Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, počúval som túto rozpravu nejaký čas, neviem presne, asi hodinu a pol to bolo a v zásade poviem vám pravdu a neviem ani teraz, či podporíte ten zákon,alebo nepodporíte, lebo keď som počúval vaše príspevky v rámci rozpravy, tak ste kritizovali všetko to, čo ten zákon rieši. Všetko to, čo ten zákon rieši, pretože toto je zákon, ktorý je nový zákon, a ako pán...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, počúval som túto rozpravu nejaký čas, neviem presne, asi hodinu a pol to bolo a v zásade poviem vám pravdu a neviem ani teraz, či podporíte ten zákon,alebo nepodporíte, lebo keď som počúval vaše príspevky v rámci rozpravy, tak ste kritizovali všetko to, čo ten zákon rieši. Všetko to, čo ten zákon rieši, pretože toto je zákon, ktorý je nový zákon, a ako pán poslanec Heger spomínal, tak ten túto jeden platí dodnes, je z roku 2008. A ten zákon, ktorý je z roku 2008, bol vytvorený v čase, keď tu bola úplne iná sociálna a ekonomická situácia. A ten zákon riešil úplne iné obdobie v rámci vývoja slovenskej ekonomiky a v rámci vývoja Slovenska ako takého. A keď mám byť úprimný, tak jediné hodnotné vystúpenie v rámci dnešnej rozpravy tu povedala pani predsedníčka výboru Kiššová, ohodnotím, keď nám stálo za to, a ostatné to boli také, také táraniny. Pán poslanec Heger, nehnevajte sa na mňa, také táraniny. A poviem, aj prečo si to myslím.
Ale najprv sa ešte vyjadrím k pánovi poslancovi Klusovi, pretože mal dve faktické poznámky. A viete, pán poslanec Klus, ja k vám mám veľkú úctu a vážim si vás aj ako osobu a vždy ste vecný a vždy ste taký pragmatický, ale viac vám svedčí, keď hovoríte k tomu, čomu rozumiete, a vyjadrujete sa k veciam, ktoré máte naštudované. Toto, žiaľ, nemáte naštudované, a preto ste aj tak reagovali na pána poslanca Hegera, lebo ja neviem, čo ste, lebo keď ste chceli kritizovať zákon, ktorý prinášam, tak ste sa presne netrafili, pretože ten zákon prináša niečo úplne iné, ako hovoril pán Heger. A on sa nevenoval vôbec tomuto zákonu, preto hovorím, že jeho vystúpenie nemalo z vecnej a z hodnotovej stránky žiadnu hodnotu, pretože nepriniesol nič. Ja vám len hovorím, že vy ste sa potom tak zabŕdli do toho zákona, len hovorím, len neviem, či viete, o čom ten zákon celkovo je. (Reakcia z pléna.) Tak keď neviete, tak si naštudujte, a keď viete, tak ste mimo.
No a teraz k tým konkrétnym veciam, ktoré, ktorým sa tento zákon venuje a ktoré by som snáď mohol spomenúť, aby som možno zodpovedal aj na veci, ktoré tu spomínala pani predsedníčka Kiššová a pán poslanec Heger a koniec koncov aj pán poslanec Pčolinský.
Investičné stimuly sú prostriedok, v rámci ktorých štát formuje svoju makroekonomickú politiku. A je to prostriedok, ktorým si formuje podnikateľské prostredie a ktorým pôsobí na firmy, ktoré, ktoré fungujú v rámci národného hospodárstva. A ekonomické alebo investičné stimuly, to nie je žiaden výmysel vlády Slovenskej republiky, to nie je ani výmysel nejakých krajín V4, to je normálne makroekonomický prostriedok, ktorý používajú v rámci Európskej únie všetky štáty. A keďže som chcel byť exaktný, dal som si vypracovať aj takú štatistiku Európskej komisie. A aby sme boli k číslam vecní, tak pomer, Európska komisia vykazuje štatistiku štátov Európskej únie v oblasti štátnej pomoci prostredníctvom pomeru vyjadreného v percentách udelenej štátnej pomoci k hrubému domácemu produktu. V sledovanej štatistike sú zahrnuté všetky štátne pomoci a všetky opatrenia na podporu priemyslu, služieb, ako aj poľnohospodárstva a rybolovu. Počkám, kým kolegovia dorozprávajú. A chcem povedať, že v rámci napríklad v roku 2016 členské štáty EÚ poskytli štátnu pomoc svojim podnikateľom v hodnote 105,9 mld. eur, čo je 0,71 % HDP EÚ. A ten pomer sa zvýšil v porovnaní s rokom 2015 o 0,03 percenta.
Slovenská republika v rámci krajín V4, ako aj ostatných krajín strednej a východnej Európy vykázala v roku 2016 najnižší podiel štátnej pomoci k HDP – 0,47 percenta. Pričom v medziročnom porovnaní taktiež evidujeme pokles o 0,07 percenta. Slovenská republika zaznamenáva dlhodobo najnižší podiel udelenej štátnej pomoci k HDP z krajín V4. A v prípade regionálnej pomoci, čo je súčasť štátnej pomoci, vykazovalo od roku 2011 do 2014 v porovnaní so štátmi V4 najnižšiu percentuálnu pomoc, regionálnu pomoc a v roku 2016 to bolo po Českej republike druhá najnižšia štátna pomoc.
Čiže čo chcem tým povedať? To, že Slovenská republika a štát poskytuje štátnu pomoc podnikateľským subjektom, to nie je preto, že tak robí jediná na svete alebo jediná v rámci Európy, je to normálne jeden konkurenčný zápas o podnikateľské prostredie a o podnikateľoch, ktorí investujú v danom regióne. A my sa kľudne môžme stavať k tomuto fenoménu, že ho budeme odmietať, ale v tom prípade si musíme byť vedomí, že sem žiaden podnikateľ alebo žiaden investor nepríde, pretože štáty, ktoré s nami susedia alebo aj nesusedia, ale patria do tzv. do krajín strednej východnej Európy, svoju investíciu jednoducho umiestnia inde, tam, kde im tie investičné stimuly dajú.
A pokiaľ pán Heger tu hovoril štatistiky od roku 2008, keď si to dobre pamätám, od tohto obdobia hovoril, a že sa poskytovali investičné stimuly do miest alebo do oblastí, kde bola podpriemerná miera nezamestnanosti, tak sa vás chcem, pán Heger, opýtať, kde v roku 2011 napríklad bola podpriemerná miera nezamestnanosti. Ja si dobre pamätám, keď sme v roku 2012 preberali vládu po vláde Ivety Radičovej, tak miera nezamestnanosti na Slovensku bola 14 %, priemerná miera nezamestnaností, a boli regióny, poviem, Rimavská Sobota, Kežmarok, Hnúšťa a podobne, kde bolo viac ako 30 % priemerná miera nezamestnanosti. A dnes vykazujeme štatistiku, kedy priemerná miera nezamestnanosti je pod 6 %, keď si správne pamätám posledné číslo, ktoré zverejňoval pán minister Richter, bolo 5,96, plus – mínus, a ten forecast, tá predpoveď je, že sa to bude ďalej znižovať.
Keby ste nežili v akváriu, ale žili v reálnom prostredí a niekedy vôbec rokovali s nejakým potenciálnym zahraničným investorom, čo sa vám asi doteraz nestalo, ale ja vám to nevyčítam, ja vám len hovorím, že taký je svet, tak príprava jednej zahraničnej investície trvá priemerne medzi 6 až 18 mesiacmi. To znamená, od prvého kontaktu s investorom až po reálnu dohodu nejakú, Memorandum of Understanding, alebo podpis investičnej zmluvy, to radovo trvá až 18 mesiacov, pri niektorých investoroch aj viac. To znamená, že vy kým začnete rokovať a uzavriete danú investíciu, prejde rok a pol a dovtedy sa môžu úplne zmeniť niektoré podmienky a častokrát sa stáva, že investor príde s nejakými svojimi predstavami, kde hovorí, že chcem takú a takú investičnú pomoc a vtedy umiestnim tú investíciu u vás, alebo ju pôjdem inde, keď mi takúto investičnú pomoc nie. A potom je na tých profesionálnych ľuďoch, ktorí pracujú v SARIO. Mimochodom, SARIO je vyhodnotená druhá najlepšia agentúra na lákanie zahraničných investorov v Európe. Nie našou vládou je vyhodnotená, ale renomovanými nadnárodnými poradenskými agentúrami, ako je PricewaterhouseCoopers alebo KP&J. Len aby sme vedeli, o aké profesionalite sa tu bavíme. A profesionáli zo SARIO potom rokujú podľa možnosti vlády a podľa možnosti regiónu s danými investormi, kde umiestnia tú investíciu, akým spôsobom tá investícia bude podporená a čo všetko vie pomôcť alebo nepomôcť štát pri danej investície.
A tak sa stane, že my tu sme konfrontovaní s rôznymi investíciami, ale keď si pozrieme tú štruktúru tých investícií, tak teraz sa chcem nepriamo dostať k tej vašej kritike podnikateľského prostredia. Päťdesiat percent všetkých investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko, sú nové investície a 50 % je rozširovanie existujúcich investícií. To znamená, v prípade, že by tu bolo také zlé podnikateľské prostredie, asi investori, ktorí tu investovali v minulosti, by už nanovo do tejto krajiny neinvestovali, ale určite by utekali kade ľahšie, keď hovoríte, že tu je také zlé podnikateľské prostredie. Zároveň vás chcem upozorniť na štúdiu, ktorú si dala, alebo prieskum, ktorý si dala robiť nemecká obchodná komora pôsobiaca na Slovensku, a spomedzi všetkých investorov, ktorí sú na Slovensku z Nemecka, mimochodom, Nemecko je najväčší investor na Slovensku, tak 80 % týchto podnikateľov, ktorí už investovali na Slovensku, hovoria, že by na Slovensku investíciu zopakovali a keď budú mať možnosť, tak svoju investíciu rozšíria. To sú fakty, to nie sú domnienky a to nie sú ani pocity.
Zároveň chcem povedať, že každá investičná pomoc môže byť poskytovaná v troch rôznych formách. Jedna forma je, že poskytnete investorovi priame peňažné prostriedky na nákup hmotného alebo nehmotného investičného majetku, to sú tzv. priame peňažné dotácie. Potom je forma investičnej pomoci, ktorá hovorí o tom, že mu poskytnete peňažné prostriedky na vytvorenie nového pracovného miesta. Alebo potom je tretia forma, nepriama forma, a to je poskytnutie daňovej úľavy.
Chcem povedať, že historicky od roku 2013 napríklad Slovensko poskytlo investičné stimuly na nové pracovné miesto, alebo nové pracovné miesto stalo Slovensko 29-tisíc eur priemerne, Českú republiku 53-tisíc eur. Len tak pre porovnanie, aby sme vedeli, kde sa pohybujú štáty, s ktorými súperíme. A priemerne sme poskytli pomoc vo výške 20 % z investícií, v Čechách až 27 % z investícií.
A vy ste tu mňa kritizovali za to, že sme poskytli investičné stimuly, napríklad v poslednom období firmám, ktoré sú na západnom Slovensku, ale nepovedali ste aj "d", že tie investičné stimuly sú poskytnuté v tej tretej forme, to znamená, nie peňažnej, vo forme daňového stimulu. A tvrdiť, že sme to mohli využiť na niečo iné, je absurdné, pán poslanec Heger, pretože v prípade (reakcia z pléna), tak si urobte prepis, či ste to nepovedali, pretože v prípade, že tá firma neinvestuje, tak tu žiadna investícia nie je a nemá si z čoho čerpať ten daňový stimul. Čiže logika hovorí, keď zainvestuje, potom môže vytvoriť zisk a potom si môže uplatniť daňový stimul. Pokiaľ neinvestuje, nemá si z čoho uplatniť ten daňový stimul a tým pádom ani nie sú ani pracovné miesta, možno v tomto prípade nejde o pracovné miesta, v tomto prípade možno dvakrát alebo v troch prípadoch išlo o rozširovanie výroby a rozširovanie výroby, znamená budúcnosť, to znamená, udržateľnosť daného stavu. Pretože napríklad pani poslankyňa Kiššová sa mi zdá, hovorila o firme, alebo teraz neviem, nechcem vás brať za slovo, jeden z vás hovoril o investícii, ktorá bola urobená v Leviciach, to je myslím, že firma ZF, ktorá už dnes zamestnáva 4 200 ľudí a bude zamestnávať viac a ktorá je vážnym subdodávateľom pre automobilový priemysel. A v prípade, že sa firma, ktorá má inak pobočky aj v Čechách, aj v Maďarsku, rozhodne, že tú ďalšiu investíciu tu neurobí, ale urobí ju v Maďarsku, tak je predpoklad, že udržateľnosť tohto projektu je už o niekoľko rokov a možno, že za 5 – 6 rokov povie, keby sme jej nepodporili túto investíciu, že celú tú svoju výrobu sťahuje do Maďarska alebo do Čiech, lebo jej tam dávajú lepšie podmienky, a tým pádom budeme mať ďalších 4 200 ľudí na dlažbe, pretože sme nezabezpečili udržateľnosť, hoci v tomto prípade sme ju zabezpečili len podporou, teda podporou tohto projektu vo forme daňových úľav. To znamená, žiadne priame peniaze, až keď investuje, až keď vytvorí zisk, až potom si môže uplatniť tieto daňové úľavy.
Ja si myslím, že keď si vás zoberiem niekoľko rokov naspäť, pani poslankyňa Kiššová, tak vy ste presne hovorili o tom, že poďme radšej do tejto formy, nie priamy keš, ale poďme radšej do formy daňových úľav. A teraz, keď sme to začali aplikovať, tak teraz nás kritizujete, že ani takéto, ale že žiadne. Tak neviem celkom presne. A chcem sa vrátiť možno do roku 2010 – 2012, keď ste boli vo vláde a mali ste ministra hospodárstva, tak som nemal pocit, že tá zásadná doktrína strany SaS bola nedávať na investičné stimuly, pretože vtedy ste investičné stimuly rozdávali. Tak teraz necítite nejakú schizofréniu alebo niečo podobné? Lebo mám ten pocit z toho, čo ste hovorili a z toho, čo ste konali, keď ste boli vo vláde, ale ja sa vôbec nechcem vracať sedem rokov alebo šesť rokov dozadu, len chcem apelovať, že keď máte doktrínu a keď ste liberáli a keď máte axiómy, tak sa ich držte. A keď nie, tak podľa toho, ako vám to vyhovuje, ich používate.
Zároveň chcem povedať, že pán Pčolinský, škoda, že tu nie je, hovoril o Srboch v Seredi. Tak chcem povedať, že máme tu už aj situácie, kedy prichádzajú renomovaní investori, aj vďaka tomu podnikateľskému prostrediu, pán Heger, ktoré kritizujete, ktorí prichádzajú na Slovensko bez akejkoľvek investičnej pomoci. A spomeniem napríklad ten prípad Sereď, o ktorom hovoril pán Pčolinský, kde firma Amazon bez akejkoľvek investičnej pomoci zo štátu otvorila svoju jednu z troch najväčších prevádzok na svete, kde to nie je predajný sklad, ale je to sklad, ktorý rieši reklamácie, a má ich len tri na svete a táto firma vytvorí 2 500 pracovných miest bez toho, aby jej štát nejako pomohol a pravdepodobne kvôli tomu sa tam stavajú tie ubytovne. A chcem vás upozorniť, ďalší príklad, firma Volkswagen v Bratislave už nemôže od roku 2009 čerpať investičnú pomoc zo štátu, pretože sa nachádza v regióne Bratislava a za ten čas investovala 1,8 mld. eur do prevádzok v Bratislave. A poviem vám pravdu, keby prišla piata automobilka na Slovensko a povedala, že umiestni svoju investíciu na východe Slovenska, znova ju podporím. Pretože aj tento zákon hovorí o tom, že ideme rozlišovať typy investícií, formy investícií a budeme sa aj štrukturálne pozerať inak na podporu investícií v rámci zón Slovenska. A bola to práve naša vláda, ktorá, myslím, že pred dvoma rokmi zaviedla inštitút najmenej rozvinutého okresu, kde sme úplne inak postavili architektúru podpory najmenej rozvinutých okresov a podpory týchto okresov. A dobre viete, keď sa týmto zaoberáte a keďže ste aj tieňový minister aj financií, aj hospodárstva zo strany OĽANO, tak asi viete, že tá architektúra teraz hovorí o tom, že čím viac idete na východ a čím viac idete investovať, resp. čím viac idete na východ, tým máte menšiu nutnosť výšky kapitálu ku tomu, aby ste mohli získať štátnu pomoc, a na západe chceme podporovať už len tie investície, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu. Vy ste si všimli tú investíciu v Trnave, žiaľ, kolega Pčolinský si ju nevšimol. Mrzí ma to, že nevidel charakter a štruktúru tej investície, ktorá išla do Trnavy. Áno, presne to sú tie investície, ktoré budeme naďalej podporovať aj na západnom Slovensku, pretože tam sa chceme dostať.
A treba zároveň povedať, že automobilový priemysel na Slovensku tvorí 44 % priemyslu. A na štyri automobilky je tu 330 ďalších subdodávateľov, ktorí ich dotujú. A tá filozofia, teraz sa vrátim ku vám, pani poslankyňa Kiššová, je presne o tom, že my nepodporujeme 30 malých, pretože tá štátna pomoc by bola strašne rozkúskovaná, my podporíme jedného veľkého a ten ťahá so sebou celé malé a stredné podnikanie ďalej, pretože im vytvára podnikateľské prostredie na to. To znamená, keď my podporíme jednu automobilku, dávame zároveň prácu ďalším 330 subdodávateľom, ktorí v automobilovom priemysle pracujú, a či sú to výrobcovia sedadiel, káblov, prístrojových dosiek, zámkov do áut, lakýrnikov a všetky tieto profesie, to automobilový priemysel už nie je len o nejakej montáži nejakých plechov, to je už vysoko sofistikovaná práca. A čím to ide ďalej a čím budeme viac podporovať tento priemysel vo forme, že budú investovať do vyššej pridanej hodnoty, do priemyslu štyri nula, do inovácií a technológií, tak tým je väčšia pravdepodobnosť, že tu tie fabriky ostanú. To nie je o tom, že my teraz sa silou-mocou držíme automobilového priemyslu.
A je veľmi nekorektné, že ste spomenuli tie investície na západnom Slovensku, pretože vy viete, že v rámci tých investícií na západnom Slovensku sa jednalo len o dve firmy. A to bola PSA Peugeot Citroen a potom jedna firma v Trenčíne, ktorá bola investíciou do technologického centra. Ja rozumiem, že ste si dali od INESS-u, od nezávislej agentúry dnes vydať nejakú štatistiku investícií za rok 2017, nevadí mi to, vôbec mi to nevadí, že taká náhoda, že zrovna dnes sa prejednáva zákon. Veľmi rád si to pôjdem aj s pánmi z INESS-u vydiskutovať, vôbec mi to nevadí a myslím si, že vecne sú úplne mimo, ale nevadí. A chcem vám povedať, že PSA Peugeot Citroen je firma, ktorá sa rozhodovala o investícii, či ju urobí na Slovensku, alebo doma v Paríži. A prišla za nami a povedala, buď nám dáte investičný stimul vo forme daňovej úľavy, znova pripomínam, nie priame peniaze, vo forme daňovej úľavy a umiestnime nový závod alebo novú časť závodu na Slovensku v Trnave a tým pádom zabezpečíme ďalších sedem – osem rokov výroby tuná v Trnave, alebo nedáte, a naši odborári nás tlačia, aby sme tú investíciu umiestnili v Paríži. My sme boli pred veľmi jednoduchou otázkou a veľmi jednoducho sme ju aj zodpovedali, dáme. A hovorím vám, že v prípade, že sem príde piata automobilka na východ Slovenska, aj ju podporím.
Takže, ešte pán Heger, vám poviem pár viet. Hovorili ste tu o najmenej rozvinutých okresoch, o využívaní peňazí zo štrukturálnych fondov. Chcem vás len upozorniť, možno ste si v tej svojej zaneprázdnenosti nestihli všimnúť, že napríklad ministerstvo hospodárstva vypísalo do najmenej rozvinutých okresov špeciálnu výzvu na nákup technológií pre malých a stredných podnikateľov, presne špeciálne pre týchto 15 okresov. Zároveň vám chcem povedať, že ten počet tých najmenej rozvinutých okresov nestúpa preto, že sa zväčšuje tá ich chudoba, ale preto, že sme znížili tú stupnicu alebo ten koeficient, preto sa rozšíril. Ale tu ste hovorili niečo iné, tak teraz darmo, že prikyvujete, ale hovorili ste niečo iné, pozrite si prepis.
Takže pokiaľ som tomu správne porozumel, kolegovia poslanci, tak vítate tento zákon, pretože k vecnej podstate tohto zákona som nepočul jednu pripomienku. Práveže vo vašich vyjadreniach som chápal, že to, čo sme doteraz tie pravidlá, ktoré doteraz fungovali, nie sú až také dobré, nie sú, vznikali v roku 2008 a my ich prispôsobujeme na rok 2018 a ďalej. A tam kde chceme dostať Slovensko, nie pre mňa, nie pre vás, pre tých ľudí, ktorí tu žijú a ktorí tu skúšajú podnikať. Takže ja verím, že tento zákon podporíte a teším sa na jeho využívanie v praxi.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
