Videokanál poslanca

Ja len chcem upozorniť, pán predsedajúci, že počas hlasovania nemáte púšťať procedurálne návrhy a treba rešpektovať rokovací poriadok. A ja som ti to dovolil tiež porušiť, nakoľko ste to akceptovali v iných prípadoch. (Smiech v sále.) Ďakujem, že ste mi to, že ste mi to umožnili, ale chcem aj pripomenúť aj tú skutočnosť, že pán poslanec Fico má pravdu. Neexistuje žiaden zákon na to, aby sme tie náhubky mali na tvárach. Takže, keď ich má dole, tak je to legitímne jeho právo. Ďakujem.

To je úžasné toto tu počúvať. Ľudia, ktorí sú plní strachu a ustráchaní, boja sa vlastného tieňa, s akou veľkou odvahou tuná budú vystupovať a spomínať a plakať nad tou minulosťou. Ja nehovorím, že to neboli ťažké časy. Ale tie ťažké časy sa aktuálne v tom čase žili. Vy, kolegovia, prepáčte, ale neviete žiť dnešnú prítomnú situáciu. Tuná, keď rokujeme o nedeli, plačete nad tým, že jaké je to, ale je to v rozpore. Keď je to aj v rozpore s mojím svedomím a nejakou koaličnou zmluvou, tak ja budem predsa len hlasovať proti. To je aká odvaha? Prosím vás pekne, však by sa museli títo hrdinovia dávnych čias tuná, no proste pohoršovať nad tým. Monsignor Trstenský, ktorý bol tuná spomenutý, tak si dovolím tu doplniť tie veci, lebo aj on ma napadol v tejto chvíle, v tejto chvíli. Bol to jeden z odvážnych mužov, ktorý naozaj sa nebál hovoriť pravdu v aktuálnom čase, v ktorom žil. To žil na Orave, odkiaľ kolega tu pred chvíľou, ako spomínal, v Trstenej, a on povedal jednu takú veľmi peknú myšlienku: "Žiaden národ nebol ešte vyzdvihovaný preto, ktorý špiní do vlastného hniezda." Kam mieril? Mieril k tomu, že nevieme sa vysporiadať s tou najbližšou svojou minulosťou, ju prekrúcame. Veď tie dejepisy, ktoré majú naše deti, veď to sú bludy, to sú bludy, ktoré sú tam popísané a bludy, ktoré učíme tieto deti. Keď som rozprával s mužom, ktorý po 48. roku sa vrátil späť do školy po vojne, súdružka učiteľka, ktorá prišla do školy, povedala, študenti, zabudnite na to, čo ste sa doposiaľ učili. A kto by mal problém, bude mať problém so mnou. Všetko sa zmenilo po 48. roku. Hovorí, že zo všetkých pedagógov na strednej škole zostali iba poslední... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, ja budem reagovať hneď ten úvod, ktorý ste spomenuli, že v nedeľu nechodíte nakupovať, vašej rodiny sa to netýka, však chvalabohu, je to, je to dobré. Ale cez to všetko, keď raz ste tam zašli, do toho hypermarketu, stretli ste sa tam s biskupom. Pozrite sa, keď podporíte tento návrh zákona, tak sa vám to už nestane, že sa tam stretnete v budúcnosti v nedeľu s pánom biskupom pri možno nejakom bežnom nákupe.
Spomenuli ste tiež vo svojom prejave, že početnejšia časť obyvateľstva sa venovala poľnohospodárstvu, to je faktom. Ale podľa toho, koľko ideme dozadu, ak ideme len časy ako socializmu, je iný spôsob poľnohospodárstva, ako bolo predtým, ešte našich starých rodičov. Naši starí rodičia si vždycky plánovali prácu tak, že v nedeľu robili len tú nevyhnutnú. Tým, že oni mali rastlinnú a živočíšnu výrobu skombinovanú, to bolo, to bola vlastne každá rodina na Slovensku, tak tam statky musíte obriadiť, musíte im dať nažrať, musíte im dať, napojiť ich musíte, musíte ich obriadiť, sú nevyhnutné práce. Ale neboli to nikdy práce také, žeby si plánovali žatvu na nedeľu. Nikdy sa to nestalo.
A keď ste spomenuli toho Konštantína, cisára Konštantína, bol to veľký muž, jeho, jeho matka bola svätá Helena, svätá bola, hej. A cisár Konštantín, keď svojím ediktom zaviedol to, že v nedeľu sa nebude pracovať, predsa len dal jednu výnimku, ktorá de facto ja s tým nemám problém, aby aj teraz bola zachovaná. On to vtedy povedal, že nedeľa, vlastne ten siedmy deň, sa nebude pracovať okrem prác v poľnohospodárstve. A to aj v minulosti bolo, že tí ľudia dostali dišpenz, ale oni si to pýtali jednoducho tak, žeby ktosi išiel a si naplánoval prácu v poľnohospodárstve v nedeľu, nikdy sa to nestalo, ale sú nevyhnutné práce, ktoré musíš urobiť.

Ďakujem za slovo. Pán Baránik, na rozdiel od vás Juraja Gyimesiho, vášho koaličného partnera, si vysoko vážim. A chcel by som si aj vás, len skúste sa podľa toho správať, však dúfam, že sa vám to aj niekedy podarí. Ale naopak, Juraj Gyimesi bol ten, ktorý tu odvážne, otvorene pomenoval veci pravdivo, aj ku tej koaličnej zmluve. A keď ste sa naňho osopili, že, pán Gyimesi, nie ste viac sociálne cítiaci ako ktorýkoľvek v SaS-ke, tak ja si dovolím povedať čosi iné. Že je viac sociálne cítiaci ako ktokoľvek v SaS-ke. A tu to odprezentoval za oveľa kratší čas, ako vy ste mu tuná takto v priamom prenose nadávali.
A čo sa týka sociálneho cítenie, máte iné ciele a cesty. To je pravda. Diametrálne sú odlišné. Presne tak, ako ste to povedali. Prečo by sme našu krajinu s Rakúskom a Švajčiarskom nemohli zrovnávať? My ju budeme zrovnávať. Sme aj veľkosťou, aj sme stredoeurópske krajiny, čo do počtu obyvateľov, s Rakúskom sme mali dokonca aj spoločnú štátnosť. Myslím si, že veľmi veľa máme spoločného, takže môžme to smelo práveže takto to zrovnávať a skôr sa zamyslieť nad tým, že prečo v podstate je taký prepad možno medzi Slovenskom a susedným Rakúskom v životnej úrovni, keď taký tuná nebol.
A čo sa týka súdržnosti koalície a koaličnej zmluvy, skúste sa opýtať pána Sulíka, on má s tým veľmi dobré skúsenosti, ako sa on stavá ku koaličnej zmluve a ku koaličným partnerom. On vám povie presne, ako treba v danej veci konať. Myslím si, že keď tak ďalej ako budete pokračovať, tak ani nijaká koaličná zmluva vám nepomôže, ale celý ten váš zväzok sa vám rozpadne.

SaS si príďte s tými zatvorenými krčmami, my vám to podporíme úplne. Nielen v nedeľu, ale aj v sobotu, aj v piatok. No ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale, prosím, reagujte na predrečníka.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Reagujem, áno, prepáčte mi, no dovolil som si tak trošku takto zareagovať.
Nedá mi, aby som nereagoval na to číslo, ktoré tu pán kolega ako spomenul, a to sú práve tí ľudia, ktorí podpísali petíciu Aliancia za nedeľu. Je to dlhodobo skupina ľudí, ktorá sa všemožne snaží o to, aby naozaj tá nedeľa bola voľným dňom, ale nielen hľadiac na zisky podnikateľov, to je jeden rozmer. Ale hľadiac práve aj na rodiny, kde; ja sa tiež s tým stotožňujem, lebo človek, keď to vidí veľakrát, že tí ľudia, keď aj prechádzate aj autom okolo tých nákupných centier, plné parkoviská sú, je to spôsob životného štýlu a trávenia, však tu aj niektorí kolegovia sa priznali k tomu, však ničo proti tomu, ale myslím si, že nie je to vhodné, aby sme sedem dní v týždni strávili stále v hypermarketoch a naháňaním nejakého tovaru. Je to nezmysel.
Susedné Rakúsko, Nemecko, Poľsko majú zatvorené tieto prevádzky v nedeľu. Maďari, tí sa rozhodli nejak takto inak. Ale pôjdem ďalej, Švajčiari tiež majú zatvorené tieto prevádzky okrem tých, ktoré sa týkajú, ja neviem, cestovného ruchu. Keby ste išli do Švajčiarska a boli v nedeľu v tejto krajine, tam naozaj vidíte, že je posvätné ticho v celej krajine, tí ľudia sú všetci v horách, málo používajú autá, využívajú vlaky, tie spojenia, električky, zubačky, lanovky a podobne, ale to sú celé rodiny, ktoré vychádzajú do hôr a trávia spoločne tento čas. Aj my na Slovensku potrebujeme takéto stíšenie a nielen ten konzum, ten extrémny konzum, ktorý sme nabehli. Je to čosi nezdravé.

Aby tá apokalypsa sa nenaplnila v tom, aby sa nám nerozvrátili celkom tie rodiny, ale, pán kolega, dobre ste to povedali. Áno, tá nedeľa je hodnotová téma, hej, lebo to, či pracovať, nepracovať, viete, možno tu tak plačeme ako nad tým, že štyritisíc pracovných miest, že by sme, ale to je možno. To sa len tak ako domnievame. Ale tu, však v podstate, keď ste počúvali svojich kolegov tuná, ktorí hovorili, že v sobotu tie predavačky nestačia, no tak nestratí nikto tú prácu, tak tí zamestnanci z tej nedele sa presunú na tú sobotu, posilnia ju, tú sobotu, a jednoducho nikto nepríde o tú prácu. Ja som tiež generácia tá, ktorá zažila, že jednoducho v sobotu o dvanástej všetky obchody sa zavreli. My tu plačeme nad čerpacími stanicami, to boli benzínky kedysi alebo bol len Benzinol, aj tie boli zavreté. Všetko bolo zavreté a my keď sme chceli aj cestovať, aj to, tak jednoducho sme si natankovali v sobotu, lebo sme museli, lebo sme vedeli, že teda tá nedeľa je zatvorená. A čo o tom svedčí a potvrdzuje tú skutočnosť, že by naozaj nedeľa bola takým voľným dňom, ale hlavne pre tých ľudí, ktorí sú práve v práci, aby, aby cez tú koronakrízu a nielen koronakrízu, ale tým, že v nedeľu nebudú byť, musieť teda byť v práci, aby mohli sa venovať svojim rodinám, aby opätovne mnohí, možno mnohé manželky a manželia našli svoju vlastnú rodinu. Koronakríza je dôkazom, živým dôkazom toho, netreba nám robiť nejaké výskumy ani nejaké čísla, nič robiť, nedeľa bola zatvorená a žijeme, fungujeme úplne v pohode. To, že sa budeme z tej koronakrízy tri roky spamätávať, ja si dovolím, pán kolega, povedať, že to bude trvať oveľa dlhšie, ale my sa už nikdy nevrátime do tých istých koľají. Dal by Pán Boh, aby sa to tak naplnilo, aby sme sa nevrátili do toho konzumného, extrémne konzumného spôsobu života, lebo to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, dával som pozor, však to tvoje vystúpenie nebolo dlhé, ale veľmi ma oslovilo, oslovila tá krátka veta, že ľudí vnímam ako ľudské bytosti, teda človek so svojou dôstojnosťou a so všetkým, čo k tomu patrí. To nie je len excelovská tabuľka alebo nejaké grafy, alebo sme nejaká čiara, nejaké číslo. Nie sme číslo, hoci táto doba z nás vyrába len nejaké čísla. My nie sme čísla, ale sme ľudské bytosti.
Neviem, či môžem tak aj osobne (povedané s pobavením), ale keď som ťa videl už tu takto pokrivkávať aj bez tých barlí, ja budem reagovať aj tú neverbálnu komunikáciu. Keď si už odchádzal tuná odtiaľ, želám ti, Juraj, uzdravenie tvojho tela, ale i tvojej duše a ďakujem za tvoje vyznanie, ktoré si tuná povedal takto veľmi ako úprimne, keď si sám povedal, že nie si nejaký bigotný katolík alebo nejaký praktizujúci katolík, ale cez to všetko vnímaš tú nedeľu ako veľmi vážne, ako fenomén. Presne tak. Ono to tuná nezaznelo v tej rozprave, sa prihlásim ešte do tej ústnej rozpravy, tam budem reagovať aj práve aj k tomu duchovnému rozmeru. A my potrebujeme aj jeden deň v týždni, kedy by sme si odpočinuli, spravidla alebo je to zaužívané cez stáročia, je to siedmy deň v týždni. Si predstavte, aj v čase jakobínov vo Francúzskej revolúcii zaviedli dekády a povedali, že to bude desiaty deň a každý desiaty deň sa bude odpočívať. Zrušilo sa to, to sa neosvedčilo, ale siedmy deň v týždni, si predstavte, a má to duchovný rozmer. To sú vyskúšané veci za stáročia, samozrejme, mohli by sme viesť o tom polemiku, že ktorý je siedmy deň v týždni, to je tak na dlhšie. Ale chcem ti poďakovať za tvoju úprimnosť, aj za to, že si sa takto vyjadril, že ťa viaže tá, ten podpis, tá koaličná zmluva a z toho titulu nemôžeš hlasovať za návrh zákona, ale verím, že by si inak hlasoval za.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, sám ste priznali, že v podstate tento návrh zákona akoby nebol celkom tak, nie ste aspoň teda komfortný a spokojný s tým čo predkladáte. Hovoríte tuná, operujete tuná s nejakým časom, že či ten prokurátor bude nadsluhovať dva mesiace alebo šesť mesiacov. Rovnako spomínate tuná aj nejaké to personálne obsadenie budúce, teda Generálnej prokuratúry. Padli tu nejaké aj konkrétne mená, však je to už aj od budúceho týždňa.
Ja osobne vám musím povedať, pán kolega, ak bude tuná na stole návrh na generálneho prokurátora pána Daniela Lipšica, ja budem ten, ktorý ho podporí. Je to človek, ktorý v minulosti ako jediný alebo jeden z mála zastal sa na Ústavnom súde nenarodených detí. A toto je fakt veľká vec. Z môjho pohľadu určite áno. A ak by tento človek sa stal do budúcna aj tým generálnym prokurátorom, ja som nespomínal to meno ešte ani raz, ale keď už toľkokrát ho ohýbame tuná, tak moju podporu určite bude mať. Nevadí mi vôbec to, že bol naším bývalým kolegom, či už ako člen Národnej rady alebo bývalý dvojnásobný minister a štátny tajomník. Viem si ho predstaviť ako dobrého a zodpovedného generálneho prokurátora.
Ale to čo ste tuná načrtli a čo mi tak chýba a do budúcna naozaj by bolo dobré a vhodné sa zamyslieť nad tým, aby naozaj sme tú Generálnu prokuratúru a vôbec prokuratúru ako takú celú komplexne prehodnotili. A to nemôže byť, prepáčte, že poviem, iba poslanecký návrh zákona, ale predovšetkým mal by to byť vládny návrh zákona, ktorý pripraví takúto zmenu, celú komplexnú, aby v tom pozitívnom slova zmysle sa to dotklo celej krajiny.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, skúste odôvodniť a povedzte teda tie dôvody, v čom by ste videli tú protiústavnosť. Ja ju tuná nevidím. V tom, že by ste nepredložili návrh zákona? To by bolo protiústavné? To je blud.
Nevidím tu žiaden dôvod, aby my sme tuná sa zastávali práve týchto prevádzkovateľov hazardných hier. Hazard, ktorý máme na Slovensku, je príčinou veľkých aj rodinných nepokojov, ale aj osobných tragédií. Ja poznám rodiny, konkrétne rodiny a konkrétnych ľudí, a tak ako ste teraz tuná v priamom prenose obhajovali, ktoré skončili veľmi tragicky. Skončili samovraždami a rozpadom rodín. Tuná nie je ani len ten najmenší dôvod na to, aby my sme tuná takto obhajovali hazard. Tých 12-tisíc ľudí nech sa zamestná v tom automobilovom priemysle, ktorý tuná dneska sme tu rozprávali, jak naša Slovenská republika je zaťažená v hospodárstve len jednostranne. Áno, je to pravda, lebo tá kríza, ktorá tuná je, ale to sme vedeli už aj vopred, že v prípade takýchto situácii, aká je táto, ľudia prídu o prácu. Ale tuná plakať teraz nad tým, že 12-tisíc ľudí v hazarde pracujúcich, inak je to otrasné číslo, 12-tisíc ľudí zamestnaných v hazarde, a my sa ideme tuná rozlievať a teraz plakať a predkladať tuná návrh zákona a súvisiaci a vyhovárajúc sa na COVID-19. Nie je najmenší dôvod na to, aby vôbec tu bol predložený tento návrh zákona.
A, pán minister, prepáčte, takto zareagujem, aj keď mimo, ale práve minister práce, sociálnych vecí že sa zastáva hazardu, tak to je zlé.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Grendel, taká poznámka. Samozrejme, že aj medzi prokurátormi sa nájdu slušní ľudia. To si tak povedal, ako keby tá väčšina tých prokurátorov u nás na Slovensku bola neslušná, že tým medzi prokurátormi musíme hľadať slušných ľudí. Ja verím, že ich je drvivá väčšina, ale vyznela to, vyznela to veľmi zle.
Ďakujem za tvoj prečítaný prejav, ale to nebola rozprava. Pozri si rokovací poriadok. Rečník vystupuje spravidla vo voľnom prejave, pričom môže nahliadať do svojich poznámok. Nonverbálnej komunikácii rozumiem dobre a ešte v jednej chvíli... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Však ja reagujem na predrečníka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Tak ho nepoučujte z rokovacieho poriadku.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
A ja reagujem aj na (hovorené súbežne s predsedajúcim), aj reagujem na nonverbálny prejav pána poslanca, triasli sa mu ruky a v jednej chvíli (smiech v sále), keď položil na ambón tie papiere, bolo to lepšie. A keď chcete to tak zahmlievať, môžte sa smiať, koľko chcete, ale ste aj tvrdili, ak si niek..., ak si niekto myslí, že je šitý na osobu, a potom, a prečo potom toľko to tak zvýrazňujete, a nie ste prvý a budete to všetci takto zvýra... zvýrazňovať.
Pred vami tu zaznelo, zákon nie je pre nikoho. Prečo tak potom tieto všetci, všetky veci jednoznačne zdôrazňujete? To vaše vystúpenie, prepáč, ale bolo veľmi kŕčovité, hej, a to, čo bolo prečítané, a ja sa opýtam a skús nám to povedať vo faktickej poznámke, kto ti napísal ten prejav. Možno si si ho napísal sám (ruch v sále), hej, ale to bol prečítaný prejav, to si nám mohol, mohol nechať v laviciach alebo položiť do lavíc to by sme si prečítali sami, no ale dobre, prečítal si to.
Druhýkrát skús to povedať vlastnými slovami, a keď chceš niekoho konkrétneho obhajovať, aby si bol chlapom, a skús aj to pomenovať presnejšie a nemusíš to takto zahmlievať takýmto rafinova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)