Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

10.5.2019 o 9:03 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 10.5.2019 9:03 - 9:05 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, dobré ráno vám prajem.
Potreba prijatia návrhu zákona vychádza najmä z povinnosti transponovať vykonávaciu smernicu Komisie 2018/1581 zo dňa 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinností udržiavať zásoby ropy alebo ropných výrobkov do právneho poriadku Slovenskej republiky a ktoré je nutné transponovať najneskôr do 19. októbra tohto roka. Okrem toho doterajšia aplikačná prax, ako aj výsledky previerky núdzovej pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky ukázali potrebu úpravy niektorých administratívnych postupov v záujme efektívnejšieho štátneho dozoru nad núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, ako aj potreba väčšieho dôrazu na núdzové plánovanie s cieľom lepšej pripravenosti Slovenskej republiky na vyriešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov. Z tohto dôvodu cieľom vládneho návrhu zákona je zároveň aj odstrániť vybraný okruh aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa vyskytli v praxi pri nakladaní s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov.
Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie vládneho návrhu zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie znížením administratívnej povinnosti vybraných podnikateľov, nemá sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a všetky tieto veci.
Poprosím vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 4.4.2019 14:47 - 14:48 hod.

Peter Žiga
Nebola vznesená otázka, bolo len konštatovanie, takže nemám dôvod odpovedať.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 4.4.2019 14:45 - 14:47 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Všetkým vám prajem dobrý deň.
"Vážený pán poslanec, dňa 28. marca 2019" - budem to čítať v ženskom rode, tak ako mi to pani ministerka pripravila - "som prijala poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a člena Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť Mariana Kotlebu. Stretnutie inicioval pán poslanec Marian Kotleba. Témou približne 15- až 20-minútového rozhovoru bola situácia v obci Dobšiná. Vyšetrovateľ Policajného zboru v tomto prípade obvinil z obzvlášť závažného zločinu vraždy 22-ročného Ondreja z okresu Rožňava, ktorý mal podľa uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru v sobotu 16. marca 2019 zavraždiť 28-ročného muža.
Keďže pán poslanec Kotleba je členom výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý okrem iného prerokúva aj zásadné otázky stavu a vývoja ozbrojených síl, bezpečnosti štátu, bezpečnostnej situácie, kriminality, stavu pripravenosti civilnej ochrany, štátnych hmotných rezerv, Hasičského a záchranného zboru a informácií a ďalšie správy, ktoré si predbežne vyžiada.
Výbor taktiež vykonáva kontrolu nad dodržiavaním zákonnosti činností Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru Slovenskej republiky a Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky. Prerokúva návrhy, podnety a sťažnosti občanov a organizácií na ich činnosti."
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 5.2.2019 8:45 - 9:00 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, potreba prijatia vládneho návrhu zákona vychádza z potreby precizovania a zosúladenia právnej úpravy v oblasti strelných zbraní a streliva na civilné použitie v Slovenskej republike s rozhodnutiami Stálej medzinárodnej komisie na skúšky ručných palných zbraní, ktorú je Slovenská republika povinná podľa vyhlášky č. 70/1975 Zb. prevziať do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Cieľom vládneho návrhu zákona je zároveň zosúladenie jednotlivých ustanovení vo vzťahu k novému zákonu č. 56/2018 o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona bude súčasne zastrešovať právnu úpravu základných požiadaviek a postupov posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo na civilné použitie a ďalšie podrobnosti, ako sú označovanie strelných zbraní a streliva, dokumenty vydávané autorizovanou osobou, vyhlásenie o zhode a o označovaní strelných zbraní a streliva.
Vládny návrh zákona je technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody. Z pôsobnosti vládneho návrhu zákona sú vylúčené strelné zbrane a strelivo určené na použitie ozbrojenými silami Slovenskej republiky a ďalšie zbrane a strelivo podľa § 4 ods. 3 návrhu zákona.
Vládny návrh zákona bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého uplatnila Európska komisia pripomienky, ktoré predkladateľ, teda Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, akceptoval a do materiálu zapracoval.
Prijatie vládneho návrhu zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálny vplyv ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.
Zároveň si dovoľujem uviesť, že vládny návrh zákona nie je transpozíciou smernice 2017/853, ktorou sa mení smernica Rady (EÚ) o kontrole získavania a vlastnenia zbraní, nakoľko táto bude do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná iným zákonom v pôsobnosti ministerstva vnútra.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 6.12.2018 14:59 - 15:02 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ja si myslím, že aj v odpovedi, ktorú som dostal od ministra zahraničných vecí, aj jeho verbálnym prejavom si myslím, že bolo dosť jednoznačne konštatované, kde stojí Slovenská republika. A myslím si, že pán minister Lajčák je dostatočne skúsený diplomat, aby to vedel podať v takom diplomatickom slovníku, aby to bolo každému jasné. A pokiaľ vy ešte stále nie ste spokojný s týmto vyjadrením, tak musíte sa dohodnúť s pánom ministrom Lajčákom, aká formulácia by vás uspokojila.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 6.12.2018 14:58 - 14:59 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vo svojom vyhlásení k eskalácii situácie v Kerčskom prielive jasne deklarovalo, že neuznáva anexiu Krymu a plne podporuje suverenitu Ukrajiny a jej územnú celistvosť v medzinárodne uznaných hraniciach. Zároveň vyzvalo Ruskú federáciu na umožnenie voľného prístupu cez Kerčský prieliv k ukrajinským prístavom na pobreží Azovského mora v súlade s medzinárodným právom.
V obdobnom duchu sa nieslo aj vyhlásenie vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federiky Mogeriny k eskalácii situácie v Kerčskom prielive, ktoré bolo prijaté v mene 28 členských štátov Európskej únie a na príprave ktorého sa Slovenská republika výrazne podieľala. Slovenská republika bola taktiež aktívna pri formulovaní vyhlásenia Severoatlantickej rady k vývoju v Azovskom mori.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 6.12.2018 14:43 - 14:48 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, rezort diplomacie je v celom procese rokovania o brexite koordinátorom, pričom intenzívne spolupracuje na jednotlivých oblastiach s partnermi z iných rezortov. Nie je jedno, či Veľká Británia vystúpi s dohodou alebo bez dohody, teda riadene, právne predvídateľne a postupne alebo to bude pád z útesu, teda dostaneme sa zo dňa na deň do režimu, v ktorom nebude platiť súčasný právny základ a nový ešte nebude pripravený. Zjednodušene povedané, ak Veľká Británia odíde bez dohody, bude ohrozené všetko, čo sme doposiaľ dohodli. Práva občanov budú garantované len do tej miery, ako sa jednostranne rozhodne Veľká Británia. Finančné vyrovnanie môže byť nulové, teda ostane diera v rozpočte EÚ asi 40 alebo 50 miliárd a írsky ostrov bude pravdepodobne rozdelený tvrdou hranicou.
To je len časť okamžitých dopadov, pričom ekonomické dopady budú citeľné na niekoľko rokov. Dôjde k významnému poklesu HDP vo Veľkej Británii, skoro 8 až 9%, ale aj členských štátov EÚ. Pre Slovensko je ten odhad cirka 0,4 až 0,5 percenta. Chcem ale podotknúť, že odhady ekonomických škôd sú simulované v elektrometrickom, nie reálnom prostredí, a na základe dostupných informácií, čo neprináša viac optimizmu, práve naopak, sekundárne dopady môžu byť rozsiahlejšie.
Podnikatelia, ale aj spotrebitelia sa budú musieť pripraviť na veľa prekážok a obmedzení, nepôjde už o voľný pohyb medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, čo so sebou prinesie okrem kontrol na hraniciach množstvo administratívnych úkonov, respektíve ukončenie možnosti poskytovania služieb. Nové, zmenené podmienky vzájomného obchodu budú závisieť tiež od toho, či sa podarí odsúhlasiť dohodu o vystúpení a jej politickú deklaráciu, alebo nie. V prvom prípade bude počas dvoch rokov zachované status quo, počas ktorého sa bude negociovať nová globálna dohoda s Veľkou Britániou, ale bez dohody sa okamžite bude obchodovať na základe pravidiel WTO, teda podľa platnej doložky najvyšších výhod, čo prinesie napríklad pre automobilový sektor dodatočné clá vo výške cirka 10 percent, ale aj necolné bariéry vo výške 12 percent. Podnikatelia pravdepodobne budú prehodnocovať svoje dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ale aj exportné trhy, aby minimalizovali ekonomické škody.
O tomto všetkom sú podnikatelia priebežne informovaní. Zodpovednosťou vlády Slovenskej republiky, respektíve štátu je chrániť záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, vytvárať vhodné a právne predvídateľné prostredie. Avšak ako sa na nové zmenené podmienky pripravia občania a podnikateľský sektor, je aj ich zodpovednosťou. Na základe týchto skutočností bol na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí prijatý záver pre vytvorenie informačnej platformy pre brexit, ktorá by v jasnej a zrozumiteľnej forme poskytovala informácie v prvom rade širokej verejnosti a podnikateľskej obci.
Brexit platformu spustí rezort diplomacie už na budúci týždeň do 15. decembra, pričom nateraz bude reflektovať stav vyplývajúci z aktuálneho návrhu dohody o vystúpení. V prípade zmeny vývoja rokovaní bude musieť byť obsah brexit platformy menený a to takým spôsobom, aby naši občania a podniky dostali vždy aktuálne informácie a praktické rady ako riešiť svoju situáciu dotknutú brexitom. K tomu bude samozrejme potrebná aj široká spolupráca s ostatnými rezortmi, sociálnymi partnermi a odvetvovými organizáciami, pretože tieto majú v kompetencii celú radu politík, ktoré môžu významne ovplyvniť život našich občanov a hospodársky výkon našich podnikov.
Situácia v oblasti brexitu je stále nejasná, dôležitý bude výsledok hlasovania v britskom parlamente, respektíve ako bude premiérka Theresa May ďalej manažovať vnútropolitický rozkol tak, aby sme v najbližších mesiacoch mali istotu v tom, v akom režime budú naše vzťahy s Veľkou Britániou. Pre vládu Slovenskej republiky je najdôležitejšou otázka ochrana práv našich občanov, ktorí vo Veľkej Británii žijú, pracujú, študujú. Pevne verím, že aj v prípade odchodu Veľkej Británie bez dohody, bude Veľká Británia garantovať práva občanov Slovenska tak ako doposiaľ. Takéto vyjadrenia sme doteraz počuli od premiérky Theresy May.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 6.12.2018 14:28 - 14:31 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, všetkým prajem dobrý deň. Vážený pán poslanec, k súčasnému stavu ložiska kamennej soli v Prešove uvádzam, že v dobývacom priestore Prešov 1 Solivary sú evidované zásoby kamennej soli v množstve 11,5 milióna ton podľa bilancie zásob výhradných ložísk Slovenskej republiky. V uvedenom dobývacom priestore na území mesta Prešov vyrábal štátny podnik Solivary Prešov soľ. V roku 1992 zo štátneho podniku Solivary Prešov podľa zákona č. 92/1991 vznikli Solivary, a. s. V roku 2002 boli Solivary, a. s., sprivatizované a 84,44 % podielu podniku kúpili Novácke chemické závody, a. s. Nováky. Solivary, a. s. Prešov, po vstupe Nováckych chemických závodov pre potreby trhu produkovali cca 100-tisíc ton soli ročne až do ukončenia výroby a vyhlásenia konkurzu v roku 2009. Podľa informácií uvádzaných v obchodnom registri Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sú Solivary, akciová spoločnosť Prešov, v konkurze s určeným konkurzným správcom. Na uvoľnené miesto so soľou na trhu nastúpila spoločnosť Solivary Trade, s. r. o, so sídlom v Prešove.
Podľa dostupných informácií uvádzaných v obchodnom registri je jediným spoločníkom spoločnosť Saliva International GmbH so sídlom v Ebensee v Rakúsku. Spoločnosť Solivary Trade pokrýva potrebu soli slovenského trhu cca 100-tisíc ton. Na trhu pôsobí od roku 2010. Správu nad dobývacím priestorom Prešov 1 Solivary má Obvodný banský úrad v Košiciach. Na dobývací priestor Prešov 1 Solivary, plocha cca 80 hektárov, bolo vypísané výberové konanie zverejnené v Obchodnom vestníku 7. decembra 2011 na určenie tohto dobývacieho priestoru inej organizácii. Záujem neprejavila do dnešného dňa žiadna organizácia. Kontrolu nad stavom dobývacieho priestoru v súčasnosti vykonáva Obvodný banský úrad v Košiciach. Posledná kontrola bola vykonaná 14. 11. tohto roka.
K uvedenej problematike možnej ťažby soli a likvidácie vrtov ťažbou si ministerstvo hospodárstva dalo vypracovať projekt Analýza možnosti ťažby soli lúhovaním v dobývacom priestore Prešov 1 Solivary, výroba soli a odhad nákladov. Analýza navrhuje vybudovanie nového závodu na ťažbu soli. Súčasne by sa s tým vykonala likvidácia vrtov zapĺňaním vylúhovaných kaverien kalovým materiálom za účelom ich stabilizácie. Tieto môžu spôsobiť prepadnutie hornín a výron soľanky do okolia. Tento variant si však vyžaduje investície a výstavbu nového závodu na výrobu a odbyt soli za viac ako 30 miliónov eur. Bola by to likvidácia vrtov a soľanky ťažbou a spracovaním soľanky, ktorá by však bola stratová.
K tejto skutočnosti uvádzam, že vrty na ťažbu soľanky a ani pozemky nie sú vo vlastníctve štátu, ani majetkom, ktorý má v správe ministerstvo hospodárstva. Zdôrazňujem, že ministerstvo hospodárstva v zmysle platných právnych predpisov nemôže nakladať s majetkom, ktorý nemá v správe, nemôže vynakladať na jeho správu finančné prostriedky štátu a vykonávať činnosť, akou je likvidácia vrtov na ťažbu soľanky v Prešove. Ministerstvo hospodárstva je pripravené byť súčinné pri riešení uvedenej problematiky či už s mestom Prešov alebo spoločnosťou, ktorá by sa stala na základe výberového konania novým držiteľom dobývacieho priestoru.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 4.12.2018 14:51 - 14:52 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Nechcel som reagovať, pretože kolegovia poslanci nepriniesli žiaden rozvoj tejto debate, ale musím zareagovať na pána poslanca Jurzycu.
Pán poslanec, niekedy je mlčať zlato, pretože vôbec nerozumiete o tom, čo ste hovorili, absolútne nerozumiete. A vyjadrujete sa k veci, naštudujte si to najprv. Prečítajte... (Reakcia z pléna.) Poproste, poproste pána kolegu Galeka, on vám to vysvetlí (reakcia z pléna), čo je dodávateľ poslednej inštancie. Potom si to preštudu..., keď si to preštudujete, veľmi rád si s vami sadnem vzadu a môžme o tom diskutovať. Žiaľ, nepochopili ste inštitút dodávateľa poslednej inštancie... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás, kľud v sále. Nemáte slovo.

Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Pretože dodávateľ poslednej inštancie je dôležitý.
To je celé. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 4.12.2018 14:37 - 14:44 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som kolegom z opozície sľúbil, že vystúpim v rozprave, aby mali priestor na mňa reagovať. A keďže k meritu veci som hovoril aj na výbore pre hospodárske záležitosti, aj na ústavnoprávnom výbore, dotknem sa len pár vecí, ktoré ste ešte raz zopakovali, či už pán poslanec Galek, alebo pán poslanec Dostál.
Obidvaja ste hovorili o tom, že už aj v súčasnom platnom právnom predpise, alebo súčasný platný právny predpis hovorí o tom, že súd môže v prípade osobitnej veci odložiť konanie exekučné a že by sme sa tým pádom nemuseli zaoberať týmto dovolaním a podobne, no práve problém je v tom, že môže. A práve problém je, že nemusí, a my sa vlastne snažíme aj s zmenou tohto zákona alebo týmto zákonom docieliť to, aby musel. To znamená, aby sme mu tam nenechali volatilitu, pretože keď naozaj začne exekučné konanie, a tu sa dostávam k tomu, čo ste sa pýtali, pán poslanec Dostál, a keď sa dostaneme ku exekučnému konaniu, tak môže nastať situácia, ktorú tu poznáme z prelomu 90. a miléniových rokov, kedy tiež jeden podnikateľ získal exekučný titul na vymáhanie si svojich nárokov voči štátu a zexekvoval nám Transpetrol. A zexekvoval Transpetrol, akcie Transpetrolu, nie majetok Transpetrolu. To znamená, práve preto ideme na tie obchodné podiely, resp. na tie majetkové účasti SPP v jednotlivých spoločnostiach, aby sa vám nestalo, aby nejaká, že nejaká cyperská schránka nám tu vyexekvuje akcie štátu a spoločnosti SPP, teda v SPP Distribúcia alebo v SPP, ja neviem, Eustream, čo už by malo vážny problém, čo už by bolo vážny problém.
Ešte raz. Ak hľadáte paralelu s predchádzajúcimi rozhodnutiami Ústavného súdu, tak my hovoríme, že to je úplne iný prípad. Súd, Ústavný súd rozhodoval v podobnej veci, nie v tej istej, v podobnej veci pri exekučnej amnestii, tak to nazvem, voči teplárenským spoločnostiam. Ale tam sa to týkalo v zásade širokej alebo absolútnej exekučnej imunity na akýkoľvek majetok štátnych teplární. To znamená, my máme asi šesť štátnych teplární a všetok tento majetok by nebol, a pričom oni sú v priamom konkurenčnom boji..., v priamom..., no v takom obmedzenom konkurenčnom boji aj s inými súkromnými spoločnosťami. A tento prípad je trochu iný prípad. A keby pán poslanec Baránik nebol vyrušoval na ústavnoprávnom výbore, mohol počuť, lebo už som to tam raz vysvetľoval, tak skúsim sa to ešte raz vyjadriť.
SPP je unikátnou spoločnosťou, pretože je dodávateľ poslednej inštancie. To znamená, ak na Slovensku existuje 27 spoločností, ktoré dodávajú plyn domácnostiam alebo konečným spotrebiteľom, tak keď všetkých týchto 27 spoločností z akéhokoľvek dôvodu nedodá, SPP musí. A tu už rovno odpovedám aj na tú otázku, prečo je možno SPP v strate – to je otázka pána poslanca Galeka –, pretože má aj iné postavenie na trhu. Čiže tam tento zákon sa týka vyslovene SPP, pretože ono si plní povinnosti z titulu dodávateľa poslednej inštancie. Tým pádom musí mať isté zásoby v zásobníkoch vyššie ako, ak bežný dodávateľ, musí zabezpečovať tú dodávku. A koniec koncov zabezpečuje aj stabilitu cien na trhu tým, že je stopercentný vlastník štát. A štát v konečnom dôsledku rozhodne o tom, že či použije zisk spoločnosti SPP na to, aby nezvyšoval ceny, alebo nepoužije.
A na ďalšiu vec, ktorú ste reagovali, že či nie je veľmi široká tá exekučná imunita. No nie je, pretože sa týka len tých, len tých obchodných podielov alebo tých majetkových podielov štátov v tých, v tých spoločnostiach, ktoré existujú pod SPP štruktúrou. To znamená - a to je aj odpoveď pre vás, pán poslanec Dostál, aj pre pána Galeka - to znamená, v prípade, že dôjde k dovolaniu najvyššieho, teda generálneho prokuratúra, prokurátora, Najvyšší súd znova rozhodne o tom, že, že to SPP prehralo, tak potom dôjde k exekúcii, ale nie majetku v rámci obchodných podielov v tých spoločnostiach, ale dajme tomu zadrží sa budova alebo možno nejaké hotovostné peniaze na účte. Nepôjde sa do podstaty majetkovej štruktúry SPP ako takého v rámci holdingu.
A ešte tam bola otázka, že čo keď sa odvolá Stroden na na Najvyšší..., na Ústavný súd. No Stroden sa nemôže odvolať na Najvyšší súd, pretože nie je účastníkom konania v tomto zmysle, teda na, na, teda na Ústavný súd. Na Ústavný súd sa môže odvolať len generálny prokurátor, súd, pokiaľ má dôvod, lenže v tomto prípade sa ešte exekučné konanie nezačalo, to znamená, nemá dôvod sa odvolávať na Ústavný súd. A potom sú ešte určené osoby. Ja nie som úplne právnik, ale, ale toto viem, že Stroden sa nemôže odvolať na Ústavný súd.
A to je, všetky otázky, si myslím, že som zodpovedal, ktoré ste vzniesli.
Ešte raz chcem povedať, my Duckého zmenky neuznávame a považujeme ich za neplatné. Navyše v tomto prípade máme dôvod sa domnievať, že tieto Duckého zmeny boli vystavené a nebolo za ne protiplnenie. To znamená, že nebol dôvod na vznik akýchkoľvek exekučných titulov. A preto si myslíme, že ten súd nerozhodol správne, a chceme ako štát zabezpečiť ešte možnosť dovolania cez Generálnu prokuratúru. To je celé, čo som chcel povedať.
K ostatným politickým vyjadreniam niektorých pánov poslancov sa vyjadrovať nebudem, nepovažujem ich vystúpenia za slušné, a preto sa k nim vyjadrovať nebudem.
Ďakujem.
Skryt prepis