Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v novembri minulého roku sme s kolegom Vašečkom opätovne priniesli do verejnosti tému voľna v nedeľu pre zamestnancov v sektore obchodu. Nehovorili sme, že by sme prišli s niečím novým, objavným, táto téma sa naozaj v našej spoločnosti opakovane dostáva do diskusie už niekoľko rokov. Naozaj niekoľko rokov. Totižto týka sa viac ako 300-tisícovej skupiny zamestnancov v...
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v novembri minulého roku sme s kolegom Vašečkom opätovne priniesli do verejnosti tému voľna v nedeľu pre zamestnancov v sektore obchodu. Nehovorili sme, že by sme prišli s niečím novým, objavným, táto téma sa naozaj v našej spoločnosti opakovane dostáva do diskusie už niekoľko rokov. Naozaj niekoľko rokov. Totižto týka sa viac ako 300-tisícovej skupiny zamestnancov v maloobchodných prevádzkach. No a samozrejme, netýka sa len týchto pracovníkov, ale aj všetkých občanov a zamestnávateľov podnikajúcich v odvetví obchodu. A preto sme cítili ako poslanci počúvajúci svojich voličov a vôbec aj občanov Slovenskej republiky, aby sme túto tému doniesli do parlamentu, do Národnej rady, a preto prichádzame s týmto legislatívnym návrhom.
Teším sa, že posledné mesiace neprešiel pomaly týždeň, aby sa o téme voľna v nedeľu pre zamestnancov v obchode nepísalo či nehovorilo v médiách. Áno, naštartovala to aj, naštartovali sme to aj my, ale aj poslanci vládnej koalície, ktorí prišli so svojím legislatívnym návrhom, ktorý rozširoval voľno pre zamestnancov obchodu počas štátnych sviatkov. Tento zákon sme podporili, nebol to žiadny problém pre nás, ale už pri prvom čítaní som hovorila predkladateľom o tom, že boli málo ambiciózni. A že je teda škoda, že neprišli v prvom rade s návrhom o voľne pre pracovníkov obchodu počas nedieľ, pretože, ako povedal môj predrečník kolega Vašečka, nedeľa naozaj nie je tým istým dňom ako streda alebo štvrtok, pretože naše deti chodia do školy od pondelka do piatku, a nie v nedeľu. Takže keď zamestnanec dostane za prácu v nedeľu náhradné voľno, ktoré si môže vybrať napríklad v stredu, tak doma zostáva sám, pretože jeho deti, jej deti a manžel či manželka sú v práci.
Takže to je taká odpoveď všetkým tým, ktorí hovoria, že nedeľa je taký istý deň, alebo respektíve že nedeľa, to je len kresťanská téma. Voľno v nedeľu je iba kresťanská téma, a teda nech my kresťania do tých obchodov nechodíme. Nuž, nedeľa nie je ten istý deň, minimálne v našej krajine a – dovolím si povedať – v celej Európskej únii, ako všedný deň od pondelka do piatku.
Tá ambicióznosť im naozaj chýbala, ale teším sa, že tento zákon o štátnych sviatkoch je prijatý. Ale vtedy som zaregistrovala aj pána ministra Richtera, ktorý hovoril, že verejnosť ešte nie je pripravená na voľno v nedeľu a že ani v tripartite by nenašli nejakú zhodu.
Dovolím si tvrdiť, že to nie je celkom pravda. Už pred troma-štyrmi rokmi agentúra Focus robila prieskum, uvedomte si, že pred štyrmi rokmi, takže tá téma je naozaj dlhodobo vo verejnosti. Agentúra Focus robila prieskum a zistila, že jedna tretina spotrebiteľov by bola za zatvorené obchody v nedeľu a jedna tretina by bola skôr za, aby boli obchody zatvorené. To znamená, dve tretiny spotrebiteľov, dve tretiny obyvateľstva v našej krajine by bolo za zatvorenie obchodov v nedeľu.
Ale ja veľmi nerada hovorím o zatváraní obchodov. Ja by som opäť sa vrátila k tomu termínu, voľno v nedeľu pre pracovníkov obchodu, lebo o tom často rozhodujeme my, ktorí to voľno v nedeľu máme. Takže nie zákaz, ale práveže taká empatia aj voči pracovníkom obchodu, ktorí musia v nedeľu kvôli nám byť v práci. No a tak som si pozrela na postoje občanov ešte viac, pozrela som si na postoje zamestnávateľov, pozrela som si aj na postoje odborov a dovolím si teda citovať z niektorých článkov, odborných článkov, ktoré sme v tlači mohli, práve v týchto mesiacoch nejak zarezonovali.
To, že postoj občanov, tak ako som povedala, že vyplýva aj z toho prieskumu agentúry Focus, tak postoj občanov k zníženiu nákupného pohodlia je prevažne tolerantný a uznanlivý voči pracovníkom obchodu. Rešpektujú túto skutočnosť a vedia pochopiť zamestnancov obchodu i to, že ide o ústretový a zaslúžený krok voči nim. Súhlasia tiež s tým, že nákupná potreba sa dá vo väčšine prípadov bez akýchkoľvek ťažkostí o jeden či dva dni odložiť. Objavili sa tiež aj názory, že je to obmedzovanie demokratických práv občanov, a preto chcem byť naozaj objektívna, chcem hovoriť aj o tomto postoji. Tieto však nepredstavujú väčšinový názor obyvateľstva ani odbornej verejnosti k danej problematike a ani samotných zamestnancov v obchode.
Postoj Zväzu obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky ako stavovskej zamestnávateľskej organizácie jednoznačne podporil poslanecký návrh, aby všetky obchodné prevádzky bez ohľadu na ich veľkosť boli počas štátnych sviatkov a aj v dňoch pracovného pokoja zatvorené, pretože obchod nepatrí k odvetviam, kde je nevyhnutná nepretržitá prevádzka, ako je to v zdravotníctve, u bezpečnostných zložiek, požiarnikov a tak ďalej, teda tých, ktorí naozaj chránia naše životy a zdravie počas víkendov aj počas nocí. Postoj veľkej väčšiny zamestnávateľov v obchode nepovažuje dopady na svoju ekonomiku za významné. Nepovažuje dopady na ekonomiku za významné. Vo väčšine prevádzok sú tržby v týchto dňoch oveľa nižšie ako priemer ostatných dní, ba dokonca bilancia nákladov na prevádzku a nižšie tržby často nielenže nespôsobí zníženie výnosov, ale opačne. Na druhej strane sú zasa tržby z predaja pred a po dňoch, kedy je prevádzka zatvorená, oveľa vyššie. Toľko zainteresované strany.
A teraz aj pre dobrú pamäť, hoci to už kolega hovoril, znova chcem zopakovať niekoľko čísel o našich pracujúcich spoluobčanoch, Slovenky a Slovákov. Z krajín Európskej únie robia Slováci najviac v nedeľu. Sme prví zo všetkých členských krajín Európskej únie, takmer 20 percent. V krajinách V4, aby som teda porovnala krajiny, ktoré sú nám podobné kultúrou, ale sme aj v rovnakom zriadení žili niekoľko desaťročí, tak v Maďarsku pracuje 6 % občanov v nedeľu, v Poľsku trošku viac od 7 % a v Českej republike je to 12,8 percenta. V Slovenskej republike pracuje 20 % zamestnancov, Slovákov v nedeľu. To je škandalózne číslo.
No a keďže v sektore obchodu pracuje viac žien ako mužov, dovolím si upriamiť pozornosť na ženy, pretože som žena a táto téma a táto otázka sa ma silne dotýka. V dobrom zdraví, a hovorili sme to už viackrát, v dobrom zdraví sa ženy na Slovensku dožijú iba 54,6 roka, čo je najmenej zo všetkých krajín Európskej únie. Predbehli nás aj v Rumunsku. Rumunky sa dožívajú 59 rokov v dobrom zdraví. Češky sa dožívajú 65 rokov v dobrom zdraví a naše ženy na Slovensku sa dožívajú v dobrom zdraví 54 a pol roka. A vy to musíte vidieť okolo seba, že ženy odchádzajú veľmi predčasne na invalidné dôchodky. To mi potvrdzujú ľudia, ja sa s tými ženami stretávam, sama som pracovala v organizácii, kde sme zamestnávali 99 % žien. A naozaj po dožití 50. roku života tieto ženy často maródujú a skutočne odchádzajú predčasne na invalidný dôchodok. To je škandál! To je škandál!
No a keďže už sa teraz v súčasnosti nedá hovoriť o tom, že iba ženy pracujú v nedeľu, pretože na Slovensku už je ten pomer, čo sa týka pohlaví, päťdesiat na päťdesiat, pretože veľa mužov začalo pracovať v priemysle, zvlášť v automobilovom priemysle, tak je dôležité si povedať aj tento údaj, ktorý sa už týka aj všetkých obyvateľov a obidvoch pohlaví, mužov i žien. Slovensko má jednu z najvyšších úmrtností na ochorenia, ktoré mohli byť odvrátiteľné. Som presvedčená, že na týchto desivých číslach sa podpisuje nedostatočný relax, práca v sobotu, v nedeľu a v noci.
Hoci dnes hovorím o práci v nedeľu, nedá mi nepovedať aj ďalšie otrasné štatistiky. Sme ako sovy na Slovensku. Naši ľudia pracujú, každý šiesty zamestnaný Slovák pracuje v noci. V trojzmenných prevádzkach sme prví v európskych krajinách. To sú otrasné čísla! Práca v noci je, taktiež máme najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. V priemere za celú Úniu pracuje v noci len 6 % zamestnancov, ale na Slovensku je to 16 percent. Takže chorobnosť, ale aj úmrtnosť, ktorá bola zbytočná, predčasná invalidita, ktorá odčerpáva finančné prostriedky z nášho štátneho rozpočtu, je výsledkom týchto otrasných štatistík, ktoré na Slovensku máme. A my s tým musíme niečo robiť, pretože sa na nás ľudia s týmito požiadavkami obracajú.
No a samozrejme, ďalšie číslo, nízke mzdy. Sme krajinou, patríme medzi krajiny s najnižšími mzdami zo všetkých členských krajín Európskej únie napriek tomu, že naši ľudia pracujú v nedeľu, v sobotu a v noci a v trojzmenných prevádzkach. Znamená to, že by mali mať vysoké príplatky, a preto ich mzda by mala byť vyššia. Ako je to možné, že patríme medzi krajiny s najnižšími mzdami? Vysmievajú sa nám a hovoria o nás, že sme pracujúca chudoba. A práve pre tieto nízke mzdy ľudia pracujúci v nedeľu, v sobotu a v noci nemajú peniaze na relax, na vitamíny, na dovolenky a podobne, kde by sa naozaj mohli naštartovať do ďalšej práce.
No a ešte jeden údaj tu mám, aby ste boli úplne v obraze. Keďže hovoríme o zamestnancoch obchodu, priemerný plat predavača, predavačky je 537 eur v hrubom, čo znamená 440 eur v čistom a príplatky pre nich sú úplne mizivé.
Ešte raz k príplatkom. Postoj zamestnancov k otázke zníženia miezd, pretože prídu o príplatky, ktoré v týchto dňoch dostávali, je veľmi realistický z ich strany a sami pracovníci obchodu oceňujú skôr možnosť získať viac voľna než celkovo nevýznamný dopad na ich mzdy, ktorých výška je, samozrejme, závislá od mnohých kritérií: stanovená minimálna mzda, prepočtové koeficienty, pracovné vzdelanie, ale aj to, koľko boli na PN, pracovné zaradenie, kvalita ich odvedenej práce, dĺžka pracovného pomeru u dotyčného zamestnávateľa a podobne.
Sme si zároveň ako predkladatelia vedomí, že týmto návrhom sa vlastne, sa snažíme ošetriť pracovníkov obchodu, keďže naozaj v týchto prevádzkach nie je nutnosť práce, žiadna nutnosť, pretože tu nejde o žiadnu ochranu života a zdravia občanov. Sme si vedomí, že Slováci pracujú v nedeľu naozaj v priemysle v nepretržitých prevádzkach, kde je pásová výroba a zastavenie strojov by znamenalo značné škody a straty, a vieme, že títo ľudia, ktorí musia pracovať počas nedele, ostatní, v priemysle, mnohí z nich nemajú vyrokované žiadne príplatky za prácu počas víkendov v kolektívnych zmluvách, a teda je len a len na zamestnávateľovi, či takéto príplatky pracovník dostane. A preto už na túto schôdzu prídeme, predkladáme ďalší legislatívny návrh, aby príplatky za prácu počas víkendu boli garantované, garantované Zákonníkom práce, v Zákonníku práce, pretože teraz to tak nie je. A naozaj mnohí zamestnávatelia síce skutočne dávajú aj dobré príplatky za prácu v nedeľu, ale mnohí zamestnávatelia tak nečinia a nahradzujú prácu v nedeľu voľnom v ktorýkoľvek deň počas pracovného týždňa.
No a nedá mi nepovedať aj to, že kto sa odvoláva na vyspelú Európu, na vyspelé európske krajiny, tak vskutku vo vyspelej Európe už nemajú záujem o trávenie nedeľného času v obchodoch a my to všetci dobre vieme. Ľudia si vo vyspelých európskych krajinách vážia viac svoj voľný čas a venujú ho práve fitnes, turistike, športu a podobne. V krajinách Európskej únie je naozaj významná skupina štátov, ktoré majú uzákonenú reguláciu prevádzok obchodu, čo sa týka sviatočných dní, ale aj nedieľ. Spomeniem Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Dánsko a podobne, Portugalsko. Obchody sú v nich zatvorené nielen počas sviatkov, ale aj bežnú nedeľu.
Príklady: Vo Fínsku obchody musia mať zo zákona v nedeľu zatvorené, vo Fínsku, pretože často nám je vyčitované, že vraj to robíme len preto, že je to kresťanská téma. Vo vyspelých európskych krajinách to je kresťanská téma? V Holandsku? Vo Fínsku teda sú zatvorené, výnimkou sú predvianočná sezóna, november, december, napr. obchody s menej ako 400 metrov štvorcových môžu mať v nedeľu otvorené alebo sú to dni ako Deň matiek alebo Deň otcov.
V Nemecku vo všeobecnosti je vo všetkých spolkových krajinách neprípustné, aby boli obchody otvorené počas nedieľ, sviatkov a na Vianoce. Výnimky platia pre určité druhy tovarov a skupiny obchodov. Predajne môžu byť otvorené z dôvodu výnimočných udalostí, ale aj tu je obmedzenie, nanajvýš počas štyroch nedieľ do roka. Obce sú z dôvodu trhov, jarmokov, miestnych sviatkov a podobných podujatí oprávnené povoliť otvorenie predajní nanajvýš, ako som povedala, počas štyroch nedieľ a sviatkov do roka. Takže miestne slávnosti, jarmoky, trhy a aj adventné nedele.
Takže vidíte, že naozaj vyspelé európske krajiny majú zatvorené obchody počas sviatkov aj nedieľ, aj nedieľ. V mnohých ostatných témach a otázkach sú nám tieto krajiny predkladané ako vzor. Ale nie v téme voľna počas nedele pre pracovníkov obchodu.
Preto si vás dovoľujem, vážení kolegovia a kolegyne, požiadať, aby ste pri hlasovaní o tomto legislatívnom návrhu nemysleli na seba ako spotrebiteľov, ako tí, ktorí majú voľno v nedeľu, ale aby ste mysleli na tie predavačky a predavačov, ktorí tiež chcú byť v nedeľu doma so svojimi rodinami, so svojimi deťmi a tiež chcú využiť tento čas na relax. Stretávam sa s nimi, mne v tých obchodoch predavačky, ženy hovoria, že ako príplatok dostanú 10 eur za štyri hodiny práce, za dve hodiny práce, za tri hodiny práce, že im idú katastrofálne autobusové spoje do práce. Viac trávia na ceste, na cestovaní ako v tom obchode niektoré, ktoré sú 40, 30 km vzdialené od svojho pracoviska, pretože im idú veľmi zle spoje.
Tak vás opakovane prosím, žiadam, aby ste pri hlasovaní mysleli na tieto ženy, ktoré sú v obchodoch, na pracovníkov, a aby ste to nevideli iba ako zákaz, ale aby ste to videli ako voľno pre tých ostatných. Aby sme my boli tí, ktorí nevyužívajú iba rôzne výhody alebo nevyužívajú zo zákona to právo byť v sobotu a v nedeľu doma, ale aby sme to dopriali aj ostatným. Lebo aj my všetci potrebujeme byť v nedeľu, naozaj relaxovať, pretože dnes je práve piatok a už všetci sme tak isto veľmi unavení z práce.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
