Videokanál poslanca

Poslankyňa Gaborčáková, veľmi dobre, že si otvorila túto tému, pretože sú veľké problémy a hlavne tam vznikajú problémy, kde sú medzirezortné, kde sa teda problém týka viacerých rezortov. Napríklad tuto zdravotníctva, ministerstva sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne. Všeobecní praktickí lekári, ktorí robia teda aj posudkovú činnosť, sa ozývajú už dlhodobo a napríklad ceny za vypracovávanie znaleckých posudkov alebo prípravu na tieto znalecké posúdenia sú veľmi smiešne. Tvrdia, že to prestanú robiť.
Tak ako si povedala, k nim príde posudkový lekár na niekoľko hodín, oni si platia nájomné za svoju ambulanciu, Sociálna poisťovňa im v podstate zaberie na niekoľko hodín ambulanciu, oni nemôžu robiť výkony, ale proste musia, musia za to platiť. Tak ako si povedala, len kvôli vypisovaniu péeniek musia držať staré písacie stroje a už nevedia zohnať tie pásky do tých písacích strojov. No v dnešnej dobe to je katastrofa. Obrátili sa na nás títo všeobecní lekári, na výbore pre sociálne veci sme to aj riešili, bol tam aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, povedal, že sa k tomu vyjadrí. To vyjadrenie nakoniec bolo také, že len skonštatoval dnešnú situáciu. Citoval tam zákony, ale v podstate žiadne riešenie neprišlo.
Vyzerá to tak, že pokiaľ všeobecní lekári odmiet; alebo teda keď ako hovoria, odmietnu pracovať pre Sociálnu poisťovňu, nebudú púšťať posudkových lekárov do svojich ambulancií, začne sa to riešiť až potom, ale to už začnú veľké problémy. Zdá sa, že nikto nemá záujem seriózne túto problematiku riešiť. A keď sa oni začnú takto k tomu stavať, tak už bude veľký problém a bude neskoro.

Ďakujem za slovo. Elenka, nie so všetkým súhlasím, čo si povedala. A ja si myslím, že tá dostupnosť pre sestry, ktoré si budú chcieť zvyšovať svoju kvalifikáciu, bude lepšia.
Ale celkom som nerozumel. Áno, možno pre samosprávy sa zvýšia náklady, ak budú musieť rozširovať tie stredné zdravotné školy. Ale zas bude tam, budú tam iné výhody. Ale nerozumel som celkom, ako sa zvýšia náklady pre tých študentov? (Reakcia z pléna.) No áno, pre verejnú správu, ale niečo ja som tam započul, že aj pre tých študentov sa zvýšia náklady. Práve naopak, ona keď to bude mať bližšie a nemusí cestovať do krajského mesta, tak to vyjde pre ňu aj finančne lacnejšie, aj čas ušetrí.

Ďakujem za reakciu. Presne tak je to. Pokiaľ nebude zavedená osobná zodpovednosť, tak kvalita a funkčnosť ničoho na Slovensku sa nezlepší. Ukazuje sa to presne tak v tej verejnej správe aj v tom elektronickom zdravotníctve. A tak, ako som to ukázal na tom príklade, keď premiér Pellegrini bol tiež radšej osobne podať, podať svoje daňové priznanie, pretože elektronicky, napriek tomu, že to mal na starosti, že by mal byť digitálne zručný a že má určite na úrade vlády aj na úrade podpredsedu vlády personál, ktorý by to bol schopný alebo mal by byť schopný to, mu s tým pomôcť, tak nakoniec ide radšej na poštu a podáva to nie elektronicky. To svedčí o mnohom na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení prítomní, chcem poďakovať za túto správu NKÚ. Je to už teda opakovaná správa, ktorú všeobecne hodnotíme veľmi vysoko. Ja by som sa chcel v tejto správe venovať informatizácii verejnej správy a aj sektoru zdravotníctva.
Profesionálny prístup k informatizácii spoločnosti je kľúčom k šetreniu verejných financií a zároveň je najúčinnejším nástrojom proti korupcii. Procesy informatizácie sú však veľmi náročné na verejné zdroje, a preto je veľmi dôležité, aby sa mohli používať efektívne a účelne. Závery z tejto kontroly ale naznačujú, že zodpovedné orgány majú veľké rezervy v zavádzaní funkčnej elektronizácie a v efektívnom riadení a financovaní. Koncepciu a uskutočňovanie informatizácie verejnej správy, táto koncepcia je v kompetencii Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Tento, táto kompetencia bola zriadená v júni 2016. Vieme, že na informatizáciu verejnej správy sa doteraz minula jedna miliarda eur, ale funkčnosť tejto informatizácie je veľmi zlá. Ako to funguje, vedia rozprávať tí, ktorí musia pracovať s elektronickými schránkami, či už sú to právnici alebo aj podnikatelia a dokonca už dneska aj živnostníci, ktorí musia komunikovať cez elektronickú schránku.
Ja by som vám, a prečítam vám z, jedno, jeden status, nebudem ovšem menovať ľudí, ktorí sú tam spomínaní. Názov to má O dobrých úradníkoch a digitálnom šampiónovi.
"Včera som na poslednú chvíľu zistil, že keďže sme minulý rok robili nejaké zmeny na katastri, dodnes treba podať priznanie k dani z nehnuteľnosti. Bolo to 31. januára. Hromžím, lebo veď 21. storočie a verejná správa stále funguje ako spleť jednobunkových organizmov, pre ktoré je vzájomná komunikácia ešte stále nepochopiteľný koncept. Gúglim, web ma spleťou odkazov znaviguje na niečo, čo sa podobá na postup. Keďže sú dve hodiny do konca predĺžených úradných hodín a do tej zimy sa mi fakt nechce ísť, nájdem si email na petržalské pracovisko magistrátu Bratislavy a dám tomu pokus. Dobrý deň, vzhľadom na zmeny predkladám potrebné dokumenty. O desať minút mi zvoní mobil. ´´To ste sa skoro spamätali,´´ podpichuje ma hlas v telefóne, no hneď pokračuje, že, ´´ žiaľ, takto mailom to podať nestačí´´. A nemôžem to podať cez elektronickú schránku? – skúšam. ´´A vy máte elektronickú schránku? No, ak chcete, skúste, ale ak urobíte jedinú chybičku, systém vás nepustí ďalej a musíte začať odznova. Minule to jeden pán skúšal na štyrikrát a nakoniec radšej prišiel osobne.´´ Pregúľam očami. Hodina na úrade sa mi zdá byť nevyhnutná. ´´Prirodzene,´´ pani hovorí, ´´príďte, ja vám zatiaľ všetko nachystám, vytlačím si to z vášho mailu, len to podpíšete a o pár minút sme hotoví.´´ Dobre, keď nesvietia jednotky a nuly, zasvietia ľudia. Kým stihnem vyraziť, telefón zvoní opäť. ´´Juj, pane, ale veď vy ste ani minulý rok nepodali priznanie. Pripravím vám aj dodatočné, keď prídete, len budem vám musieť dať pokutu. Neviem, to urobiť inak, ale nebojte sa, nič strašné.´´ Onedlho už stojím pri jednom z mnohých pracovísk na úrade. Žiadny rad, to vyzerá nádejne. ´´Á, dobrý deň, pane,´´ osloví ma hneď pani a dá mi do ruky pár papierov. ´´Tieto som vám rovno vyplnila, tieto si ešte vypíšte, počkajte, nadiktujem vám to,´´ naviguje ma.´´ Už som podala aj žiadosť o preverenie, či máte tú elektronickú schránku naozaj aktivovanú a zavolám vám, lebo s tým máme strašné problémy, ale do 24 až 48 hodín zvyknú odpovedať.´´ (Kill me now.) ´´Veľmi pekne ďakujem, pani, za pomoc, ústretovosť. Ste jednou z tých, ktorá v tomto štáte zachraňuje to, čo v ňom iní zbabrali.´´ Ešte prehodíme pár slov a o päť minút som von. Viera v ľudí je upevnená.
A teraz príde pointa. Dokonalú a zároveň bizarnú bodku za návštevou dáva pán, ktorý bol pri vedľajšom okienku. Predpokladám, že tiež doniesť podpísané nejaké tlačivo. Peter Pellegrini, bývalý digitálny šampión, človek zodpovedný za Slovensko.sk, osobne. Aj on to musel spraviť nie digitálne, ale osobne." To svedčí o tom ako, ako to u nás funguje napriek tomu, že bola použitá jedna miliarda.
Ešte na konci by som sa chcel venovať, venovať elektronizácii zdravotníctva. Nasadenie systému elektronického zdravotníctva do prevádzky malo byť v roku 2011. Vieme, že začalo v roku 2018 s tým, že v podstate bolo odložené, že nebudú sa vyžadovať sankcie až do roku 2019. Konečne sa niečo spúšťa. Ale oneskoreným nasadením systému elektronického zdravotníctva nemôžme očakávať potom prínosy, či už v kvalite aj v kvantite údajov. Do konca roka minulého bolo na projekt e-zdravie vynaložených viac ako 123 miliónov eur, pričom pôvodná suma mala byť nižšia. Na dokončenie projektu sa očakávajú ďalšie výdavky v hodnote viac ako 56 miliónov a čistá hodnota projektu by mala dosiahnuť hodnotu 428 miliónov eur.
K tomuto by som chcel povedať, že keď sa oficiálni predstavitelia, či už z ministerstva zdravotníctva alebo NCZI vyjadrujú na otázku, koľko stálo e-zdravie, tak počujeme sumy, že z eurofondov bolo použitých 39 miliónov a nikto nevie povedať presnú sumu. Jedine NKÚ vedelo stanoviť sumu a tvrdí, že je to v hodnote 123 miliónov eur. Odkiaľ to NKÚ asi tak mohlo zistiť? No jedine z ministerstva zdravotníctva alebo z NCZI. A to zároveň svedčí o tom, že ministri, ktorí sa k tomu vyjadrujú, nehovoria pravdu.
Mohol by som ešte rozprávať o situácii v zdravotníctve dlho. K tomu už len veľmi, veľmi krátko. Štát v roku 2019 bude platiť za svojho poistenca 4,5-krát menej, ako do systému budú prispievať ekonomické aktívne osoby. Vždy na konci roku štát musí dofinancovávať zdravotníctvo, pretože zdravotníctvo sa stále zadlžuje. Ani oddlžovanie celkom nepomáha. Keď si porovnáme výdavky na zdravotníctvo v Česku, v Českej republike a na Slovensku, tak nám vychádza, že v Čechách dávajú 7,5 % HDP. Priemer eurozóny je 7,1. Na Slovensku dávame na jedného poistenca 1600 euro. V Čechách 1800. Pritom, že máme asi 1,5-miliardový skrytý dlh, hoci on je podľa mňa aj podľa mojich konzervatívnych ekonómov ďaleko väčší, tak samozrejme potom dochádza k zadlženiu zdravotníctva, za prvé, a za druhé, ku kvalite nášho zdravotného systému, ktorý sa nielenže nemôže približovať k českému, ale práve naopak, tie nožnice sa ešte viac roztvárajú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1463). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blaha, ja som vystúpenie poslanca Osuského počúval veľmi pozorne, a preto som sa zamyslel a rozmýšľal som, že čo to je čítať a počúvať s porozumením a čo to je prekrúcanie faktov. Neviem, čo je horšie. Ale pán Osuský vôbec nepovedal , že Venezuela alebo že by chcel, aby vo Venezuele nastúpil Pinochet. On len povedal, že Venezuela čaká na svojho Pinocheta, a to preto, že pokiaľ nenastúpia demokratické riešenia, tak potom prídu nedemokratické a, samozrejme, možno aj fašistické. Ja som to pochopil takto, on to takto aj povedal, aj myslel. A to je veľmi dôležité.
A ešte som veľmi rád, že ste zachránili slovensko-čínske vzťahy. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80, ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1414). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Marek, ja by som len chcel povedať, že onkologické ochorenie, s malusmi by to asi nešlo. Tam sa dá ísť len s bonusmi. Pretože tie onkologické ochorenia, tá liečba je tak drahá, že to sa nedá. Ak, tak uzavrieť len s bonusmi.
Hovoril si o RZP, že, alebo teda o tej rýchlej zdravotnej pomoci, že by mohli niektorého toho pacienta posúdiť a nechať doma. No pokiaľ je tá sanitka bez lekára, tak oni si ani nemôžu dovoliť... (Reakcie z pléna.) No je to veľký problém, pretože, pretože keď ako aj napríklad to bolo s tým opitým niekde, keď, keď ho niekde nájdu. On nemá také vzdelanie, aby vedel posúdiť, či je len opitý, alebo bol tam ešte aj nejaký úraz. Obyčajne tam býva ešte aj nejaký oškretý nos a tak ďalej. Takže tam je veľký problém posúdiť, čo, čo môžem doniesť do nemocnice, resp. čo môžem nechať a čo musím doviesť do nemocnice, hlavne pokiaľ tam teda neni lekár.
A k tomu ešte, čo si ešte čo si povedal, že viac vzdelania tým sestrám. Ona tá sestra po tej, po tej vysokej škole, či už má bakalára alebo magistra, nevie všetko a nevie všetky špecializácie. A keď robí, tak sa ešte nakoniec ďalej musí vzdelávať, či už to je tým kreditným systémom, ale hlavne si musí robiť tú špecializáciu. A až potom sa stáva ozaj kvalitnou sestrou v tom svojom odbore a potom môže, samozrejme, pomáhať lekárovi, resp. kompetencie lekára môžu mnohé prejsť potom aj na túto sestru. Ale nielen tým, že má bakalára alebo magistra.

Ďakujem za podnety. K tomu môžem povedať ozaj len toľko, samozrejme, na začiatok ako všecko. Keď začíname, ako som povedal, ale jedno euro, ktoré tu vložíme, sa nám vráti mnoho-, mnohonásobne.
A keďže sme na Slovensku a sme takí trošku konzervatívni, ono to chvíľočku potrvá, tak si ani nemyslím, že hneď v prvom, v druhom, v treťom roku bude veľký nárast. Možno už v treťom hej, ak budú, ak budú tí ľudia počúvať.
Ja konkrétne som bol v Spojených štátoch na návšteve, a ten pán domáci si zobral dovolenku, išiel, v práci si bral dovolenku a platil si kolonoskopické vyšetrenie. Sám z vlastnej iniciatívy, pretože to robí pre svoje zdravie. Oni si to zdravie vážia. My si to zatiaľ nevážime, ale keď sa to dostane do povedomia ľudí, tak ja verím, že začne byť tých, tých, ten záujem o toto väčší. Samozrejme, pokiaľ by ten, ten populačný skríning bol taký, že by prišlo na to 50-tisíc ľudí, tak tie vyšetrenia by išli do stotisícov. Na to zatiaľ ešte možno nie sme pripravení.
Ale ako hovorím, Slovensko je konzervatívne pôjde to pomaly, ale dôležité že sme začali. To je to najdôležitejšie.

Vážený predsedajúci, vážení prítomní, chcel by som pár slov k skríningu rakovinových ochorení. V tomto zákone sa spomínajú tri ochorenia, kde sa zavádza skríning. Európsky kódex proti rakovine uvádza 12 bodov, ako by sme sa mali chovať, aby sme si znížili riziko rakoviny. A v bode 12 doporučuje zúčastniť sa organizovaných programov skríningu rakoviny. V tomto zákone sa zavádza skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka, prsníka, teda hrubého čreva a konečníka pre mužov aj pre ženy a prsníka a krčka maternice pre ženy. Rakovina hrubého čreva patrí spolu s rakovinou pľúc, prostaty, prsníka k najčastejším smrteľným onkologickým ochoreniam.
Slovenská republika patrí k piatim krajinám s najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva a konečníka na svete a mnohé krajiny vyspelé a hlavne v Európe, majú s týmto ochorením veľký problém. Toto ochorenie ovšem za určitých okolností vôbec nemusí byť smrteľné. Stačí, aby populácia, teda aby občania nad 50 rokov chodili na pravidelné preventívne prehliadky, alebo teda vyšetrenia, a môžu sa vyhnúť ťažkým následkom alebo smrteľným následkom, pretože toto ochorenie, keď sa zachytí vo včasnom štádiu, tak sa dá bezpečne odstrániť, keď sa to chytá úplne v tých začiatočných štádiách, tak netreba žiadna chemoterapia ani rádioterapia.
Skríning môže byť oportúnny alebo populačný. Tie oportúnne skríningy boli založené na tom, že praktickí lekári budú doporučovať svojim pacientom, aby sa zúčastňovali alebo teda, aby si dávali robiť takéto vyšetrenia. Predpokladalo sa, že by až 50 % populácie by si takéto vyšetrenie mohlo dať spraviť, ale prax ukázala, že to tak nie je, a ani 20 % tej dotknutej populácie si takéto vyšetrenia nedávalo robiť. Preto sa ukázalo, že takéto skríningy nie sú efektívne.
Gastroenterologická spoločnosť si zobrala príklad zo severských krajín, kde robia taký populačný skríning, ten spočíva v tom, že posielajú alebo..., posielajú výzvu pacientovi zároveň aj s testom, ktorý teda veľmi jednoducho vedia títo pacienti zrealizovať, a tento populačný skríning sa ukázal ako, ako veľmi efektívny. Zo skúseností kolonoskopických pracovísk vieme, že asi 2,5 % ľudí, ktorí mali pozitívne takéto vyšetrenie, tak 2,5 % ľudí malo rakovinu hrubého čreva. A až 30 % ľudí s takýmto pozitívnym výsledkom malo polypy hrubého čreva, veľmi jednoducho možno už pri tom prvom vyšetrení, ak nebol dostatočne pripravený pacient alebo užíval nejaké lieky, tak bol objednaný na ďalšie vyšetrenie a polýp alebo polypy boli odstránené. Pacient sa vyhol tomu, že uňho vznikla rakovina. To sú veľmi dôležité veci, pretože efekt pre jednotlivca je okamžitý a úžasný, pokiaľ sa to chytí v týchto prvých štádiách, tak je kompletne vyriešený. No a efekt pre celú populáciu je síce postupný, pretože tí ľudia si to musia uvedomovať, že to treba robiť, ale každým takýmto záchytom, má to veľký význam pre toho konkrétneho pacienta, pre tú skupinu obyvateľov, ale aj veľký ekonomický efekt pre spoločnosť, pretože vieme, že 1 euro v prevencii ušetrí 100 až 1 000 eur v liečbe.
Dnes tá liečba, či už je to chemoterapia, alebo rádioterapia, býva skutočne veľmi drahá. Tých cyklov býva niekoľko a ide to do tisícov, desaťtisícov a stotisícov eur, a pritom ten pacient vôbec nemá záruku, že sa môže, že sa z tohto dostane alebo že úplne vyzdravie.
Ešte by som chcel povedať k tým vyšetreniam rakoviny prsníka. U žien v tej populácii medzi 50 až 69 rokov, alebo ako bolo doteraz od 40 do 69 rokov na Slovensku, je schopnosť zachytiť mamografickým vyšetrením až..., a znížiť teda, zachytiť toto ochorenie v začiatočnom štádiu, keď ten nádor má niekoľko milimetrov, tam stačí relatívne nemutulu..., nemutulujúci, teda veľmi jednoduchý a malý zákrok na prsníku a žena môže byť vyriešená, nepotrebuje zase nejakú žiadnu veľkú, veľkú chemoterapiu alebo rádioterapiu, alebo len teda nejakú bazálnu a dokáže sa znížiť úmrtnosť o 30 %. O 30 % úmrtnosť žien v tejto populačnej skupine!
Zavedením takéhoto efektívneho, stabilného a kvalitného mamografického skríningu je možné znížením mortality na karcinóm prsníka o 30 %, čo na Slovensku znamená ročne 250 až 300 zachránených životov. A to nie sú len tí, ktorí majú zachrániť život. To sú aj tí, ktorí majú, samozrejme, ďaleko pohodlnejší život, pokiaľ nemajú ťažkú chemoterapiu, rádioterapiu, nie sú, nie sú mutilovaní ťažkými zákrokmi.
A tou treťou formou, ktorú, ktorá sa tu zavádza, je, je karcinóm krčka maternice, kde by sa ten skríning mal robiť už u mladých žien, malo by sa zavádzať očkovanie. Niektoré poisťovne to už forsírujú dlhšie a je to dôležité. Vieme, že napr. aj UNION-ka si pozýva pacientov v tých určitých vekových kategóriách na vyšetrenia, a tiež ich, ich poznatky sú také, že vo veľkom percente majú záchyt týchto onkologických ochorení. Preto by som chcel teda povedať, že konečne aj my na Slovensku budeme mať takéto skríningy, a verím, že mnoho ľudí sa vyhne, vyhne nepríjemným, nepríjemným liečebným procedúram, dokonca možno po jednoduchom zákroku alebo možno aj priamo po tom vyšetrení, napr. kolonoskopii, bude vyriešený a bude chodiť na pravidelné kontroly.
Takže ďakujem pani ministerke, je to dôležité, že to, že to začíname, a myslím, že ten efekt, ako som už spomenul, pre jednotlivca je okamžitý a pre spoločnosť bude postupný, ale tiež veľký a aj ekonomický.
Ďakujem pekne.