Videokanál poslanca

Ďakujem ti, kolegyňa, za tvoj príspevok. Spomenula si, ako často sa mení zákon o sociálnych službách. Nuž, asi už mám svoj vek, pretože ja si ten rok 2008 veľmi dobre pamätám, ako tento zákon pripravovali pri okrúhlych stoloch zo všetkých sekcií, oblastí, verejných, neverejných, z praxe, z akademických obcí a jednoducho so štátnou správou, ľudia, ktorí rozumeli veci. A potom sa tu v pléne v 2008 množstvom pozmeňujúcich návrhov tak zmenil, že odvtedy je v podstate, prepáčte, hoci je to zákon, ale musím povedať paškvil. Preto sa práve dookola takto neustále novelizuje a opravuje. Ľudia, ktorí podľa neho pracujú, pre ktorých je jednoducho zákon zákonom, majú obrovské problémy a ťažkosti.
Keď som sem vstupovala do Národnej rady, tak som išla aj s jedným predsavzatím, že sa podarí konečne vyhodiť zo zákona o sociálnych službách aj tú odpornú mantru rozdeľovania poskytovateľov na verejných a neverejných. A myslím tým odpornú preto, lebo ani občana nerozdeľujeme na neverejného a verejného. To sa doteraz nepodarilo, ale napríklad my sa v Žilinskej župe snažíme o to, aby bol naozaj rovnaký meter na každého poskytovateľa, pretože vidíme pred sebou človeka, občana, ktorým tento poskytovateľ poskytuje službu.
Ja ti chcem poďakovať, Soňa, lebo je evidentné, že ty tejto téme rozumieš a vieš, čo potrebujú seniori, ktorí sú ťažko chorí a potrebujú od nás zo štátu pomoc, podporu aj príbuzní. Takže podporujem ťa veľmi a dúfam, že aj tento pozmeňujúci návrh ti prejde.

Dobrý deň prajem všetkým.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia, odpoveď na moju interpeláciu voči ministerke zdravotníctva pani Kálavskej je pod číslom 27. Pýtala som sa pani ministerky na taký jav, ktorý som objavila v správe Národného centra zdravotníckych informácií, ktorý vydal štatistiku o umelých potratoch za rok 2018 a okrem toho teda, že Národné centrum potom v správach písalo o tom, že umelé potraty nám klesajú, čo je výborná správa, nuž, mohla to byť dobrá správa, ale nie je, lebo keď som išla do podrobnejších čísiel a štatistík, tak som našla jednu takú, čo ma celkom ohromila a práve toto som podala ako interpeláciu pani ministerke.
Jednalo sa o to, že vo vekovej kategórii dievčat do 14 rokov narástol mierne počet umelých potratov, ale výrazne narástol počet potratov vo vekovej skupine 14 až 19 rokov, a to skoro o sto. Je to 20 %. Ide o nárast o 20 %, pretože sa počet umelých potratov vo vekovej skupine 14 až 19 rokov pohybuje v stovkách, nie v tisícoch, v stovkách a teda ak narástol o sto, tak je to nárast až o 20 %. A preto som si dovolila v interpelácii hovoriť o výraznom náraste umelých potratov, a teda aj moja otázka znela, že čo sa stalo, ako si to vysvetľujú, a teda, že si myslím, že ide o ochranu maloletých a mladistvých dievčat a preto by sme sa mali o to zaujímať, aj ministerstvo zdravotníctva.
Prekvapila ma odpoveď, ktorá bola v tom duchu, že je to mierny nárast, že nič také vážne sa nestalo. Celkovo ma prekvapila odpoveď aj v takých jednoduchých odpovediach typu jednej vety, ktorá v podstate nejakým spôsobom aj na ďalšie otázky boli odpovede typu, že všetko je v poriadku.
Takže chcem sa opätovne, opätovne pýtať pani ministerky zdravotníctva pani Kálavskej, či naozaj nárast o 20 % v porovnaní s minulým rokom a s minulými rokmi v počte umelých potratov vo vekovej kategórii 14 až 19-ročných dievčat, či sa jej zdá naozaj ako mierny nárast, čo chce ďalej robiť s týmto problémom a ako chce ochrániť maloletých. Ja totiž nie som spokojná s touto odpoveďou, ktorú som dostala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za to, že ste sa zapojili do diskusie, lebo takto nejako by to malo vyzerať a je namieste, aby ste svoje argumenty naozaj povedali práve v tomto pléne.
No problém je, pani kolegyňa Vaľová, že tie správy, ktoré tu prerokúvame už dva dni, som nepísala ja ani moji kolegovia opoziční. Sú to správy, správy o stave krajiny, o tom, ako sa vláda, vlády stavajú alebo aké majú výsledky práve pri osobách so zdravotným postihnutím teraz a včera aj o situácii detí, ale aj ďalších všetkých osôb. No, ja som presvedčená, že to máme dedičstvo. Ako prepáčte, 12 rokov vládnuť a potom hovoriť, že tu niečo robia župani? Však a kto bol, kto boli župani? Kto je vláda? Kto sú župani? Kto boli za tých 12 rokov starostovia a primátori miest?
Ja chcem povedať, že v Žilinskom samosprávnom kraji sme na prvom zasadnutí po, na prvom zasadnutí, ktoré viedla nová županka Erika Jurinová, sme zdvihli platy sociálnym pracovníkom. To bol prvý krok. Hneď, okamžite na prvom zasadnutí na návrh županky boli zdvihnuté platy sociálnym pracovníkom, lebo sme si vedomí, že veľmi málo dostávajú za svoju ťažkú prácu. A teraz následne, samozrejme, boli na základe tých nových legislatívnych zmien opäť zdvihnuté tieto platy sociálnym, sociálnym pracovníkom.
Ja neviem, ako vládnuť 12 rokov a na všetkých postoch, od vlády počnúc cez župy až po mestá a obce, a potom hovoriť, že čo, spochybňovať to, čo hovoria komisári, a to, čo hovorí Najvyšší kontrolný úrad, je pre mňa akési zaujímavé.

Ďakujem pekne. Samozrejme, že som nemyslela, že teraz v tejto chvíli nič nerobiť, a takisto si nemyslím, že stratégie majú tu byť, robiť a koncepcie majú tu byť urobené pre stratégie a koncepcie, čo často sa asi aj stávalo, aj stáva. V Žilinskom kraji si uvedomujeme napríklad pri sociálnych službách, pri koncepcii, ktorú tvoríme, že jednak musíme hasiť to, čo sa teraz deje, a to je neskutočne veľa žiadostí na pobytové služby pre chorých a seniorov, ale zároveň okamžite treba štartovať ten dlhodobý proces a dlhodobú víziu, aby sme ich nakoniec podporili, tú rodinnú opateru, opateru v rodinách. Lebo ako pri najlepšej vôli mi nehovorte, že sme schopní zabezpečiť všetkým o tých 40 rokov, keď ich bude takýto obrovský počet, všetkým seniorom žiadosti, keď si dajú žiadosť o pobytovú službu. Takže už teraz musíme naštartovať aj, aj terénnu službu a pripravovať sa na to, čo bude o desať, o dvadsať rokov. Takže existujú teda krátkodobé a dlhodobé ciele.
Ja si myslím a ja viem aj teraz, že máme stratégie a koncepcie, ja o tom viem, na všetkých tých rezortoch. Len otázkou je, že ako vieme ich prerobiť, teda na tie drobné rozmeniť, na tie drobné rozmeniť. To, to je dôležité. Často sa naozaj tento papier robí iba pre papier. A ja som včera zachytila tu takú myšlienku pri rozhovore s jedným pánom, ktorý mi povedal, že mať hodnotu za peniaze je strašne fajn vec, aj na Žilinskom kraji sme také oddelenie zriadili, aby sme efektívne narábali s finančnými prostriedkami verejnými, a on mi povedal, že ešte taký vyšší level je že hodnota na človeka. A veľmi mi to odvčera chodí po hlave v rozume, že, že presne o tomto to je, že môžeme aj efektívne narábať s peniazmi, ale, ale mal by to pocítiť ten konečný užívateľ, a to je každý občan Slovenskej republiky. Snáď sa toho dožijeme.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, vážené kolegyne, kolegovia, ja neviem, čo mám povedať po mojich dvoch predrečníčkach, po Soni Gaborčákovej aj po Natálii Blahovej. A nielen preto, že sa nám tie témy spájajú a prekrývajú, vôbec nie preto.
My tu už druhý deň počúvame správy komisárok. A počuli sme aj správu z Najvyššieho kontrolného úradu. No nech sa snaží byť akokoľvek pozitívna a objektívna zároveň, tak ja si uvedomujem a musím to povedať, že tento stav, tieto správy sú správami o stave našej krajiny voči deťom, voči zdravotne znevýhodneným a voči vlastne všetkým ľuďom, občanom, ktorým sú porušované základné ľudské práva. O tom tu počúvame. A dokonca tu boli mnohé z týchto dokázané práve aj kontrolami z Najvyššieho kontrolného úradu. Však tu by mala, tu by mal zasadať krízový štáb po takýchto dvoch dňoch! V akom stave je teda naša krajina? A vôbec, ak sme teda už niečo premeškali, lebo počty sú počty. Aj jednoduchá matematika prvej triedy, pred 10 rokmi, pred 15 aj 20 rokmi a pred každou vládou, jednoducho vždy stojí tá požiadavka vytvoriť nejakú stratégiou, čo bude o 20 rokov, o 30 rokov a o 40 rokov. Však je to strašne jednoduchá, to ani nechcem povedať, matematika, to sú počty prvej triedy. Však sociológovia, demografi jasne hovoria, čo nás čaká o 20 – 30 rokov.
Dnes vieme, že o 40 rokov tu budeme mať o 800-tisíc ľudí starších ako 65 rokov viac. Dnes sa niečo deje? Ako som presvedčená, že dnes by mali všetky rezorty pripravovať stratégiu. Čo tu bude o 10, o 20, o 30 a o 40 rokov vzhľadom na ten stav, že budeme mať o milión ľudí starších viac ako 65 rokov? Zasadá nejaký štáb, robí sa nejaká stratégia? Lebo my teraz tu tak, že ako áno, nič sa teda, nejak sme to možno omeškali. Možnože sme mali iné plány na to, ako budeme, čo budeme na trhu práce, čo v zariadeniach sociálnych služieb a neviem čo. Ale, ale a ja nevidím žiadny razantný krok, ja nevidím žiadnu víziu, ja nevidím žiadnu prácu na tom, aby sme rozprávali o budúcnosti. Tak potom tu stále máme 200-stranové správy, ktoré sú v podstate katastrofálne. Tu sa hovorí o chudobe ľudí, klienti žijú v chudobe. Soňa to povedala, Natália tu hovorila, kolegyňa, o tom. Tak moc nádeje nemám a predsa vyzývam. Ja vyzývam vládu, aby v tejto chvíli skutočne na rezortoch buď prekontrolovali, preverili všetky tie strategické dokumenty do budúcnosti. Veď tu máme nejaké stratégie 2030, tak už sa má pripravovať aj 2040, však to je o chvíľu. Máme prvýkrát v histórii na Slovensku v roku 2018 102 seniorov na 100 detí do 14 rokov. 102 ľudí nad 64 rokov a 100 detí do 14 rokov.
Vrátim sa k správe. Pani komisárka, ja nechápem, ako môže byť najväčší problém, aby ste sa vy ako komisárka, aby ste neboli zahrnutá do okruhu osôb, ktorým sú sprístupňované údaje zo zdravotnej dokumentácie. To je aký problém? To je čo za veľký problém? Veď ak vy naozaj chcete zisťovať reálne stav dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím, tak toto je jedným z nástrojov, ktorý vy musíte vidieť. A ministerstvo zdravotníctva, píšete, že neboli, neakceptovali vašu zásadnú pripomienku, a pritom je táto pripomienka o to aktuálnejšia a naliehavejšia s prihliadnutím k príprave návrhu na podpis Opčného protokolu Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež zriadeniu širšej pracovnej skupiny za účelom vytvorenia národného prevenčného mechanizmu. Tak prečo je toto problém? Veď to je tá najjednoduchšia vec, ktorá nestojí ani peniaze, ani nič nemusíme robiť s rozpočtom.
Ďalšia vec. Najviac podnetov sa týkalo neschválenia zdravotníckej pomôcky, invalidného vozíka. Že prosím? To naozaj, naozaj sa ľudia nemôžu dostať k invalidnému vozíku v roku 2018, dnes, v súčasnosti? Najviac podnetov, čo vám posielajú? To je neuveriteľné, ak my hovoríme, že naša krajina, v našej krajine je o každého postarané, tak toto je nonsens. Ja by som povedala, že to tak patrí do minulého storočia a možno aj 40 – 50 rokov dozadu, ale nie dnes.
Ďalej bariérové vstupy do budovy. Však my to poznáme práve od kolegyne Silvie Shahzad, ktorá sa dostala do parlamentu ako invalidná. Počúvame od nej, koľko jednoduchých návrhov, ktoré nikoho nič nestáli, už tu predložila. Ako je to možné, kolegovia, kolegyne, že my máme stále takéto problémy s elementárnymi, s elementárnymi pomôckami, to, čo by sme my už, o tomto by sme už vôbec nemali rozprávať.
Ďalším množstvom, ja som si to tu tak vypísala, ale len vyberám. Vylučovanie detí so zdravotným postihnutím zo vzdelávacieho procesu v škole. Úplne aktuálne. Včera sa na mňa obrátila matka, s ktorou bývam v jednej nejakej takej, v regióne. Že jej syn autista, dostala zamietnuté stanovisko, že sa nedostane do škôlky, pretože; a pritom tam, myslím, chodil na nejakých pár dní; pretože pani riaditeľka má objektívny dôvod, že či má nafúknuť tú škôlku. Ale to sme my nevedeli? My to naozaj nevieme zo žiadnych údajov sociológov, demografov a všetkých odborníkov, že nám rastie počet autistov, že nám rastie počet takýchto detí s rôznymi poruchami?
Ja chápem, že nie je všetko v kompetencii štátu, však ja chápem, ja som poslankyňa VÚC-ky, tak ja viem, že za čo je zodpovedná regionálna samospráva, chápem aj, za čo je, zodpovedné sú mestá a obce. Ale kto je ten garant, ten gestor? Však gestor musí byť ministerstvo. To nás nepustí, aj keď je samospráva autonómna. Pán riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu tu vo svojej správe píše o tom, že koncepcie samosprávnych regionálnych samospráv aj miestnych a mestských a obecných samospráv, tieto koncepcie sociálnych služieb nie sú vôbec v súlade s tou národnou koncepciou a s tou stratégiou. Ale kto je gestor? Však gestor musí byť ministerstvo. Takže tu jasne, jasne zlyháva hlava a všetko to smrdí naozaj od hlavy, tak ako to máme v tom našom porekadle.
A už tak na konci sa chcem ešte dotknúť vášho monitoringu v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, 34 zariadení, to ste za aký, za aké obdobie? (Reakcia komisárky.) Pani kolegyňa, za rok 34 kontrol v zariadení sociálnych služieb, jeden inštitút komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Bodka, nedodávam nič viac. Len chcem povedať, že viem, že ste boli aj v Žilinskom kraji v zariadeniach sociálnych služieb. Tam sa nové vedenie na vašu prácu díva tak, že môže to byť pre nás nápomocné, všetky tie vaše správy zo zariadení a vôbec to nebolo len o chvále. Musím priznať, že jedno zariadenie v Žilinskom kraji a v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, dobre hovorím (?), bolo že v katastrofálnom stave, priznávame, a druhé bolo zase, myslím, výnimočné, že stala sa takáto, takáto vec. A však každý normálny gazda, šéf, rodič, však každý normálny človek je rád, keď dostane tú spätnú väzbu, keď to nie je kontrola o pokutách, ale keď je to v podstate supervízia na to, aby som odstránil tieto, tieto nedostatky. Tak ja som rada, že aj, aj my, aj s novým vedením, aj poslanci Žilinského kraja sme takto k tomu pristúpili, a verím, že aj, aj sme tam nejaké opatrenia už prijali aj pri tom zariadení, ktoré bolo teda nieže dobré, bolo katastrofálne.
Pani komisárka, ja som videla pri vašej prezentácii správy na vašej tvári mnoho emócií. Bolo tam aj roztrpčenie, aj úsmev, aj smútok veľký, keď ste, lebo vy ste tých ľudí videli. Ale aj guráž a stále taký optimizmus napriek všetkému. Tak ja vám želám, aby ste mali tú guráž, lebo robíte dobrú vec, bojujete za tých ľudí, bojujte! A snáď mi zostáva dúfať, že také tie základné, jednoduché, matematiku a jednoduché počty konečne zoberie v úvahu aj vláda a tí, ktorí sú zodpovední, lebo my sa naozaj musíme pripraviť na to, čo nás čaká o päť rokov, o desať, to znamená už v krátkodobom výhľade, a na to, čo nás čaká o 30 rokov a o 40, hoci my tu nebudeme. Napriek tomu sme povinní všetky tieto stratégie pripraviť v spolupráci s regionálnymi samosprávami a s mestami a obcami.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložila spoločnú správu o prerokovaní predmetného materiálu vo výboroch.
V súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady správu o činnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, tlač 1402, prerokovali nasledovné výbory: výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Všetky výbory zhodne odporúčali Národnej rade zobrať správu na vedomie.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor na svojej 54. schôdzi uznesením č. 127 schválil spoločnú správu výborov a poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu vystúpiť na schôdzi Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe spoločnej správy, tlač 1402a.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Pripomínam a zároveň pozývam členov výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že sa stretneme dnes na zasadnutí hneď o 12. hodine v miestnosti č. 32. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegyni Zimenovej za tento príspevok. A chcem sa vrátiť ešte trošku dozadu. Chcem vlastne povedať, že obidve kolegyne, aj Blahová Natália, aj kolegyňa Zuzana Zimenová, sa venujú v svojom, tejto téme veľmi intenzívne a podrobne. A preto si myslím, že ich príspevky sú relevantné a že absolútne nespochybňujem ich reakciu negatívnu na prácu pani komisárky.
Vo svojom vystúpení som povedala, že sa nedá porovnať správa z predminulého roka, za ktorú som ju kritizovala, s touto správou. Otázkou je, a to som aj povedala v rozprave, že nie sú dôležité čísla, teda kvantita, ale to, ako boli vyriešené a či boli vyriešené tieto prípady v prospech detí. A na to som sa aj postupne pýtala pani komisárky. Čiže ďakujem obidvom za ich príspevky, aj za všetky ich aktivity v prospech detí.

Ďakujem. Ďakujem pekne. Áno, tých, k tomuto podnetu poslednému, ktorým som vlastne vyzvala pani komisárku, aby sa mu venovala, určite patrí aj, aj ďalší, a to je katastrofa, doslova katastrofa v tom, čo sa teraz odhaľuje v sexuálnom zneužívaní detí. Som za, aby sa naozaj vytvorila možno nejaká komisia alebo nejaké, nejaké fórum, kde by určite patril aj výbor, aj pani komisárka, ale aj verejná ochrankyňa práv a ďalší, také široké spektrum. Lebo teda ak niekto môže najviac ublížiť dieťaťu, ako sa dá, tak je to práve, keď je dieťa sexuálne zneužívané. A sama som pracovala s takýmito rodinami a deťmi. Mnohé organizácie neziskové sa venujú takýmto deťom a viem, že aké to obrovské traumy naozaj si tieto deti nesú až do dospelého veku. A vidíme to, že v podstate v dospelom veku sa tieto obete aj zverejňujú.
Takže, pani komisárka, to bola aj na vás v podstate výzva, aby ste sa k tejto téme tiež vyjadrili a venovali jej pozornosť. (Reakcia z pléna.)

Vážený pán predseda, vážená pani komisárka, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vystúpiť aj k tejto správe, ktorej výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny bol gestorským výborom. Musím povedať, že oproti správe z minulého, za rok 2017, táto správa naozaj už vykazovala množstvo práce alebo veľa práce, jednoducho oveľa vyšší nárast podnetov a ich riešení, ako to bolo v roku 2017. Išlo o 1 566 podnetov, čo bolo s predchádzajúcim rokom 2017 nárast skoro o 500. Dôležité samozrejme je, ako boli tieto podnety vyriešené. Predpokladám, že často pri, práve pri problémoch detí a rodín neexistuje nejaký deadline 31. december, ale že teda kontinuálne mnohé prechádzajú do ďalších rokov.
Už som to pri verejnej ochrankyni práv spomenula, že je veľmi dôležité, aby všetky tieto inštitúty a inštitúcie spolupracovali. A pani verejná ochrankyňa práv spomenula vo svojej správe, že je veľmi prekvapená, že práve aj pri prípadoch a problémoch detí vstupujú od samého začiatku, od samého začiatku do procesu orgány sociálnoprávnej ochrany detí, takže sú tam odborníci, ktorí majú zabezpečovať najlepší záujem dieťaťa, a predsa, predsa dieťa z týchto procesov a z týchto prípadov vychádza ako veľmi zranené. Takže je určite čo robiť. Ako hovorím, v porovnaní s tou predchádzajúcou správou a činnosťou to, to sa nedá v podstate ani porovnať. Je tu oveľa viacej činností a oveľa viacej riešení podnetov.
Ja by som sa rada vo svojej rozprave zamerala zvlášť na práva detí na život a na zdravotnú starostlivosť, pretože v roku 2018 sme vo výbore viackrát preberali intenzívne napríklad riešenie situácie súvisiacej s epidemickými výskytom syfilisu v Trebišove. Bolo to viacej stretnutí. Samotný výbor pýtal od rôznych inštitúcií správy. Na výbore boli tieto správy prednesené. Takže niečo k tomuto, k tomuto problému viem. Je tak na pováženie, že mali by sme si uvedomiť, že regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej správe písal a informoval o tom, že toto už je tretia epidémia výskytu tohto ochorenia syfilisu v okrese Trebišov. Prvá vlna epidémie bola v roku 2002 až 2006. Druhá vlna začala v roku 2010 a tretia vlna v roku 2016. To je jednoducho neskutočne dlhý, dlhý problém. Ku 30. 5. minulého roku bolo spolu hlásených 164 nových ochorení v roku 2018. A podľa veku sa to jednalo od 0 do 16 rokov detí, až 19 % detí bolo, bolo z tohto, z tohto počtu nových ochorení. A vo veku 15- až 17-ročných to bolo 23 % z počtu týchto nových ochorení. Takže skutočne je tu vztýčený prst a obrovský, obrovská teda pozornosť sa tomuto problému, je potrebné venovať. Ale čo si zase uvedomujem, že koľko inštitúcií v tomto podnete alebo v tomto probléme už zasahuje? Však ja neviem, či sme nemali pozvaných, myslím si, že aspoň ôsmich zástupcov rôznych inštitútov. Venujete sa tomu vy, ako komisárka, a ďalší a ďalší, a problém je stále veľký.
Myslím si, že, a to tak súvisí, všetky tie správy, ako tu vystupujeme, ako zhovárame sa o týchto správach, tak musím povedať, že pred chvíľou sme hovorili ku správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý pri iných oblastiach, pri iných témach definuje, že absolútne neexistuje kontinuita medzi ministerstvom, obcami, mestami, samosprávnymi, regionálnymi samosprávami. A ja tu zase takisto v tomto prípade ochrany zdravia maloletých vidím, že asi takisto neexistuje žiadna kontinuita. Je množstvo odporúčaní, množstvo záverov zo všetkých tých správ, ktoré som si dnes opätovne prečítala, každý dáva rôzne riešenia, ale otázkou je, že či vieme spolu pracovať tak, aby problém, ktorý sa tu na Slovensku v okrese Trebišov vedie od roku 2002, aby sme ho naozaj eliminovali na nulu, no na najnižšiu možnú mieru, až, až najlepšie na nulu. Že každý si síce robí robotu, a ja nespochybňujem, že by ju nerobil dobre, ale je dôležité, aby sa spolupracovalo a vzájomne komunikovalo. Ale to je tá choroba slovenská úplne vo všetkom, taká medzirezortná, medziinštitucionálna komunikácia.
Takže ja opýtala by som sa vás určite aj na to, aby ste možno povedali k tomuto prípadu vážnemu, že, že či ďalej nejako kontrolujete alebo či budete ďalej vstupovať do tých jednaní a komunikácií s ostatnými inštitúciami.
A ďalším problémom, ktorý sme preberali aj na zasadnutí výboru, boli podnety vo veciach úmrtí detí pre zanedbanie zdravotnej starostlivosti a otvorený list matiek detí adresovaný predsedovi vlády. Vy sa v správe aj tohto problému dotýkate. Dostali sme tento podnet na výbor od verejnej ochrankyne práv. Som rada, že ste sa mu tiež venovali. No takisto mám takú nádej, že keď do toho vstúpia viaceré inštitúcie, tak určitý tlak tu bol vyvinutý aj spolu s médiami. Otázkou je, či naozaj to budú konkrétne kroky, aby sa takéto situácie nestávali a prijatie viacerých evidentne legislatívnych návrhov, alebo či to zase zostane len na papieri. Aj k tomu by som sa chcela nejak vás spýtať, že ako to vidíte ďalej, tieto dva vážne prípady.
A tiež taká moja otázka vedie aj k tomu, že videla som množstvo prekrývajúcich podnetov v správe verejnej ochrankyne práv a vašej, že tiež sa pýtam na spoluprácu, či je intenzívna, či spolu riešite niektoré tieto podnety. A nenašla som v správe vašej informáciu o kontrole činnosti Najvyšším kontrolným úradom a prijaté odporúčanie. V podstate vidím zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, že neboli zistené nedostatky pri čerpaní alebo pri mzdových a mzdových a povinných odvodov. Ale teda náš Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že bol, zistili nesprávny postup pri obstaraní účtovníckych služieb a služieb mzdovej a pokladničnej agendy. Ostatné nejaké vážnejšie pochybenia nezistil, tak by som sa chcela spýtať, že aké ste opatrenia prijali aj na základe tejto kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
A také posledné, taká moja nová iniciatíva, a to som vám už, pani komisárka, tak naozaj myslím to pozitívne a v dobrom hovorila už aj na výbore, v tomto roku, v tomto roku taký podnet teda už aj z tohto miesta chcem dať vám do tohto roku na ochranu zdravia maloletých a mladistvých dievčat. Národné centrum zdravotníckych informácií v apríli tohto roku zverejnilo informáciu o celkovom počte umelých potratov a keď som si detailne skúmala túto prácu, tak som zistila, že významne sa zvýšil počet umelých potratov u dievčat od 15 do 19 rokov. On sa zvýšil aj pri dievčatách do 14 rokov, teda úplne maloleté dievčatá, ale významne, až skoro o 100 sa zvýšil v skupine vekovej od 15 do 19. Mám teda, myslím si, že ide o veľký nárast, nakoľko sa tam počty umelých potratov pohybujú radovo len v stovkách a skoro o sto bol zvýšený, a myslím si, že je to teda aj obavy o zdravie mladistvých maloletých, mladistvých a maloletých dievčat. Tak to vám dávam tak do pozornosti, že aby ste sa aj tomuto problému venovali. Ja som už interpelovala aj ministerku zdravotníctva v tejto oblasti.
Ďakujem pekne, to je všetko.