Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

8.12.2016 o 14:32 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 9.2.2017 14:17 - 14:18 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Všetkým vám prajem dobrý deň, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Vážený pán poslanec Heger, ďakujem pekne za otázku. Finančná alokácia pre projekt Inteligentné regulácie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra uvedená v reformnom zámere Optimalizácia procesu posudzovania vplyvov, tzv. RIA, je iba indikatívna. Schválenie reformného zámeru v tejto fáze teda nezakladá práva ani povinnosti zainteresovaných subjektov žiadať, resp. poskytnúť finančné prostriedky na tento projekt.
V procese ďalšej prípravy a schvaľovania projektu bude vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá na základe analýzy aktuálneho stavu, biznis a technologickej architektúry, architektúry informačných systémov a analýzy nákladov, prínosov a celkovej efektivity stanoví konečnú požadovanú finančnú alokáciu rešpektujúcu princípy hospodárnosti, účelovosti a efektívnosti. MH, teda ministerstvo hospodárstva, si pred predložením reformného zámeru proaktívne nechalo vypracovať predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti, na základe ktorej uviedlo do reformného zámeru indikatívnu finančnú alokáciu. Zároveň sme náš projekt konzultovali aj s Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Už zo samotného termínu reformný zámer vyplýva, že jeho obsah nie je detailný a definitívny, ale je iba náčrtom želaného konečného stavu, ktorý sa má reformou dosiahnuť. Suma uvedená v reformnom zámere teda nie je záväzná pre žiadnu zo zúčastnených strán a bude naďalej prehodnocovaná počas prípravy projektu.
Podstatnou, podstatou súčasnej diskusie však nie je reforma, teda je však reforma a nie alokácia. Na schválenie finančnej alokácie sú iné mechanizmy podľa pravidiel štrukturálnych fondov. Ministerstvo má v reformnom zámere zohľadniť prípadné požiadavky subjektov verejnej správy zapojených do procesu posudzovania vplyvov, ktoré súvisia s ich kompetenciami v celom procese. Cieľom je zjednotiť pod jednou strechou procesy na jednotlivých ministerstvách, aby ich nevyhodnocovali jednotlivo vlastným systémom a ušetrili finančné prostriedky. Ide napríklad o ministerstvo životného prostredia vo vzťahu k analýze vplyvov na životné prostredie, ministerstvo financií k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, ministerstvo práce k analýze sociálnych vplyvov a rezort vnútra k dosahom na verejnú správu. Ďalšie posudzovanie vykonáva SBA vo vzťahu k dosahu na malé a stredné podnikanie.
To znamená, aby si každé z tých menovaných ministerstiev alebo subjektov verejnej alebo štátnej správy nerobilo vlastné projekty, ale celé to bolo zorganizované pod jedným úradom, a keďže z kompetenčného zákona pod ministerstvo hospodárstva patrí v rámci kompetencií vplyv na podnikateľský, na podnikateľské prostredie, preto to bolo alokované na ministerstvo hospodárstva a namiesto toho, aby sa robilo 6 projektov, ja neviem, po 2,5-3 mil. eur, tak sa to bude robiť pod jedným projektom v rámci ministerstva hospodárstva a bude sa to zastrešovať týmto jedným projektom pre všetky organizácie. Ale ešte tak ďaleko nie sme, pretože definitívna podoba projektu Inteligentné regulácie musí byť výsledkom dohôd s relevantnými subjektmi a bude nadväzovať na metodiky a nástroje lepšej regulácie, ktoré budú vytvorené v rámci projektu zlepšovania podnikateľského prostredia.
Na dôvažok toho chcem uviesť, že toto nie je výmysel ministerstva hospodárstva, to je požiadavka a apel Združenia podnikateľov Slovenska a Združenia živnostníkov Slovenska, ktorí sú naši spoluakcionári v slovenskej, v tej Agentúre pre malé a stredné podnikanie, a z toho, z tohto, z tej diskusie, ktorú s nimi pravidelne vedieme, vznikla táto požiadavka a poviem to takto, že spoločenská objednávka.
Takže na vašu otázku, ako sme k tomu dospeli a prečo to takto chceme robiť, je takáto odpoveď. Samozrejme, my v tejto fáze sme v štádii, v štádiu projektu uskutočniteľnosti, a pokiaľ ten projekt ukáže, že to nemá zmysel, tak sa do toho ani vôbec púšťať nebudeme. V prípade, že uvidíme, že ten, tá racionalizácia a to zlepšenie podnikateľského prostredia aj prostredníctva implementácie takéhoto projektu bude relevantné, tak sa určite do toho pustíme a určite budete veľmi detailne informovaný a určite si na tom dáte aj záležať, pán poslanec.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 8.12.2016 14:32 - 14:32 hod.

Peter Žiga
Pán poslanec, veľmi jednoducho. My z úrovne JAVYS-u ako 100-percentnej štátnej spoločnosti požiadame dané právne kancelárie, aby súhlasili so zverejnením týchto údajov, a v prípade, že budeme úspešní, tak vám ich samozrejme dáme k dispozícii. Ja nemám dôvod nič zatajovať, nič klamať, sú to firmy, ktoré asi poskytujú právne služby tejto spoločnosti takže.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 8.12.2016 14:29 - 14:31 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Všetkým vám prajem dobrý deň. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Úvodom mojej odpovede vás chcem informovať, že spoločnosť Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., nie je povinnou osobou podľa zákona 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Ministerstvo spravodlivosti v roku 2013 oznámilo ministerstvu hospodárstva, že spoločnosť Jadrová a vyraďovacia spoločnosť nespĺňa podmienku podľa tohto zákona, keďže nebola založená povinnou osobou a teda nie je v postavení povinnej osoby podľa zákona.
Napriek tomu však ako doplňujúcu informáciu uvádzam, že spoločnosť JAVYS sa v rámci svojej činnosti stretáva s komplexnými otázkami právneho charakteru, či už voči Medzinárodnému fondu na podporu odstavenia jadrovej elektrárne V1 v Bohuniciach, ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj voči Európskej komisii, ktorá poskytuje v rámci súčasnej finančnej stratégie na obdobie 2014 - 2020 finančné prostriedky na podporu vyraďovania jadrovej elektrárne V1 alebo pôsobí v rámci svojej podnikateľskej činnosti v rôznych krajinách Európskej únie účasťou v medzinárodných tendroch, napríklad v Českej republike, Taliansku, Nemecku, Slovinsku. Z týchto dôvodov je spoločnosť JAVYS nútená využívať aj služby externých právnych kancelárií. V rokoch 2011 až roku 2016 spolupracovala spoločnosť JAVYS podľa svojich konkrétnych potrieb so štyrmi rôznymi právnymi kanceláriami, z ktorých s dvomi právnymi kanceláriami má v súčasnosti pokračujúci platný zmluvný vzťah. Obchodné mená týchto právnych kancelárií a ďalšie vami požadované údaje bez ich predchádzajúceho súhlasu nie je možné zverejniť, keďže by došlo k porušeniu obchodného tajomstva a dôverných informácií.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.12.2016 15:03 - 15:07 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Všetkým prajem dobrý deň. Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky plní opatrenia v rámci Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020 a ich vyhodnotenie predkladá ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. V týchto opatreniach bude pokračovať aj naďalej v roku 2017.
Ide o oblasti, ako sú: šíriť povedomie o Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zabezpečiť bezbariérovosť budov štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií, zabezpečiť prevenciu, klasifikáciu a odstraňovanie bariér pre osoby so zdravotných postihnutím, brániacich prístupnosti k informáciám, k informačným systémom a službám vrátane komunikácie s verejnou správou a službami poskytovanými verejnosti, prizývať organizácie so zdravotným postihnutím ku konzultáciám týkajúcim sa prípravy, tvorby a implementácie právnych predpisov priamo súvisiacich s osobami so zdravotným postihnutím, ako aj potencionálne ovplyvňujúcich účasť na živote spoločnosti., vytvárať podmienky na prístup osobám so zdravotným postihnutím k službám poskytovaným verejnosti v oblasti rekreačných, turistických, záujmových a športových aktivít.
Vo februári 2016 ministerstvo poskytlo informácie a odpovede na otázky Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva pre spracovanie Správy o dodržaní ľudských práv v Slovenskej republike za rok 2015. Išlo o implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v oblastiach odstraňovania bariér, bezbariérovosť, podnety, sťažnosti a tiež zvyšovanie povedomia o postavení osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti.
Ako príklad môžem uviesť niektoré vybrané aktivity k opatreniam. Ministerstvo v tomto roku pripravilo v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva dva semináre na tému "Rovnosť a nediskriminácia" a "Prístupnosť a zamestnávanie", na ktorých sa zúčastnili zamestnanci ministerstva, ako aj zamestnanci Slovenskej obchodnej inšpekcie. Kládol sa dôraz na tie články dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa vecne dotýkajú kompetencií rezortu. V rámci prijatých opatrení by som tiež uviedol, že komplex budov, v ktorej ministerstvo sídli, spĺňa štandardy bezbariérovosti v zmysle vyhlášky MŽP č. 532/2002 a má zabezpečené bezbariérové prístupy do každej z uvedeného komplexu budov riešené rampou. Neevidovali sme žiadne podnety ani sťažnosti zo strany verejnosti v súvislosti s odstraňovaním bariér.
Jednou z hlavných úloh ministerstva bolo v súlade so Stratégiou rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 a v rámci Národného systému kvality služieb cestovného ruchu zohľadňovanie potrieb osôb so zdravotným postihnutím v zariadeniach cestovného ruchu. Na plnení tejto úlohy sa podieľala Slovenská obchodná inšpekcia v rámci kontrolnej akcie zameranej na úroveň a vybavenosť ubytovacích zariadení. Kontroly boli zamerané na rekreačné oblasti a centrá turistického ruchu v regiónoch celého Slovenska. Súčasťou kontrolnej akcie bolo opakovane vykonávať monitoring zabezpečenia bezbariérového prístupu do ubytovacích zariadení a ich vybavenosti výťahmi v dlhodobo fungujúcich i novootvorených ubytovacích zariadeniach za účelom zistenia, či v tejto oblasti nastalo zlepšenie. Kontrolované boli vybrané kategórie ubytovacích zariadení a ich odbytové strediská, kde fyzické osoby a právnické osoby poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia. Celkom bolo preverených 288 ubytovacích zariadení.
Naplnenie stanoveného cieľa potvrdzuje aj zostupný trend zistených nedostatkov v oblasti zabezpečenia bezbariérového prístupu do ubytovacích zariadení, keď v porovnaní s minulými rokmi dochádza k stálemu poklesu zistených nedostatkov. Napríklad v roku 2010 bolo bezbariérovo zabezpečených 47,7 ubytovacích zariadení, v roku 2015 však nebolo bezbariérovo zabezpečených už len 32,6 ubytovacích zariadení.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.11.2016 15:47 - 15:50 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákona podľa § 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pri výjazdových rokovaniach vlády Slovenskej republiky v najmenej rozvinutých okresoch, na ktorých vláda Slovenskej republiky prijala akčné plány na podporu najmenej rozvinutých okresov, sa ako naliehavá požiadavka efektívneho plnenia úloh vyplývajúcich z akčných plánov ukázala potreba zabezpečiť vyššiu mieru koordinácie zo strany ústrednej štátnej správy, ako aj potreba umožniť miestnej štátnej správe zapojiť sa do, vo väčšej miere do plnenia akčných plánov a využiť tak personálne kapacity okresných úradov, ich koordinačné funkcie a znalosť miestnych pomerov. Na základe uvedeného dospela vláda Slovenskej republiky k názoru, že je potrebné čo najskôr prijať niektoré systémové zmeny, pokiaľ ide o inštitucionálnu stránku regionálneho rozvoja osobitne v najmenej rozvinutých okresoch. Ide najmä o presun kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja vrátane poskytovania dotácií z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky o rozšírenie pôsobnosti okresných úradov, o oblasť regionálneho rozvoja a v neposlednom rade o rozšírenie Rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu o tajomníka, ktorým bude prednosta okresného úradu. Tieto zmeny majú prispieť k dynamickejšiemu a efektívnejšiemu poskytnutiu podpory a rozvojových impulzov najslabších regiónoch Slovenska a zabrániť tak vzniku značných hospodárskych škôd, čo je aj dôvodom, prečo sa navrhuje prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Verím, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie podporíte.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.11.2016 15:42 - 15:45 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a zosúladiť text zákona s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1025/2012 o európskej normalizácii a zosúladiť text zákona s novým legislatívnym rámcom Európskej únie na výrobky, ktorý je tvorený nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 774/2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 768/2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/468/EHS, na základe ktorého sú pripravované nové smernice pre rôzne výrobkové skupiny, ktoré predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu, ktorým sú život, zdravie, majetok a životné prostredie, čiže takzvané určené výrobky.
Cieľom predloženého návrhu je ustanoviť spoločný rámec pre oblasť technickej normalizácie, vnútrokomunitárne pripomienkové konanie a výmenu informácií o technických predpisoch medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou a sprístupňovania výrobkov na trhu. Návrh zákona zlepšuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/1535, ktorá je kodifikovaným znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34, pričom pôvodná transpozícia tejto smernice bola zabezpečená ešte v období pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii a za viac ako desaťročné obdobie je potrebné sprehľadniť povinnosti subjektov zapojených do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občanov. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.11.2016 15:38 - 15:40 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu, vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a upraviť v praxi nejednoznačné a ťažko vykonateľné ustanovenia, ktoré musia dodržiavať jednotlivé subjekty pôsobiace v oblasti metrológie na území Slovenskej republiky.
Uvedený vládny návrh zákona v plnej miere akceptuje požiadavky vyplývajúce z medzinárodných a európskych dokumentov, ktoré sú kladené na meradlá, metrologické výkony, spotrebiteľsky balené výrobky a na metrológiu ako takú. Vládnym návrhom zákona sa má dosiahnuť vyšší stupeň zosúladenia a s porovnateľnými mechanizmami v iných štátoch a preventívne pôsobenie v záujme ochrany spotrebiteľov pred výrobkami alebo službami, ktoré by mohli ohroziť ich životy, zdravie či majetok. Vládny návrh zákona spresňuje aj niektoré definície týkajúce sa meradiel a špecifikáciu niektorých ustanovení týkajúcich sa overovania určených meradiel. Vládny návrh zákona ďalej spresňuje požiadavky na spotrebiteľské balené výrobky, niektoré požiadavky na proces autorizácie a činnosť autorizovaných a registrovaných osôb, upravuje rozsah pôsobnosti Slovenského metrologického inšpektorátu, spresňuje ustanovenie o výkone metrologického dozoru a vzťah k zahraničiu pri uvádzaní určených meradiel na trh a ich následnej metrologickej kontrole.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv sociálny, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.10.2016 16:51 - 16:54 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nemal som v pôvode, pôvodne v pláne vystúpiť záverečnou rečou, pretože si myslím, že ten zákon, ktorý sme priniesli do Národnej rady a prešiel aj vládou a máme ho aj v programovom vyhlásení vlády, je dobrý, je potrebný pre malé a stredné podnikanie, nebol tu takýto zákon doteraz a naozaj vytvorí rámcové podmienky na to, aby sme vedeli podporiť malé a stredné podnikanie.
A keď vytvárame možnosti podpory, tak si nechám urobiť prepis z tejto rozpravy, ktorá tu zaznela, a budem citovať pani predsedníčku výboru, hospodárskeho výboru o tom, aké nezdravé je dotovať malé a stredné podniky, a budem o tom rozprávať, akú to máme predsedníčku hospodárskeho výboru, a čo opozícia, akým spôsobom chce podporiť malé a stredné podniky, ktoré už roky žiadajú o podporu a pri každej príležitosti pri stretnutiach, či s vládou, alebo s poslancami Národnej rady, hovoria o tom, že aby sme ich podporili pri štarte, pri rozbehu podniku a podobne, takže vytvárame na to rámec. My nehovoríme o konkrétnych schémach, o konkrétnych možnostiach prideľovania podpory, máme možnosti čerpania fondov Európskej únie, vytvárame na to podmienky, bola tu aj ex ante kondicionalita, preto tento zákon.
Zároveň chcem povedať, že každý poslanec, ktorý má mandát, má aj k dispozícii legislatívnu iniciatívu, a pokiaľ takýto zákon príde do Národnej rady, pred tým je rokovaný vo výboroch, pani predsedníčka výboru, pán poslanec Heger, v prípade, že ste mali nejaké pripomienky, resp. sa vám tento zákon nepáči, mohli ste prísť a na výbore navrhnúť pozmeňovací návrh. Ale k tomuto bodu nebola na výbore žiadna diskusia ani pozmeňujúci návrh. Ani v rámci rozpravy nebola diskusia, že by sa vám niečo nepáčilo alebo že by sa vám niečo páčilo, preto považujem toto vaše vystúpenie len ako takú povinnú politickú jazdu, ktorá mala tu nejak, aby ste sa aj vyjadrili, však jasné, poslanci výboru za opozíciu by sa mali vyjadriť k takémuto zákonu, no, to vystúpenie bolo slabé a myslím si, že ten zákon je pripravený, je dobrý a dlho očakávaný malým a stredným, s malými a strednými podnikateľmi, chcel by som len upozorniť pani predsedníčku výboru, hospodárskeho výboru, že Slovensko za posledných 5 rokov urobilo výrazný posun v hodnotení podnikateľského prostredia a zo 44. miesta v hodnotení Doing Business postúpilo na aktuálne 29. miesto.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.10.2016 16:22 - 16:24 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona predkladám s cieľom vytvoriť právny rámec na podporu malého a stredného podnikania. Návrh zákona upravuje pôsobnosť ministerstva hospodárstva pri poskytovaní podpory v oblasti malého a stredného podnikania, definuje oblasti a formy podpory, spôsob poskytovania podpory, zavádza nové inovatívne formy nepriamej podpory a súčasne umožňuje vykonávanie testu vplyvom právnych predpisov na malé a stredné podnikanie, tzv. SME test, pričom uplatňuje európske zásady rozvoja malého a stredného podnikania zakotvené v agende Európskej únie, konkrétne v tzv. Small Business Act, to je zákon o malých a stredných podnikoch, či ako v dokumente Akčný plán pre podnikanie do roku 2020. Prijatie tohto návrhu zákona vychádza z ustanovení programového vyhlásenia vlády a zároveň sa ním plní kritérium z pohľadu ex ante kondicionality, t. j. podmienky čerpania štrukturálnych fondov pre oblasť malého a stredného podnikania v rámci programovacieho obdobia 2014 až 2020.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.10.2016 16:16 - 16:22 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Samozrejme, pán poslanec Krajniak, ja som sa dozvedel o tom, o tej vašej výhrade, ktorú ste uplatnili počas rokovania výboru, a požiadal som mojich kolegov, aby mi pripravili aj vysvetlenie k týmto vašim otázkam.
V prvom rade je treba povedať, že návrh zákona nie je namierený proti občanom Slovenskej republiky. Návrh zákona sa týka majetku, aktív, peňažných prostriedkov, prípadne činností na území Slovenskej republiky, a to bolo závislé od toho, kto ich vlastní, resp. vykonáva. Na území Slovenskej republiky môžu vlastniť majetok, peniaze v banke, prípadne vykonávať činnosť aj iné osoby ako iba občania Slovenskej republiky. Návrh zákona sa bude vzťahovať na osoby, ktoré vlastnia na území Slovenskej republiky majetok a budú pochádzať z akejkoľvek krajiny na svete. Ak tieto osoby budú spojené, resp. napojené na aktivity podporujúce, resp. financujúce terorizmus a svoj na majetok na území Slovenskej republiky budú môcť potenciálne na tento účel použiť. Slovenská republika musí zabezpečiť, aby bola medzinárodná sankcia na jej území vykonaná. Primárne preto pôjde o osoby z krajín, nie zo Slovenska, ale ktoré sú spojené s terorizmom. Aj ste pomenovali príklady a vnímam to.
Ako sa vykonáva postup alebo aký nasleduje postup, keď sa vykonáva medzinárodná sankcia na území Slovenska? Skúsim vám povedať body, ako to, aký je ten postup. V prípade ak Bezpečnostná rada OSN prijme rezolúciu v oblasti sankcií voči fyzickým alebo právnickým osobám, táto sa následne po určitom čase implementuje do nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ a tých súčasťou sú v prílohe zoznamy sankcionovaných osôb. Tie sú priamo záväzné pre Slovenskú republiku ako člena Európskej únie, to znamená, že povinné osoby zodpovedné za vykonávanie medzinárodných sankcií, v tomto prípade najmä banky, sú povinné zmraziť majetok osobám v zoznamoch bez zbytočného odkladu a iniciatívne, čo znamená bez pokynu alebo nariadenia od príslušných orgánov štátnej správy. Povinná osoba musí mať sama vedomosť o osobách a zoznamoch, a teda sledovať zoznamy sankcionovaných osôb, to je, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky uverejňuje na svojej webovej stránke legislatívne akty Európskej únie v oblasti sankcií a zoznamov, teda verejnosť a povinné osoby majú priamy prístup k týmto informáciám.
V prípade, ak povinná osoba pri sledovaní zoznamov zistí, že sa u nej nachádza osoba alebo majetok zo zoznamu, je povinná okamžite zaistiť tento majetok a následne o tomto informovať vecne príslušný orgán štátnej správy, napr. ministerstvo financií alebo Slovenskú informačnú službu. V prípade, ak povinná osoba bude v tomto procese zaistenia vyžadovať spoluprácu alebo akékoľvek usmernenie, radu, ak sa jej prípad bude javiť ako nejasný alebo zmätočný, nebude si istá, či osoba na zozname je skutočne jej klient a tak ďalej, môže sa obrátiť so žiadosťou o spoluprácu a poradenstvo na ministerstvo zahraničných vecí, ostatné orgány štátnej správy alebo Slovenskú informačnú službu.
Po zaistení majetku osobe zo zoznamu vykonáva správu jej majetku vecne príslušný orgán štátnej správy, a to po dobu trvania medzinárodnej sankcie, až kým je osoba vyňatá zo zoznamu sankcionovaných osôb. Príslušný orgán informuje osobu o zaistení jej majetku, uvedie dôvody a oznámi jej ďalší postup v tejto veci a súčasne, ak Rada Európskej únie zaradí osobu na zoznam, sekretariát Rady Európskej únie informuje každú túto zaradenú osobu prostredníctvom písomného oznámenia. Následne, ako sa osoba dozvie uvedenú skutočnosť o zaistení svojho majetku, môže sama požiadať radu EÚ, pracovnú skupinu Rady C5931 alebo výbory Bezpečnostnej rady OSN, Úrad ombudsmana OSN, aby opätovne prípad zvážili na základe podpornej dokumentácie a vyradili ju zo zoznamu. A môže sa obrátiť aj na ministerstvo zahraničných vecí ako kontaktný bod pre poradenstvo v tejto veci. Osobu môže zo zoznamu vyňať len výbor OSN alebo pracovná skupina Rady, alebo ak sa v praxi ukáže ešte pred zaslaním žiadosti o vyradenie osoby do inštitúcií OSN a Rady, že v skutočnosti nie je osobou na zozname, tak vecne príslušný orgán jej sprístupní zaistený majetok.
Aby som ešte sa vrátil k tomu príkladu, ktorý je absurdný, chcem vám povedať, pán poslanec, my sme nevymýšľali znenie tohto zákona, my sme to znenie preberali na základe toho, ako platí aj v iných krajinách, pretože toto nie je zákon, ktorý sa uplatňuje len na Slovensku alebo bude sa uplatňovať len na Slovensku, ale uplatňuje sa vo všetkých krajinách, ktoré pristúpili k tomuto sankčnému, k týmto sankčným, sankčným opatreniam, a ako viete, v roku 2011 bola prijatá nejaká legislatíva v tejto oblasti a je nedostatočná. Čiže Slovensko muselo reagovať na to, že bolo kritizované zo strany Bezpečnostnej rady OSN a príslušných orgánov Rady Európy, Rady Európskeho parlamentu, a tým pádom sme pristúpili k tomu, že sme prebrali tie znenia, v tom príslušnom znení tak, ako sa používajú v iných krajinách Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis