Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 9:43 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

10.9.2019 18:35 - 18:37 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento vládny návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich nedostatkov v oblasti bezpečnosti detských ihrísk a absencie ucelenej právnej úpravy jasným a zrozumiteľným spôsobom stanovujúce bezpečnostné požiadavky na detské ihrisko ako celok, zodpovednostné vzťahy pri prevádzkovaní detských ihrísk, ako aj základné povinnosti vlastníkov a prevádzkovateľov späté so sprístupňovaním detského ihriska verejnosti.
Návrh zákona ustanovuje povinnosti subjektov smerujúce k dosiahnutiu zvýšenia bezpečnosti detských ihrísk. Zavádza sa systém na monitorovanie úrazov detí na detských ihriskách a jasné pravidlá prevádzky detských ihrísk vrátane vykonania pravidelných odborných kontrol. Zároveň dochádza k unifikácii postupu pri výkone kontrol detských ihrísk a definuje sa okruh subjektov oprávnených tieto kontroly vykonávať. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020.
Materiál má pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, ktoré prebehlo v čase od 20. marca do 20. júna 2019 a v priebehu ktorého neboli voči jeho zneniu vznesené žiadne pripomienky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Petrovi Pamulovi

Pamula, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1599). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbor predmetný návrh zákona prerokoval do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Tým pádom pán navrhovateľ nemá čo zaujať, k čomu zaujať stanovisko, pán spravodajca už odišiel. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1507, spoločná správa výborov má tlač 1507a.
Prosím ministra hospodárstva Petra Žigu, aby vládny návrh zákona odôvodnil, nech sa páči.


(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1507.)

Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
240.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, keďže sa jedná o druhé čítanie a ja som počas prvého čítania už aj diskutoval s poslancami aj som dosť podrobne vysvetlil problematiku, tak len skrátka poviem v tejto úvodnej reči, že predkladám tento návrh zákona s cieľom vytvoriť podmienky na realizáciu opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu rozvoja elektromobility v Slovenskej republike rozšírením podpory o nový účel poskytovania dotácie, a to na podporu používania vozidiel s pohonom na alternatívne palivá. Tento návrh zákona je vypracovaný v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 18:32 - 18:34 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento návrh vládneho zákona predkladám s cieľom transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/844, ktorou sa mení smernica 2010/31 EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27 o energetickej efektívnosti, do právneho poriadku Slovenskej republike v rozsahu pôsobnosti ministerstva hospodárstva.
Návrh zákona rozširuje pravidelnú kontrolu vykurovacích systémov a klimatizačných systémov na systémy s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kilowattov, upravuje sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, kedy kontrolu nebude potrebné vykonať. Taktiež sa upravujú definície vykurovacích a klimatizačných systémov, zrušuje sa požiadavka na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov a zavádza sa ekonomicky a technicky podmienená povinnosť pre nebytové budovy s inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov vyšším ako 290 kilowattov mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy. Návrhom zákona sa taktiež plnia požiadavky súvisiace s gold-platingom.
Predložený návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne a negatívne sociálne vplyvy. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.9.2019 18:30 - 18:32 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. V tomto prípade predkladám tento návrh zákona v prospech Úradu pre normalizáciu a metrológiu a skúšobníctvo. Dôvodom vypracovania tohto vládneho návrhu zákona je potreba úpravy znenia zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby odrážala aktuálny stav, ako aj zmeny, ktoré priniesla aplikačná prax.
Vládny návrh zákona zároveň reaguje na trend vývoja v oblasti poskytovania akreditačných služieb v Slovenskej republike. Predmetom návrhu zákona je úprava ustanovení týkajúcich sa pojmu akreditačná služba v súlade s reálne ponúkanými službami Slovenskou národnou akreditačnou službou, úprava podávania žiadostí o akreditáciu a zároveň sa dopĺňajú jednotlivé dokumenty vydané Slovenskou národnou akreditačnou službou. Ďalej sa upravujú jej riadiace orgány, ktoré sú, ktorými sú riaditeľ, dozorná rada, ako aj jej zloženie. Nakoľko Slovenská národná akreditačná služba poskytuje akreditačné služby na základe štátom daných právomocí, bude štát znášať náklady spojené s účasťou Slovenskej republiky v európskych a medzinárodných akreditačných organizáciách, kde je účasť Slovenskej republiky povinná.
Priamo z vládneho návrhu zákona bude... (Odmlčanie sa rečníka a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Rajtár, poprosím vás o kľud v sále. Ďakujem.

Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Priamo z vládneho návrhu... Som nevedel, či mi chcete skočiť do reči, že som niečo zle povedal, tak som... (Povedané so smiechom.)
Priamo z vládneho zákona bude tento príspevok štátu prísne limitovaný, aby nemohol byť použitý na iný účel ako ten, ktorý je ustanovený v návrhu. Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Prijatie vládneho návrhu zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom výdavky sú rozpočtovo kryté. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie ani na služby verejnej správy pre občana.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 9:43 - 9:45 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Potreba prijatia vládneho návrhu zákona vychádza najmä z povinnosti transponovať vykonávaciu smernicu Komisie Európskej únie 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2919, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinnosti udržiavať zásoby ropy alebo ropných výrobkov do právneho poriadku Slovenskej republiky a ktoré je nutné transponovať najneskôr do 19. októbra 2019.
Okrem toho doterajšia aplikačná prax, ako aj jej výsledky previerky núdzovej pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky ukázali potrebu úpravy niektorých administratívnych postupov v záujme efektívnejšieho štátneho dozoru nad núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, ako aj potrebu väčšieho dôrazu na núdzové plánovanie s cieľom lepšej pripravenosti Slovenskej republiky na riešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov.
Z tohto dôvodu cieľom vládneho návrhu zákona je zároveň aj odstrániť vybraný okruh aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa vyskytli v praxi pri nakladaní s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov.
Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie vládneho návrhu zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie znížením administratívnej povinnosti vybraných podnikateľov, nemá sociálny vplyv na, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 9:39 - 9:43 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja v krátkosti sa vyjadrím ku vášmu prejavu a potom aj k tej reakcii od pána Pčolinského. No pozrime sa na to z opačnej strany. Pozrime sa na to zo strany zákazníka, teda spotrebiteľa a pozrime sa na to z toho hľadiska, že prečo ja ako občan Slovenskej republiky nemám byť rovnako obslúžený ako občan Nemecka, Francúzska, Talianska. To znamená, keď si chcete niečo kúpiť ako spotrebiteľ na nejakej francúzskej stránke alebo talianskej stránke, tak sa často stretávate s tým, že keďže ste zo Slovenska, členskej krajiny Európskej únie, tak vám ten tovar na Slovensku nedoručia, lebo ste zo Slovenska. Alebo keďže nemáte, ja neviem, poviem VISA kartu, tak vám ten tovar nepredajú, lebo oni berú len VISA karty talianske, poviem príklad. Čiže tento zákon hovorí o tom, že vy ako občan Európskej únie máte mať práva pri nákupe ako každý iný občan z inej krajiny. To znamená, nemôžete byť diskriminovaný z hľadiska toho, kde bývate, akej ste národnosti a kde, kde, kde chcete, aby ten tovar v rámci Európskej únie bol doručený.
A ja nevidím žiaden dôvod, aby slovenskí obchodníci alebo slovenské e-shopy s týmto mali problém, pretože otvára sa im trh. Otvára sa im trh a rovnako nesmú byť diskriminovaní ani oproti iným obchodníkom na e-shopoch tak, ako mohli doteraz byť, že ich blokovali alebo niečo.
Keď ste tam čítali tú, túto, môžme sa na to pozrieť. Ja vôbec, pozrite, je to prvé čítanie, keď vnímam, že môžu byť veci, ktoré treba opraviť, nehovorím, že sa tomu bránime, je to v zásade zákon, ktorý preberáme v rámci transpozície smernice, a keď sa bude dať v rámci možností a budeme chcieť niečo zmeniť a vyhodnotíme, že je to, že je to potrebné pre trh, my nie sme neomylní, vôbec to nevylučujem. Ale zároveň hovorím, že vy ste tam spomínali, že obchodník musí upovedomiť zákazníka, že bol presmerovaný. No však ho upovedomí, aký je v tom problém? Lebo rozhorčovali ste sa tu desať minúť nad tým, že či ho presmeruje na inú stránku. Ako, však čo? Príde, vyskočí vám okienko, budete presmerovaný na túto stránku. Súhlasíte? Nesúhlasíte? Kliknete. Toľko vzruchu okolo tohto. No dobre. Nevadí.
Ešte raz hovorím. Toto má slúžiť pre zákazníkov, aby neboli dis, zákazníkov dajme tomu aj zo Slovenska, aby neboli diskriminovaní nejakým španielskym, anglickým alebo akýmkoľvek obchodom, že mu nedoručia tovar, pretože je zo Slovenska a má iné práva ako ten spotrebiteľ, ktorý je z Anglicka alebo, alebo zo Španielska. To znamená, toto je prioritný záujem, to znamená, zrovnoprávniť formu a, a miesto doručenia pre všetkých zákazníkov. A potom sú samozrejme tie veci, o ktorých sa vieme baviť, ale toto je princíp tohto zákona. Sme pripravení, keď uvidíme, že má niečo, niečo zmysel, aby sme to zmenili alebo lepšie, by som povedal, vybalansovali ten vzťah obchodník a zákazník, tak sa budeme kľudne o tom baviť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2019 9:25 - 9:26 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, týmto vládnym návrhom zákona sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia Európskeho spoločenstva 2006/2004 a 2017/2394 s cieľom zlepšenia prístupu k tovarom a službám v celej Európskej únii.
Za geografickú diskrimináciu sú považované nežiaduce praktiky obchodníkov uplatňované voči zákazníkom spravidla prostredníctvom všeobecných podmienok obchodu, neumožňujúcich zákazníkovi kúpiť tovar alebo službu v inom členskom štáte EÚ, resp. umožňujúci túto kúpu, avšak za neodôvodnenie odlišných podmienok len z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla.
Návrh určuje Slovenskú obchodnú inšpekciu ako orgán dohľadu nad dodržiavaním povinností obchodníka pri cezhraničnom obchode s tovarom a službami vrátane online predaja a poverujú ukladať sankcie za porušenie príslušných ustanovení nariadenia EÚ 2018/302. Návrh zákona zároveň ustanovuje ministerstvo hospodárstva za subjekt na účely praktickej pomoci spotrebiteľom.
Materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2019 9:16 - 9:24 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Páni poslanci, pani poslankyňa.
Vyjadrím sa, pán poslanec, k tým vašim otázkam alebo takým možno nedokončeným veciam, ktoré tu zazneli, a tá diskusia, som rád, že je vecná.
Veľmi jednoducho. My sme týmto návrhom zákona chceli podporiť alebo chceme podporiť elektromobilitu na Slovensku a uvedomujeme si, že celý automobilový priemysel v Európskej únii a nielen v Európskej únii, na celom svete prechádza a prežíva veľkú revolúciu, pretože takéto niečo tu možno od vymyslenia parného stroja nebolo, že tu v zásade celá architektúra automobilového priemyslu prechádza na elektromobilitu. A všetky automobilky hlásia, že od istého obdobia, napríklad Jaguar Land Rover od roku 2025 chce vyrábať už len elektrické autá. Volkswagen si dal za cieľ, že od roku 2030 bude 40 % jeho výroby na báze elektrických aut. A my si tuto tento trend uvedomujeme. A ďakujem, že sa nemusím takto (rečník gestom ruky naznačuje úklon). My si tento trend uvedomujeme. A preto sme ako krajina, ktorá vyrába najviac automobilov na svete na jedného obyvateľa, sa chceme nejako prispôsobiť tejto dobe a vnímame to, že ten zákazník, ktorý by si chcel kúpiť elektroauto, jednoducho ak chce sa správať ekonomicky, že to nemá byť pre tú strednú a vyššiu triedu, ako vy naznačujete, tak sa mu snažíme pomôcť.
Dnes, keď si porovnáte autá, tak elektromobil, napríklad od firmy Volkswagen, robia napríklad tuná v Devínskej Novej Vsi ten ABT. Také malé auto elektrické stojí asi 28-tisíc eur. Klasické, to isté auto, len s konvenčným naftovým alebo benzínovým motorom, stojí 14-tisíc eur. To znamená, akú má, keď mu dáte, ja neviem, alebo keď sa má rozhodnúť ten človek, že si ide kúpiť takýto typ auta, myslím teraz veľkosťou a nejakou triedou, akú má motiváciu si kúpiť elektroauto. Aj keby chcel byť zelený, za jedno elektrické si kúpi dve, dve klasické alebo konvenčné autá. To znamená, štát hľadá na to spôsob, akým, ako motivovať ľudí, aby prešli na elektromobilitu. Jednak je to z dôvodu toho, že chceme držať trendy, jednak je to, samozrejme, aj zelená téma a jednak, hoci zelená téma je diskutabilná, neviem, či uhlíková stopa ich výroby elektrického auta nie je komplikovanejšia a ekologicky náročnejšia ako samotné, ako samotné konvenčné auto. Dobre. Ale a teraz tento zákon má slúžiť na to, aby sme tých ľudí motivovali. Nie je to klasické šrotovné. To znamená, ten bod A, ktorý tam spomínate, tá 30-percentná dotácia, keď po 15 rokoch vyradí svoje auto z evidencie a má potom nárok na nákup nového, to nie je podstatné, tých 25 %, to druhé, keď si chce kúpiť klasické auto, resp. keď ide kupovať klasické elektrické auto alebo v rámci tých kategórií, ktoré sú tam menované, tak vtedy má nárok na 25 percent. Čiže v tomto prípade, keď už ideme do detailov, tak toto za 28-tisíc, tak relatívne bude stáť nie 28, ale 21 tisíc, lebo štvrtinu sa mu odpíše. A to už by mohla byť tá motivácia, pre ktorú sa môže rozhodnúť, že do toho pôjde.
My predpokladáme, že tá cena tých aut by sa istým objemom výroby, najmä u tých veľkých automobiliek mohla znižovať. Hej, videli sme to aj na iných výrobkov, ktoré keď sa uvádzajú na trh sú veľmi drahé, a po tom, keď je tam objem a tá masovosť toho predaja na veľkej úrovni, tak tie fixy sa rozpočítavajú a z nákladového hľadiska potom aj tá cena konečného výrobku môže ísť nižšie.
Pýtali ste sa na autobusy alebo na nákladné autá. Mechanizmus, ešte poviem to takto, my sme potrebovali teraz vytvoriť platformu. To znamená, určiť si zákonom, že takéto niečo môžme robiť. Máme už sľúbené aj z ministerstva financií nejaké peniaze a ten mechanizmus, predpokladám, bude, že na základe žiadosti. Každý, kto požiadal nákup takéhoto auta, bude môcť byť, nebude to žiaden, neviem, nejaký tender alebo nejaká súťaž, že kto príde prvý, tak ten dostane tú dotáciu. Nie, chceli by sme to rozšíriť komplexne na celý, všetkých záujemcov.
My už jednu takúto skúsenosť máme. Asi pred troma rokmi sme urobili takúto dotačnú schému v spolupráci so Zväzom automobilového priemyslu a končiacim Recyklačným fondom. Tam Zväzu automobilového priemyslu zostal nejaký zostatok 5 miliónov eur, tak tieto peniaze sme použili. A musím konštatovať, že ten záujem nebol nejaký zásadný, hej. Vtedy sme dávali 5-tisíc eur na čisto elektrické auto a myslím 3,5-tisíc to bolo na hybrid, ageing hybrid to bol. To znamená, myslím, že sme podporili dokopy asi 700 áut. To znamená, ani tá celá dotácia, ktorá bola k dispozícii, sa nevyčerpala.
Čiže ak sa bojíte toho, že by bol teraz nejaký nárast alebo nápor na štátny rozpočet kvôli tomu, že ideme tú dotáciu použiť, tak toho sa veľmi neobávam, lebo neočakávam naozaj ešte taký, taký boom. Paralelne musíme s tým vybudovať aj infraštruktúru. Pracujeme na tom a tiež máme pripravenú dotačnú schému, aby sme vedeli v spolupráci s municipalitou, to znamená, mestá, obce a vyššie územné celky prípadne. Od nich očakávame, že nám dajú k dispozícii infraštruktúru. To znamená, pozemok. A nieže nám k dispozícii, že dajú k dispozícii pozemok a zástrčku a my im dáme peniaze na to, aby kúpili tú elektronabíjačku. To znamená, keď budú kupovať takú klasickú, čo dlhšie nabíja, tak to stojí okolo 4-tisíc eur, tie rýchlonabíjačky stoja medzi 30-, 40-tisíc eur. Na to sme pripravení, že by sme, že by sme pomohli, aby sme tú infraštruktúru vybudovali, pretože to je jedna z podmienok, prečo by potom boli tí ľudia motivovaní, aby si to nakupovali. Lebo inak to potom funguje asi ako len mestské auto, ktoré má dojazd nejakých 120 – 130 km, a ráno do tej roboty idete a večer sa vrátite a nabijete si to doma. Hoci ešte si stále neviem predstaviť, že ako sa budú nabíjať také autá v Petržalke alebo v Košiciach na KVP-čku.
Zároveň, keď som spomínal, tá celková elektromobilita má niekoľko takých ešte nevyjasnených otázok. Čiže aj keď sa ideme tuná púšťať do nejakej hlbšej debaty, tak nie som si istý, že je tá uhlíková stopa úplne jasná. Zároveň hovorím o infraštruktúre, to znamená, toto úplne nie je celkom jasné, ako, ako toto celé prebudujeme, parkoviská a všetky tie, tie zdroje alebo tie nabíjacie stanice. Potom nie je jasné, že ako je vyriešený zadný cyklus bateriek. Myslím si, že zatiaľ nie je. A potom keby sme dnes cvičili všetky motorové autá klasické na elektrické na svete, tak by sme potrebovali štyrikrát viac zdrojov elektrickej energie. To znamená, to je ďalšia otázka, keď sa tu bavíme o zelených témach, že z čoho by sa tá elektrina vyrábala, lebo sú rôzne názory aj tretieho sektora, aj ochranárov, že z čoho by sa mala vyrábať tá elektrina. Potom je tiež zaujímavá tá uhlíková stopa pri tej výrobe elektrickej energie, ktorá by sa mala, ktorá by mala slúžiť potom na pohon tých elektrických áut. Takže je to komplex otázok, verím, že som vám zodpovedal na tie, ktoré ste mi položili, a verím, že podporíte tento zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2019 9:02 - 9:03 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dobré ráno vám prajem. Vládny návrh zákona predkladám s cieľom vytvoriť podmienky na realizáciu opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu rozvoja elektromobility v Slovenskej republike rozšírením podpory o nový účel poskytovania dotácií a to na podporu používania vozidiel s pohonom na alternatívne palivá.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.5.2019 9:03 - 9:05 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, dobré ráno vám prajem.
Potreba prijatia návrhu zákona vychádza najmä z povinnosti transponovať vykonávaciu smernicu Komisie 2018/1581 zo dňa 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinností udržiavať zásoby ropy alebo ropných výrobkov do právneho poriadku Slovenskej republiky a ktoré je nutné transponovať najneskôr do 19. októbra tohto roka. Okrem toho doterajšia aplikačná prax, ako aj výsledky previerky núdzovej pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky ukázali potrebu úpravy niektorých administratívnych postupov v záujme efektívnejšieho štátneho dozoru nad núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, ako aj potrebu väčšieho dôrazu na núdzové plánovanie s cieľom lepšej pripravenosti Slovenskej republiky na vyriešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov. Z tohto dôvodu cieľom vládneho návrhu zákona je zároveň aj odstrániť vybraný okruh aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa vyskytli v praxi pri nakladaní s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov.
Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie vládneho návrhu zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie znížením administratívnej povinnosti vybraných podnikateľov, nemá sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a všetky tieto veci.
Poprosím vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 4.4.2019 14:47 - 14:48 hod.

Peter Žiga
Nebola vznesená otázka, bolo len konštatovanie, takže nemám dôvod odpovedať.
Skryt prepis