Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.5.2019 o 16:39 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 20.5.2019 16:39 - 16:45 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán riaditeľ. Ešte krátko sa chcem dotknúť v správe, k európskym fondom a prostriedkom zo zahraničia. Chcem sa dotknúť čerpania a navrhovaným zmenám, ktoré NKÚ tu presne popisuje.
Totižto 18 rokov som viedla organizáciu, mimovládnu, neziskovú organizáciu, ktorá poskytovala sociálne služby matkám s deťmi, rodinám v kríze. Takže sociálne služby, na ktoré by mal byť normálne že nárok, aby boli zabezpečené, nejaký štandard zabezpečený, aby mohli takéto sociálne služby 24 hodín fungovať pre tých, ktoré to potrebujú. Napriek tomu, že, že to boli sociálne služby, neboli dostatočne zabezpečené zo štátneho rozpočtu, a preto sme museli naozaj počítať aj s podporou v rôznych grantových výzvach aj eurofondových výzvach. Takže mám, mám obrovské skúsenosti s písaním projektov, ale následne aj s realizáciou schválených projektov z EÚ a aj s vyúčtovaním. Je to strašná fuška. Akože strašná robota, administrácia takéhoto projektu a realizácia, pretože zo strany úradu, ktorý kontroval realizáciu, to bola, dovolím si povedať, až šikana takýchto prijímateľov týchto peňazí. Kontrola je na mieste. Ale, ale buzerácia, byrokracia a šikana určite, určite nie. No a, čuduj sa svete, prešlo 20 rokov, sedím tu a pýtam sa ďalších a ďalších, ktorí dnes realizujú tieto projekty, nieže je to lepšie, ale hovoria mi, že je to horšie a horšie. A to ste hovorili aj vy, pán riaditeľ, keď ste spomenuli, že problémy odborného hodnotenia, potom následne administratívna práca, že je katastrofálna, možno, že ste presne nepoužili slovo katastrofálna, ale že NKÚ vyzýva k prijatiu opatrení pri účinnejšom čerpaní EÚ. Nuž, kto ich bude pýtať, ak majú takéto obrovské problémy pri realizácii a pri zúčtovaní?
Dôležité je, čo píšete v správe, že rok 2018 bol poznamenaný procesom zúčtovania 12-ch operačných programov programového obdobia 2007 až 2013 zo strany Komisie a v tejto súvislosti ste zdôraznili vysokú pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, že úhrada záverečných platieb zo strany Európskej komisie bude nižšia, než deklarované sumy uvedené v záverečných žiadostiach o platbu. Kde nastala chyba? Kde spravili chybu? Som presvedčená, že je to práve v tejto obrovskej byrokracii, administrácii týchto projektov aj kontrol práve tých, ktorí sú realizátori projektov.
Ďalej som si všimla, že hovoríte aj upozorňujete na to, že vo svojich všetkých predošlých správach o výsledkoch kontrolnej činnosti ste upozorňovali na pretrvávajúce negatívne trendy v riadení, implementácii a kontrole fondov EÚ, o čom práve rozprávam. Ale tu chcem zdôrazniť, že vo všetkých svojich predošlých správach ste na to vytrvalo a dookola upozorňovali, napriek tomu tieto negatívne trendy, ako aj sama hovorím z vlastných skúseností, neustále pretrvávajú. A vyzývate k tomu, aby zodpovedné orgány Slovenskej republiky prijali efektívne manažérske rozhodnutia na účely maximálne absorpcie fondov EÚ a to aj s ohľadom na fakt, že riziká pre implementáciu finančných prostriedkov EÚ pre Slovenskú republiku na obdobie ´20, ´21 až ´27 rastú. A tak sa mi chce tak zakričať, že: haló, že, haló, vláda, počúvate to vôbec? Je to správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Opakovane za každý rok aj dozadu NKÚ upozorňoval na tieto negatívne trendy.
A dôležitá je posledná správa, v ktorom predstavujete nejaké opatrenia alebo nejaké upozornenia, teda že čo by sa malo robiť, že preto "ďalšie kroky", citujem z vašej správy, "všetkých zodpovedných orgánov v Slovenskej republike by mali viesť k účinnejšiemu čerpaniu európskych zdrojov a ktoré sú potrebné pre ďalší rozvoj krajiny a vlastne aj životne nevyhnutné, pretože financovanie väčšiny rozvojových potrieb z národného rozpočtu sa nepredpokladá, respektíve rozpočet ich nebude schopný zabezpečiť".
Takže chcem zakričať haló vláde, aby si prečítala správu kontrolného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky aj v časti čerpanie eurofondov.
Ďakujem vám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2019 15:59 - 16:01 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Koľkokrát si už, kolegyňa, o tomto všetkom hovorila, stále na to upozorňuješ, ale nie je to žiadne, že dobré ráno, Slovensko. Pretože už viac ako dvadsať rokov demografi aj sociológia upozorňujú na starnutie obyvateľstva, na rýchle starnutie obyvateľstva. Také nie je nikde inde len u nás a na Slovensku takéto razantné a rýchle. Nedávno som hovorila, že je tu teda nová situácia na Slovensku, kedy je prvýkrát v histórii viac dôchodcov ako detí, sto detí na stodva seniorov.
Choroba Slovenska je, že každá inštitúcia si vytvorí svoju vlastnú koncepciu. Neexistuje žiadna, žiadna kontinuita, neexistuje žiadna komunikácia. Na Slovensku sa dlhodobo nevie, čo je to medzirezortná komunikácia. To už by sme koľko žiadali, aby to bolo ešte nakoniec aj komunikácia so samosprávami, ktoré sú tiež kompetentné a zodpovedné za poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov, o ktorých si hovorila, že správa, správa aj hovorí. Som veľmi rada a vďačná, že NKÚ sa venoval tejto problematike.
Takže nie je už ani o päť minút dvanásť, ani, ani dvanásť, je už vlastne, už päť minút po dvanástej, ale napriek tomu je potrebné naozaj uskutočňovať tieto systémové zmeny. Do roku 2060 sa zvýši počet obyvateľov vo veku nad 65 rokov o 800-tisíc a vo veku od 20 do 64 rokov o jeden milión. Žiadne nové správy, dlhodobo bolo treba sa pripravovať, ale aj tak, ako sa hovorí, nikdy nie je neskoro. Takže naozaj je najvyšší čas. Poďme do toho!
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2019 10:47 - 10:58 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené kolegyne a kolegovia, na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny sme sa už vyjadrovali ku správe pani verejnej ochrankyne práv a aj z celého tohto vystúpenia teraz v pléne ste videli, že naozaj sa pani ombudsmanka zaoberala širokým spektrom podnetov a prípadov.
Ja viem, že to bolo skoro 2300 písomností, 740 podaní, z ktorých všetky boli vybavené. Myslím si, že ste sa veľmi dobre zhostili tejto roly, tejto úlohy. Myslím si, že je to poslanie, táto práca, a viem, že komunikujete s množstvom organizácií aj s neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb.
Zaujalo ma dokonca, že ste sa venovali aj podnetom pri vrátení príspevku na chránené dielne. Robili ste aj prieskum zariadení sociálnych služieb so zameraním na seniorov. To určite sa tuná kolegyňa Soňa Gaborčáková vie k tomu aj vyjadriť. Dookola opakujeme totižto a poukazujeme na tieto problémy. Spomenuli ste aj takzvané československé dôchodky a stále neukončené reštitučné konania. O tom neustále, toto neustále pripomína kolega Martin Fecko. Takže v podstate tieto výstupy z vašej správy sú pre nás nie neznáme. Dookola sa s kolegami a s kolegyňami snažíme prinášať do parlamentu také návrhy zákonov, aby pomohli k odstráneniu týchto problémov.
Taktiež ma veľmi zaujal aj prípad nedostatočnej aktivity úradov práce, ale konkrétne orgánov sociálnoprávnej ochrany detí. A tam v podstate v správe poukazujete na celkovú nefunkčnosť alebo nefunkčnosť systému v jednotlivých častiach a hovoríte, píšete o dlhodobom zlyhávaní sociálnoprávnej ochrany detí, o dlhodobom zlyhávaní. Citujem zo správy, považujete za alarmujúce, že hoci sú prípady, myslí sa tu realizácia styku dieťaťa s rodičom po rozvode, od samého začiatku v rukách orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a ďalších inštitúcií z úradov práce a súdov, ktoré by mali dieťaťu poskytnúť plnú ochranu, po rokoch, rokoch, končia konštatovaním, že vzťahy v rodine sú už natoľko narušené, že náprava sa javí ako nemožná. A od samého začiatku vstupujú do prípadov s týmito deťmi vlastne naše inštitúcie.
Vkladáte nádeje v tomto prípade do činnosti nových centier pre deti a rodiny. Nuž, uvidíme, ja si to až tak nemyslím, ale bolo by dobré. Sama by som sa tešila, keby to bolo tak. A určite budem s vami pozorne túto situáciu sledovať.
Už, keď som už pri deťoch, tak pri nich aj ostanem. Prvé výsluchové miestnosti, vlastne sa ešte len podarilo zrealizovať verejné obstarávania pre, a tak v roku 2019 by sa ešte len mali začať budovať. To taktiež je stále, stále oneskorené a zdĺhavé. Ja som si všimla, že ste sa venovali veľmi intenzívne v roku 2018 aj problémom v Žiline. Zaujalo ma to aj preto, že je to moje okresné mesto, v ktorom v podstate stále prebývam. Je mi to veľmi, veľmi blízke. A že ste sa, veľmi oceňujem, že ste sa venovali problému, kedy sa deti stali poplatníci miestneho poplatku za komunálne odpady akoby a zostalo v exekúcii tak 347 maloletých osôb v meste Žilina. Viem, že ste na mieste aj boli a že ste rozprávali s novým vedením. Taktiež som tam aj ja šla a pán primátor a nové vedenie, ale aj pani viceprimátorka sľúbili, že sa okamžite budú tomuto problému venovať a že prijmú ako mesto všeobecne záväzné nariadenie. Takže vidíte, že vaša práca má naozaj aj konkrétne výsledky, ale samozrejme, že dôležité je, na akú úrodnú pôdu padnú tieto vaše podnety a či vôbec má inštitúcia, ktorej sa to týka, záujem ďalej konať.
Zaujalo ma tiež, aj prípad, za taký najzávažnejší považujete alebo hovoríte o prípade v Moldave nad Bodvou. A oceňujem, že ste požiadali o vstup do konania, že ste teraz ako verejný ochranca práv účastníkom konania na Európskom súde v Štrasburgu.
Čo sa týka, všimla som si aj nedostatky v činnosti cudzineckej polície a tak som reagovala aspoň tak, že som sa tu pani ministerky vnútra pani Sakovej, upozornila som ju na tieto informácie z vašej správy, ale aj z médií a pýtala som aj v hodine otázok, ako to chce riešiť. Sľúbila naozaj ďalšie kroky, intenzívne, v tomto probléme činnosti cudzineckej polície. Hovorila som jej tiež o tom, že v podstate tu bol, som neverila vlastným očiam, keď som čítala, že udelenie trvalého pobytu týmto cudzincom by malo byť pridelené alebo udelené až vtedy, keď stiahnu podnet na, u vás u verejného ochranu práv. To by človek neveril.
Takže veci sa pohnú, vnímam z toho, práve vtedy, keď v takej synergii mnoho inštitútov, ako je aj verejný ochranca práv, ale aj my ako poslanci Národnej rady, ale aj ako neverejní poskytovatelia či organizácie v podstate, ako by som to povedala, zatlačia na tých, ktorí sú kompetentní a ktorí sú zodpovední za riešenie tejto situácie.
Oceňujem tiež, že váš vstup aj do veľmi tragického prípadu, ale to sa už týka teda začiatku tohto roka, sťažnosti alebo podnetu rodičov, ktorí hovoria o tom, že z dôvodu nedostatku alebo nedobre poskytnutej zdravotnej starostlivosti im zomreli deti, ale to už vstupujem do začiatku roku. A chcela som povedať, že oceňujem aj to, že ste vlastne hneď kontaktovali výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. A taktiež výbor uzniesol sa na tom, že žiadal správy od ministra spravodlivosti a ministerky zdravotníctva k tomuto problému, a vieme, že práve aj takýmto tlakom viacerých, ale v prvom rade teda vás, ale že viacerých, a tým hovorím aj v synergii s výborom a ďalšími, aj premiér Pellegrini sa stretol s rodinami týchto detí a hovoril teda, že prijmú sa opatrenia, aby sa niečo takéto nikdy viac nestávalo. Je pravdou, že životy týmto deťom už nikto nevráti, ale naozaj je asi, máme zodpovednosť úplne všetci, aby sa tak už nikdy viacej nestalo. Takže zdôrazňujem tú synergiu, že je veľmi dôležité, že sa obraciate na všetky ďalšie možné inštitúcie, ktoré sú schopné niečo v tomto robiť.
A nakoniec by som ešte povedala, že som si uvedomila po prečítaní vašej správy, ale aj ďalších správ, ktoré teraz budeme mať na programe tohto dňa, že, že všetky tieto podnety sú vlastne výsledkom dlhodobého, dlhodobého neriešenia situácie vo všetkých tých oblastiach, ktoré ste načrtli. Od sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnych služieb k školstvu a ďalej všetkými rezortami. Veľmi ma to mrzí a práve sme sa aj rozprávali s kolegyňami, že veľmi nás to mrzí, že celé tie roky, celé tie roky sa tu prijímajú nejaké ad hocové riešenia, ale absolútne sa nenastavuje systém, ktorý by, ktorý by mal vlastne dôjsť k tomu, že by ste nemali čo robiť. V podstate je to na úsmev, ale zároveň je to na plač. Je to na plač zvlášť pri ochrane maloletých detí. To je asi najdôležitejšie a tam sme všetci veľmi zodpovední za to, čo sa deje v prípadoch, kde účinkujú maloleté deti.
Takže teším sa na spoluprácu s vami naďalej, pani verejná ochrankyňa práv, a apelujem na seba aj na všetkých kolegov a kolegyne poslancov Národnej rady a poslankyne Národnej rady, máme odporúčania v závere tejto správy, a preto vás, vám tak nejak pripomínam alebo vás chcem podnietiť k tomu, že je tam veľa inšpirácie na to, aby sme legislatívne konali, aby sme pripravili také legislatívne návrhy, aby sa zlepšila situácia. A vyzývam vládu, aby naozaj si plnila svoje kompetencie a svoju prácu tak, aby sme konečne mohli nastaviť systém, ale pravdepodobne sa to už na konci volebného obdobia nedá. Tak už len mi zostáva veriť, že nastupujúca a nasledujúca vláda dokáže nájsť tú odvahu nastaviť systém v každej tejto oblasti, ktorý ste spomínali.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 12:52 - 12:53 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým. Pán poslanec Petrák, tak rozdiel medzi našimi poslaneckými návrhmi, teda opozície, a poslaneckými návrhmi poslancov z koalície je taký, že tie naše nie sú schvaľované na rozdiel od tých vašich. Takže takéto zákony, takéto rýchle zákony, ktoré dávate takto narýchlo do pléna, tento zákon bude platiť už na, teda bude schválený na budúcej schôdzi. Takže ste veľmi zodpovední za to, čo robíte.
A, pani kolegyňa Zimenová, súhlasím, deti nie sú majetkom rodičov a tobôž nie sú majetkom štátu. Rodičia majú zodpovednosť za výchovu svojich detí a štát nemá zasahovať v žiadnom prípade do, do rodiny, keď je funkčná.
Povinné školské vzdelávanie, nuž, to je samozrejmé, ale myslím si, že ani v žiadnom prípade sa pri povinnom školskom vzdelávaní nestrhla takáto diskusia alebo nenapadajú niečo takéto rodičia ako pri tomto návrhu zákona. Však my dobre vieme, čo znamená, aké je veľmi dôležité toto obdobie pre dieťa do troch rokov a potom následne do šesť rokov, však to nikto nebude tuná spochybňovať, preto o tom rozprávame. Tuná je obrovská diskusia, tu zasahujú, rodičia hovoria o tom, že nesúhlasia, aby im takúto povinnosť ukladal štát pre deti do šesť rokov.
Takže ja si osobne myslím, že my sa vlastne stotožňujeme, že my hovoríme v podstate o tom istom. Takže odmietam zásah štátu do práv rodiny, rodičia sú zodpovední za výchovu a vzdelávanie svojich detí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2019 12:35 - 12:44 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážená pani predkladateľka, v prvom rade chcem povedať, že predškolské vzdelávanie je veľmi potrebná vec, veľmi potrebná. Veď vidíme, že množstvo rodičov túto možnosť predprimárneho vzdelávania od päť rokov využíva, množstvo rodičov. Ale využíva to slobodne. A to je celý problém.
Viete, okamžite, ak začnete zasahovať do autonómie rodiny, tak ja veľmi silne spozorniem. Ako kolega tiež hovoril niečo o slobode, predrečník. A predškolské vzdelávanie je veľmi potrebná vec, je veľmi potrebná činnosť pre každé dieťa, pre ktorékoľvek dieťa, jednoducho či už má nejaké špeciálne výchovno-vzdelávanie potreby, alebo ich nemá. Ale rodičia, ktorí zabezpečujú všetky funkcie, ktoré rodina zabezpečovať má, a ktorí sú funkčnou rodinou a starajú sa o deti, nezanedbávajú ich, títo rodičia majú právo sa slobodne rozhodnúť, či túto dobrú činnosť predškolského vzdelávania využijú.
Takže my vás, páni predkladatelia, pani predkladateľka, nekritizujeme ani tak za to, že by sme s vami polemizovali a kritizovali predškolské vzdelávanie. Ale takto sa to nerobí. Taký dôležitý zákon, ktorý sa dotýka rodín, a v tomto prípade všetkých rodín, lebo to nariaďujete, tak takto sa do parlamentu nepredkladá.
A ak som správne teraz počúvala, nie od začiatku vašu odpoveď na faktické a na vystúpenie pána kolegu Dostála, pochopila som, pán Petrák, dobre, že bola taká rozsiahla diskusia v medzirezortnom alebo by bola, ja som si niečo ešte pripravovala, že sa to nedalo obsiahnuť? (Reakcia z pléna.) Nie? Pretože presne, tak prepáčte, ale presne na to by malo byť medzirezortné pripomienkovacie konanie. A vy musíte počúvať všetkých tých, ktorí majú do toho čo povedať. A do tohto návrhu zákona má čo povedať, odborníci majú čo povedať a majú čo povedať rodičia. Neberte, prosím vás, slobodu rodinám a nezasahujte do jej súkromia.
Je pravdou, že ho predkladáte namiesto ministerky školstva, a to práve preto, aby sa vyhlo mnohým takýmto pripomienkam. A potom sa nečudujte, že máte toľko kritiky.
Právo na vzdelanie je základné ľudské právo. Ale právo na vzdelanie znamená, že povinnosť má štát, to je právo na vzdelanie, že povinnosť má štát vytvoriť a poskytnúť vzdelávanie, predškolské vzdelávanie každému, kto oň prejaví záujem. To je právo na vzdelanie. A tu chýba desaťtisíc či aj vyše desaťtisíc miest v škôlkach. Tak najprv asi treba vytvoriť tú infraštruktúru a potom dávať nejaké povinnosti.
Štát nesmie zasahovať do rodiny, ktorá je funkčná. Nadmerné zasahovanie štátu je porušením práv rodiny. Ale, samozrejme, kde sa rodina, kde si neplní tieto funkcie, nie vždy len naschvál, často rodina nemôže alebo nevie, čo robiť, a teda neplní tieto funkcie, vtedy zase má štát povinnosť zasiahnuť, nie právo. Má povinnosť zasiahnuť tam, kde sa nestarajú dostatočne dobre o deti, kde sú niekedy dokonca deti ohrozené na živote, na zdraví. Tam máte povinnosť! Ale či sa rodina rozhodne dať dieťa do predškolského vzdelávania, to je právo rodičov. Vy máte iba zabezpečiť to tak, aby si to mohol vybrať každý rodič. Každý.
Moja neter teraz porodila dieťa a ona by mala dávať svojho päťročného chlapca pri dvojmesačnom narodenom dieťati do druhej obce. Každý deň ráno. Jej manžel chodí na zmeny. Ako to zabezpečí? Je sama, nemá rodičov ani starých rodičov pri sebe.
Ešte Peter Polák, kolega, ktorý tu bol v Národnej rade, si dal v tom čase, kedy tu bol, vypracovať štúdiu Parlamentnému inštitútu a je zrejmé teda, že členské štáty EÚ dlhodobo riešia tento problém. Aj tu sme to počuli, že dlhodobo diskusie prebiehajú. Ale čo sa zatiaľ riešilo? Žiadna infraštruktúra sa zatiaľ nevybudovala. To sa malo robiť.
Vrátim sa späť, že členské krajiny dlhodobo riešia tento problém, ako majú byť zaškolené deti, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, lebo o to vám asi ide. To sú deti s jazykovými, kultúrnymi bariérami, rómske deti, deti cudzincov. Takéto deti riešia takisto všetky krajiny EÚ. Veď už všetko sa určite vymyslelo.
A, áno, je pravdou, že sú krajiny, kde je povinná táto predškolská výchova. Ale sú aj krajiny, napríklad Fínsko, kde sa im podarilo v priebehu jedného desaťročia zvýšiť účasť rómskych detí v predškolskej príprave päťnásobne. Za jedno desaťročie. A nie tak, že dali povinné predškolské vzdelávanie. Tam je predškolský ročník vo Fínsku povinný, iba ak má dieťa zistené špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Takže aj tak sa dá, aj tak sa dá. Ja nehovorím, že nie sú krajiny, ktoré majú povinnú školskú, predškolskú výchovu, vzdelávanie od päť rokov.
Ale tá, ten protest rodičov je obrovský u nás. A vy sa nemôžete vyhnúť tejto diskusii tým, že predložíte poslanecký návrh zákona, aby tu za mesiac tento zákon platil.
My sme v hnutí OĽANO predkladali povinné predškolské vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia od troch rokov, pretože je jasné a odborníci to hovoria, že ak chcete riešiť zaostávanie detí z marginalizovaného prostredia, nebude stačiť ani jeden rok. Školský zákon hovorí o sociálne znevýhodnenom prostredí. My takú klauzulu tam máme, my vieme, čo to znamená, nemusíte sa toho obávať, pretože aj v iných krajinách povinnosť škôlky je iba pre deti s rôznymi bariérami alebo s rôznymi špeciálnymi potrebami.
Takže ešte raz zhrniem. Kritizujem, že takýto vážny návrh zákona, takáto dôležitá vec pre rodiny, neprešiel medzirezortným pripomienkovacím konaním, kladie požiadavky na mestá a obce, ktoré na to nie sú pripravené priestorovo ani kapacitne, znemožňuje vykonávanie vzdelávania v zariadeniach, ktoré nie sú v sieti škôl a predškolských zariadení.
Nesúhlasím s návrhom povinného predškolského vzdelávania pre všetky, zdôrazňujem, pre všetky deti od päť rokov. Keby ste naozaj poctivo počúvali všetkým rodinám, tak nikdy by ste si nezobrali na svoje plecia bremeno tohto návrhu, ktoré vám vlastne teraz prináleží.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 11:20 - 11:22 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Pán poslanec Petrák. Áno, máte pravdu, že treba zasiahnuť a pripraviť nejaké podmienky pre vzdelávanie, pre primárne vzdelávanie pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. To je pravda. Štát však nesmie absolútne zasahovať do rodiny, ktorá je funkčná. Tá, ktorá je nefunkčná, tam má štát povinnosť zasiahnuť a, áno, aj takýmto nástrojom predprimárneho vzdelávania, povinného predprimárneho vzdelávania.
My sme v hnutí OĽANO opakovane navrhovali zákon, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia mali povinnú škôlku od troch rokov. Odborníci totiž vravia, že zaostávanie detí z takýchto skupín z takéhoto prostredia málo podnetného a či už je to jazykové, kultúrne bariéry alebo bytové, alebo chudoba, tak neodstráni ten jediný rok prípravy, že je potreba viacej, dlhšia, dlhšia takáto príprava. Takže určite áno, veď s tým každý súhlasí, ale sa pýtame, že prečo sa takto pani ministerka školstva vyhla serióznemu medzirezortnému pripomienkovaciemu konaniu, keď sami hovoríte, že tu existuje diskusia desať rokov.
A zároveň sa pýtam, že ste desať rokov vládli. Však vy sa na nič, vy ste nič nepripravili pre to, aby sme naozaj mohli hovoriť aj o povinnej škôlke pre deti, ktoré to veľmi, veľmi, veľmi potrebujú. Takže v rukách ste to mali celé tie roky, tak sa čudujem, prečo sa teraz pýtate, že čo, čo kritizujeme, čo kritizujú odborníci, čo kritizujú mimovládky, ale zvlášť čo kritizujú rodičia.
Ešte raz chcem povedať, štát sa nesmie, á, zasahovať do rodiny, ktorá je funkčná, ale tam, kde je rodina nefunkčná, má povinnosť zasiahnuť rôznymi nástrojmi, medzi ktoré považujem aj predprimárne vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného alebo sociálne málo podnetného prostredia. Školský zákon takúto definíciu pozná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2019 14:33 - 14:35 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Ďakujem vám pekne, pani ministerka. Som si vedomá, že toto sú veľmi náročné úkony a je potrebné sa tomu naozaj veľmi vážne venovať, ale ja som najmä chcela aj poukázať a je to zo správy verejnej ochrankyne práv, kde hovorí o tom, že od dvoch podávateľov dostala pani ombudsmanka informácie, že cudzinecká polícia vybaví ich vec, konkrétne žiadosť o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, až potom, ako stiahnu svoj podnet na preskúmanie ich konania u nej samej, u ombudsmanky. Tak to je také dosť celkom závažné.
Samozrejme, že je to, je to v činnosti pani verejnej ochrankyne práv, ale keďže práve teraz máme túto správu v pléne v parlamente, tak som chcela na to poukázať.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 16:51 - 16:53 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Vidím tu väčší počet kolegov, tak ešte si dovolím znova povedať, v posledných správach sme zachytili, že v roku 2018 Slovensko malo prvýkrát iba väčší počet seniorov na počet detí. 100 detí na 102 seniorov, to znamená 100 detí do 14 rokov na 102 seniorov nad 65 rokov. Stalo sa to prvýkrát v histórii Slovenska. Samozrejme, že sú tu opatrenia, musíme sa pripraviť na toto, takéto rýchle, obrovsky rýchle starnutie obyvateľstva a môžeme to robiť rôznymi nástrojmi. Len musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť.
Prorodinné a pronatalitné opatrenia sú, spolu tvoria taký súbor, aby sa nám nielen neznižoval počet obyvateľov, ale aby sme aj mali rozličné vekové rozloženie. Migračnou politikou sa to, toto všetko neobsiahne. My dokážeme zvýšiť počet obyvateľov prijatím cudzincov, ale nedokážeme, možno nedokážeme, ak nebudú mať tu založené rodiny, lebo budú mať rodiny vo svojich krajinách, tak nedokážeme mať rovnomerné vekové rozloženie obyvateľstva.
Takže prosím ctených kolegov a ctené kolegyne, aby ste tento zákon, ktorý je pronatalitný a pomôže Slovenskej republike, ale hlavne pomôže tým rodičom, ktorí sa takto chcú rozhodovať, odstrániť im prekážky v tomto rozhodovaní, aby ste ho podporili. A zároveň úplne nakoniec vám chcem všetkým zaželať také príjemné prežitie dnešného sviatku Medzinárodného dňa rodiny vo svojich rodinách.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 16:37 - 16:39 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Ďakujem vám pekne, kolegovia, kolegyne. Chcem povedať, že všetky tieto opatrenia vychádzajú od ľudí. Ja často používam také slovíčko, že načúvajme ľuďom, občanom a rodinám, pretože teda z toho sociálneho poradenstva viem, že načúvať je viac, ako počúvať. Načúvanie znamená takú pozornosť tomu, kto vám niekto; kto vám niečo hovorí. A ja som skutočne tak poctivo načúvala tým mamám a priznám sa, že vo väčšine prípadov to boli študentky medicíny, ktoré sa viaceré v mojom okolí rozhodli mať deti počas, to prvé dieťa počas štúdia medicíny, náročného štúdia, aby teda už potom sa mohli venovať dlhšie obdobie, dlhšie roky takejto náročnej práci, ako práca lekárky je. No a oni naozaj nemali, nemali možnosť získať materské a dostávali pri týchto deťoch počas štúdia rodičovské. Takže to je opatrenie, ktoré som dostala zo života ľudí. A áno, je pravdou, že prešlo veľmi takými aj kritickými oponentskými posudkami a som veľmi rada, že takáto diskusia prebehla, že ja som si mohla sama na sebe vyskúšať, že je dobrý.
A chcem povedať, že rodičia potrebujú – a tak nám to vychádza v našej koncepcii rodinnej politiky – daňové zvýhodnenia. To znamená viac peňazí v peňaženke. Podporiť ich bývanie, keď si zakladajú rodiny a všetky možné služby, ktoré potrebujú pri harmonizácii starostlivosti o deti s prácou, ale aj pri opatrovaní, ošetrovaní starého, chorého člena rodiny alebo zdravotne znevýhodneného dieťatka. Takže je to komplex, je to balík prorodinných a pronatalitných opatrení, ktoré ponúkame.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 16:16 - 16:30 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, dnes je Medzinárodný deň rodiny a tak som rada, že práve dnes môžem predstaviť tento návrh zákona. Áno, priznám sa, že už som ho raz predkladala a som presvedčená, že tento návrh zákona môže tak veľmi pomôcť pronatalitne, teda prodemograficky našej krajine, že je potrebné ho takto opakovať a teda úfať sa, že aj koaliční poslanci sa s týmto návrhom stotožnia, veď hovoria o prorodinných opatreniach, a že ho, zahlasujú za tento návrh zákona.
S expertnými skupinami, s expertami sa stretávam stále a hovoríme o tom, že podporu rodiny musíme rozdeliť na prorodinné opatrenia a pronatalitné opatrenia. To je práve, to je práve súbor opatrení, ide o súbor riešení a súbor nástrojov. Nemôžu to byť adhocové strely, ktoré vystrelíme niekedy v čase, sem-tam, keď sa nám to hodí. Ak chceme hovoriť o naozajstnej podpore rodiny, tak musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť, kde sa chceme dostať.
Stojím tu už niekoľkýkrát práve s takýmito opatreniami prorodinnými a pronatalitnými. Toto opatrenie je propopulačné. Viete, že stav so slovenskou natalitou, pôrodnosťou je katastrofálny. Samotní demografi a sociológovia nabádajú pristúpiť k takýmto pronatalitným opatreniam. Áno, sú drahé. To nemôžeme inak hovoriť, len sú drahé. Ale, a dokonca ani nie je isté, či budú úspešné. Ale čo teda vlastne chce naša krajina robiť? Čo chce Slovensko robiť? Čo chce naša vláda robiť s tým, že sami viete, že v poslednej, v posledných dňoch sme začuli vo všetkých správach, že Slovensko má prvýkrát v histórii viac dôchodcov ako detí. Sto detí na 102 seniorov, 100 detí na 102 seniorov, prvýkrát.
To nie je žiadne dobré ráno, milí, milá vláda. Dvadsať rokov na toto upozorňujú, na túto demografickú zimu, demografi, 20 rokov o tom hovoria a ekonómovia už hovoria viac o demografickej zlej krivke ako o HDP.
Čo s tým teda robiť? Viem, že aj súčasná vláda, aj minulé vlády sa viac si mysleli, zamerali sa, že budú toto, počet obyvateľov a trh práce riešiť v budúcnosti s migrantmi, na migračnú politiku sa viac zamerali. Vsadili na to, že na trhu práce nám pomôžu cudzinci. A vidíte, čo sa stalo? Však teraz sú tu úplne iné postoje a tie sa evidentne menia.
Čo je isté a dôležité, je, že sme nemali opustiť podporu rodín a pôrodnosť. Nemalo, malo sa naďalej pokračovať v rôznych nástrojoch pronatalitných a prorodinných, pretože niektorí spochybňujú, že to nedôjdeme k tým výsledkom, ktoré chceme. Ale nie je to celkom pravda. Sami odborníci, sociológovia hovoria, že nič nedonúti rodičov, keď si to takto zoberieme, aby mali deti. Ani financie, ani neviem aké všetko možné nástroje. Ale nikdy nemôžeme povedať, že takto to bude naozaj a naveky. Demografi hovoria, že nevieme, ako sa bude správať ďalšia dege, dege; generácia, nie degenerácia (povedané s pobavením), ďalšia generácia ľudí, ktorí nájdu nástroje riešenia, opatrenia na stole. Napríklad len minulý rok, myslím, bolo viac sobášov, pretože boli veľmi dobré úvery. Takže kto by to bol čakal, kto by to bol povedal? Takže nevieme, ako sa bude správať ďalšia generácia. Štát nesmie rezignovať, štát musí robiť. A vidíme, že vláda nerobí ani migračnú politiku, ani podporu natality.
Možnosti na ovplyvňovanie reprodukčného správania sú síce obmedzené, ako som povedala, ale nie sú za-ned-ba-teľ-né. A o tom svedčia skúsenosti z iných krajín, z Francúzska a zo škandinávskych krajín. Je mimoriadne teda dôležité, aby sa v tejto súvislosti hľadali nové nástroje pre podporu zvyšovania pôrodnosti. Neexistujú univerzálne propopulačné opatrenia, ktoré by účinne pokrylo celé, pokryli celé obyvateľstvo Slovenskej republiky. Pre zárobkovo činné osoby sú iné opatrenia ako pre študentov alebo nezamestnané osoby. To je jasné. Treba konkrétne zamieriť na cieľové skupiny. Pri hľadaní podpory treba si určiť cieľovú skupinu a nástroje, ktorými chceme dosiahnuť tento cieľ.
My sme v tomto návrhu zákona zvolili dve cieľové skupiny. Zvolili sme študujúce ženy a ženy, ktoré stratili zamestnanie.
Čo sa týka študentiek. V štúdii s názvom Transformácia plodnosti žien Slovenska v 20. a na začiatku 21. storočia sa uvádza, citujem: Analýza výsledkov sčítaní 1980 až 2011 jednoznačne potvrdila predlžovanie obdobia štúdia a zvyšovanie podielu žien participujúcich na inštitucionálnom vzdelávaní na Slovensku. Teda zameranie návrhu na študentky je jeden z kľúčových aspektov reprodukčného správania obyvateľstva, je zameranie na jeden z kľúčových aspektov reprodukčného správania obyvateľstva. Na Slovensku študuje na vysokých školách cirka 87-tisíc žien a od roku 2011 sa obdobie ich vzdelávania určite neskracovalo, skôr predlžovalo – a to je dobré. Ale musíme si uvedomiť, že tento obrovský počet žien naozaj odkladá štart materstva počas štúdia, ale aj z neistoty finančného príjmu po narodení dieťaťa. My nielen musíme prijímať nástroje prorodinné, ale my musíme aj odstraňovať prekážky. A toto je vlastne odstránenie prekážky, aby sa mohli ženy študujúce dobrovoľne poistiť pre prípad materského. Dá sa očakávať totiž, že zmiernením finančných prekážok pri voľbe mať či nemať dieťa sa podarí u časti študentiek otočiť paradigmu, ktorá znie najprv kariéra, potom dieťa, do opačného poradia, najprv dieťa a potom kariéra. Je to možné. Takže odstránením finančných prekážok, odstránením vôbec prekážok pri takejto voľbe by sa mohlo naozaj stať, že ženy sa nebudú báť mať deti aj počas štúdia, práve v najlepšom veku, ktorý majú.
Návrh náš vychádza zo zavedenia, ak je teda voľba nástrojov, my sme našli takýto nástroj, zaviesť špeciálne dobrovoľné nemocenské poistenie pre študentky, z ktorého sa bude poskytovať výlučne materské, zdôrazňujem, iba materské. To znamená, že musí vzniknúť tehotenstvo, aby bol nárok na takúto, na takýto príspevok. A sadzbu poistného sme navrhli na dve percentá zo zvoleného vymeriavacieho základu.
Ja si pamätám, keď som prvýkrát predkladala tento zákon aj pána kolegu Mihála, aj ďalších, ale aj na blogoch sa rozvírila diskusia, ktorá najprv bola veľmi kritická k tomuto návrhu, ale nakoniec tu vlastne v rozprave aj kolega Mihál povedal, že dokonca by, keď si to všetko teda nejak tak prečítal a rozmýšľal nad tým, sám povedal, že dokonca si myslí, že štát by ani nemal vyžadovať vôbec nejaké poistné pre tieto študentky, ale mal by im to platiť sám. Takže aj kritické nakoniec, kritické postrehy, postoje sa pretransformovali na podporu tohto návrhu zákona.
Ďalšou skupinou žien, u ktorých je možné podporiť alebo prísť s takýmto pronatalitným opatrením, na ktoré sme zacielili, sú ženy, ktorým zanikne nemocenské poistenie, teda stratia zamestnanie a nezískajú 8-mesačnú ochrannú lehotu. Nie je ojedinelým javom, že žena, ktorá bola dlhé obdobie nemocensky poistená, stratí zamestnanie a až potom po nejakej krátkej dobe otehotnie. Ona vtedy nebude mať nárok na materské, lebo v čase, v ktorom vznikne dôvod na poskytnutie materského, už nie je nemocensky poistená. Ak by ale otehotnela tesne pred skončením pracovného pomeru, nárok na materské by jej vznikol. Pritom môže ísť naozaj o niekoľko dní, kedy nárok vznikne a kedy nevznikne. Z hľadiska motivácie využiť obdobie nezamestnanosti na založenie alebo zväčšenie rodiny by bolo vhodné, aby ženám, ktoré otehotnejú do určenej doby od straty zamestnania, vznikol tento nárok na materské, pritom podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia pred pôrodom je neopomenuteľná. To je jasné.
Zvyčajne je strata zamestnania spojená s nárokom na dávky v nezamestnanosti, to rieši po dobu 6 mesiacov príjem týchto žien a cirka od 7,5 mesiaca by už bol zabezpečený príjem z materského. Voľba nástroja, ktorý sme zvolili pri týchto ženách, ktoré stratili zamestnanie, je teda predĺženie ochrannej doby. U žien, ktorým zaniklo nemocenské poistenie, navrhujeme vznik ochrannej lehoty do 14 mesiacov od zániku nemocenského poistenia, ak v uvedenej lehote porodia dieťa. To sa týka tak osôb, ktorým zaniklo nemocenské poistenie zánikom pracovného pomeru, zánikom nemocenského poistenia SZČO a zánikom dobrovoľného nemocenského poistenia. Z tejto ochrannej lehoty vznikne nárok výlučne, opäť výlučne na materské.
Návrh teda nediskriminuje ani zárobkovo činné osoby. Tie predstavujú, návrh nediskriminuje zárobkovo činné osoby, tie predstavujú cieľovú skupinu, pre ktoré treba hľadať ešte aj ďalšie propopulačné nástroje. Ako som povedala, je potrebné balík nástrojov a balík opatrení prorodinných a pronatalitných, aby sme získali nejaké alebo dosiahli nejaký výsledok. Som presvedčená, že aj toto je jeden z týchto nástrojov prorodinnej spoločnosti, kde sa rodiny nebudú báť deti, mať deti.
Ešte by som to rada zhrnula do takých krátkych záverov. Predkladáme teda návrh o sociálnom poistení. Zavádzame nové prvky nemocenského poistenia. Ide o propopulačné opatrenie, je najvyšší čas, aby sme sa tomuto fenoménu intenzívne venovali.
Tu by som ešte dopovedala, že aj keď sa vlády spoliehali na migráciu a na cudzincov, ktorí by zastúpili nás na trhu práce, musíme si uvedomiť, že keby nás aj mal kto zastúpiť na trhu práce a keby aj mali sme dostatok takýchto ľudí z iných krajín, tak oni stále len zvyšujú počet obyvateľov, ale nemenia vekové zloženie nášho obyvateľstva. Nemenia vekové zloženie obyvateľstva. Takže je isté, že treba robiť všetko pre to, aby sme raz sa vedeli postarať o všetkých starých našich členov rodín, o všetkých seniorov. O tom by vedela iste veľa rozprávať kolegyňa Gaborčáková. Zamerali sme sa na študentky a na ženy, ktoré stratili zamestnanie. Chceme zmierniť finančné prekážky pri dobrovoľnom nemocenskom poistení, a to novou sadzbou poistenia vo výške 2 % zo zvoleného vymeriavacieho základu pre študentky, z ktorého sa bude poskytovať výlučne materské, a chceme zaviesť novú ochrannú lehotu, z ktorej vznikne nárok výlučne na materské v trvaní 15 mesiacov od zániku nemocenského poistenia.
Budem vám vďačná, kolegyne a kolegovia z koalície aj z opozície, keď tento návrh podporíte. Ďakujem pekne.
Skryt prepis