Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážení poslanci, ja už osemnásť rokov pracujem v sociálnej oblasti a moje kolegyne už doobeda veľmi fundovane a naozaj detailne povedali o svojich postojoch, svoje pripomienky k vládnemu programu v sociálnej oblasti alebo v sociálnej politike.
Tých osemnásť rokov pracujem s rodinami, s rodinami v kríze, konkrétne s osamelými matkami s deťmi, ktoré boli obeťami domáceho násilia alebo teda...
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážení poslanci, ja už osemnásť rokov pracujem v sociálnej oblasti a moje kolegyne už doobeda veľmi fundovane a naozaj detailne povedali o svojich postojoch, svoje pripomienky k vládnemu programu v sociálnej oblasti alebo v sociálnej politike.
Tých osemnásť rokov pracujem s rodinami, s rodinami v kríze, konkrétne s osamelými matkami s deťmi, ktoré boli obeťami domáceho násilia alebo teda prežívajú nejakú životnú krízovú situáciu. Preto ja sa vo svojom príhovore chcem venovať rodine, resp. rodinnej politike. Rodina je pre ľudí najdôležitejšou hodnotou. Až 90% populácie považuje túto hodnotu za veľmi dôležitú vo svojom živote. Napriek tomu programové vyhlásenie vlády nepozná pojem rodinná politika. O rodine sa pojednáva zväčša iba v časti o sociálnej politike.
Rodinná politika však v žiadnom prípade nie je totožná so sociálnou politikou. Majú síce spoločný prienik a to v cieli uchrániť rodiny od chudoby a rozkladu, avšak obidve politiky majú svoje vlastné ciele, svojich adresátov a majú aj rôzne - a to teda hlavne - majú rôzne nástroje podpory. Mám za to, že práve preto, že spájame sociálnu politiku s rodinnou politikou, rodinám adekvátne štát nepomáha, a teda vlastne ani nedokážeme zvýšiť v našej spoločnosti status rodiny, status rodiča a dieťaťa, ako sa to napríklad stalo vo Francúzsku. Zachovanie a podpora rodiny, to nie je v žiadnom prípade stredoveký regresívny pohľad. Dnes už aj ekonómovia namiesto rozprávania o HDP a dlhu čoraz viac hovoria o zlej demografii a starnutí obyvateľstva. Rodinná politika preto mala byť jednou z nosných tém v programovom vyhlásení vlády. Oceňujem text v programovom vyhlásení vlády v časti sociálna politika, že vláda bude pri predkladaní návrhov zákonov zvažovať ich vplyv na manželstvo a rodinu, že zvýši materské a že vytvorí legislatívne podmienky pre rozvoj sociálnych služieb pre rodiny s nezaopatrenými deťmi s dôrazom na deti do troch rokov veku a na zvýšenie podpory zosúlaďovania rodinného a pracovného života.
Ja sa téme harmonizácie práce a rodiny venujem dlhodobo. Aj na základe mojich dlhoročných skúseností si dovolím tvrdiť, že prioritou tohto opatrenia však nie je záujem rodiny, teda dieťaťa a jeho rodičov, ale napĺňanie cieľov členských štátov EÚ, a to zvyšovaním podielu zamestnanosti žien. To je síce legitímny cieľ, ale nehovorme, že je to opatrenie rodinnej politiky. Je isté, že ženy - a možno by bolo správne pomenovať, že rodičia, teda matka aj otec - potrebujú pomoc pri náročnej starostlivosti o deti. Rodičia však nepotrebujú žiadne štátne zadania. Rodičia majú mať slobodnú voľbu, či a kto zostane doma pri dieťati do troch rokov veku, prípadne aj dlhšie alebo či sa vrátia do zamestnania. Nechajme na rodičoch slobodnú voľbu a rovnako podporme morálne aj finančne rovnako, morálne aj finančne ktorékoľvek ich rozhodnutie. Oboje by mala naša spoločnosť akceptovať bez akýchkoľvek pripomienok. Nezabúdajme však, že výsledkom podpory zosúladenia rodinného a pracovného života rodičov by mala byť spokojnosť všetkých členov rodín, avšak v prvom rade spokojnosť a najlepší záujem detí. Teda podpora a ochrana kvôli dieťaťu samému, nie kvôli politike zamestnanosti, ani nie kvôli zrovnoprávneniu rodičov, pretože kvôli deťom a ich zdravému vývoju je potrebné podporovať rodičov, rodinu.
V Európe i na Slovensku čelíme veľmi nepriaznivému demografickému vývoju, napriek tomu sa programové vyhlásenie vlády týmto vôbec nezaoberá. Pritom dokonca už aj Rada OSN pre ľudské práva ešte v minulom roku, v júli 2015., prijala rezolúciu na podporu rodiny a tým vyzvala štáty na prijímanie opatrení na podporu a rozvoj rodiny v čase, kedy čelí rastúcej zraniteľnosti. Na Slovensku to akoby nebol problém.
Na čo chcem najviac upriamiť pozornosť, ale je bývanie pre mladé rodiny. Problémy spojené s bývaním mladých rodín sú obrovské. Katastrofálna je najmä finančná situácia mladých rodín. V programovom vyhlásení vlády v časti výstavba a bývanie sa o opatreniach na efektívnejšej podpore nájomného bývania dočítate iba v jednej vete. Pritom zaistiť si bývanie je pre mladú rodinu jeden z najnáročnejších problémov. Na trhu bytov a obytných domov sa vytvára tlak, aby v bytovom fonde Slovenskej republiky prevládali byty vo vlastníctve. Pre mladé rodiny prakticky teda neexistuje reálna a dostupná ponuka primeraných, primeraných nájomných bytov či domov. Preto si zaobstarávajú bývanie s pomocou hypotekárnych úverov s vysokými úrokmi. Tieto úvery predstavujú dlhovú záťaž pre mladú rodiny na niekoľko desaťročí. Pri nestabilnom trhu práce, hrozba straty zamestnania je to pre mladé rodiny ako Damoklov meč. Hľadanie riešení, získania dostupného bývania a podpory pre mladé rodiny sme očakávali od novej vlády, teda aj od nového programového vyhlásenia vlády. Podpora rodín, to je množstvo jednotlivých drobností, služieb pre rodinu s deťmi, množstvo rozličných nástrojov a opatrení. Napríklad aj podpora štúdia detí. Ale podpora ľudí, teda detí, nie vlakov. Deti a mladí dospelí, ktorí cestujú autobusom, totiž podporení nie sú. To je nespravodlivosť. Podporou študentov, teda detí, našich detí by tiež bolo, aby bolo konečne vyhovené každému študentovi, ktorý si žiada o pôžičku na svoje štúdium z Fondu na podporu vzdelávania, a bolo mu naozaj vyhovené. Dnes je takmer polovica žiadostí o takúto pôžičku zamietnutá.
Občania sa na nás pozerajú a oni opäť majú nádej, že sa prostredníctvom nás, zvlášť teda členov novej vlády počas tohto volebného obdobia niečo v ich živote zmení k lepšiemu. Preto tu teraz rokujeme o programovom vyhlásení vlády. Nie preto, že opozícia nemá čo iné na práci. Ľudia chcú počuť naše vyjadrenia a naše postoje. Musíme si uvedomiť, že občan, to je člen rodiny, vyšiel z rodiny a do nejakej rodiny každý patrí. Niektorí z nás poslancov - a sú to poslanci aj v koalícii, aj v opozícii - sme našim voličom sľúbili v Deklarácii za rodinu, že budeme presadzovať prorodinnú politiku a že budeme bez ohľadu na politickú orientáciu predkladateľa hlasovať za každý dobrý návrh zákona v prospech rodiny. V prospech manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou, v ktorom sa rodia a najlepšie vychovávajú deti, a v prospech detí, ktoré potrebujú otca a mamu. Taktiež niektorí občania prejavili svoje záujmy prostredníctvom združení, platforiem, ktoré vypracovali požiadavky na novovytvorenú vládu, žiadajúc tak pozitívne zmeny pre ochranu života a rodiny, pre ich dôstojný život na Slovensku. Tieto svoje požiadavky zaslali v dobrej viere ako aktívni občania predsedovi vlády, všetkým ministrom a predsedom koaličných strán. Títo občania žiadali vládu, aby napríklad zakotvila povinnosť navrhovateľa návrhu zákona posudzovať vplyv navrhovaného zákona na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie, a to najmä z vplyvu sociálneho, hospodárskeho a finančného. Ako som na začiatku povedala, táto požiadavka sa naozaj v programovom vyhlásení vlády nachádza na strane 40 v časti Sociálna politika. Oceňujem, oceňujem to. Vláda sa tiež zaviazala zvýšiť finančnú dávku materské a zvýšiť podporu zosúladenia, ako som povedala. Na ostatné požiadavky však nedošlo. Preto si ich dovolím teraz predstaviť.
Občania si žiadali, aby vláda zaviedla programy na podporu demografického rastu a na podporu dôležitosti materstva a rodičovstva pre spoločnosť, aby zohľadnila počet detí pri výpočte výšky dôchodku rodičov, zvýšila dávku materskej na úroveň 100 % čistého príjmu rodiča pre odchodom na materskú, otcovskú dovolenku; podporila výstavbu nájomných bytov, najmä v kategórii sociálneho bývania pre nízkopríjmové mladé rodiny a vytvorila tak systém tzv. prestupného bývania; podporila zriadenie manželských a predmanželských poradní, posilnila účinnú ochranu práv nenarodených detí s cieľom znižovania počtov umelého ukončenia tehotenstva a v rámci vzdelávania zaviedla prípravu k zodpovednému manželstvu a rodičovstvu; tiež aby prijala mediálny zákon, ktorý bude chrániť hodnoty rodiny a manželstva a ktorý bude chrániť deti a mládež pred nevhodným obsahom vo všetkých druhoch médií vrátane internetu; prijala účinnú legislatívu na blokovanie internetových stránok ohrozujúcich psychosociálny vývoj detí.
V týchto požiadavkách ešte zaznela aj žiadosť na, aby bolo umožnené, zmeny zloženia Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a jej výborov tak, aby pomerne rešpektovali názorové spektrum občanov Slovenskej republiky v otázkach rodiny a manželstva, a tiež o vytvorenie Rady vlády pre rodinnú politiku a demografiu.
Toto boli niektoré opatrenia, ktoré sme očakávali vo vládnom programe v sekcii rodinná politika. Ako som už povedala, moje kolegyne hovorili o sociálnej politike, a predsa sa chcem toho dotknúť, lebo viem, ktoré, akú pomoc potrebuje rodina, ktorá sa ocitá v sociálnom vylúčení alebo je ohrozená sociálnym vylúčením. Tých opatrení je mnoho. Predsa čo však chcem najviac vypichnúť, je, aby sa konečne začala vykonávať prevencia, opatrenia, aby rodina nám vôbec neupadla do sociálneho vylúčenia. Je teda potrebné rozšíriť terénnu prácu s disfunkčnými rodinami a čo ma najviac teda tak nejak, nejak zaujíma, aby naštartovala sociálnu ekonomiku, teda sociálne podnikanie alebo sociálne zamestnávanie. Môžeme to nazvať viacerými termínmi. Ide o to, aby rodičia, otcovia a matky, nezostali bez práce. Nie je pravdou, že všetci títo ľudia nechcú pracovať. Naozaj niektorí nemôžu alebo nevedia, alebo nemajú rovnaké šance. Viem o tom, že už pred voľbami predstavitelia strany SMER - sociálna demokracia hovorili o naštartovaní sociálnych podnikov, sociálnych firiem. Mnohí si možno aj pamätáte ešte na kauzu sociálnych podnikov. Páli ma síce jazyk, ale ja nebudem a nechcem teraz o tom hovoriť, pretože skôr chcem ponúknuť svoje poznatky priamo, ktoré mám z praxe, pri tvorbe tohto opatrenia, pri tvorbe legislatívnych návrhov, aby sme naštartovali sociálne zamestnávanie ľudí, ktorí potrebujú prácu, zamestnanie, a myslím to naozaj úprimne.
Totiž ja naozaj na základe vlastných skúseností zo zriadenia sociálnej firmy viem a verím tomu, že prostredníctvom sociálnej ekonomiky, sociálneho podnikania takzvaného je naozaj možné riešiť spoločenské alebo sociálne, ak chcete, problémy trvalo udržateľným spôsobom. Rodinám ohrozeným sociálnym vylúčením poskytujú odbornú pomoc a služby aj mnohé mimovládne organizácie a v nich zaangažovaní aktívni občania, a tak si musím teraz na tomto mieste nejak, ja sama musím pripomenúť opäť to, že konečne treba zrovnoprávniť financovanie verejných a neverejných poskytovateľov týchto služieb.
A ešte úplne na záver mi leží na srdci jedna vec. Od 1. júla t. r. sa začína slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Šesť mesiacov budeme vystupovať a hovoriť za celú Európsku úniu, v mene vlád všetkých 28 členských štátov. Je mi ľúto, že sme si nezobrali príklad z Českej republiky, ktorá v rámci svojho predsedníctva v roku 2009 určila ako jednu z prioritných tém práve rodinnú politiku. Tak ako mala byť rodinná politika jednou z nosných tém programového vyhlásenia vlády, tak mohla byť tiež horizontálnou témou prvého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.
Napriek tomu, že rodina nedostala vo vládnom programe také miesto, aké jej patrí, vláda Slovenskej republiky môže skutkami ukázať svoj úprimný záujem podporovať rodinu. Ak to tak bude, som presvedčená, že opozícia podporí všetky dobré návrhy, ktoré budú v prospech rodín v našej krajine. V tomto bude určite zhoda a určite to ocenia aj občania, ktorí naozaj sledujú práve kroky novej vlády. Ja opätovne na záver svojho príspevku chcem za seba ručiť, že všetky takéto dobré návrhy podporím, pretože občania si naozaj, občanom sme naozaj sľúbili, že tu budeme pracovať len v ich záujme.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
