Vážené kolegyne, kolegovia, dnes je Medzinárodný deň rodiny a tak som rada, že práve dnes môžem predstaviť tento návrh zákona. Áno, priznám sa, že už som ho raz predkladala a som presvedčená, že tento návrh zákona môže tak veľmi pomôcť pronatalitne, teda prodemograficky našej krajine, že je potrebné ho takto opakovať a teda úfať sa, že aj koaliční poslanci sa s týmto návrhom stotožnia, veď hovoria o prorodinných opatreniach, a že ho, zahlasujú za tento návrh zákona.
S expertnými skupinami, s expertami sa stretávam stále a hovoríme o tom, že podporu rodiny musíme rozdeliť na prorodinné opatrenia a pronatalitné opatrenia. To je práve, to je práve súbor opatrení, ide o súbor riešení a súbor nástrojov. Nemôžu to byť adhocové strely, ktoré vystrelíme niekedy v čase, sem-tam, keď sa nám to hodí. Ak chceme hovoriť o naozajstnej podpore rodiny, tak musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť, kde sa chceme dostať.
Stojím tu už niekoľkýkrát práve s takýmito opatreniami prorodinnými a pronatalitnými. Toto opatrenie je propopulačné. Viete, že stav so slovenskou natalitou, pôrodnosťou je katastrofálny. Samotní demografi a sociológovia nabádajú pristúpiť k takýmto pronatalitným opatreniam. Áno, sú drahé. To nemôžeme inak hovoriť, len sú drahé. Ale, a dokonca ani nie je isté, či budú úspešné. Ale čo teda vlastne chce naša krajina robiť? Čo chce Slovensko robiť? Čo chce naša vláda robiť s tým, že sami viete, že v poslednej, v posledných dňoch sme začuli vo všetkých správach, že Slovensko má prvýkrát v histórii viac dôchodcov ako detí. Sto detí na 102 seniorov, 100 detí na 102 seniorov, prvýkrát.
To nie je žiadne dobré ráno, milí, milá vláda. Dvadsať rokov na toto upozorňujú, na túto demografickú zimu, demografi, 20 rokov o tom hovoria a ekonómovia už hovoria viac o demografickej zlej krivke ako o HDP.
Čo s tým teda robiť? Viem, že aj súčasná vláda, aj minulé vlády sa viac si mysleli, zamerali sa, že budú toto, počet obyvateľov a trh práce riešiť v budúcnosti s migrantmi, na migračnú politiku sa viac zamerali. Vsadili na to, že na trhu práce nám pomôžu cudzinci. A vidíte, čo sa stalo? Však teraz sú tu úplne iné postoje a tie sa evidentne menia.
Čo je isté a dôležité, je, že sme nemali opustiť podporu rodín a pôrodnosť. Nemalo, malo sa naďalej pokračovať v rôznych nástrojoch pronatalitných a prorodinných, pretože niektorí spochybňujú, že to nedôjdeme k tým výsledkom, ktoré chceme. Ale nie je to celkom pravda. Sami odborníci, sociológovia hovoria, že nič nedonúti rodičov, keď si to takto zoberieme, aby mali deti. Ani financie, ani neviem aké všetko možné nástroje. Ale nikdy nemôžeme povedať, že takto to bude naozaj a naveky. Demografi hovoria, že nevieme, ako sa bude správať ďalšia dege, dege; generácia, nie degenerácia (povedané s pobavením), ďalšia generácia ľudí, ktorí nájdu nástroje riešenia, opatrenia na stole. Napríklad len minulý rok, myslím, bolo viac sobášov, pretože boli veľmi dobré úvery. Takže kto by to bol čakal, kto by to bol povedal? Takže nevieme, ako sa bude správať ďalšia generácia. Štát nesmie rezignovať, štát musí robiť. A vidíme, že vláda nerobí ani migračnú politiku, ani podporu natality.
Možnosti na ovplyvňovanie reprodukčného správania sú síce obmedzené, ako som povedala, ale nie sú za-ned-ba-teľ-né. A o tom svedčia skúsenosti z iných krajín, z Francúzska a zo škandinávskych krajín. Je mimoriadne teda dôležité, aby sa v tejto súvislosti hľadali nové nástroje pre podporu zvyšovania pôrodnosti. Neexistujú univerzálne propopulačné opatrenia, ktoré by účinne pokrylo celé, pokryli celé obyvateľstvo Slovenskej republiky. Pre zárobkovo činné osoby sú iné opatrenia ako pre študentov alebo nezamestnané osoby. To je jasné. Treba konkrétne zamieriť na cieľové skupiny. Pri hľadaní podpory treba si určiť cieľovú skupinu a nástroje, ktorými chceme dosiahnuť tento cieľ.
My sme v tomto návrhu zákona zvolili dve cieľové skupiny. Zvolili sme študujúce ženy a ženy, ktoré stratili zamestnanie.
Čo sa týka študentiek. V štúdii s názvom Transformácia plodnosti žien Slovenska v 20. a na začiatku 21. storočia sa uvádza, citujem: Analýza výsledkov sčítaní 1980 až 2011 jednoznačne potvrdila predlžovanie obdobia štúdia a zvyšovanie podielu žien participujúcich na inštitucionálnom vzdelávaní na Slovensku. Teda zameranie návrhu na študentky je jeden z kľúčových aspektov reprodukčného správania obyvateľstva, je zameranie na jeden z kľúčových aspektov reprodukčného správania obyvateľstva. Na Slovensku študuje na vysokých školách cirka 87-tisíc žien a od roku 2011 sa obdobie ich vzdelávania určite neskracovalo, skôr predlžovalo – a to je dobré. Ale musíme si uvedomiť, že tento obrovský počet žien naozaj odkladá štart materstva počas štúdia, ale aj z neistoty finančného príjmu po narodení dieťaťa. My nielen musíme prijímať nástroje prorodinné, ale my musíme aj odstraňovať prekážky. A toto je vlastne odstránenie prekážky, aby sa mohli ženy študujúce dobrovoľne poistiť pre prípad materského. Dá sa očakávať totiž, že zmiernením finančných prekážok pri voľbe mať či nemať dieťa sa podarí u časti študentiek otočiť paradigmu, ktorá znie najprv kariéra, potom dieťa, do opačného poradia, najprv dieťa a potom kariéra. Je to možné. Takže odstránením finančných prekážok, odstránením vôbec prekážok pri takejto voľbe by sa mohlo naozaj stať, že ženy sa nebudú báť mať deti aj počas štúdia, práve v najlepšom veku, ktorý majú.
Návrh náš vychádza zo zavedenia, ak je teda voľba nástrojov, my sme našli takýto nástroj, zaviesť špeciálne dobrovoľné nemocenské poistenie pre študentky, z ktorého sa bude poskytovať výlučne materské, zdôrazňujem, iba materské. To znamená, že musí vzniknúť tehotenstvo, aby bol nárok na takúto, na takýto príspevok. A sadzbu poistného sme navrhli na dve percentá zo zvoleného vymeriavacieho základu.
Ja si pamätám, keď som prvýkrát predkladala tento zákon aj pána kolegu Mihála, aj ďalších, ale aj na blogoch sa rozvírila diskusia, ktorá najprv bola veľmi kritická k tomuto návrhu, ale nakoniec tu vlastne v rozprave aj kolega Mihál povedal, že dokonca by, keď si to všetko teda nejak tak prečítal a rozmýšľal nad tým, sám povedal, že dokonca si myslí, že štát by ani nemal vyžadovať vôbec nejaké poistné pre tieto študentky, ale mal by im to platiť sám. Takže aj kritické nakoniec, kritické postrehy, postoje sa pretransformovali na podporu tohto návrhu zákona.
Ďalšou skupinou žien, u ktorých je možné podporiť alebo prísť s takýmto pronatalitným opatrením, na ktoré sme zacielili, sú ženy, ktorým zanikne nemocenské poistenie, teda stratia zamestnanie a nezískajú 8-mesačnú ochrannú lehotu. Nie je ojedinelým javom, že žena, ktorá bola dlhé obdobie nemocensky poistená, stratí zamestnanie a až potom po nejakej krátkej dobe otehotnie. Ona vtedy nebude mať nárok na materské, lebo v čase, v ktorom vznikne dôvod na poskytnutie materského, už nie je nemocensky poistená. Ak by ale otehotnela tesne pred skončením pracovného pomeru, nárok na materské by jej vznikol. Pritom môže ísť naozaj o niekoľko dní, kedy nárok vznikne a kedy nevznikne. Z hľadiska motivácie využiť obdobie nezamestnanosti na založenie alebo zväčšenie rodiny by bolo vhodné, aby ženám, ktoré otehotnejú do určenej doby od straty zamestnania, vznikol tento nárok na materské, pritom podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia pred pôrodom je neopomenuteľná. To je jasné.
Zvyčajne je strata zamestnania spojená s nárokom na dávky v nezamestnanosti, to rieši po dobu 6 mesiacov príjem týchto žien a cirka od 7,5 mesiaca by už bol zabezpečený príjem z materského. Voľba nástroja, ktorý sme zvolili pri týchto ženách, ktoré stratili zamestnanie, je teda predĺženie ochrannej doby. U žien, ktorým zaniklo nemocenské poistenie, navrhujeme vznik ochrannej lehoty do 14 mesiacov od zániku nemocenského poistenia, ak v uvedenej lehote porodia dieťa. To sa týka tak osôb, ktorým zaniklo nemocenské poistenie zánikom pracovného pomeru, zánikom nemocenského poistenia SZČO a zánikom dobrovoľného nemocenského poistenia. Z tejto ochrannej lehoty vznikne nárok výlučne, opäť výlučne na materské.
Návrh teda nediskriminuje ani zárobkovo činné osoby. Tie predstavujú, návrh nediskriminuje zárobkovo činné osoby, tie predstavujú cieľovú skupinu, pre ktoré treba hľadať ešte aj ďalšie propopulačné nástroje. Ako som povedala, je potrebné balík nástrojov a balík opatrení prorodinných a pronatalitných, aby sme získali nejaké alebo dosiahli nejaký výsledok. Som presvedčená, že aj toto je jeden z týchto nástrojov prorodinnej spoločnosti, kde sa rodiny nebudú báť deti, mať deti.
Ešte by som to rada zhrnula do takých krátkych záverov. Predkladáme teda návrh o sociálnom poistení. Zavádzame nové prvky nemocenského poistenia. Ide o propopulačné opatrenie, je najvyšší čas, aby sme sa tomuto fenoménu intenzívne venovali.
Tu by som ešte dopovedala, že aj keď sa vlády spoliehali na migráciu a na cudzincov, ktorí by zastúpili nás na trhu práce, musíme si uvedomiť, že keby nás aj mal kto zastúpiť na trhu práce a keby aj mali sme dostatok takýchto ľudí z iných krajín, tak oni stále len zvyšujú počet obyvateľov, ale nemenia vekové zloženie nášho obyvateľstva. Nemenia vekové zloženie obyvateľstva. Takže je isté, že treba robiť všetko pre to, aby sme raz sa vedeli postarať o všetkých starých našich členov rodín, o všetkých seniorov. O tom by vedela iste veľa rozprávať kolegyňa Gaborčáková. Zamerali sme sa na študentky a na ženy, ktoré stratili zamestnanie. Chceme zmierniť finančné prekážky pri dobrovoľnom nemocenskom poistení, a to novou sadzbou poistenia vo výške 2 % zo zvoleného vymeriavacieho základu pre študentky, z ktorého sa bude poskytovať výlučne materské, a chceme zaviesť novú ochrannú lehotu, z ktorej vznikne nárok výlučne na materské v trvaní 15 mesiacov od zániku nemocenského poistenia.
Budem vám vďačná, kolegyne a kolegovia z koalície aj z opozície, keď tento návrh podporíte. Ďakujem pekne.
