Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Veľmi dobré vystúpenie, veľmi sa mi to páčilo a potvrdzuje sa, že viac hláv. viac rozumu a že keď sa ozaj spoja dobré myšlienky, že by mohli prísť aj lepšie výsledky.
A k tomu by som teda ešte povedal, že bolo by to teda na prospech mladých rodín študentov, študentiek a z takého zdravotného hľadiska alebo z pohľadu pôrodníka, pôrodníci tvrdia, že ženy by mali rodiť v čo mladšom veku. Samozrejme, nemyslím to v nejakých 13, 14 rokoch, ale ten vek rodičiek sa posúva k tridsiatke, za tridsiatku. Toto by práve bolo umožnenie tým mladým ženám, že by mohli začať rodiť skôr a je to ďaleko lepšie aj pre tie ženy, aj pre tie deti, tie pôrody sú ďaleko ľahšie, to donosenie toho plodu je ľahšie a tak ďalej.
Takže aj z takého zdravotného hľadiska si myslím, že by to bol veľmi dobrý krok, umožniť tým ženám, aby nemuseli odkladať to svoje prvé tehotenstvo niekde k tridsiatke alebo po tridsiatke.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážení prítomní, je to teda zatiaľ v prvom čítaní a k tomu by som teda chcel povedať toľko, že v tomto zákone sú aj dobré veci, to, že v prvom rade by si mali vymáhať nedoplatky na poistnom ako prvostupňový orgán poisťovne, je dobrá vec, a že odvolacím orgánom bude Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je, si myslím, že ozaj správne. Čo sa mi na tomto zákone nepáči, je to k bodom 16 a 17 § 13 a § 16, kde, budem citovať: „V návrhu zákona sa navrhuje, aby sa ročná suma poistného plateného štátom ustanovila zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zároveň sa navrhuje, aby sa platenie preddavkov a ročné zúčtovanie poistného vzťahovalo na poistné platené štátom. Ak bude poistenec poistenom štátu iba časť“ a tak ďalej, nebudem to celé čítať. Chcem povedať toľko, že do teraz bolo, sa uznávalo, že štát si má plniť povinnosť za svojich poistencov, či už sú to dôchodcovia, deti, invalidi a uznávalo sa, že mal by si, mal by štát za týchto poistencov platiť 4 %, tak ako si to každý pracujúci platí sám za seba. S týmto percentom sa, samozrejme, do teraz kadejako pracovalo tak, ako to, aby to ministrovi financií vyhovovalo, aby v zdravotníctve nechýbalo veľmi veľa, ale už teda vôbec nie, aby tam bolo dosť. No teraz, keď toto percento odtiaľ vypustíme a štát alebo ministerstvo financií len zadefinuje, o koľko zvýši stav financií v zdravotníctve oproti predchádzajúcemu roku, tak sa to môže stať, ako je to povedané teraz, že boli určené určité politiká v zdravotníctve, ktoré potrebujú nejaké financie na to, aby mohli byť zrealizované, a to sa zohľadnilo a povedalo sa, že toľko a toľko pôjde v štátnom rozpočte navyše proti predchádzajúcemu obdobiu. Ovšem ekonómovia tvrdia, že krízy sa opakujú, krízu sme tu nemali už asi 10 rokov a ekonómovia tvrdia, že je len otázka času, keď nie či príde, alebo nepríde, ale ona že ona príde určite, je otázka času, že kedy príde a aká bude závažná. No a potom keď minister financií nebude mať dosť financií, tak to navýšenie bude nejaké úplne minimálne, alebo možno aj nulové a bude veľký problém v zdravotníctve. Okrem toho, ak príde kríza, tak ekonomicky aktívnych obyvateľov alebo občanov budeme mať ďaleko menej ako teraz, z tých ekonomicky aktívnych, ktorí prídu o prácu, sa stanú ekonomicky neaktívni, štát za nich nebude odvádzať a v zdravotníctve budú chýbať finančné zdroje. V tomto ja vidím jeden, jeden, jedno obrovské riziko a koniec koncov aj dnes, keď si to tak pozrieme, tak vychádza to, že keby sme to prepočítali, ako pôvodne bolo deklarované, minister financií aj s pani ministerkou deklarovali, že tam bude o 300 mil. viac ako predchádzajúci rok, v skutočnosti je to len nejakých 243 mil. podľa mojich informácií a z tých 243 mil. má ísť 197 mil. len na zvyšovanie platov, ktoré sú dané alebo budú dané zákonom.
To znamená, že na samotné zlepšenie zdravotníctva aj na všetky programy, ktoré tam idú, nehovorím teraz o kapitálových výdavkoch, ktoré ministerstvo má, by malo mať vo výške 100 mil., tak zostane na to, čo všecko, čo všecko v zdravotníctve treba urobiť, nejakých 46 mil. To si myslím, že je príliš málo. A počuli sme, že, alebo zistili sme, že v Českej republike minulý rok išlo asi o miliardu eur viac na počet obyvateľov ako na Slovensko na zdravotníctvo, v tomto roku to vychádza, že ten rozdiel medzi Čechmi a Slovákmi bude ešte väčší. To znamená, že vôbec tu nebude ekonomický a finančný priestor na to, aby sme Českú republiku doháňali a aby sme znižovali ten rozdiel medzi kvalitou a efektivitou zdravotníctva. Tá efektivita sa, samozrejme, dá aj ináč zlepšovať, ale väčšinou na to treba aj finančné prostriedky, a pokiaľ sa to takto nebude diať, a v Čechách stále pôjde viac finančných zdrojov do zdravotníctva ako u nás na počet obyvateľov, tak tie nožnice sa budú stále otvárať a ťažko sa bude môcť naše slovenské zdravotníctvo porovnávať s českým a už vôbec nie s tými ostatnými. Takže v tomto vidím jeden, jeden obrovský, obrovský problém.
Ešte krátko by som povedal k tomu, že, k tomu prerozdeľováku medzi poisťovňami. Nie som, nie som celkom ekonóm, celkom do toho, do tých vnútorných čísiel celkom nevidím, ale logiku to má. Pokiaľ by sme to vedeli zaviesť tak, ako, ako je to v Holandsku, tak vyzerá, že by to, že by to mohlo fungovať. Na druhej strane ovšem sme počuli, že, že generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne odstúpil, a ktovie, či to nebolo aj v súvislosti s týmto, takže poprosím pani ministerku, ak by nám to vedela vysvetliť.
Ďakujem.

Ja beriem tieto argumenty. Ja som chcel len poukázať, že pokiaľ tam bude veľmi široká paleta tých ľudí, ktorí v tom, v tom majú prístup, pokiaľ sú zamestnancami, ja neviem, nemocnice, takáto laborantka alebo čo určite vždycky môže takúto informáciu vyniesť. Čelí, samozrejme, riziku toho, že keď sa to zistí, že porušila svoje pracovné povinnosti a bude prepustená. Takisto určite to je aj v prípadoch tých druhých ľudí.
Ja len chcem povedať toľko, že, samozrejme, tam aj budú stopy, že títo ľudia nazreli do tej zdravotnej dokumentácie, len pokiaľ tam bude veľa týchto stôp, ako komu dokážete, že práve on to bol, ktorý to urobil. V tomto vidím trošku, že keď je tam veľmi veľká paleta alebo široká paleta ľudí, ktorí budú mať prístup, a tým pádom, samozrejme, viac ľudí bude do toho nazerať, že ťažko bude dokázať niekomu, že to bol on, kto to urobil. Ja som nepovedal, že to tam nesmie byť, nemá, ale, ale proste vzbudzuje to niekedy trošku také, také obavy. Preto som s tým vystúpil a chcel som na to upozorniť, že by sme dostali také vysvetlenie.

Ďakujem za slovo. Vážení páni poslanci, poslankyne, vážená pani ministerka, chcel by som k tomuto zákonu povedať toľko, že ide o dosť rozsiahle úpravy, a teda konkrétne o úpravy prístupov zdravotníckych pracovníkov k zdravotným údajom v elektronickej zdravotnej knižke, k zmene spôsobu zapisovania a rozsahu zapisovaných údajov do pacientskeho sumára, k zmene procesov vydávania elektronických preukazov zdravotníckeho pracovníka, ako aj vydávanie elektronických preukazov pracovníka v zdravotníctve. Navrhuje sa nová úprava vedenia zdravotnej dokumentácie v elektronickej podobe a zosúladenie poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie vedenej v elektronickej aj listinnej podobe.
Navrhuje sa, aby poskytovateľ, ktorý vedie zdravotnú dokumentáciu v elektronickej podobe, nemal povinnosť viesť a uchovávať zdravotnú dokumentáciu aj v listinnej podobe. Toto konkrétne posledné, čo som hovoril, to si myslím, že je to ozaj dobré, je to zbytočne duplicitné a poskytovatelia by s tým mali veľký problém v tej listinnej podobe to dlhodobo uchovávať.
Dochádza teda k rozšíreniu, vymedzeniu osôb oprávnených k prístupu k údajom v zdravotnej elektronickej knižke s odôvodnením, že je to z titulu povolania.
Keď si tu potom prečítame tých, keď si prečítam zdravot..., alebo teda pracovníkov, ktorí budú mať prístup do tejto zdravotnej dokumentácie, tak mám trošku obavu, že či to nie je príliš rozsiahle. Ja ich prečítam, tie osoby:
- lekár úradu pre dohľad vykonávajúceho pitvu osoby - v poriadku, tam to sedí.
- zdravotníckeho pracovníka operačného strediska záchrannej zdravotnej služby - môže ísť o život pacienta a tomu pacientovi to možno zachráni život alebo uľahčí, uľahčí rozhodovanie lekára v tej sanitke, len zdá sa mi, že či tam v tej sanitke vôbec bude mať niekto čas, keď tam pôjde o ozaj nejakú urgentnú situáciu, proste nahliadať do takéhoto, do tejto elektronickej zdravotnej knižky;
- ďalší, kto môže do toho nazerať, je posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely lekárskej posudkovej činnosti - v poriadku, beriem, to asi bude dobré;
- posudkového lekára Sociálnej poisťovne na účely lekárskej posudkovej činnosti - beriem, potrebuje podrobne poznať veci o pacientovi a môže mu uľahčiť jeho rozhodovanie;
- znalca, ktorého ustanovil súd alebo pribral orgán činný v trestnom konaní alebo ktorého požiada o, požiadala o vypracovanie znaleckého posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom - beriem, týmto znalcom a..., týmto znalcom to uľahčí prácu a nebudú musieť, musieť chodiť po poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, prípadne obťažovať konkrétneho či už poškodeného, alebo pacienta;
- zdravotníckeho pracovníka obce alebo vyššieho územného celku vykonávajúceho zdravotnú posudkovú činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby - na jednej strane áno, takémuto zdravotníckemu pracovníkovi to asi uľahčí jeho prácu, bude tam, ale je tam práve tá otázka, či ten rozsah osôb nie je príliš široký, pretože údaje o zdravotnom stave kohokoľvek z nás sú veľmi citlivé, myslím si, že ani do bankového účtu nemá toľko, toľko ľudí prístup, koľko do zdravotnej dokumentácie, a si myslím, že pre mnohých z nás, hlavne ktorí teda nie sú celkom zdraví, je tá zdravotná alebo situácia, resp. poznatky o zdravotnom stave alebo informácie o zdravotnom stave citlivejšie možno ako o bankovom účte;
- ďalej je tu lekár samosprávneho kraja, farmaceut samosprávneho kraja a sestra samosprávneho kraja - ešte keby tam bol len lekár, ale ten farmaceut samosprávneho kraja, sestra samosprávneho kraja nazerať do zdravotnej dokumentácie pacienta, neviem, či je to teda celkom správne;
- inšpektora správnej klinickej praxe Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv;
- administratívneho pracovníka určeného poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rozsahu identifikačných údajov osoby, údaje o špecializačnom odbore zo záznamov o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť a záznamov o odporúčaní ošetrujúceho lekára na prijatie do ústavnej zdravotnej starostlivosti a dátume jeho vytvorenia.
Zdá sa mi, že tento prístup do zdravotnej dokumentácie je príliš široký, môže z toho vzniknúť veľa problémov s veľmi citlivými informáciami, ktoré by sa mohli zneužívať a určitým spôsobom určite by sa mohli zneužiť aj na vydieranie ľudí.
Ďalej by som sa chcel spýtať, že čo bude so psychiatrickými záznamami, ktoré nie sú označené psychiatrom alebo psychológom ako reštrikčné. V zmysle zákona k nim všeobecný lekár nemá prístup a ani v pacientskom sumári sa takýto záznak, záznam nenachádza. Ten ošetrujúci lekár alebo napríklad všeobecný praktický lekár, si myslím, že by mal vedieť o psychiatrickom ochorení alebo psychiatrickom liečení pacienta, pretože niekedy už len kvôli tomu, ako sa s ním, ako s ním má jednať, alebo bude mu dávať potvrdenie na to, že môže vlastniť zbraň alebo bude žiadať o vodičské oprávnenie. Myslím si, že všeobecný praktický lekár by takúto informáciu mal mať.
A ešte by som sa chcel spýtať jednu, jednu vec. Novela zákona, táto novela zákona v bode III hovorí, že slová „elektronický podpis“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „zdokonalený elektronický podpis v príslušnom tvare“. Ja teda predpokladám, že asi pôjde o elektronický občiansky preukaz, a teda že či je to, či je to správne tak, že sa bude používať na to teda ten, ten nový obnovený elektronický, teda ten občiansky preukaz s tým elektronickým možným zápisom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Nebralo mi to najprv, takže som to musel opakovane stláčať. V podstate aj pani predkladateľka, aj poslanec Krajčí to tu rozobrali podrobne a myslím si, že aj v podstate vyčerpávajúco. Ja by som chcel len ešte zdôrazniť, že slovenské zdravotníctvo má veľké problémy. Tie problémy nastali preto, že bolo zanedbávané ako manažérsky, jednoznačne SMER, ktorá má zdravotníctvo na starosti už viac ako 10 rokov, tak hlavne tých prvých 8 rokov to, sa o to absolútne nestaral, manažérsky úplne zlyhal, ale samozrejme aj finančne bolo zanedbané slovenské zdravotníctvo. A následky tohoto celého samozrejme teraz treba riešiť, treba riešiť akútne a, samozrejme, keď niečo treba robiť akútne, tak potom to stojí aj viacej.
Ale okrem takých problémov, ako sú nemocnice, budovy, technické zariadenia, tak veľký problém je s ľudskými zdrojmi. A Slovensko si neuvedomuje, že práve najväčším kapitálom aj v zdravotníctve sú ľudské zdroje. Práve v kontexte toho, že ľudské zdroje v zdravotníctve sa ukazujú ako veľmi problematické a že čím ďalej tým viacej chýba zdravotníkov, a tá prognóza vyzerá úplne katastrofálne aj v tých krajinách vo svete, kde sú veľmi dobre ohodnotení finančne, tak samozrejme potom Slovensko je na tom ďaleko horšie, pretože či už keď porovnáme percento HDP, ktoré dávame na zdravotníctvo, a tým dupľom sa to ukazuje, keď si to pozrieme v nominále, tak potom samozrejme, že odliv týchto zdravotníckych pracovníkov zo Slovenska je obrovský. A pokiaľ niečo neurobíme, tak to bude pokračovať.
Dnes ministerstvo zdravotníctva samo uviedlo, že v ústavnej zdravotnej starostlivosti chýba asi 1 100 zdravotných sestier. Keď si pozrieme vekové rozvrstvenie zdravotných sestier na Slovensku, tak zistíme, že sestry nad 60 rokov, je ich približne 2 300 – 2 400. Keď si uvedomíme, že behom troch, štyroch rokov tieto sestry odídu do dôchodku, tak v krátkej dobe nám bude chýbať 3 400 sestier len v ústavnej zdravotnej starostlivosti.
V roku 2011 dosiahli lekári významné zvýšenie miezd, ten známy platový automat. Išlo to síce v takých postupných krokoch počas niekoľkých rokov, ale skutočne dosiahli hlavne na tú dobu významné zvýšenie miezd a ten obrovský odliv lekárov zo slovenských nemocníc aj zo slovenského zdravotníctva sa zmiernil, skoro by sa dalo povedať, že zastavil a stav sa stabilizoval. Dnešná situácia s lekármi je už zase trošičku iná, pretože medzi tým už ubehlo niekoľko rokov a chýbajú nám generácie mladých lekárov. Ale tam je to už zas o niečom inom, pretože u lekárov je samotné platové ohodnotenie až niekde na štvrtom mieste. Lekári už majú dneska aj iné priority okrem platov.
Ten stav ale u zdravotných sestier je veľmi zlý, bolo to tu rozobraté, Marek Krajčí to tu rozobral či už z percentuálnej a hlavne tej nominálnej stránky. A ja som presvedčený, že keby sa nám podarilo dosiahnuť významné zvýšenie miezd u zdravotných sestier, tak ako to navrhujeme, tak by sa ten stav aj so zdravotnými sestrami mohol zastabilizovať aspoň na tých niekoľko rokov, kým dokážeme aj inými opatreniami, aby bol príchod nových zdravotníckych pracovníkov, teda sestier, či už zo stredných zdravotných škôl, ale aj z fakúlt ošetrovateľstva, aby mohli prísť. Pretože Marek Krajčí povedal, že má informáciu, že 44 % absolventov univerzít zostáva v systéme pracovať, ja som zachytil takú informáciu, že 42 % len zostáva. Nie je tam veľký rozdiel. Ale keď si uvedomíme, že 58 % ľudí, ktorí idú niečo študovať, potom nejdú pracovať v tej oblasti, ktorú vyštudovali, resp. nie u nás, tak je v tom asi jeden obrovský rozdiel.
Ministerstvo zdravotníctva chce zasiahnuť takým spôsobom, že chce dotovať toto štúdium trojročné na bakalára a chce dať 2-tisíc eur na jeden rok. To znamená, že počas troch rokov by mali dostať títo, títo ľudia, ktorí by sa u nás zamestnali, asi 6-tisíc eur a museli by sa teda upísať za každý rok, ktorý by tu študovali a poberali by ten, ja neviem, ako by som to nazval, tento príspevok, tak by sa museli upísať, že 6 rokov budú pracovať v našom systéme. Nemyslím si, že je to dobré.
Za prvé, pretože nie je to tak veľa a pri tých obrovských rozdielnych platoch, keď aj tak odíde takýto pracovník, ktorý to poberal, do zahraničia, tak to veľmi hravo, hravo splatí, po nejakých 50 eur mesačne v splátkach úplne hravo pritom rozdiele platov to splatí. Nakoniec na tom bude škodovať len Slovensko, pretože najprv do toho jednorazovo vloží dosť veľa peňazí, bude sa mu to vracať v priebehu nejakých viacerých rokov a pracovníkov nebude mať. Myslím si, že toto sa, toto nebude úspešné. A ďalší aspekt je tam, keď sa takýto pracovník aj zaviaže, že tu bude pracovať šesť rokov a to tak isto bude platiť aj u lekárov, za tých šesť rokov akurát sa stane to, že dosiahne špecializáciu. S touto špecializáciou keď odíde do zahraničia, tak ten jeho plat sa ešte významne, ešte významnejšie zdvihne a práve títo špecialisti, či už, či už lekári alebo aj sestry nám práve budú chýbať. Takže pokiaľ budeme robiť len takéto kroky, ktoré nebudú dostatočné, tak dosiahneme akurát to, že miesto toho, že 58 % absolventov takéhoto štúdia odchádza teraz, a keď urobíme toto opatrenie, tak môžme dosiahnuť to, že to percento odchádzajúcich do zahraničia nebude 58, ale možno 88, možno aj 98.
Takže chcel by som poprosiť, spravme niečo, pretože za tri, štyri roky to bude vo veľmi zlom, bude to v katastrofálnom stave slovenské zdravotníctvo, nebude mať pracovníkov. A už teda, aby som zakončil, tým, čo povedal prezident Asociácie nemocníc Slovenska, že nemocnice kamuflujú nedostatok pracovníkov a hlavne teda sestier a že keď majú nedostatok sestier, či už preto, že odídu na materskú, na PN alebo aj z toho, že ďalšia odíde do zahraničia alebo odíde zo zdravotníctva, tak potom zavrú oddelenia a maľuje sa. Takže ak niečo nezmeníme, tak v slovenskom zdravotníctve bude vymaľované.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť poslancom, že cez obednú prestávku je v kinosále odborná konferencia Zdravé Slovensko, takže všetci sú vítaní. Ďakujem.

Janka, ja len takú drobnosť. Hovoríš, že by bolo treba diskutovať a vyjednávať o cenách, koľko by ten organizátor bol ochotný platiť tomu lekárovi, aby slúžil. Tu je teraz taká tá sankcia, lebo ten lekár má kapitáciu, dostáva už za to peniaze, že sa má starať o toho svojho pacienta a neni ochotný slúžiť. A keď ten lekár, ktorý teraz neni ochotný slúžiť a tomu organizátorovi podpísať, alebo teda ochotný zapísať sa do toho zoznamu, bude vedieť, že aj v druhom, aj v treťom kole, keď on to odmietne, nebude mať nejakú sankciu, tak prečo by mal záujem súhlasiť s tými službami? A nakoniec do akých rozmerov by to išlo? Že nakoniec ten organizátor by musel z domu doniesť peniaze, aby tých lekárov musel zaplatiť? No žiadny organizátor sa potom nenájde.
Takže máš tam rozpor v tejto logike. Takže ja si myslím, že pokiaľ tých lekárov chceme prinútiť, aby slúžili pre tých pacientov, lebo, samozrejme, nechceme, aby to bolo zadarmo, ale si myslím, že 12 eur na hodinu už nie je taká zlá mzda, ja by som im doprial aj viac. Ale ten organizátor z toho, čo dostane, nemôže na to ísť, lebo odkiaľ bude nosiť tie peniaze? A potom, samozrejme, nebude mať ani záujem byť organizátorom.
Takže toto je jediná vec, ktorá prinúti tých lekárov si uvedomiť, no, keď nebudem súhlasiť v tom prvom, tak v druhom budem platený menej, to je asi jediný princíp, ktorý to môže teda sfunkčniť. Ináč si to ozaj za týchto podmienok ani neviem ja ináč predstaviť.

Ďakujem za slovo. V tom našom systéme bude treba niečo zmeniť, pretože u nás musíme dávať príkazy, zákony, nie sú spokojní lekári, nechcú slúžiť, máme problém s pokrytím. Ja som to tu už raz rozprával. Bol som v Rakúsku. Štyria lekári v jednom obvode, ktorí môžu mať okolo 100-tisíc spád, celý mesiac sa striedajú v službách štyria, sú rozpísaní štyria a ten jeden konkrétne, u ktorého som ja bol pozrieť, tak pracoval od ôsmej do dvanástej a potom niekde od pätnástej do tuším 19.30 alebo 19.20. Okrem tohoto pracoval, okrem tohoto každý štvrtý deň mal pohotovosť cez celú noc a okrem toho ešte mal napísané v urgentných prípadoch a nejakých nutných prípadoch kedykoľvek. Čiže úplne iná ochota. Nieže ako tí naši, lebo keď si to zoberieme, tak skutočne tí všeobecní praktickí lekári oni nemali viac ako 2 služby do mesiaca. A neboli ochotní to zobrať. Tento má každý štvrtý deň, v podstate tu by som povedal tú noc a ešte kedykoľvek je ochotný.
Takže v čom to bude? A neprikazuje mu to žiadny zákon ani žiadne nariadenie. Je to o motivácii. Takže tá motivácia bude veľmi dôležitá a mali by sme tie, keby sme dokázali tie pomery nastaviť tak, aby aj tá motivácia bola dostatočná, aby tí lekári cítili, že je to ich povinnosť a že to chcú, tak si myslím, že to by bolo to ideálne. Budeme sa musieť nad tým zamyslieť a tak ako celkovo sa zamyslieť, a teda, si myslím, spraviť nejakú organizáciu v primárnej sfére so sestrami, tak aj s týmito pohotovosťami s motiváciami.

Ďakujem. Marek, veľmi dobre. Je to presne tak, že to percento HDP, ktoré dávame my a ktoré dáva či už Európska únia, alebo vyspelé krajiny, je rozdielne, malo by sa to zvýšiť a potom budeme mať aj na lepšie zaplatenie zdravotníckych pracovníkov. To jednoznačne.
K tomu, ako sa dá debatovať s predstaviteľkami komory, ja poviem jeden príklad. Bol som na jednej debate, ktorú viedla pani Schmögnerová, organizovala to jedna nemecká nadácia a najvyššia predstaviteľka komory sestier tam povedala, že lekári ošetrovateľstvu nerozumejú. Tomu rozumejú len ony a lekári nie. A konkrétne tam povedala, že v Amerike si to už uvedomujú a ošetrovateľky sú lepšie platené ako lekári.
No ak sa potom na takejto báze máme s niekým dohodnúť, to sa proste nedá. Možnože dneska pod tlakom, pod tlakom sú ochotné možno ustúpiť a debatovať, ale skutočne s nimi sa predtým nedalo.
A ja dokonca mám také poznatky od bežných sestier, ale aj od námestníčiek pre ošetrovateľstvo, kde majú veľké problémy. Napríklad ony potrebujú, tie sestry, potrebujú kredity. To je v poriadku, nech sa vzdelávajú, nech majú informácie. Ale príde zástupkyňa komory a povie, že kredity neuzná, lebo že skončili, ja neviem, že to netrvalo 120 minút, to tá akcia, ale že o desať minút to skorej skončilo a ona im neuzná kredity. Pritom ide o čo? Aby si tie sestry odtiaľ odniesli poznatok a nie aby tam boli o desať minút naviac držané, keď sú po nočnej, pred nočnou a tak ďalej. A toto sa, toto sa skutočne deje. Toto sa mi sestry na to sťažujú, že takýto neseriózny prístup je od ich vrcholných predstaviteliek.