Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, nečudujem sa všetkým tým emóciám, ktoré, ktorým sme boli svedkami. Doobeda. Rozprava o deťoch, na ktorých sa pácha neprávosť, musí vyvolávať emócie. Aj keď sme boli často upozorňovaní, že emócie nabok. Nuž pri deťoch to nie je dosť možné a práve si dokonca myslím, že sú namieste. Však sa k tomu nemôžeme správať, ako keby sme hovorili teraz o...
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, nečudujem sa všetkým tým emóciám, ktoré, ktorým sme boli svedkami. Doobeda. Rozprava o deťoch, na ktorých sa pácha neprávosť, musí vyvolávať emócie. Aj keď sme boli často upozorňovaní, že emócie nabok. Nuž pri deťoch to nie je dosť možné a práve si dokonca myslím, že sú namieste. Však sa k tomu nemôžeme správať, ako keby sme hovorili teraz o diaľniciach.
Prekvapujú ma, prekvapuje ma to, že taký pragmatizmus silný, nuž sú tu závažné podozrenia z ohrozenia detí a pani ombudsmanka prišla sem, aby nám povedala, že vidí veľké pochybenie zo strany tých, ktorí majú tieto deti chrániť. Ak sa niečo také, ako je sexuálne zneužitie maloletej v chránenom prostredí, stane, muselo sa niečo zanedbať. A buď to v danej inštitúcii bagatelizujú, alebo nevedia, ako sa to robí. A že im pri tom drží ochrannú ruku ministerstvo a ústredie, to je naozaj už iná šálka kávy. Emócie už len vyvolalo napríklad názov mimoriadnej správy. Predstavte si, že na výbore, keď som trikrát zopakovala názov mimoriadnej správy, celý názov, tak som bola upozornená, že stačí, keď poviem len mimoriadna správa. Nuž zopakujem vám znova, ako sa celá mimoriadna správa nazýva: "mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately". Ani rozprávať o tom nemôžeme?
Pamätám si odpoveď pani ombudsmanky hneď po prepuknutí kauzy maloletej Natálie, teda v septembri, hneď vtedy novinárom povedala... Či v auguste to bolo? Vtedy novinárom odpovedala, pre mňa to nie je prekvapením, že niečo takéto vyplávalo na verejnosť. Je tu opakované zlyhávanie v oblasti ochrany práv detí. Štátne inštitúcie sú totiž podľa nej nastavené dosť formalisticky a dieťa ako keby bolo len prostriedkom na získavanie pracovných miest alebo zdrojov od štátu. V mimoriadnej správe je vlastne potvrdené to, čo sme aj my zistili počas poslaneckého prieskumu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo minimálne od októbra 2014 vedomosť o závažných skutočnostiach týkajúcich sa porušovania práv detí v resocializačnom zariadení Čistý deň odôvodňujúcich začatie konania podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Správne konanie sa však začalo až v roku 2016, v septembri 2016! Aj to až po medializácii. Potvrdilo sa to, že iba medializácia postaví na nohy tých, ktorí majú konať. Správne konanie začalo v septembri 2016. Po odporúčaní akreditačnej komisie zriadenej ministerstvom, aby bola licencia, teda akreditácia na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobratá Čistému dňu. Počas tohto obdobia sme vykonávali poslanecký prieskum, počas ktorého sme boli sústavne napádané, že vytĺkame politický kapitál, že sa hráme na vyšetrovateľov, že súdime bez dostatočných informácií od všetkých zúčastnených. Nakoniec naša záverečná správa bola schválená na zasadnutí výboru a zaslaná ministrovi. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny však 3 dni pred Vianocami oznámil, že správne konanie prerušuje, pretože nemá dostatok informácií a argumentov. Prepáčte, ale to je vrchol arogantnosti. Takéto naťahovanie správneho konania vyvoláva pochybnosti. Minister nevie, čo má robiť v prípade maloletých detí? Alebo nechce, či nemôže konať? Od začiatku prepuknutia kauzy bolo pre nás zrejmé, že ministerstvo hrá hru v prospech inštitúcií, jednak resocializačného zariadenia, ale aj ústredia a samotného ministerstva. Minister kašľal na odporúčanie svojej vlastnej odbornej komisie. Jej členovia, odborníci, predsa už v septembri a opakovane v novembri odporučili odobrať resocializačnému zariadeniu akreditáciu. Čo urobil odvtedy minister, ktorý nám stále hovoril od prepuknutia kauzy, že koná? Ale ako koná a v prospech koho koná? Prebiehajúce a potom prerušené správne konanie bolo tak akurát skvelou zámienkou neodpovedať nám na poslaneckom prieskume na žiadnu otázku, pretože na ministerstve sa koná. Napríklad ani po vykonaní poslaneckého prieskumu doteraz nevieme, či ten, ktorý mal sex na rozlúčku s Natáliou, bol klientom, kuchárom či ergoterapeutom, nedokážeme to zistiť. Pritom je to také jednoduché pre ministerstvo. Treba pozrieť pracovné zmluvy, pozrieť Sociálnu poisťovňu a vyplatenie mzdy na účet. Tu je jasné zlyhanie kontroly. Minister nekoná, ba dokonca si stále necháva čas. Ak samotný minister nekoná v prospech maloletých detí už pri prvotnej informácii pri podozrení o ohrození zdravia alebo života, ako mu to prikazuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak je to trestuhodné. To, že táto vláda nechce vyšetriť kauzu Gorila, kauzu Bašternák a všetky tie ostatné kauzy, to je pre Slovensko katastrofou, ale stále ide, v úvodzovkách, len o peniaze. Ale tu hovoríme o deťoch a to je trestuhodné.
Výstup z nášho poslaneckého prieskumu poukazuje na závažné systémové nedostatky a na nedostatky v kontrole, a to najmä s ohľadom na nezávislosť kontroly a nekompetentnosť kontroly. A to sa týka aj detského domova PETO, v ktorom, predstavte si, kontrola z ústredia nenašla žiadne pochybenie. A pritom na strane 26, ak ju máte, mimoriadnu správu pani ombudsmanky, vidíte jasne, koľko detí, koľko počet, koľko, aký bol počet detí na jedného profesionálneho rodiča v iných detských domovoch a aký bol počet detí v detskom domove PETO. Prečo je tam viac detí? Alebo odbornosť?
Chcem podotknúť, že, a upozorňujú ma na to mnohí riaditelia zariadení, kde sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí, že oni majú skúsenosť úplne odlišnú, ako je to v prípade detského domova PETO a v prípade resocializačného zariadenia Čistý deň. Ich skúsenosť s kontrolami je diametrálne odlišná. Kontrola sa vykonáva veľmi často a veľmi podrobne. A tak je to dobre. Problém je, že sa nevykonáva všade.
V detskom domove PETO je to o to hroznejšie a o to alarmujúcejšie, že tam už rozprávame o bábätkách, a tieto už naozaj nemajú žiaden hlas ani silu, ani moc, je to strašné aj pri maloletých, ale predsa 14-ročné dievča, 14-ročný chlapec predsa len možno nájdu, možno ten hlas majú a možno to niekde povedia. Ale v prípade detských domovov hovoríme o bábätkách! Kto ich má chrániť?! Stratégie ani dokumenty a ani komisie zriadené v každom okrese v roku 2013 po smrti maloletej Lucky, o ktorej tento dokonalý systém nevedel 3 roky, neochránia každé jedno dieťa na Slovensku, sú to dobré, ale stále iba pomôcky, nástroje, prostriedky.
Problém je v ľuďoch, ktorí riadia štát, ktorí riadia najvyššie inštitúcie. Ak sú tam dosadení ako politickí nominanti, potom sa nečudujme, že zlyháva kontrolný mechanizmus a že sa nahliada na rôzne inštitúcie rôznym okom. Tí, čo majú dostatočné politické krytie, a tí, čo nemajú dostatočné politické krytie. Tento systém nedokáže ochrániť deti, ktoré sú mu zverené. Na pohrebe utýranej maloletej Lucky v roku 2013, tí, ktorí neviete, 3 roky sme o nej nevedeli, že je zomretá, že je po smrti. Arcibiskup Bezák, ktorý ju pochovával, povedal, že tento pohreb je znakom ľudskej, nie ekonomickej krízy a to prvé, čo potrebujeme, zdôraznil, je ľudská spoločnosť.
To, čo som dnes počula od niektorých poslancov vládnej koalície, je veľmi ďaleko od ľudskosti. Už pol roka tu nevid..., od niektorých, aby som bola objektívna, poslancov vládnej koalície nevidím žiadnu empatiu voči tejto maloletej, alebo voči dievčine Natálie v tejto kauze.
A chcem povedať aj a chcem sa obrátiť aj k rodičom na balkóne. Vážení rodičia, buďte šťastní, že sa to netýka vášho dieťaťa! A že vy ste spokojní so službami, ktoré ste dostali, ale nezabúdajte na to jedno dieťa, na to jedno jediné dieťa, ktorému nebolo dobre, ktorému bolo ublížené. A aj keby sa to týkalo iba jedného dieťaťa, jedného chlapca a jedného dievčaťa, vtedy musíme zabudnúť na svoje deti a urobiť všetko pre pomoc tomu jednému, parafrázujúc to biblické a zanecháme tých 99, ktorí sa majú dobre a sú ochránení, a pôjdeme hľadať tú jednu, tú jednu jedinú, pretože sa môže stať, že tá jedna jediná bude práve moja, vaša. Veľmi vás prosím, nedajte sa manipulovať a otočte, skúste otočiť pohľad týmto smerom.
Ďakujem pani ombudsmanke, že našla ešte odvahu prísť s mimoriadnou správou. Ďakujem všetkým tým, ktorí dokážu ísť aj proti múru, aj proti mocným, keď sa to jedná o deti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
