Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2018 o 10:49 hod.

MUDr.

Alan Suchánek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2018 10:49 - 10:50 hod.

Alan Suchánek
Ďakujem za slovo, ďakujem za faktické poznámky a pripomienky. K pánovi Blanárovi len toľko, že sú ľudia, ktorí tvrdia, že by toto malo byť, o čom sme hovorili, byť zakotvené aj v tom zákone o radiačnej ochrane, ale keďže zároveň v podstate doktor Krajči dal pozmeňovací návrh aj k atómovému zákonu, takže preto som sa vyjadroval k tomu a preto som to tu spomínal. K tým ostatným veciam, jednoznačne ďakujem za poznámky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.2.2018 10:39 - 10:46 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kto tu bol, tak mohol si v piatok vypočuť rozpravu k predmetnému zákonu o radiačnej ochrane. Ja by som sa dneska teda veľmi krátko chcel k tomuto tiež vyjadriť, pretože ešte aj po tejto rozprave, ktorá tu odznela, tak som si zisťoval nejaké fakty. A vypočul som si argumenty aj z jednej strany, aj z druhej strany a spravil som si taký svoj vlastný návrh. Nechcem tvrdiť, že som v tejto problematike odborník, ale ako lekár trošku sa v tom viem orientovať a snažil som sa aj takým sedliackym rozumom zhodnotiť tieto fakty.
Chcel by som povedať, že či už v atómových elektrárňach alebo pri spracovaní radiačného odpadu, teda konkrétne to, čo sa týka tohto zákona, neexistuje nikdy nulové riziko. To sme videli pri haváriách atómových elektrární alebo pri nejakých iných haváriách. Proste riziko nikdy nie je nulové. Jadrový odpad sa môže spracovávať buď spaľovaním, vysokotlakovým lisovaním alebo vytumináciou.
Pri spaľovaní vzniká popol a toto spaľovanie má výhodu v tom, že objem tohto radiačného odpadu sa znižuje v pomere 100:1, ale tá radiačná aktivita sa zachováva, len teda v menšom objeme a je potom menej náročné to skladovanie v zmysle objemu. Pri vysokotlakovom lisovaní sa objem zmenšuje v pomere 10:1. A to sú také fakty pri spracovávaní radiačného odpadu.
Keď som zisťoval pomery v Európe, tak som zistil, že z dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie alebo z dvadsiatich ôsmich sú v štrnástich krajinách jadrové elektrárne. Len štyri krajiny z týchto v Európskej únii spracovávajú radiačný odpad spaľovaním, konkrétne Nemecko, Francúzsko, Švédsko a Slovenská republika. Z týchto štyroch krajín tri krajiny spracovávajú odpad spaľovaním. Ale spaľovaním, spaľovaním len vlastného odpadu. To znamená, že Nemecko, Francúzsko a Švédsko spracovávajú spaľovaním len svoj radiačný odpad. Jediná krajina, ktorá teda spracováva aj odpad z iných štátov, je Slovenská republika. Momentálne teda spracováva spaľovaním odpad z Českej republiky. Je už dojednaná zmluva aj s Talianskom. To sú, myslím, zmluvy z roku 2015 a minulého roku. Takže jediná krajina, ktorá spracováva odpad aj z iných krajín, je Slovenská republika
A v podstate dá sa povedať, že ten spracovaný odpad, ten popol pri spaľovaní je asi najväčším rizikom, rizikom zo všetkých tých možností spaľovania, teda spracovania radiačného odpadu. A preto ak existuje bezpečnejší spôsob spracovania radiačného odpadu, tak by sa mal uprednostňovať tento bezpečnejší spôsob, ktorý má menšie riziká. Ak teda existuje bezpečnejšia alternatíva, mala by dostať prednosť tá bezpečnejšia.
Naše úložisko je obrovské a bude stačiť na veľmi dlhú dobu, aj keby sme spracovávali odpad lisovaním, s jeho objemom by problém nebol. A k tomu by som povedal jeden taký príklad, že keď sa dá to spracovávať bezpečnejšie, tak to, alebo chovajme sa bezpečnejšie. V tomto zákone o radiačnej ochrane je aj jeden veľmi dobrý príklad, požiarne hlásiče. Požiarne hlásiče, to sú tie zariadenia, ktoré sú v strope budov, ktoré od určitej, a hlavne budov, kde je prístupnosť verejnosti, musia byť tieto požiarne hlásiče. Doteraz to boli hlásiče, ktoré pracovali na princípe amerícia berýlia, tam je určité žiarenie. To žiarenie pôsobí len na veľmi malú vzdialenosť, možno jedného, dvoch, troch milimetrov. Keď je v tej miestnosti dym, tak toto žiarenie neprenikne do detektora a spustí sa alarm. Ale nakoľko s týmito požiarnymi žiaričmi je problém pri spracovávaní, ony dokonca nemôžu byť ani ukladané na bežnom úložisku, ale musia ísť do hlbinného úložiska, lebo polčas rozpadu je tam tisíc rokov, tak je nová metóda, a teda sú nové výrobky, tieto požiarne hlásiče už nie sú na báze žiarenia, ale na báze elektromagnetickom. Čiže to elektromagnetické vlnenie, keď ten dym preruší, tak ten hlásič ohlási požiar. Čiže existuje bezpečnejšia alternatíva a tento zákon uzákoňuje, že sa má používať tento bezpečnejší prístup a bezpečnejší systém.
Takže aj týmto príkladom som chcel ukázať, že pokiaľ sa dajú riziká minimalizovať alebo zmenšiť, tak sa treba chovať tak, aby tie riziká boli čo najmenšie.
A ešte úplne na záver už nie celkom k radiačnej ochrane, ale k zákonu o zdravotnej starostlivosti a k e-zdraviu. Mal by som otázku na pána ministra. Obrátili sa na mňa psychológovia, ktorí tvrdia, že povinné zasielanie údajov o ich klientoch do NCZI je v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Keď majú napríklad klienta, ktorý si chce, u nich si dojedná konzultáciu psychologickú a dokonca si ju aj sám zaplatí, tak oni ho údajne musia hlásiť do NCZI a títo ľudia s tým majú problém, pretože nemusia dať tomu psychológovi súhlas s tým, aby jeho osobné údaje boli spracovávané a niekde ďalej zasielané. Tak psychológovia tvrdia, že s týmto majú problém a že podľa nich to nie je dobre vyriešené.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.12.2017 16:14 - 16:15 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
K poslancovi Zelníkovi. Ja som to nekritizoval, nepovedal som, že to tak nemá byť. Ja len kritizujem to, že tá odpočítateľná odvodová položka, keď sa zruší, tak v podstate zaplatia viacej zamestnávatelia. Áno, bude to systémové, vráti sa to tam, kde sa to má. Ale v každom prípade to necháme zaplatiť niekomu, kto to niekoľko rokov neplatil a pomôže to tomu zdravotníctvu, hovoríme. Ale štát sa zbavuje svojej zodpovednosti, pretože znižuje to svoje percento. A jedná vec je, keď sa bavíme o nominálnych hodnotách, ktoré potom do toho zdravotníctva idú, pretože vieme, že populácia starne, chorobnosť sa zvyšuje, sú nové nároky na diagnostické liečebné metódy atď. Takže ja som presvedčený, že do toho zdravotníctva treba dávať stále viac a viac.
A to, čo hovoril poslanec Blanár, že to percento deformuje realitu. No, vôbec nedeformuje, pretože ak zamestnaní ľudia odvádzajú percento, tak potom je to porovnateľné s tým, čo štát odvádza za svojich poistencov. A v každom prípade, keď si pozriete tie tabuľky v tých rozpočtoch, odvody za ekonomicky aktívnych poistencov stúpajú významne a odvody za ekonomicky neaktívnych, teda tých nezamestnaných, klesajú v budúcom rozpočte o 83 mil. Takže to neni deformácia, skutočne to klesá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.12.2017 16:04 - 16:10 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, bavíme sa tu o tom, že či ponechať, alebo vypustiť odpočítateľné odvodové položky zo zákona. Dneska aj na zdravotníckom výbore sme počuli, že vypustenie týchto odpočítateľných položiek znamená krok proti pacientom, že tým vezmeme 100 mil. zdravotníctvu. Počuli sme, že je to nesystémový prvok a že teda ako taký, keďže je nesystémový, tak ho treba odstrániť. A k tomu môžem toľko len povedať, že, áno, ja osobne teda som za to, aby nesystémové veci sa odstraňovali a aby sme zavádzali len systémy a dobré systémy.
Ale k tomu musím povedať toľko, že som za, nech každý milión aj každých 100 miliónov, ktoré môžu do zdravotníctva prísť, tak nech prídu. Bolo to konštatované, sám minister zdravotníctva tento rok priznal, že v prepočítaní na počet obyvateľov, aké má, koľko má Slovensko, by v rozpočte pre zdravotníctvo malo byť na Slovensku o 500 mil. eur viac, ako skutočne na Slovensku je. A pritom počúvame, niektorí hovoria, že v zdravotníctve je dosť peňazí. Áno, viem, že systém nie je celkom efektívny, verím, že už dneska nejaké veľké rozkrádačky sa nebudú diať, a dúfam, že ani budúci rok a že systém treba napravovať. Ale ak nechceme, aby sa tie nožnice medzi Slovenskom a Českom roztvárali, tak my tam tie peniaze potrebujeme dať. Ale nemôžme na jednej strane tvrdiť, že preto zrušíme odvodovú odpočítateľnú položku, aby sme tam tých 100 mil. mohli dať, ale na druhej strane v podstate v rovnakom období znížime platbu za poistenca štátu zo 4 na 3,71. Čiže ubereme niekoľko, niekoľko 100 mil., aby sme tam potom dali jeden 100 milión.
Je to pomenované dobre, keď povieme, že odpočítateľná odvodová položka sa ruší preto, lebo bude zavedený 13. a 14. plat, ktoré budú oslobodené od odvodov. Takže tento, toto zrušenie tejto odvodovej odpočítateľnej položky je urobené preto, pretože prídeme na odvodoch za 13. a 14. platy. Ale znova chcem povedať, to, čo prídeme o tie, počítam nejakých 200, 300 mil., tým, že sme znížili platbu za poistenca štátu na 3,71, tak tieto milióny nám budú chýbať. Vieme dobre, že minimálne nejaká miliarda je skrytého dlhu v slovenskom zdravotníctve. Keď si porovnáme slovenské nemocnice, ako vyzerajú, ako sú vybavené, aj ako celý systém beží, tak je to skutočne pravda. A túto miliardu, ak tam nedáme, tak české zdravotníctvo, a už nehovorím o európskom vôbec, nebudeme dobiehať. Tie nožnice alebo ten rozdiel sa nielenže nebude udržovať, ale sa bude zväčšovať. Tie nožnice sa budú roztvárať.
Európska komisia povedala približne pred mesiacom, že Slovensko dáva alebo na Slovensku sa dáva na zdravotníctvo 6,6 % HDP proti 9,9 % priemeru Európskej únie. A v nominále proti priemeru Európskej únie je to na Slovensku nejakých tisícpäťsto-, asi, -štyridsať eur, kdežto priemer Európskej únie je 2 900 eur. Čiže takmer polovica.
Ak chceme mať modernú európsku medicínu, tak s týmto musíme robiť a niečo, s tým musíme niečo urobiť a nemôžme sa tváriť, že nominálne je tam, síce dostaneme, dostaneme rovnaké peniaze ako minulý rok, ale nebodaj o 129 mil. viac, a preto budeme spokojní a môžme znížiť percento. To nie je dobrý systém. Vieme, že naše, že náš zdravotný systém je, aj poisťovací, je solidárny, ale tá solidárnosť je taká mnohonásobná. Keďže za pracujúcich, aj pracujúci si odvádza 14 %, aj zamestnávateľ zaňho odvádza a za ekonomicky neaktívnych štát odvádza percento, s ktorým si vždycky minister financií robí to, čo chce, aby mu to v tom rozpočte vyšlo a stámilióny lietajú hore-dole.
Ak chceme v tom zdravotníctve skutočne niečo urobiť, tak to 4 %, to je úplne minimum. Zdravotníci sa väčšinou zhodujú na tom, že optimálne - optimálne? - také minimálne by malo byť 5 %, a preto určite táto odpočítateľná odvodová položka, tých 100 mil., zdravotníctvu môže pomôcť, nemusí. Samozrejme, na toto zdravotníctvo nezájde, ak by tam aj nebola, pretože budúci rok, a ja som si takmer 100-percentne istý, že budúci rok niekedy v septembri, v októbri budeme tu znovu sa baviť o tom, že budeme navyšovať percento za poistencov štátov a bude to cez 5 % na nejaké posledné dva, tri, možno štyri mesiace, aby sme do systému naliali nejakých 200 až 300 mil.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 10:49 - 10:50 hod.

Alan Suchánek
Ďakujem za slovo.
Vierka, ďakujem za prednesenie histórie a významu neziskoviek a za to, že si popísala problémy, s ktorými sa enočky boria. A je ozaj dôležité, aby neziskovka, pokiaľ tam napríklad len úradník spraví takú chybu, ako si popísala, nemusela zo zákona zaniknúť. A o tom svedčí teda aj množstvo prípadov, o ktorých si teraz práve hovorila, kde došlo v podstate ku zrušeniu enočiek a zániku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 10:35 - 10:36 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za reakciu, ale cez to všetko si myslím, že je škoda, že ten počet členov správnej rady nebol zdupľovaný, pretože on tam je vyriešený. Len mnoho ľudí sa tvári, že, ako som už povedal, že nadpolovičná väčšina je aj pomer štyri ku dvom, aj tri ku dvom. Je to zásadný rozdiel. Ono už dnes je to tam napísané, ale keby to tam bolo zdupľované, explicitne napísané, že má nepárny počet členov, a tam dokonca bolo aj riešené, ak v prípade, že teda má párny počet členov, ako sa bude postupovať a ako sa to vyrieši. Myslím, že je to veľká škoda, že to z toho vypadlo.
No a to k tomu, k tomu majetku je to tak v podstate, ako som hovoril ja, jako si hovoril ty. Ale ja verím, že niekde za nejaký krátky čas bude možnosť zmeniť to, napraviť a doplniť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 10:33 - 10:34 hod.

Alan Suchánek
Marek, ďakujem za doplnenie toho stavu, ktorý teda v piešťanskej nemocnici bol. A je to presne tak, keby toto bolo explicitne napísané a keby sa dodržoval zákon aj ten, ktorý dneska je, tak k tomuto celému nemuselo, nemuselo dôjsť. Je to presne tak.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13.12.2017 10:27 - 10:32 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tento návrh v podstate tu už bol predložený niekedy na jar, myslím, že to bolo v máji, v prvom čítaní. Potom bol stiahnutý, následne teda bol znova predložený. Do tohto pôvodného návrhu zasiahlo ministerstvo a potom teda aj poslanci Národnej rady, respektíve výbory. A proti tomu pôvodnému návrhu mi chýbajú v tomto, v tejto novele dve také zásadné veci, a to možnosť predať prioritný majetok, teda nehmotný prioritný majetok. Toto na návrh vlády a ministerstva zdravotníctva a teda aj ústavnoprávneho výboru bolo z tohto zákona vyňaté. Toto bude robiť problémy niektorým nemocniciam, pretože majú vo svojom prioritnom majetku nehnuteľný majetok, ktorý dneska v podstate nemôžu prevádzkovať. Redukovali sa činnosti nemocníc, napríklad detské jasle alebo nejaké budovy, ktoré sú dneska v takom stave, že sa nedajú prenajať, teda predať, zo zákona im to nedovoľuje predať a prenajať sa nebudú dať preto, že sú v takom žalostnom stave, že na päť rokov, pri možnosti prenajať na päť rokov nikto do nich nezainvestuje. Tie enočky za toto platia dane, musia to, musia sa o to starať a robí im to zbytočné náklady a úžitok v podstate z toho nemajú žiadny, len mínus.
Ďalšia vec, ktorá mi v tomto zákone chýba, je tá, že v pôvodnom návrhu bolo explicitne napísané, že správna rada takejto enočky má nepárny počet členov. Bola to dosť dôležitá vec, hoci v zmysle zákona to aj tak nakoniec nič nemení, pretože súčasné znenie zákona č. 8/2010 a aj zákona č. 578/2004 v § 100b ods. 2 hovorí, že ministerstvo zdravotníctva vymenúva nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady vrátane predsedu správnej rady, ak vklad štátu bol viac ako 50 percent. To znamená, ak štát alebo teda ministerstvo zdravotníctva vymenúva nadpolovičnú väčšinu, to znamená, keď má správna rada päť členov, tak ministerstvo zdravotníctva má vymenovať troch a zostávajúcich dvoch menuje ten minoritný alebo menšinový zakladateľ. Ak je tam sedem členov, tak je to štyri a tri.
Ovšem tento výklad si niektorí nevedia jednoznačne dať do súvislostí a presne toto sa stalo napríklad v našej enočke, kde ministerstvo, keď nevedelo presadiť svoje zámery, tak spravilo to, že vymenovalo šiesteho, respektíve zmenilo štatút, vymenovalo šiesteho člena správnej rady, štvrtého za ministerstvo, mali kvalifikovanú väčšinu a mohli robiť čokoľvek. To, že tu bol porušený zákon, konštatoval súd, konštatovala Generálna prokuratúra, nakoniec sa s tým musela; sa s tým teda stotožnilo aj ministerstvo vnútra. Cez to všetko do dneska trvá taký stav, že v štatúte našej nemocnici je stále párny počet členov, teda šesť členov správnej rady, z toho štyria za ministerstvo.
Keby tam bolo bývalo explicitne napísané, že musí byť v správnej rade nepárny počet členov, tak napríklad na registratúrnom úrade by úradníčka nemohla konateľa, ktorý bol zvolený takouto správnou radou, ani zapísať, pretože by to bolo v rozpore s týmto slovom "nepárny počet členov". Ona na námietku tvrdila, že však aj tri ku dvom a štyri ku dvom je nadpolovičná väčšina a nič sa na tom nemení. No je to základný rozdiel, či je pomer tri ku dvom alebo štyri ku dvom, pretože to už je kvalifikovaná väčšina a to už potom mení celý systém. Tam už potom nejde o žiadnu demokraciu ani o snahu korektne jednať. Takže toto sú také moje, moje pripomienky.
Chcel by som ešte povedať, že teda napriek tomu, že tieto dve zásadné veci mi tam chýbajú, tak sú tam aj dobré veci, ktoré v porovnaní so súčasným znením zlepšujú postavenie enočiek a zlepšujú ich možnosti na činnosť, či už je to tým, ako povedal predkladateľ, že môžu, môžu predať hnuteľný prioritný majetok a prenajať nehnuteľný majetok. Je to krok vpred a aspoň čiastočne to činnosť týchto enočiek zlepší. Takže doporučujem aj napriek týmto mojim výhradám schváliť navrhovaný, navrhovanú novelu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13.12.2017 10:23 - 10:26 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Zelníka a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, tlač 712 a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali, súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Zelníka a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, tlač 712a, vyjadrených v ich uzneseniach k uvedeným bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 16 pozmeňovacích návrhov. Gestorský výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 až 10, 12, 14 až 16 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, v bodoch 11 a 13 aby sa hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 88 z 13. decembra 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2017 13:35 - 13:35 hod.

Alan Suchánek
Janko, ďakujem za doplnenie, pretože tomuto som sa nevenoval, ale je to ozaj veľká pravda. Ďakujem.
Skryt prepis