Videokanál poslanca

Je pravda, že nikde v tých právnych predpisoch nie je napísané prečo, prečo je to tých 12 týždňov alebo že do 12 týždňov je možné vykonať to prerušenie tehotenstva. Neviem teraz konkrétne to znenie zákona, keď je možné stanoviť smrť, ale tá smrť je stanovená tak, ako ja hovorím, keď prestane cirkulácia mozgom. A preto som aj povedal a to bolo, na základe toho bol aj ten, ten termín alebo tá, to obdobie, dokedy sa to môže prerušiť, stanovené tou paralelou, že keď tu končí život, ak sme sa zhodli na tom a právne sme to takto definovali, že tu končí, tak paralela s tým je potom, že kde začína. To je na to odôvodnenie.
Ja teda nie som zástancom potratov, ale nie som ani zástancom prikazovania ženám alebo, alebo partnerom, že sa musia rozhodnúť takto alebo takto. Ja osobne som zástancom toho, že každý má žiť v tom, v čo verí, a tak sa správať. A pokiaľ si myslí, že teda nechce to aplikovať len u seba, ale chce to, chce to, chce to rozširovať, aby sa tak chovali aj druhí, tak by mal pracovať na tom, aby, ja neviem, pracoval na zlepšení podmienok, informovanosti a tak ďalej. Ale ja si myslím, že, že sloboda v živote je veľmi dôležitá a sloboda jednotlivca takisto.

Ďakujem za slovo. Ja som odpovedal na otázku, ktorá tu v rozprave bola položená, že prečo je to 84 dní alebo 12 týždňov. Ja som tu nechcel riešiť celý ten problém, pretože ten problém je, samozrejme, ďaleko širší. A nechcem ani hovoriť, čo je začiatok, čo je koniec. Ja som len povedal a chcel povedať to. Bola tu položená otázka, ja som tú otázku chcel vysvetliť z odborno-právneho hľadiska.
A ak by to bola pravda, pani poslankyňa Grausová, že je to plánovaná vražda, no potom treba dať na prokuratúru podanie, že každý, kto urobil interrupciu, spravil plánovanú vraždu. No právne vám to neprejde, lebo momentálne právny stav je takýto. A ja som chcel tento odborno-právny stav zdôvodniť, prečo to bolo dané právne, že tých 84 dní alebo 12 týždňov nebolo len tak nejako, že niekto si dal prst, roztočil ruletu a zastalo mu to na čísle 84 alebo 12. To je všetko, čo som chcel povedať. A pokiaľ budú nejaké iné odborno-právne dané veci, tak, samozrejme, potom sa to bude musieť posudzovať ináč. Ja som chcel len toľko povedať, že má to paralelu s tým, kedy právne je alebo medicínsky a právne je možné považovať život za ukončený, a že oni dali, že bola postavená paralela k tomu, kedy teda asi začína život a na základe toho boli spravené aj tieto právne normy. Takže nič viac som nechcel povedať.
A o tej plánovanej vražde, no, samozrejme, my sa tu o tom môžme baviť, ale ak by to tak bolo a boli by právne predpisy na to dané, tak, áno, môžete podať na prokuratúru a niekoho by alebo tých ostatných by za to súdili, ktorí to vykonávajú. Ale ten stav momentálne dneska je taký a ja som povedal prečo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som pôvodne neplánoval vystúpiť v rozprave, ale jeden z predkladateľov jedného z týchto zákonov alebo teda konkrétne pán poslanec Krajniak sa vo svojom vystúpení pýtal, že prečo je stanovený termín, dokedy je možno vykonať interrupciu, 12 týždňov. Konkrétne sa pýtal, prečo je to do 84. dňa a prečo nie do nejakého iného dňa.
No má to, má to racionálny základ a je to postavené na odborných základoch, a preto by som to rád ujasnil. Tento termín 12. týždňa nie je náhodný a to odôvodnenie má paralelu s inou životnou situáciou. Keď jedinec zomrie, tak je potrebné konštatovať smrť. Pokiaľ ten jedinec zomrie a niekto, kto je teda oprávnený konštatovať smrť, zistí, že nedýcha, že nemá akciu srdca, tak, samozrejme, tá smrť je, je veľmi jednoduché stanoviť smrť. Ovšem máme tu aj situácie, keď jedinec, napríklad po nejakom ťažkom úraze alebo po nejakom ochorení, javí ešte určité známky života, lebo tak sa to javí, že by sa dalo povedať, že sú to ešte známky života, čiže napríklad mu pracuje srdce, čiže má nejakú cirkuláciu, niekedy možno aj dýcha, väčšinou už je na nejakom podpornom dýchaní alebo na umelej ventilácii a tam bolo potrebné zistiť, že či tento jedinec ešte, ešte žije. Takže nakoniec na základe odborných posúdení sa stanovilo aj právne, kedy možno u takéhoto jedinca konštatovať smrť. A bola zhoda, že smrť môže sa konštatovať u takéhoto jedinca vtedy, keď už nie je prítomná cirkulácia. Čiže keď cez mozog netečie krv. V takom prípade možno tohto jedinca prehlásiť za mŕtveho a napríklad možno mu odobrať orgány na transplantáciu.
No a paralela s týmto, kedy je možné stanoviť, že jedinec už nežije, tak bola stanovená paralela, odkedy je možné považovať, že jedinec už je živý tvor, a tá paralela je v tom, že už má prietok krvi cez mozog. A práve tento prietok krvi cez mozog začína po 12. týždni života. Takže preto bolo na základe odborných stanovísk aj právne stanovené, že do 12. týždňa tehotenstva, keď sa vykoná interrupcia, tak ešte nešlo o živého jednotlivca. Čiže asi toľko na položenú otázku, ktorá tu zaznela v rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1652). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, hlásim sa do rozpravy.

Marek, ja by som sa pristavil pri jednej veci, ktorú si ty povedal, že ako lekár si dal zaočkovať svoje deti. Ale že pokiaľ by si bol alergik alebo keď je jeden rodič alergik a druhý rodič alergik, tak by sa tie deti nemali očkovať alebo že by si nedal svoje deti zaočkovať.
Ty si lekár a možno si to myslel trošku ináč, ako si povedal a ako to vyznelo. Pretože je alergik, alergik, na čo alergický, aký, aká forma alergie, aký stupeň alergie. Veď predsa pokiaľ by u rodičov bola nejaká závažná forma alergie, tak ten pediater berie anamnézu, má to zapísané v tej karte a sám bude zvažovať, dokonca asi, ak to bude nejaká závažná forma alergie, tak asi aj povie tomu rodičovi, u vášho decka by som to neriskoval. Ale len tak povedať, že jeden rodič alergiu, druhý rodič alergiu, bez toho, aby sme povedali; lebo teraz čo, tí bežní ľudia, ktorí to teraz počujú alebo ktorí nemajú, nemajú medicínske vzdelanie, tak zoberú, že má alergiu, ja neviem, na nejaký prací prášok a to už stačí na to, aby ho niekto nezaočkoval? To boli trošku, si myslím, že nebezpečné slová alebo možno by si mal ich doplniť alebo, alebo dovysvetliť.

Ďakujem doktorovi Zelníkovi za toto upozornenie a je to skutočne pravda. Ja som starým otcom, mám tri vnúčatá a pozorujem, že tieto deti, že všetky tri vnúčatá chodia do predškolských zariadení a zisťujem; alebo neni to tým, že by som si nepamätal, ale skutočne tie dnešné deti idú z jednej choroby do druhej. Je to práve touto migráciou, cestovaním, dovolenky, lietadlá a tak ďalej a skutočne ten prenos tých ochorení je veľký a, samozrejme, aj to riziko prinesenia toho ochorenia do toho predškolského zariadenia je práve z tohto dôvodu veľmi, veľmi zvýšený.
Takže ďakujem pekne za toto upozornenie.

Ďakujem za slovo. Ja budem krátky, pretože argumenty, ktoré som tu aj ja chcel trošku širšie prebrať, vo veľkej miere alebo teda vo väčšej miere zazneli. Chcem poďakovať doktorovi Balážovi aj doktorovi Zelníkovi za podporné stanoviská a chcem poďakovať aj pani Zimenovej za to, čo predniesla, pretože ja som sa chcel presne tomuto venovať.
Ale chcem zdôrazniť, veľmi krátko, už len zdôrazním. Kvitujem, že bude zákaz vstupu neočkovaných detí do škôlok, pretože je to motivácia pre rodičov, aby tie svoje deti dali zaočkovať. A za druhé, je to ochrana detí, ktoré tam v tej škôlke budú a napr. nemôžu byť zaočkované z nejakého iného dôvodu, aby sa znižovalo riziko, že ochorejú. Ale doteraz v platnej legislatíve bolo, bola aj sankcia, že rodičia, ktorí nedali zaočkovať deti, tak mali nejakú finančnú pokutu. Toto sa teraz vypúšťa. A teraz tí ľudia, ktorí sú proti očkovaniu, tak tí svoje deti nedajú zaočkovať, nedajú povedzme deti do tých verejných škôlok, ale posunie sa nám to, že v tom, ako to už bolo spomenuté, v tom predškolskom zariadení, keď už bude povinná dochádzka od päť rokov, tak tieto deti tam znova prídu a to ohrozenie tam bude, no a nehovoriac potom, samozrejme, aj od šesť rokov v školách.
Takže tým, že sa vypúšťa táto sankcia, tak proste niektorí tí rodičia, ktorí tu tak tvrdošijne, tvrdošijne berú a nechcú dať očkovať, alebo aj takí, ktorí by možno začali zvažovať, tak od tohoto upustia. No a keďže sú tu práve tie úvahy, čo aj povedala pani Zimenová, že keď bude dostatočná kapacita škôlok a chceme tú predškolskú, predškolskú prípravu posúvať od troch rokov, tak, samozrejme, potom, keď to už bude povinné od troch rokov a nebudú musieť, nebudú musieť rodičia očkovať, nebudú mať sankciu a bude to povinné, tak potom tieto neočkované deti už od troch rokov začnú, začnú do týchto škôlok chodiť a bude tam to ohrozenie aj iných detí. Nehovoriac o tom, že vieme, že tá, to dieťa takú tú plnohodnotnú alebo kvalitnejšiu imunitu získava až okolo toho piateho roku života, takže potom je aj toto samotné dieťa viac ohrozené ako tie druhé. Ale to by som chcel teda ešte raz povedať, že tým, že táto sankcia odpadá, tak tá motivácia rodičov dať očkovať deti bude ešte menšia.
Ďakujem.

Ja som chcel ešte k tomu povedať, že môže sa, samozrejme, stať, že človek alebo dieťa je zaočkované a môže dostať to ochorenie, pretože aj tie vírusy sa menia a môžu byť virulentnejšie. Ale dneska je dokázané, že keď je človek očkovaný a dostane to ochorenie, tak ten priebeh je ďaleko, ďaleko ľahší a nebývajú pri tom následky. Takže chcem povedať, že aj keď je to dieťa očkované a náhodou nejakým spôsobom teda dôjde k vzniku toho ochorenia, tak ten priebeh býva ďaleko ľahší a nebýva ťažký, nebodaj aj smrteľné bývali a to už dneska nie je. Takže to chcem upozorniť, že to očkovanie má význam aj v takomto prípade.

Na ten prvý argument ja by som povedal, že im krivdíte tým predstaviteľom samospráv, pretože im, ani tak im vôbec nejde o to, že chcete zvýšiť príjem obyvateľov alebo občanov a pracujúcich, práve naopak, to oceňujú, ale hovoria, že to potom treba nejako, nejakým iným spôsobom kompenzovať alebo nahradiť. A k tomu už môžem povedať len toľko, sociálne služby, školstvo, zdravotníctvo, stále sa žiada viac a viac, viac financií do toho. Teraz keď prejde zákon, že od 5 rokov všetky deti budú musieť chodiť do škôlok, no tie mladšie bude problém. Bude treba dobudovať nové, nové škôlky, treba budovať nové, nové zariadenia sociálnej starostlivosti. To všetko niečo stojí. Tá populácia začína byť prestarnutá, musíme sa o nich starať. Sú to všetko zvýšené nároky a to sa nedá s tými financiami, ktoré boli predtým, alebo aj ktoré tam momentálne prídu, to sa nebude dať zabezpečiť. No je to, je to skutočne tak.
Takisto je to s cestami. Ja neviem, teda či je to úplne korektná informácia, ktorú teraz poviem, lebo som si to nepreveroval teraz, ale patria, pod samosprávne kraje patria cesty II., III. triedy. Tie cesty sú na cudzích pozemkoch vyvlastnených ešte za bývalého režimu a ľudia sa dodneska dožadujú a sú súdne, súdne, súdne procesy, teda spory súdne, kde dokonca súdy už priznávajú odmeny. Z čoho to majú tie, tie samosprávne kraje vyplácať? Ja mám informáciu, že tam je až okolo 5 mld. v tomto. No skutočne mám takú informáciu, že by, že by to malo byť až takto. Z čoho to oni majú vyplácať? Príde súdny príkaz, že vyhral niekto spor, treba im zaplatiť. A to sú také veci, ktoré niekedy možno z pohľadu odtiaľto celkom nevyzerajú a ja viem, že každý si možno prihrieva nejakú svoju polievočku.
Ale v žiadnom prípade im nejde o to, že ľudia budú mať zvýšené, zvýšené príjmy, ale o to, že musia zabezpečiť pre týchto ľudí tú verejnú správu a bude to veľký problém pri znížení financií.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pani predkladateľka aj vážení kolegovia, ja chcem vystúpiť k tomuto zákonu preto a chcem aj na začiatku povedať, teda že okrem toho, že som momentálne poslancom parlamentu, tak som aj poslancom vyššieho územného celku, a preto by som sa chcel venovať tomuto zákonu práve z pohľadu verejnej správy a vyšších územných celkov.
V dôvodovej správe k tomuto zákonu uvádzate, že bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Čiže v tých prvých častiach súhlasím, ale to, že to nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, s tým nesúhlasím. A ako tu už aj moji predrečníci hovorili, slabinou tohto zákona alebo tohto predkladaného zákona je to, že je to ako poslanecký zákon predkladané bez toho, aby to bolo konzultované s tými, ktorých sa to týka, teda s tým predstaviteľmi verejnej správy, či už miest, obcí, ale aj vyšších územných celkov.
Z ministerstva financií ste dostali odpoveď k tomuto zákonu, že predložený návrh podľa doložky vybraných vplyvov má predložený návrh negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú kvantifikované. Rada rozpočtovej zodpovednosti sa toho chytila a urobila takú kvantifikáciu a vyšlo im, že dopad tohto zákona pre verejnú správu bude vo výške 149 mil. a pre štátny rozpočet to bude mať pozitívny vplyv, 13 mil., ale pre verejnú správu to bude mať mínus 149 mil. eur.
A Rada rozpočtovej zodpovednosti píše, že zvýšenie disponibilných príjmov rodín bude v priemere o 0,4 % a v priemere by si rodiny prilepšili o 3 euro mesačne. Keď sa pozrieme na štruktúru tých rodín alebo tých, ktorých sa to bude týkať, alebo na jednej strane áno, je to dobré, že dôjde u občanov k zvýšeniu, k zvýšeniu príjmov a bude to mať, samozrejme, dobré, pozitívne dopady, ale na druhej strane, pokiaľ služby z verejnej správy nebudú títo občania dostávať alebo sa tieto služby zhoršia, tak nakoniec ten ich benefit, priemerne tých 3,8 eura, môže byť úplne mizivý proti tomu, čo sa im nedostane od tej verejnej správy. A keď by som tak kvantifikoval, tak vyššie územné celky prídu týmto vaším opatrením o 40, o 44,7 mil. eur. Keď to, keď to rozoberiem, tak Bratislavský samosprávny kraj dostane o 4,8 mil. menej, Trnavský takisto 4,8 mil., Trenčiansky 4,8 mil., Nitriansky 6 mil., Žilinský 5,6 mil. bude mínusový, Banskobystrický 6,2 mil., Prešovský 6,6 mil., Košický 5,9 mil. To je tých 44,7 mil.
Keď sa pozriem na, na to, ako potom to vyjde, tak na opravy ciest budú mať VÚC menej ako, alebo budú môcť dať o 7,1 mil. menej na opravy ciest. Na prímestskú dopravu mínus 6,2 mil., na školstvo a vzdelávanie bez pár euro 6 mil., na sociálne služby to bude 10,6 mil., takže to je práve to, čo chcem povedať, že ten dopad na verejnú správu bude negatívny, a, samozrejme, aj na služby pre občanov bude veľmi významný tento dopad. Keď sa pozriem na mesačné príjmy rodín, tak u rodín, ktorá alebo rodiny, ktorá má príjem 464 eur až 555 eur, tak ten benefit bude 0,4 eura. Rodina, ktorá má príjem 555 až 689 eura, tak je to, tak ten benefit bude pol eura. Pokiaľ sa pozrem na, na, na tabuľku, ktorú urobila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak u jednotlivca s jedným dieťaťom to bude robiť 2,6 eura mesačne, u jednotlivca s dvomi deťmi 3,8 eura, u jednotlivca s tromi a viac deťmi to bude 1,3 eura, u dvojicu s jedným dieťaťom 7,3 eura, dvojica s dvomi deťmi 6,9 eura, dvojica s tromi a viac deťmi 5,2 eura.
Ale keď sa pozrieme práve na tých, na tých najviac ohrozených, tak to je napríklad matka s dvomi deťmi, tak je to ten priemer 3,8 eura. Jednotlivá matka, ktorá, ktorá žije s dieťaťom, bude to pre ňu robiť 2,6 eura, ale pokiaľ tá matka bude mať problém umiestniť to dieťa v škôlke, tak ten benefit 2,6 eura proti, proti tým iným nákladom, ktoré jej z tohoto vzniknú, je úplne zanedbateľný. A práve v tom je, v tom je tá, tá celá pointa, že tí predstavitelia samospráv, alebo teda verejnej, verejnej správy sa k tomuto stavajú preto tak negatívne, nie preto, že by tým, tým občanom nedopriali zvýšené mzdy, ale práve preto, že to nebolo s nimi konzultované a nie je to ničím iným kompenzované.
Tak ako to tu už bolo, bolo spomínané, plán nárastu verejných zdrojov bol počítaný pre, pre VÚC vo výške 7,5 %. Po tom, ak sa prijme ten váš, váš návrh zákona v tom znení, aký je dnes, tak navýšenie zdrojov bude len 2,7, ale ich rast výdavkov je 6 %. To znamená, že tieto, tieto vyššie územné celky budú mať veľké problémy. No a preto by som ja prečítal stanovisko Združenia samosprávnych krajov, ktoré teda v podstate asi dostal každý, každý poslanec do, do schránky, že zámer poslancov zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka spôsobí ďalšie zadlžovanie krajiny. Ich predošlý návrh spôsobí výpadok vo výške viac ako 100 mil. eur, ktoré by krajom chýbali pri poskytovaní služieb pre ľudí v regiónoch v podobe lepšieho vzdelávania, sociálnej starostlivosti alebo iných rozvojových investícií v oblasti kultúry či opráv cestnej infraštruktúry. Podľa predsedov samosprávnych krajov má predkladaný materiál minimálne tri zásadné chyby:
1. Predkladatelia úmyselne vynechali finančné dopady, čím nepodávajú verejnosti úplnú informáciu.
2. Predstavitelia poslaneckého klubu vôbec nerokovali so zástupcami samosprávnych krajov, ale ani s mestami a obcami, ktorých sa táto novela priamo dotkne v podobe nižších príjmov.
3. Poslanci tento návrh zámerne predkladajú ako poslanecký, teda nie vládny, čím sa chcú vyhnúť pripomienkovému konaniu zo strany širokej verejnosti.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kvantifikovala vplyv opatrenia uvedeného v tomto poslaneckom návrhu a upozorňuje, že v dôsledku jeho zavedenia dôjde k zhoršeniu udržateľnosti verejných financií. Tento návrh zníži príjmy samosprávy o 149 mili. eur, čo bude mať dopad na samosprávne kraje vo výške 44,7 mil. eur, finančný dopad na jednotlivé kraje som prečítal. Ďalej píšu, že tento poslanecký návrh spôsobí výpadok príjmov samosprávy, ktoré budú chýbať na modernizáciu a rozvoj sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry či cestnej infraštruktúry krajov. Návrh prichádza v čase, keď samosprávy čelia zvýšeným nárokom opatrení, ako sú valorizácia platov zamestnancov alebo zavedenie rekreačných poukazov. Ak by sa naplnila daňová prognóza Ministerstva financií Slovenskej republiky, predpokladaný nárast príjmov krajov v budúcom roku o 7,5, bol o 7,5 %. Po prípadnom schválení poslaneckej novely to bude len 2,7 %. Makroekonomická prognóza predpokladá nárast výdavkov samospráv o 6 % v súvislosti s povinným zvyšovaním platov, čo by malo v konečnom dôsledku negatívny dopad na bilanciu rozpočtov samosprávnych krajov. Tento návrh považujeme za nesprávny z pohľadu vysokých finančných nárokov, zároveň nevidíme žiadnu kompenzáciu tohto návrhu zo strany štátneho rozpočtu. V mene všetkých predsedov samosprávnych krajov vás preto žiadame o nepodporenie tejto novely zákona.
A ešte tak, ako to tu aj odznelo u, od predrečníkov, že bolo by potrebné, aby vláda SR pripravila a v spolupráci s Národnou radou schválila systémové..., zvýšené..., systémové opatrenia v nezdaniteľnej časti základu dane v závislosti na raste priemernej mzdy a miere nezamestnanosti, resp. ísť cestou znižovania odvodovej zaťaženosti. Toto už predo mnou tiež, tiež predrečníci navrhovali a bolo by to ďaleko systémovejšie a lepšie riešenie.
Ďakujem.