme neboli mohli tento náš návrh robiť v skrátenom legislatívnom konaní, preto sme to dávali už v lete a tiež bol ten istý zámer, aby sa posledné dva mesiace v roku mohlo zdravotníctvo dofinancovať a aby do Všeobecnej zdravotnej poisťovne pritiekli ďalšie financie, ktoré tam potrebuje. Myslím si, že celé sa to deje preto, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, na začiatku roku hrozilo, že bude v platovej neschopnosti, a do Všeobecnej zdravotnej poisťovne išli nejaké preddavkové platby. Keby sa teraz toto zdravotníctvo nedofinancovalo, tak Všeobecná zdravotná poisťovňa by bola pravdepodobne zase v týchto istých problémoch na konci roku.
Takže myslíme si, a ja osobne takisto, že toto dofinancovanie je veľmi dôležité aj na základe toho, ako bolo v tom septembri pri tých výstupoch ekonomických, že bude treba do zdravotníctva aj do poisťovní doplniť 100 mil. eur.
K tomu mám teraz taký jeden problém. Všeobecná zdravotná poisťovňa hospodárila nevyrovnane, vytvorila jeden obrovský dlh, ukázalo sa, že má asi 112 mil. mínus. Súkromné zdravotné poisťovne ovšem hospodárili so ziskom. Dôvera mala zisk za predchádzajúci rok približne 12,7 mil. a Union 1,9 mil. Tu vidím ale jeden obrovský problém. Dôvera odviedla zisk svojim akcionárom vo výške 400 mil. a teraz v podstate 10 rokov bude splácať svojim, bude toto, čo odviedla, splácať úver v podstate asi 30 mil. ročne. My si myslíme, že z povinného zdravotného poistenia by sa zisk vytvárať nemal. Zisk by sa mal a mohol vytvárať len z nejakých prevádzkových peňazí a hlavne teda z nejakých poistných balíkov, ale nie z povinného zdravotného poistenia.
A teraz k tomu problému, ku ktorému dám potom neskôr aj pozmeňovací návrh. Týchto 100 mil., ktoré teraz natečú za posledné dva mesiace do zdravotnej starostlivosti alebo do zdravotných poisťovní, týchto 100 mil. bude rozdelené medzi všecky tri poisťovne. Keďže Všeobecná zdravotná má približne dve tretiny poistencov, tak asi dve tretiny tejto sumy pôjdu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, asi tretina pôjde do Dôvery a alikvotná časť aj do Unionky. Tieto poisťovne vytvárali v predchádzajúcich rokoch zisk, takže zdá sa, že tieto zdravotné poisťovne by toto dofinancovanie asi ani nepotrebovali. Aj keď je pravda, že Dôvera deklarovala na začiatku tohto roka, keď platovým automatom sa zdvihli platy lekárom a sestrám, že, dobre, dá vyššie platby pod podmienkou, že štát dofinancuje zdravotníctvo a že ak nedofinancuje, tak bude tieto zvýšené platby pýtať späť. Cez to všecko si ale myslím, že týchto 100 mil. by malo byť nasmerovaných hlavne do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A tá naša myšlienka je asi taká, že keď štát má povinnosť platiť za svojich poistencov štátu, to znamená, za deti, za dôchodcov, že by mal mať aj právo povedať, že za týchto ľudí platíme my a za týchto ľudí by sme mali povedať, aj kde to budeme platiť. Pretože akokoľvek Všeobecná zdravotná poisťovňa dáva najvyššie platby, či už je to na poistenca, či je to za zdravotnícky výkon a v podstate všetci lekári sú radšej, keď majú poistencov zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože tie podmienky pre nich sú ďaleko výhodnejšie. Tak preto tento náš návrh smeruje asi k tomu, že by sa uzákonila aspoň na prechodnú dobu, pretože vieme o tom a minister to aj deklaroval, že pracuje na takých podmienkach, aby sa nemohol z povinného zdravotného poistenia vytvárať neprimeraný zisk. Pokiaľ takéto opatrenie nebude platiť, tak by sme navrhovali, aby platil to, že štát za svojich poistencov bude platiť do štátnej zdravotnej poisťovne.
A má to, nie je tam ani rozpor s ústavou, pretože keď si v podstate spomeniete, tak za platnosti tej istej ústavy to bola kedysi len jedna zdravotná poisťovňa a medzitým sa ústava nemenila, takže v rozpore s ústavou, s ústavou to nebude. Nebude to ani v rozpore s názorom Európskej únie, ktorá teda tvrdí, že pri zdravotnej starostlivosti, ktorú štát má teda povinnosť zabezpečiť, nejde o hospodársku súťaž, čiže ani takéto problémy tam nevidíme. Ako som už teda povedal, toto opatrenie by bolo len dovtedy, kým ministerstvo zdravotníctva nepripraví tie opatrenia, ktoré by zakázali neprimeraný zisk zdravotným poisťovniam.
Okrem toho ešte ako som hovoril, že z povinného zdravotného alebo z tých povinných odvodov na zdravotné poistenie by sa nemal tvoriť zisk. Tie zdravotné poisťovne by mali vytvárať poistné balíky, samozrejme, je to naviazané na ďalšie veci, kde by bolo treba, aby štát povedal, čo je štandard a čo už potom z toho vyplýva, že bude nadštandard, a z týchto poistných balíkov kde by potom poisťovali aj nejaké nadštandardy a títo pacienti by si to priplácali, tak z toho, prosím, z toho môžu poisťovne tvoriť zisk.
Takže ak dovolíte, ja by som teraz prečítal ten náš pozmeňujúci návrh vládneho zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 626).
V čl. I sa na začiatku vkladajú body 1 až 4, ktoré znejú:
1. V § 7 ods. 1 sa na konci textu vypúšťa bodka a dopÍňajú slová „okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
2. V § 7 ods. 2 sa mení tento paragraf a znie: "Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Prvá veta a druhá veta neplatí, ak poistenec zmenil zdravotnú poisťovňu z dôvodu, že sa stal nezaopatreným rodinným príslušníkom na účely vykonávania osobitných predpisov3a) alebo preto, že vznikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7. V prípade zániku a vzniku verejného zdravotného poistenia podľa § 4 a 5 v priebehu tohto istého kalendárneho roka musí poistenec podať prihlášku v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený naposledy, okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7."
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
3. V § 7 ods. 8 sa na konci textu vypúšťa bodka a dopĺňajú slová „okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
4. V § 11 sa v odseku 8 na konci textu dopÍňa veta, ktorá znie: „Štát nie je platiteľom poistného za osobu podľa odseku 7, ak nebola podaná prihláška v zdravotnej poisťovni, v ktorej má štát majetkovú účasť na základnom imaní vo výške 100%."
Odôvodnenie: Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Štát v zmysle čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky je garantom práva na ochranu zdravia a zodpovedá za naplnenie ústavného práva občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V zmysle tohto ústavného mandátu má povinnosť usilovať sa o čo najefektívnejší systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. Svoju ústavnú povinnosť si okrem iného plní zriadením Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriadením minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ústava Slovenskej republiky umožňuje viaceré systémy zabezpečenia tejto ústavnej povinnosti. Ústavne konformným je aj systém jednej zdravotnej poisťovne, tak ako to bolo pred pripustením systému viacerých poisťovní v Slovenskej republike. Citované ustanovenie nezasahuje do práva poistenca na slobodný výber poisťovne. Poistenec má možnosť stať sa platiteľom poistného a vybrať si zdravotnú poisťovňu, ktorú preferuje. Ak sa štát rozhodol platiť za vymedzené skupiny osôb poistné ako výlučný platiteľ poistného, má bez akýchkoľvek pochýb právo určiť, v ktorej poisťovni uvedené osoby poistí. Štát je povinný správať sa racionálne a využívať svoje vlastné organizácie na správu majetku spočívajúceho vo finančných hodnotách. Zmena zákona je aktuálnejšia vzhľadom k navrhovanej úprave zvýšenia príspevku štátu na poistencov štátu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu sú na účely tohto zákona majetkom štátu veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu per analogiam je štát povinný aj ako platiteľ poistného uplatňovať pri správe majetku štátu zásady hospodárnosti, užívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho zneužitiu alebo zmenšeniu. V situácii, keď existuje štátna zdravotná poisťovňa, ktorá všetky obdržané finančné prostriedky používa na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, nie je racionálne odovzdávať finančné prostriedky štátu súkromným spoločnostiam, ktoré uvedené finančné prostriedky štátu využívajú aj na vyplácanie zisku.
Ďalším racionálnym dôvodom je kvalitné zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov štátu. Všeobecná zdravotná poisťovňa vynaložila v roku 2016 na liečbu jedného poistenca v priemere 925 eur, čo je oproti ostatným zdravotným poisťovniam o stovky eur viac. Ako jediná zdravotná poisťovňa zazmluvňuje optimálnu sieť na okresnej úrovni, vo svojom zmluvnom portfóliu má takmer 9-tisíc zdravotníckych zariadení, viac ako 29-tisíc lekárov či vyše 2-tisíc lekární. Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá ani najdrahšiu prevádzku. Náklady, ktoré nesúvisia so zdravotnou starostlivosťou, nepresiahli v minulom roku 35 eur na jedného poistenca, čo je o desiatky eur menej oproti ďalším dvom poisťovniam. Poisťovňa Dôvera, v prospech ktorej priamo intervenovali tretie strany - organizácie ako INEKO a HPI, napadla na Európskej komisii Slovenskú republiku pre prevod poistného práva v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pre kapitálové akcie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a tiež pre zavedenie systému vykonávania rizík "Risk equalisation scheme" (ďalej len "RES") v Slovenskej republike. Rozhodnutie Európskej komisie potvrdilo, že v prípade Slovenska ide pri zdravotnom systéme o regulovaný systém, ktorý nemá hospodársku povahu. Vyššie citované opatrenia Slovenskej republiky Európska komisia nepovažovala za rozporné s legislatívou Európskej únie. Podľa rozhodnutia z 15. 10. 2014 o opatreniach, ktoré poskytla Slovenská republika v prospech Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s., a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Komisia konštatovala, že existencia niekoľkých verejných a súkromných subjektov pôsobiacich v sektore povinného zdravotného poistenia sama osebe nepoukazuje na hospodársku povahu ich činností v systéme, kde - ako je vysvetlené v odôvodneniach 85 až 87 - prevládajú sociálne znaky a ciele systému, kde ústredným prvkom fungovania systému je zásada solidarity a kde je štátny dohľad nad týmto systémom prísny. Takýto výklad by prisúdil neprimeraný význam skôr organizačným opatreniam, ktoré si vybral členský štát pri riadení časti svojho systému sociálneho zabezpečenia, než podstate daného systému.
Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ani existencia priestoru pre hospodársku súťaž v systéme zdravotného poistenia, ani skutočne fungujúca hospodárska súťaž, aj keby jej existencia bola zámerom zákonodarcu a potvrdili by ju súdy, nemusí nutne poukazovať na hospodársku povahu dotknutej činnosti. Súdny dvor Európskej únie objasnil, že pre určenie toho, či povaha činností vykonávaných v rámci zákonného systému zdravotného poistenia, ktorý podobne ako slovenský systém poskytuje určitý priestor pre hospodársku súťaž, je hospodárska alebo nehospodárska, sú rozhodujúcimi prvkami: povaha a úroveň tejto hospodárskej súťaže, okolnosti, za ktorých sa táto hospodárska súťaž uskutočňuje, a prítomnosť a význam ďalších dôležitých faktorov. V tomto prípade nie je dovolený ten druh hospodárskej súťaže, ktorý je pre spotrebiteľov najzaujímavejší, teda cenová súťaž v oblasti výšky príspevkov, pretože poskytovatelia zdravotného poistenia v Slovenskej republike nemôžu meniť výšku príspevkov poistencov, ktorá je pevne stanovená zákonom. Priestor pre súťaž v oblasti kvality je okrem toho pomerne obmedzený, pretože v slovenskom systéme povinného zdravotného poistenia sa počíta s veľmi širokým spektrom zákonných plnení, ktoré sú rovnaké pre všetkých poistencov, v dôsledku čoho ostáva len malý priestor pre poskytovateľov poistenia, v ktorom môžu súťažiť o klientov na základe ponuky doplnkových bezplatných plnení. Poskytovatelia zdravotného poistenia si navzájom nekonkurujú, keďže nemajú nijakú možnosť ovplyvňovať tieto zákonné plnenia ani poskytovanie povinných zákonných plnení v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, čo je ich hlavnou funkciou.
Po tretie, Komisia sa domnieva, že nehospodárska povaha činnosti povinného zdravotného poistenia nie je ovplyvnená skutočnosťou, že zdravotné poisťovne si konkurujú v oblasti kvality a v oblasti efektívneho obstarávania nákupom kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti a súvisiacich služieb od poskytovateľov za konkurenčné ceny. Takto zdravotné poisťovne prostredníctvom činnosti, ktorú možno oddeliť od ich zmlúv s poistencami v rámci povinného zdravotného poistenia, obstarávajú vstupy potrebné na to, aby mohli plniť svoju úlohu v tomto systéme. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ak má systém povinného zdravotného poistenia z dôvodu svojich základných znakov nehospodársku povahu, obstarávanie vstupov potrebných pre fungovanie tohto systému má tiež nehospodársku povahu.
Po štvrté, skutočnosť, že podľa právnych predpisov v oblasti povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike sa poskytovateľom zdravotného poistenia umožňuje dosahovať zisky a rozdeľovať ich časť svojim akcionárom, nemení nehospodársku povahu ich činností, pretože ich vykonávajú v systéme, v ktorom je výrazná prítomnosť všetkých spomínaných znakov naznačujúcich nehospodársku povahu činností. Skutočnosť, že poskytovatelia zdravotného poistenia môžu dosahovať zisky a časť z nich rozdeľovať, nemôže sama osebe zvrátiť prevahu sociálnych znakov a cieľov systému, zmeniť jeho ústrednú úlohu, ktorou je zásada solidarity, ani sa dotknúť striktnej miery regulácie a dohľadu štátu, za ktorých funguje.
Komisia v súvislosti s touto štátnou reguláciou pripomína, že možnosť dosahovať, používať a rozdeľovať zisky je ohraničená a obmedzená zákonnými povinnosťami, ktoré poisťovniam v Slovenskej republike ukladá štát a ktorých účelom je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia so všetkými jeho prevládajúcimi sociálnymi a solidárnymi cieľmi. Sloboda dosahovať, používať a rozdeľovať zisky je teda v sektore povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike podstatne obmedzenejšia ako v bežných obchodných sektoroch a je podriadená dosiahnutiu sociálnych a solidárnych cieľov.
V nadväznosti na navrhované úpravy sa primerane upraví aj názov návrhu zákona a úvodná veta článku I. Doterajší text článku I sa primerane označí. Článok II sa mení a znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2017 s výnimkou článku I bod 1 a 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018."
Odôvodnenie: Navrhuje sa primeraná legisvakačná doba pre článok I bod 1 a 2.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis