Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani komisárka, je už len veľmi krátko, trošku som si našla to, čo som si pripravovala na výbor, ale v podstate to už všetko zaznelo veľmi podrobne, argumentačne, jasne.
Ja som sa vás, pani komisárka, na výbore pre ľudské práva, kde ste predkladali správu spýtala, že prečo v správe nehovoríte, nepíšete nič o kauze Čistý deň, o porušovaní práv detí. Nemám to presne zaznamenané, ale odpovedali ste mi v duchu, že prečo by ste sa mali zaoberať kauzou Čistý deň? Asi ste chceli tým povedať, že sa máte zaoberať porušovaním práv detí.
Viete dobre, na čo som sa vás pýtala. A pýtala som sa vás to práve preto, že vám predsa, som si myslela, že nemusím vysvetľovať, ako tu raz v pléne v noci, že čo to znamená, že konáme pri deťoch už len pri podozrení z porušovania ich práv a najlepšieho záujmu. Pretože som sa tu, priznám sa a mrzí ma to, ale počas toho obdobia kauzy Čistý deň, som sa rozprávala s viacerými poslancami a snažila som sa im vysvetliť, čo to znamená, že pri deťoch konáme už len pri podozrení. A nedokázala som to. Stále hovorili mi o tom, odpovedali zvlášť teda niektorí poslanci z vládnej koalície, že však musí byť rozhodnuté, musí byť výrok súdu, musí byť ukončené nejaké vyšetrovanie. A tak som rozmýšľala, že čím to je, že na Slovensku ešte doteraz napriek všetkým prijatým dohovorom, ktoré sme sa snažili, že budeme viac chrániť deti, tak do dnešného dňa ani výkladná skriňa národa nevie, čo to znamená ochrániť všetky naše deti, ochrániť všetky deti, aj tie závislé, aj tie promiskuitné, tie obzvlášť, práve tieto kategórie. Tak som si myslela, že vám, pani komisárka, nemusím vysvetľovať ako tu v pléne pri odvolávaní pána ministra Richtera, že musíme konať podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a nečakáme na výroky vyšetrovateľov a na výroky súdov, ale že ich chránime už len pri podozrení.
Možno sa raz poslanci vládnej koalície na vás vyhovoria a povedia, že mali mať viac informácií. Budú možno alibistickí, ale budú hovoriť, že, hm, nevedel som, nevedela som, to som vtedy nevedela, hm, teraz viem viac, hoci máme stále viac a viac informácií v tej kauze a ukazujú sa, že sú a potvrdzujú tú situáciu, potvrdzujú to, čo sa hovorilo od samého septembra 2016, s čím prišla poslankyňa Blahová. Povedia, že nemali dosť informácií od vás a v podstate budete, pani komisárka, za to zodpovedná.
Prieskum, ktorý máte v správe, nemá žiadnu výpovednú hodnotu o resocializačných zariadeniach. Ja neviem naozaj tiež, kto vám ho pripravil, ale pridávam sa k predrečníčkam, že nedosahujú ani úroveň stredoškolskej práce. Takú všeobecnú, síce veľmi pekne vyfarbenú správu, som ešte nevidela, ale obsahovo veľmi, veľmi slabé.
Do ochrany detí, ešte sa vrátim k tej kauze Čistý deň, sa pridali prezident, verejná ochrankyňa ľudských práv, ktorá urobila skutočne veľa práce v tejto ochrane práv detí, ktoré boli umiestnené v Čistom dni, v n. o. Čistý deň, Komora sociálnych pracovníkov, zamestnanci ústredia, psychologičky, ktoré už v tejto chvíli nepracujú na ústredí, poslanci, poslankyne. Tí všetci sa ozvali, aby sa konalo, ale vy ste sa neozvali alebo nedostatočne. Ja som mala vtedy na tej prvej, prvom zasadnutí výboru pre ľudské práva, úplne prvom, bol tam aj pán minister, aj pán generálny riaditeľ ústredia, vy ste tam boli ,pani komisárka, ja som mala veľmi silný pocit, že všetci traja chránite inštitúcie. Im sa nečudujem, ale vy chrániť inštitúcie nemôžete, vy ste tam práve pre iné, vy ste práve, aby ste chránili ľudí a vy deti, deti pred inštitúciami. A ten, tento pocit sa mi potvrdil, aj po prečítaní vašej správy. Vy v prvom rade chránite inštitúcie. Ministerstvo, ústredie, úrady práce, aj teda neziskovú organizáciu Čistý deň, ktorá má nadštandardnú nejakú ochranu, pretože takto mimovládky naozaj nemajú takúto ochranu. Ale vy, pani komisárka, chránite inštitúcie, nie deti.
No a krátko lebo ako som povedala, všetko tu bolo povedané, detský domov PETO. Vy ste dostali podnet, že tam môže dochádzať k porušovaniu najlepších záujmov detí. Keď my dostaneme pri deťoch, že môže byť porušované právo detí, že môže byť najlepší záujem porušený, že je podozrenie z porušovania práv detí, tak my musíme byť v pozore. A nemusím to hovoriť, vidím, že mnohým ženám a nemusím to hovoriť ani vám, pani komisárka. Dostali ste podnet, aké kroky ste iniciovali, v tomto prípade ja som sa to zo správy nedozvedela. Možno mi odpoviete teraz ústne.
A tým by som v podstate skončila, že mne je z toho skôr smutno, pretože sme očakávali, že nielen, že teda budete brániť práva detí ako komisárka, ale mali sme možno aj úfnosť, že ako žena, že sa budete oveľa viac zasadzovať za práva detí. Ale vidím, že vlastne vaša minulosť vám, vám skôr nejak dáva cestu k tomu, aby ste bránili inštitúcie. A to ma veľmi mrzí.
Ďakujem.

Chcem sa poďakovať ja tiež svojim kolegyniam a zvlášť tebe, Erika, že, že si s takou vervou sa pustila do toho, aby 15 300 ľuďom bolo po-mo-že-né. Presne preto sme tu v tomto pléne, preto nás zvolili do parlamentu ľudia, aby sme bojovali za ich práva a za odstraňovanie akejkoľvek nespravodlivosti. Takže moja vďaka patrí kolegyniam za tých 15 300 ľudí. Vďaka.

Dosť, ešte nie je dostatok alebo dostatočná osveta naozaj vo verejnosti a dosť stereotypov a mýtov o náhradných rodičoch panuje aj, aj práve vo verejnosti. Zákonodarca musí byť prvý, ktorý v žiadnom prípade nediskriminuje rodičov, adoptívni, akýkoľvek, to nie je v žiadnom prípade, sú to takí istí rodičia ako biologickí, keď sa starajú o dieťa. Takže, prosím vás, napravme túto diskrimináciu.
A neodpustím si, aby som pomyselne zložila klobúk a naozaj sa uklonila s úctou všetkým adoptívnym rodičom, všetkým tým, ktorí si zoberú dieťa do svojej starostlivosti a dajú mu všetko to, čo je potrebné, pretože naozaj si myslím a som o tom presvedčená a myslím si, že všetci, každé jedno dieťa by malo dostať lásku rodičov, takže títo ľudia preberajú na seba obrovskú starostlivosť, obrovské bremeno. Ešte raz, veľká úcta a vďaka.
A práve aj týmto návrhom by sme naozaj prispeli k tomu, aby v našej krajine sme mali čoraz viac tých odvážnych, úžasných ľudí, ktorí si zoberú do svojej starostlivosti a výchovy deti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom. Pán poslanec Baránik, nuž veľmi som chcela pozitívne, teda byť, pozitívne hovoriť naozaj so všetkými poslancami v tomto pléne, aby videli ten racionálny pohľad alebo podklad vôbec k tomuto návrhu, tak ako sme ho vypracovali, takže som chcela byť pozitívna. Je isté, že, že je stále potrebné naozaj efektívne nakladať s verejnými financiami, veď napríklad ten výpadok vo výške cca 150 mil. eur ročne pre progresívny daňový bonus by sme vedeli napríklad vyplniť, túto dieru, už len tým, keby sme napríklad efektívne vyobstarávali obchvat Prešov a tunel Višňové. Veď toto potvrdil projekt Hodnota za peniaze ministerstva rezortu financií.
Takže, takže určite tie peniaze, verím, že sa nájdu. Ja som to aj spomenula, ani v Poľsku neskrachovali, evidentne, evidentne pracujú s verejnými prostriedkami tak, aby cítili osoh občania. A to je asi to najdôležitejšie, čo má politik a čo má vláda robiť. Keď sa má krajina lepšie, bolo dosť rokov, čo sme si naozaj museli uťahovať opasky, ak teraz ľuďom hovoríme z televízie a odtiaľto, že krajina, naozaj ekonomika, ekonomika je ozaj lepšia, tak ľudia toto majú pocítiť, ľudia, občania krajiny majú vedieť, že sa majú lepšie a štát je zodpovedný určite niečo urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo. Vážené dámy, vážené páni, vážení páni, vážený pán pod..., predsedajúci, kolegyňa povedala, že ukážem nejaké tabuľky, ale nemôžem ukázať, ale mám ich tu. Budem z nich čítať. Lepšie by bolo, keby som mohla ukázať tieto tabuľky.
Pre chvíľou ste počuli moju kolegyňu, ktorá teda detailne predstavila náš legislatívny návrh zákona o dani z príjmov, ktorým chceme zaviesť progres, progresívne daňové zvýhodnenie rodičov, zamestnaných... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, pán kolega Pčolinský, netelefonujte v sále.

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
... rodičov detí, teda odstupňovaný daňový bonus v závislosti od toho, koľko má rodič, daňovník detí.
Naším návrhom chceme, aby zamestnaní rodičia mali viac peňazí v domácnosti, vyšší čistý príjem do rodiny. A zároveň áno, aj zároveň chceme, aby mal štát o pár rokov viac daňovníkov, daňových poplatníkov. Naším návrhom teda chceme riešiť dva obrovské, závažné problémy. A to nízke čisté mzdy pracujúcich rodičov detí, teda nízky príjem do domácnosti, kedy si rodina nemôže dovoliť nakúpiť ani len tie základné tovary a služby, ktoré potrebuje. A áno, aj hrozivú demografickú krízu.
Samozrejme, vieme, že jeden nástroj zlú demografickú krivku určite nezvráti. Je množstvo, potrebné prijať množstvo nástrojom zameraných na eliminovanie tohto javu: finančných, podporných. Jedine množstvo týchto nástrojov má šancu minimálne zmierniť tento neblahý jav. Vyplýva to totiž aj z prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060, z ktorého, už kolegyňa hovorila o tom, že plodnosť okolo roku 2020 bude stále iba 1,47 dieťaťa na ženu a starnutie obyvateľstva bude počas celého tohto prognózovaného obdobia do roku 2060 nezvratné. A hlavne teda veľmi, veľmi intenzívne. Opakujeme to už tu v tomto pléne viackrát, Slovensko sa stane spolu s Poľskom najstaršou krajinou Európskej únie a zaradí sa medzi najstaršie krajiny na svete.
Dovolím si prečítať ešte viac z Prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060.
Samozrejme, že veľmi intenzívne starnutie obyvateľstva bude mať závažné dopady pre vývoj celej spoločnosti. Je to vážny signál pre trh práce. Treba teda reálne vyhodnotiť možnosti ovplyvniť reprodukčné správanie obyvateľstva. To hovoria autori. Veľmi starostlivo treba zvažovať prijímanie opatrení. Považujeme za nanajvýš nezodpovedné odkladať začiatok opatrení v prípade pravdepodobných scenárov budúceho vývoja. Opatrenia zamerané na dopady reprodukčného správania totiž nie je možné robiť na poslednú chvíľu a očakávať potom od nich rýchly účinok. Za lepšie riešenia autori tejto prognózy považujú prípravu a odštartovanie opatrení s potrebných predstihom. Obávam sa, že sa spamätávame veľmi neskoro, ale ako sa hovorí, vždy je lepšie začas aj neskoršie, ale začať.
Na budúci vývoj počtu a štruktúry obyvateľstva bude mať teda rozhodujúci vplyv, samozrejme, vývoj plodnosti. Autori tejto prognózy hovoria, samozrejme, aj migrácia. To znamená, že štát by mal podporiť zvyšovanie pôrodnosti. Podpora pôrodnosti je, samozrejme, dlhodobý a zložitý proces. Spoločnosť má len obmedzené možnosti ovplyvňovať reprodukčné správanie obyvateľstva a je to tak správne. Ale aj tak je vytváranie spoločenskej klímy priaznivo naklonenej pre zakladanie rodiny a rodenie detí potrebné. Štát musí hrať v tomto procese rozhodujúcu úlohu, nakoľko má predsa v rukách rozhodujúce nástroje: legislatívne, sociálnoekonomické a pracovnoprávne. Len premyslenou kombináciou týchto nástrojov možno prispieť k vytvoreniu spoločenskej klímy, ktorá zvýši prestíž rodiny a detí v spoločnosti, čo je nevyhnutný predpoklad pre dlhodobejšie a zásadnejšie zvýšenie pôrodnosti. Takže nehovoríme to len my z hnutia OĽANO, ale aj naozaj autori, experti, ktorí prognózovali populačný vývoj Slovenskej republiky do roku 2060.
Píše sa v tejto prognóze aj to, že hoci, samozrejme, ovplyvňovanie reprodukčného správania neprináša okamžité a ani nejaké veľmi rýchle výsledky, výstupy, ale autori tvrdia a povedala to už tu aj kolegyňa Jurinová, že mladšie generácie by mohli, a toto je veľmi dôležité si uvedomiť, by mohli v priaznivých podmienkach, ktoré by im mal pripraviť štát, prispieť k dynamickejšiemu rastu hodnôt úhrnnej plodnosti. Štát nemôže rezignovať. Práve naopak. Toto všetko už vedia v iných krajinách Európskej únie, len akosi nie my na Slovensku. Vieme, že Fíni, Švédi robia niečo pre demografickú krivku pre zlepšenie, Francúzi, dokonca aj naše susedné krajiny, krajiny V4, my na Slovensku sa tvárime, že nemáme problém. Rada by som vám tie tabuľky ukázala, mám ich aj také pekné farebné. Určite by ste z toho dobre vyčítali aj vy, aj tí, ktorí sa dívajú a počúvajú nás, veľmi jednoduchšie, takto je to trošku zložitejšie, ale skúsim.
Naozaj sme si pozreli progresívne daňové zvýhodnenie v krajinách V4, v Čechách, v Maďarsku aj v Poľsku. V Čechách, v Českej republike progresívny, majú progresívny daňový bonus zavedený už viac ako tri roky. Myslím si, že štvrtý rok je tento 2017., a v porovnaní s nami ho majú dvojnásobný ako my. V našej krajine teda si môže daňovník rodič, ktorý pracuje, uplatniť daňový bonus na jedno dieťa vo výške 21 eur. Na druhé dieťa taktiež vo výške 21 eur, aj na každé ďalšie dieťa vždy vo výške 21 eur. Avšak v Českej republike si môže zamestnaný rodič, pracujúci rodič uplatniť daňový bonus dvakrát vyšší ako u nás, 41 eur na jedno dieťa. Už tam vidíme, aký obrovský rozdiel v porovnaní s tou krajinou, s ktorou sme boli spolu toľko rokov. Na druhé dieťa si už v Českej republike uplatňujú 60 eur a na tretie dieťa 75 eur. My na tretie dieťa stále len 21 eur. Poľsko a Maďarsko má takisto zavedený progresívny daňový bonus. Tam veľmi zvýhodňujú deti, tretie, narodené tretie dieťa, pretože ich cieľom je zvýšiť demografickú krivku.
Opäť zopakujem, sú tu zase ďalší poslanci, opäť zopakujem náš návrh, čo chceme zmeniť, čo chcú poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti zmeniť. Chceme urobiť progres, odstupňovanie výšky daňového bonusu na každé ďalšie narodené dieťa pre rodinu zamestnaných rodičov. Na prvé dieťa by to bolo stále cca 21 eur ako doteraz. Na druhé dieťa by to však už bolo 43 eur a na tretie a na každé ďalšie dieťa vždy viac. Na tretie 65 eur. Takže odstupňované. Ako ste počuli pred chvíľou, aj tak by sme boli o polovicu nižšie s daňovým bonusom ako v Českej republike, ale aj nižšie ako v krajinách, v Poľsku a v Maďarsku. Čo to znamená pre rodinu, keby prešiel náš návrh, o čom teda nepochybujem, že, že budete hlasovať, pretože je to dobrá, dobrý návrh pre rodiny, a opäť a znova chcem pripomínať, zamestnaných rodičov, ktorí prispievajú do systému, tak rodina s dvoma deťmi by si, by mala už čistý príjem do domácnosti vyšší o 65 eur. S troma deťmi by to bolo už 130 eur každý mesiac. O 130 eur by mali viac ako doteraz a so štyrmi deťmi sa vlastne už jedná až o skoro 200 eur. Predstavme si rodinu aj osamelých rodičov, osamelé matky alebo osamelého otca s deťmi, čo pre nich by znamenalo každý mesiac mať viac v domácnosti 200 eur.
Náš návrh progresie daňového bonusu na deti pre rodiča daňovníka teda potvrdzujú tieto krajiny a neskolabovali. Potešilo ma, musím priznať, že podobne ako zmýšľame my hnutie OĽANO, tak zmýšľa aj vládna strana MOST. (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Mám tu aj pána predsedu za sebou... (reakcia z pléna), MOST - HÍD, pán predseda Bugár, teraz predsedajúci tejto, tejto schôdzi, schôdze, v májových dňoch priniesol návrh na zvýšenie príjmov ľudí, ktorý ocenili aj zamestnávatelia, a to zvýšenie odpočítateľnej položky. Podľa ich návrhu pracujúci ľudia by mali mať vyššie čisté príjmy. Tento návrh určite podporíme, keď s ním prídu, pretože si myslíme, kedy, ak nie teraz, keď rast ekonomiky a zlepšený výber daní otvára tieto možnosti, a naozaj z každej strany predstaviteľov vládnej koalície počúvame, že krajina sa má výborne, ľudia sa majú výborne, ekonomika rastie. Kedy, ak nie teraz?
My z hnutia Obyčajných ľudí prichádzame s návrhom, aby pracujúci rodičia mali vyšší, vyššie čisté mzdy, a teda vyšší príjem do rodiny, a tak veríme, že máme také podobné zmýšľanie aj s poslancami strany MOST - HÍD a že aj oni potom podporia tento náš návrh, pretože kedy, ak nie teraz, keď výkonnostná ekonomika na Slovensku naozaj rozkvitá. Alebo teda výkon rastie. Ostatné návrhy, ktoré sme vtedy v tom máji, v tom období počuli od ostatných vládnych predstaviteľov, zaťažujú iba zamestnávateľov. Niežeby sme s niektorými nesúhlasili, veď niektoré vlastne odkopírovali od nás a inšpirovali sa nami, ale áno, zaťažujú iba zamestnávateľov, ale sme presvedčení, že i štát má svoje povinnosti. A ak sa krajine darí, tak štát a tí, ktorí sú zodpovední a kompetentní, by mali pristúpiť k daňovým a odvodovým úľavám. Opakujem, kedy, ak nie teraz. Samozrejme, že tieto opatrenia v prospech pracujúcich ľudí prinášajú výpadok vo výbere daní. Finančný dosah opatrení zvýšenia odpočítateľnej položky, keď už teda hovorím o takom vašom nejakom, predstave alebo o vašom návrhu budúcom, vraj predpokladá 300 mil. eur ročne. Kolegyňa hovorila, že náš návrh, ktorý by pomohol rodinám, a máme urobené veľmi precízne rozpočty, predpokladajú výpadok polovičný, teda cca 160 mil. ročne.
A bola som na sneme ZMOS-u a pán predseda to schytal. (Reakcia z pléna, rečníčka sa so smiechom obrátila k predsedníckemu pultu.) Skutočne veľmi sa pustili do neho starostovia a naozaj kričali, že, že čo sú to za návrhy, keďže, keďže veľmi vnímajú ohrozenie stability financovania svojich miest a obcí, že keď poklesnú teda, samozrejme, dane, tak oni takisto prídu o peniaze, a predsa majú obrovské povinnosti. Je pravdou toto, čo hovoria, ale teda sme presvedčení alebo ja som presvedčená, že starostovia sú dobrí otcovia alebo dobrí, dobrí manažéri a zároveň aj dobrí správcovia peňazí verejných, a pretože v prvom rade im určite záleží na svojich občanoch, aby práve rodiny a práve, práve ľudia mali viac peňazí. Ale veľmi dobre im rozumiem, že majú množstvo povinností a prenesený výkon štátnej správy, ktorý musia plniť a dnes, v súčasnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov. Tu si ale myslím, že je treba, aby od, žiadali od kompetentných, aby teda nejak inak vyriešili financovanie obcí, doriešili, nie sme na to my tu teraz zodpovední a kompetentní, ale myslím si, že tí, ktorí riadia štát, vedia, ako by sa vysporiadali aj s dofinancovaním obcí, napríklad aj z nepriamych daní. Predsa zvýšený príjem pre rodinu, zvýšeným príjmom sa zvýši aj kúpna sila ľudí, teda budú si kupovať služby a tovary, a preto toto bude mať pozitívny dopad na, na štátny rozpočet z nepriamych daní. Ale s tým by sa asi mali zaoberať tí, ktorí sú zodpovední.
Kedy, ak nie teraz, by mali občania, ľudia tejto krajiny, Slovenska cítiť, že naša ekonomika je lepšia, že máme lepší výber daní, nízky deficit, obrovský hospodársky rast a podobne. Vôbec to nemyslím ironicky. Myslím to úplne vážne. Nemôžu to predsa cítiť len pár ľudí, musíme to cítiť my občania. Za tých sme, tí nás tu zvolili a za tých tu máme bojovať, zápasiť a prinášať im také návrhy zákonov, ktoré im zlepšia život.
Včera som bola v Poľsku, v Osvienčime. A z dôvodu pietnej spomienky obetí koncentračných táborov a neformálne, na neformálnom stretnutí sme sa stretli aj s pani premiérkou Beatou Szydlo. Ocenili sme ich záujem vládny o rodinnú politiku. Vieme, že v Poľsku prijali minulý rok zákon, ktorým každé dieťa v Poľsku dostáva každý mesiac 500 zlotých, takže rodina má na každé dieťa o 500 zlotých viac. Volá sa tento nástroj, tento príspevok "500 plus" na každé dieťa. Pýtali sme sa, že ako to mohli vôbec v krajine uhrať, či krajina neskolabovala z toho, neskrachovala. Tak áno, nebolo to ľahké a hovorila, že museli nájsť tieto peniaze. Nástroj je funkčný 14 mesiacov. Od rodín majú, samozrejme, veľmi dobré spätné väzby a tieto rodiny to ocenili.
Konkrétny prípad, kedy františkán, predstavený františkánskeho kláštora, kde sme boli, teda to poviem už len pomimo, na výstave väzňa, ktorý prežil Auschwitz, takto sme sa dostali ku týmto františkánom, tak predstavený tohto kláštora hovoril nám o príbehu rodiny, ktorej títo františkáni dlhodobo pomáhali, pretože deti boli veľmi talentované hudobne aj výtvarne, ale na tieto svojej krúžky, záujmy, samozrejme, rodina nemala peniaze, tak rodičia, otec a matka, prišli po nejakom čase za predstaveným kláštora, že už im nemusia pomáhať, a nech otočia túto pomoc na niektorú inú rodinu alebo iných ľudí v núdzi, pretože im tak veľmi pomohol nástroj 500 plus, že, že nemusia takto žiadať dobrých ľudí o pomoc. Chcem tým povedať, že rodiny, ktoré vychovávajú deti, a, prosím vás, predstavte si pod tým naozaj rodiny, ktoré cti netratia, potrebujú pri starostlivosti o deti naozaj viac peňazí. Chcú si kúpiť služby a tovar aj ten základný, ale patrí im aj to, aby si mohli v mesiaci kúpiť aj niečo trošku viac. Naozaj aj na nejaký výlet s deťmi a na kultúru.
Neznamená to, že zamestnaní rodičia, ktorí neplačú, nenariekajú, nežobrú, nechodia nám hovoriť, že nestrádajú. Každá rodina, ktorá má viac detí, tak má naozaj veľmi náročnejšie obdobie na zabezpečenie potrieb detí. Budem vám veľmi vďačná za všetkých mojich kolegov, keď podporíte tento návrh zákona. Verím, že sa s ním stotožníte a že pri hlasovaní budete myslieť práve na rodiny s deťmi.
Ďakujem pekne.

Dobrý veľmi neskorý večer, možno už aj nočný. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani komisárka, ja sa chcem vám ospravedlniť, toto nie je dosť dôstojný čas na to, aby ste predkladali svoju správu, a v podstate by sme sa mali ospravedlniť aj všetkým tým ostatným, ktorí predkladali správy pred vami. Mne sa to nezdá dôstojné. Občanom ale odkazujem, že kritika patrí na vládnych poslancov, ktorí v sobotu či, pardon, v piatok nehlasujú. Takže preto sme tu ešte teraz o pol dvanástej.
Správu, mali sme túto správu pani komisárky na výbore pre ľudské práva, ja som sa tam už vyjadrila. Tá správa je obsahovo veľmi, veľmi hutná, je tam obrovský počet množstva prípadov, kde pani komisárka pomohla, zdá sa mi to za ten krátky čas veľmi, veľmi dobrá práca. A hlavne chcem oceniť to, že po skončení zasadnutia ľudskoprávneho výboru som za ňou bežala s podnetom o mladého chlapca autistu Christiana a v podstate sme sa ani nič moc viac nedohodli, len som povedala kratunko dve-tri vety o tomto prípade a ja som sa potom v podstate neskôr dozvedela od pani komisárky, že ona si vyhľadala všetky informácie a so svojím tímom sa tomuto prípadu venovala a nielen tak, aby pomohli individuálne, ale v podstate systémovo a už teraz predložili do medzirezortného pripomienkovacieho konania svoje nápady, pripomienky. Takže vidím, že majú guráž a že chcú robiť v prospech zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorým naozaj musíme a treba nám pomáhať.
Takže ďakujem a zachovajte si túto guráž a túto silu a nech sa vám darí aj do ďalších rokov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Trochu mi je z toho tak smutno, že ste zobrali moju otázku ako nejaký útok. Priznám sa, že absolútne som to tak nemyslela. A naozaj som sa pýtala na aktivitu konkrétnu na ten deň 15. mája, na vaše gesto. Napríklad aj teraz o to, išlo o symboliku, išlo o nejaké gesto, išlo o symbol na ten deň. Vydali ste tlačovú správu, ja som ju videla, preto som aj podotkla na tej web stránke, že som ju čítala, keď píšem o tom, že je nesprávne tematicky uvedené, téma. Dobre.
Pán minister, ja naozaj ďakujem za všetko, čo sa urobí pre rodiny. Väčšinou to robíte v rámci sociálnych aktivít v sociálnej politike. Tá je zameraná na jednotlivca, ktorý sa nachádza v núdzi. My sme asi z dvoch svetov. My si celkom nerozumieme, čo hovoríme, keď hovoríme o podpore rodiny. Lebo keď robíte rodinnú politiku, tak sa dívate na rodinu ako na celok.
Spomínali ste, vy ste vypočítali na web stránke všetko to, čo ste urobili. Dobre, ja vám za to ďakujem. Ste to aj povinný robiť. Všetko je to pre rodiny dobré. Vždy je to, bude ale aj málo. A napríklad ste spomínali zosúladenie rodiny a práce. Prepáčte, v mojich článkoch nájdete, že podporujem takúto aktivitu, takúto politiku, ale priznajme si, ide v prvom rade o čerpanie eurofondov. Zameriava sa na rodičov a ich deti do troch rokov a my vieme napríklad na Slovensku, že najväčší problém majú rodičia, ktorí majú deti od troch rokov a nemôžu ich umiestniť do škôlky, pretože nie je pre nich miesto a oni musia nastúpiť do práce.
Takže ja som vás touto otázkou chcela tak vyzvať, že či počúvate naozaj rodiny, ako všetkých členov rodiny, nielen keď sú v núdzi, ale že čo potrebujú. Ja medzi nich chodím a oni mi presne takúto otázku dali, že necítia z ministerstva žiadnu podporu.

Ďakujem za slovo. Chcem len potvrdiť slová kolegyne Jurinovej. Z dlhodobých, dlhoročných prieskumov je zrejmé, že chudobou ohrození sú najmä tí, ktorí žijú v neúplných rodinách, teda jednorodičovské rodiny. Zvlášť sú, teda ja osobne zo svojej 18-ročnej skúsenosti poznám najmä rodiny, kde sa jednalo o osamelú matku s deťmi. Osemnásť rokov som pracovala v zariadení krízového, núdzového bývania a stretla som sa tam s viac ako 800 matkami a deťmi. Keď to zoberiem na rodinu, bolo to cca 350 rodín, neúplných, jednorodičovských rodín, osamelá matka s deťmi. Boli to všetko ženy a deti ohrozené sociálnym vylúčením a chudobou. Mizivé, mizivé počty boli tie, ktoré nemali problémy s výživným od otca a mali ho aj vyššie ako minimálne. Ale v drvivej väčšine, v drvivej väčšine šlo o ženy, ktoré dostávali naozaj iba minimálne výživné. Takže prosím, keby ste sa možno snažili tak, ako skúsili vcítiť do toho postavenia, že v podstate tu zaväzujeme rodičov, aby tí, ktorí sú povinní, matka a otec, aby skutočne dieťaťu prispeli aspoň takýmto finančným obnosom. Zvýšiť minimálne výživné je percento, zvýšiť je, naozaj je najvyšší čas, pretože tá suma minimálneho výživného je úplne smiešna. Zapamätajme si, že aj v roku 2016 30-tisíc ľudí zase je viac ohrozených chudobou a sú to práve jednorodičovské rodiny.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážení kolegovia a kolegyne, už len kratučko zhrniem náš legislatívny návrh, s ktorým sme prišli do parlamentu. Myslíte si, že ľudia ktorí robia v sobotu, v nedeľu a v noci, dostávajú, majú garantované zo Zákonníka práce príplatky, finančné zvýhodnenie? Myslíte si, že títo ľudia prijímajú prácu, zamestnanie práve preto, že si zvýšia svoju čistú mzdu, a preto si povedia v určitej chvíli svojho života, že, dobre, prijmem aj prácu v noci, prijmem aj prácu počas víkendov, aby som si prilepšil, pretože teraz naša rodina potrebuje? Myslíte si, že tieto príplatky im garantuje Zákonník práce, dnešný? Nie. Príplatky za prácu počas soboty a nedele nie sú vôbec v Zákonníku práce a finančné zvýhodnenie za prácu v noci je vo výške 20 % z minimálne mzdy.
Zákonník práce ešte pozná dve finančné zvýhodnenia. Jednu za prácu nadčas a ešte za prácu za sviatok. A obidva tieto príplatky garantuje Zákonník práce, že sa vypočítavajú z priemernej mzdy, iba finančné zvýhodnenie za prácu v noci sa počíta z minimálnej mzdy. My však vieme, že práca v noci, prácu v noci zamestnanec vykonáva rôznu, jedna je menej náročná fyzicky, psychicky, druhá je veľmi náročná fyzicky, psychicky.
Viete, koľko dostávajú teraz za hodinu práce v noci príplatok ľudia, ktorí pracujú v noci? Päťdesiat centov za hodinu. To znamená, že keď mi príde ráno manžel z práce, pracoval celú noc, tak zarobil osem hodín krát päťdesiat centov štyri eura navyše. Celý deň nie je schopný žiadneho rodinného ani spoločenského života. Má poruchy spánku, pretože títo ľudia pracujú aj tri, štyri a päť nočných za sebou. Zdravotné poruchy a zdravotné problémy sú, jednoducho nikto ich nespochybňuje. A ako som aj pripomenula, uvedomme si, že naozaj to vplýva na celú rodinu. Celá rodina funguje podľa toho, po akých smenách je otec či mama. Ak je po nočných, tak skutočne aj dva, tri dni nie sú schopní niečo si plánovať, ísť na výlety, robiť nejaký relax, pretože sa dobieha, dobieha tento zamestnanec, tento človek, člen rodiny to čo zameškal, lebo nespal v noci.
Takže my prichádzame s legislatívnym návrhom, aby sa aspoň spravodlivo nejak vyrovnal výpočet finančného zvýhodnenia za inú prácu, ako je práca cez deň, za prácu v noci, aby sa teda výpočet príplatku vykonával z priemernej mzdy toho zamestnanca. Je to spravodlivé a nediskriminačné.
Ešte určite chcem aj ja povedať, že sa teším, že moja práca, naša práca v opozičných laviciach má naozaj zmysel. A to taký, že prinášame témy ľudí, občanov, témy, ktoré ich trápia, ktoré ich pália, ktoré nám hovoria na uliciach, doma, keď sa s nimi stretávame. Jedna z nich bola práve aj tento príplatok za prácu v noci. Naša práca v opozícii má zmysle, pretože vidíme, že vláda sa inšpiruje a 1. mája premiér prišiel teda s tým balíčkom legislatívnych zmien, ktoré sme v podstate od novembra minulého roku prinášali do tohto pléna my, poslanci hnutia Obyčajní ľudia, nezávislé osobnosti.
Prekvapilo ma, že často nám je vyčitované, že my si tu populisticky predkladáme návrhy, ktoré nemáme vyrokované v tripartite. Vidím, že ani pán premiér 1. mája vôbec nemal žiadne rokovanie s tripartitou, konajú sa až teraz, takže prečo nie hneď, prečo až o mesiac, prečo až o tri mesiace, by mali naši ľudia, občania Slovenskej republiky, ktorí pracujú v noci, dostať vyšší príplatok? Tak isto už aj za prácu v sobotu a v nedeľu mohli v podstate dostávať vyššie príplatky už, keby boli vládni, poslanci vládnej koalície prijali náš návrh zákona na minulej schôdzi o príplatkoch za prácu počas víkendu.
A tak som teda presvedčená, že dnešné hlasovanie o jedenástej dopadne veľmi pozitívne a za tento jednoduchý zákon, ktorý je spravodlivý, nediskriminuje a rovnako odmeňuje za prácu všetkých, budú hlasovať aj poslanci vládnej koalície. Týmto ich o to prosím, žiadam, vyzývam.
Ďakujem vám.

K nášmu návrhu zákona by som ešte chcela dodať niekoľko faktov. Dnes Zákonník práce pozná finančné zvýhodnenie pre zamestnanca za prácu vo sviatok, za prácu nadčas a za prácu v noci. Za prácu vo sviatok a za prácu nadčas dostáva finančné zvýhodnenie zamestnanec zo svojho priemerného zárobku, zo svojej priemernej mzdy. Ale pri príspevku za prácu v noci dostáva finančné zvýhodnenie iba vo výške minimálnej mzdy, z minimálnej mzdy. Viete, koľko je to dnes? Dnes teda človek, ktorý odíde na noc do práce a nespí doma, ale pracuje a intenzívne pracuje, vieme si to predstaviť, ako je to napríklad v automobilovom priemysle pri práci pri páse, tak dostáva 50 centov za hodinu. Áno, je pravda, že mnohé prevádzky alebo zamestnávatelia, teda vyrokovali si zamestnanci so zamestnávateľmi v kolektívnych zmluvách aj iné zvýšenie. Ale uvedomme si, že Zákonník práce dnes prikazuje zamestnávateľovi pridať zamestnancovi, pracovníkovi za prácu v noci iba 50 centov za hodinu.
Negatíva nočnej práce sú naozaj zrejmé. Medzi najskloňovanejšie riziká nočnej práce patria poruchy spánku či iné zdravotné problémy, únava aj vo voľnom čase a tiež nižšia kvalita rodinného a spoločenského života. Poznám mnoho ľudí, zvlášť mužov, ktorí pracujú v noci, čuduj sa svete, oni majú aj päť nočných zmien za sebou, hoci to zákonník nepripúšťa, Zákonník práce. Viete si predstaviť, ako vyzerá takýto človek po tretej, štvrtej nočnej? Nedokáže fungovať ani vo svojom voľnom čase nasledujúce dva-tri dni. A dostane za to 50 centov alebo ak sa dohodne so svojím zamestnávateľom, tak iba náhradu voľného dňa.
Avšak práca v noci naozaj nie je taká istá ako práca cez deň. A práve preto navrhujeme takú zmenu, aby všetky tieto finančné zvýhodnenia Zákonník práce garantoval zamestnancovi, vypočítal, aby boli vypočítané z jeho priemerného zárobku. To je spravodlivé.
Chcela by som dodať, že, hovorila som o tom, že o týchto príplatkoch a vôbec o tých neslávnych štatistikách Slovákov hovoríme poslanci OĽANO už od novembra, a chcela by som povedať, že vidíme, že sa týmito témami inšpiruje aj vládna koalícia, a počujeme o tom, že by mali byť zvyšované príspevky, že teda premiér hovorí o zvýšení príspevkov za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci. Takže chcem len vyzvať, dodať k môjmu príspevku teraz, že očakávam, že nebudú poslanci, že nebudú čakať na to, kedy príde tento návrh vládny do tohto pléna, ale že už teraz zahlasujú za to, s čím sa stotožňujú a čo vlastne už aj bolo zverejnené verejnosti, a teda občanom Slovenskej republiky, že naozaj toto zvýhodnenie za prácu v noci majú aj oni vo svojom portfóliu a že s tým počítajú.
Prečo čakať, treba okamžite konať, každý deň je škodou pre každého zamestnanca, aby nedostal lepšie finančné zvýhodnenie, pretože ako vieme, nám rodiny chudobnejú, zvlášť tie, ktoré sú jednorodičovské, alebo tie, ktoré majú viac detí, a možno práve takýmto spôsobom by si naozaj mohli, mohli sa im zvýšiť čisté mzdy. Takže očakávam zajtra, pri zajtrajšom hlasovaní v tomto pléne, že doprajeme zamestnancom nieže neviem aké výhodnejšie finančné príspevky za prácu nadčas, ale len obyčajnú spravodlivosť, aby tieto príspevky toto finančné zvýhodnenie by im bolo vypočítané z ich priemerného zárobku.
Ďakujem.