Videokanál poslanca

No pokiaľ ja som informovaný a dobre to vnímam, tak aj, vážená slávna koalícia, v hodnotových témach ste sa dohodli tak, že máte slobodnú voľbu v rozhodovaní. No nedokázali ste to teraz pri tom poslednom hlasovaní, lebo 47 hlasov z koalície, podpora toho kočíkového zákona je úplne úbohé.
Viete, vy sa tuná vydávate, aká ste, aké ste vy konzervatívne krídlo alebo aký konzervatívny parlament a podobne. Predložíte tak chabý, tak slabý návrh zákona a len 47 poslancov to podporí? No tak ako to máte vy prediskutované vo vlastných kruhoch, vo vlastných radoch, keď vy očakávate tie hlasy podporné zo strany opozície? Ale my vám takúto službu donekonečna robiť nebudeme. Nebudete nás takto vydierať.
My tuná navrhujeme hodnotové otázky a pán Vašečka drzo napriek prísľubu, ktorý tuná dal, že však nechajte prepadnúť návrh zákona, my vám podporíme tento zákon, bude viacej hlasov, však ale nikto z koalície nám nedal žiadnu podporu, konkrétne tu pred chvíľou, keď sa hlasovalo o nedeli. O čom to vy rozprávate?
Viete, tu vy sa na druhej strane chválite, že ste ústavná väčšina, viac ako 90 hlasov máte, a pri hodnotových otázkach úbohých 47 hlasov? To je aký odraz vášho konzervativizmu?
No a nepovedal by som ani to tak, že konzervatívci že sa tu hádajú medzi sebou, lebo pred chvíľou sme aj boli tu svedkami toho, že liberáli si skočili do vlasov. Ale máme oveľa dôležitejšie veci, ktoré tuto treba riešiť, a to je napríklad to, že Maďari nám skupujú pôdu na Slovensku a my sa tuná o LGBTI, gebuzinách ako bavíme. Tomu sa venujte, prosím vás pekne. Rozchytajú zahraniční investori našu pôdu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Myslí si, že najväčším problémom aj tejto diskusie nielen to ale celkovo vôbec v parlamente je to, že sa vzájomne nepočúvame. Lebo viete, úplný zákaz ako v nedeľu to nikto o to ako nerozpráva, že úplne všetko. Dokonca v nedeľu ty môžeš robiť aj ťažkú fyzickú prácu ak je nevyhnutná a to nielen v nedeľu ale aj v ktorýkoľvek iný sviatok keď je to pohľad ako kresťanský. Ale práca v nedeľu nie je nevyhnutná tak ako s to tu deklaruje niektorými kolegami. Tu si správne pán kolega Martin Čepček povedal, nie je nevyhnutná. Navyše to čo si ako spomenul v tej rozprave, že dnes tie záručné lehoty niektorých tovarov, ktoré tuná sú tak majú pol roka dokonca niektoré dlhšie niektoré na niekoľko týždňov a sú aj také záruky, ktoré sú aj ročné. Myslím si, že každá domácnosť je predzásobená má nejakú tú rezervu, má nejakú tú zásobu a keď by v nedeľu boli zatvorené tie obchody myslím si, že každá priemerná gazdinka vie si zabezpečiť tú domácnosť tak, aby v tej domácnosti nič nechýbalo. Ale, že ten proces sa dotkne, že tu budú sociálne opatrenia, ktoré proti ľuďom to je úplne totálny nezmysel. Naopak, tým, že práve tie ženy budú ako doma tak ako si to povedal, že väčšinou prípadov sa to týka žien, ktoré pracujú ako v zamestnaní proces socializácie v rodinách sa zvýši. Pretože tam nebude chýbať a absentovať matka no ale bude tam aj otec aj matka, ktorí sa budú venovať svojim deťom. Viete, my sme si kedysi zarábali tiež pracovnou činnosťou keď sme boli študenti ale nebola to nedeľa. V nedeľu sme nemali priestor nato ale bola to sobota cez týždeň a naše prázdniny vzácne, ktoré sme obetovali nato a tie úspory sme si ušetrili a potom sme ich postupne míňali.

... bude mať vždy iný pohľad ako ten zákazník, ktorý si príde nakupovať. On má voľno, ale nechajme to voľno a prevažne ženám, aby mohli byť spolu a tráviť ten čas spolu v rodinách.

Pán kolega Viskupič, keď ste tú nezamestnanosť a tú mieru už niekoľkokrát zopakovali na úrovni 7,2 %, keď ste nastupovali do vlády na akej úrovni bola miera nezamestnanosť? Veď bola 5 %. Aké opatrenia ste prijímali, že ste zvýšili nezamestnanosť o 3 %, lebo je od 7,2 až do 8 % miera nezamestnanosti. Tak neplačme tu teraz nad tým, že aké sú to opatrenia. Nerobte opatrenia, ktoré spôsobujú rast cien a zvyšujú nezamestnanosť. A čo robíte za celý ten rok a pol? Čo ste spôsobili? Však cez tie lockdowny a tieto nezmyselné všetky opatrenia ktoré ste prijali, ako stúpla miera nezamestnanosti? Nielen miera nielen miera nezamestnanosti, ale nespokojnosť ľudí v celej našej republike. Vysoká nespokojnosť ľudí. A sedem dní pracovať, však dobre, ja som to obrazne povedal a že je krátky a dlhý týždeň, že sú prevádzky, kde striedajú tí ľudia. Ale viete, keď vám príliš často aj vyjdú a hlavne lekári koľkokrát to môžu mať štyri, päť služby. Viete plakať ako nad tým, že prepáčte, že to tak poviem, ale v obchode pani predavačka musí byť na Štedrý večer do osemnástej ako v práci. Ale ten lekár musí byť do rána a sú prevádzky také. Ale nikto tieto prevádzky nespochybňuje. Lenže vy si sám si to stále takto robíte, že to v podstate, aby ste to torpédovali, tak za každú cenu nezmyselnými argumentami, ktoré tuná argumentujete. Ale veď to nikto tieto veci ako nerozpráva. A to, že sa to dotkne 13 percent. A keď takéto bludy tuná viete, to zákazníci v obchode vždy sa budú ináč správať aj keď budete robiť ako prieskum ako samotní zamestnanci. Zamestnanec, ktorý musí ísť v nedeľu do práce bude mať vždy iný pohľad ako ten zákazník, ktorý si príde nakupovať. On má voľno. Ale nechajme to voľno a prevažne ženám, aby mohli byť spolu a tráviť ten čas spolu v rodinách.

Pán Viskupič, tá odpoveď je veľmi jednoduchá. My bojujeme za práva zamestnancov. Tí, ktorí sú nútení pracovať v nedeľu. My za tieto práva bojujeme. Nie za práva zamestnávateľov, to je omyl. Ste nedávali pozor.
Pán kolega Stančík, keby tu bol od začiatku, no tak by počul, že čo všetko v tej rozprave už dneska ako zaznelo, by sa tak nečudoval, ale teraz tuná takto ako odišiel. Ale typický kresťanský demokrat, ktorý sa takto správa alebo to kresťanské krídlo, ktoré v podstate za tú nedeľu už to deklaroval, že zahlasovať nezahlasuje.
Pánu Dostálovi. Pán Dostál, viete, neprekrúcajte ma a pozrite si vo faktickej čo som povedal. Ja som komunizmus nespomenul, socializmus ani slovíčkom vo faktickej. To ste otvorili tú otázku v rámci rozpravy vy. A ja som vám to teda dopovedal, že v minulosti, ale ja nejdem len do obdobia komunizmu, pán Dostál v našej krajine a na Slovensku. Ja idem 70 rokov dozadu. 70 rokov dozadu, kedy ten komunizmus tuná nebol a tie nedele mali ľudia ako voľné.
Aj pánu Viskupičovi, aj vám, aj všetkých odpovedám, že prečo nedeľa. No, preto, lebo jednoducho tak je aj človek nastavený. Už šiesty deň, keď má človek pracovať šesť dní v kuse v týždni je to veľmi náročné. Ale ak by pracoval sedem dní v týždni, a prečo je to práve siedmy deň. No, ja vám tu uvediem taký príklad, a to je francúzska revolúcia, kedy Jakobíni nastolili nie sedem dní v týždni, ale dekády tzv. a desiaty deň, ktorý ako vyšiel, tak to bol deň odpočinku. Veľmi krátke trvanie to malo, lebo zistili, že jednoducho tento systém nefunguje. Si predstavte, pán Dostál, že nefunguje. Je to jednak historicky, ale aj tradícia taká, ale aj človek aj po psychologickej stránke je takto nastavený. Viac nevládze robiť a nie jak taký otrok, že by pracoval sedem dní v týždni v kuse.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Pán Dostál, začnem s vami. Nereagoval som faktickou, plánoval som vystúpiť v rozprave. Ak budete chcieť, môžte vystúpiť. Ale začnem takou otázkou, viete ja som sa tak nad tým zamyslel. Viete ja budem ten, ja som ten posledný, ktorý by plakal za komunizmom alebo socializmom jak ste mi to tu chceli nanútiť. Ja som bol, pán Dostál, ten posledný.
Ale opýtam sa vás na susedné Rakúsko, to máte tu blízko, ste Bratislavčan. Pre 30 rokmi aké hospodárstvo tam bolo? Socializmus tam bol, komunizmus? V susednom Nemecku bol socializmus, komunizmus, áno bolo rozdelenie na východné a západné. Časť Nemecka bola komunistická, socialistická a časť bola kapitalistická, kde bolo to trhové hospodárstvo. Susedné Švajčiarsko, trošku je to, trocha ďalej. Aká ekonomika tam fungovala v Taliansku, trhová. A teraz sa pozrime na tie krajiny, na tie štáty skrze tú nedeľu, kde je predkladaný návrh zákona. Pred 30 rokmi, pán Dostál, boli tam otvorené obchody v nedeľu, boli? Tam nebol komunizmus ani socializmus, ale to trhové hospodárstvo, ktoré ospevujete je aj u nás teraz. Boli otvorené tam obchody? No neboli. Teraz keď sa pozriete do Rakúska, do Nemecka, do Švajčiarska, do Talianska sú tam otvorené v nedeľu obchody alebo sú zatvorené.
Viete, tak potom asi slovenský národ, Slovensko ako také po 40 rokov totality sme odtrhnutý jak z reťaze, sme odtrhnutý ako z reťaze. Lebo žijeme konzumným spôsobom života. Kedykoľvek, v ktorúkoľvek hodinu si ja zmyslím no tak ja musím nakupovať ako v obchode, ale však to už sú normálne chorobnosť ako z toho nakupovania. Myslím si, že niektoré dievčatá a ženy priam tým trpia, keď nejdú ako do toho obchodu a nemíňajú ako tie peniaze tak by neprežili. Ale trošku skúsme aj tú našu spoločnosť formovať aj trochu inak, tak ako to bolo spomenuté tuná. Viete, vy tu nepriťahujte zase tak za vlasy. Kolega Viskupič on to tak aj tuná vysvetlil. Lebo dobre, týka sa to 300 tis. zamestnancov v nedeľu, hej, tak to tuná zaznelo, ktorí by nešli ako do práce. Ale niekto tu za vlasy nepriťahuje to, mám manželku lekárku, ale však máme lekárov som tu spomínal, aj tuná v zdravotníctve ktorí pracujú. Ale tam nejdete len v nedeľu, pán Dostál, ale aj na Štedrý deň, na Veľkú noc. Tí lekári sa o nás musia starať. Zdravotné sestry detto, nikto tuná o týchto prevádzkach nehovorí. Hasiči keď horí a plameň keď je teraz, či je sobota, nedeľa, či je sviatok alebo čo, prosím vás pekne, to ja vám to poviem tak biblicky. Keď to presne, to sú tie reči medzi Kristom a farizejmi, že azda keď ti padne vôl do studne a je sobota, lebo tu padla sobota. Pre Židov je sobota sviatkom, no ale však nič proti tomu, však každý národ, ktorú ako má kultúru. Viete v Svätej zemi ja som bol a tá je úplne super, hej, toto je miesto, ja by som si napríklad vedel predstaviť že by som tam žil. Lebo oni majú tri dni v podstate akoby voľna. Piatok nepracujú moslimovia, v sobotu nepracujú Židia a v nedeľu kresťania. Nie je to super, nie je to super. No a dokážu ako títo ľudia. Nepriťahujme za vlasy ako tieto veci lebo je nedeľa, lebo je to. Azda keď ti padne vôl do tej studne nevytiahneš ho preto, lebo je sobota, alebo tvojmu synovi keď sa čosi stane. A to je, to sú hasiči, policajti, ale nielen to pán Dostál, ale tam je celý rad tých ďalších v postate povolaní a zamestnaní, lebo sú povolania a zamestnania kde jednoducho tá prevádzka je nonstop a je nevyhnutná pracovať ako v nedeľu.
Jadrovú elektráreň nevieme odstaviť pán Dostál v nedeľu, lebo je nedeľa. Vysoké pece v železiarňach tiež nevieme odstaviť zo dňa na deň lebo nedeľa. Ale tu nikto o tomto nerozpráva. A je to, v podstate je to tá jedna tretina tých zamestnancov, kde zhruba okolo 40 tisíc alebo 47 tisíc zamestnancov, ktorých by sme vedeli uvoľniť.
Pán Dostál, viete, vy ste tu aj spomenuli, že keď vy by ste chceli pracovať v nedeľu, že nemôžte lebo zamest, nie. Je to zle chápané, v zmysel Zákonníka práce je to naopak. Zamestnávateľ, ktorý vám nemôže nariadiť prácu a vy keď by ste chceli celkom ako v nedeľu ako pracovať, lebo ste hovorili, keby aj dobrovoľne, alebo ako dobrovoľník. Lebo ako dobrovoľník dneska máte taký priestor úžasný, môžte ísť ako pracovať, však ísť do systému zdravotníctva. Viete, ja som bol riaditeľom hospicu. Pán Dostál, keby ste každú nedeľu prichádzali k nám pracovať a čo len šesť alebo štyri hodiny ako dobrovoľník aj v nedeľu, no ja by som to uvítal. Samozrejme adekvátnu práce, alebo tú službu by sme vám museli prideliť vášmu vzdelaniu, lebo nemôžte tiež hocičo a rovnako aj inde. Alebo keď neviem, viete aj v minulosti keď som si to, ale to máte aj v zahraničí, to nielen teraz čo trhové hospodárstvo alebo to socialistické aké bolo. Keď idete s rodinou, idete, vyberiete fakultatívny výlet a si vyberiete nejaké mesto, lebo chcete pozrieť kultúrne pamiatky a podobne. Vlastne teraz v tom meste a že tá cukráreň je otvorená, kúpite si zmrzlinu, prosím vás pekne, áno to patrí k tomuto. Prečo práve ako nedeľa ste sa tiež pýtal, prečo nie sobota. No nedeľa je to pán Dostál predovšetkým preto, lebo toto hovorí historická skúsenosť, ale aj naša tradícia na Slovensku, hej. A nebola to nikdy sobota ale vždycky to bolo nedeľa, pán Dostál. Takže v tom je podstatný rozdiel.
A teraz dotknem sa ešte aj takej inej práce alebo vy si myslíte, že my teraz zavádzame, že aby nedeľa bola voľná pre mnohých zamestnancov. Viete, kedy prvýkrát sa, pán Dostál, zaviedla nedeľa, že v nedeľu sa zakázalo pracovať? Bol to panovník
===== pán Dostál. Takže v tom je podstatný rozdiel.
A teraz dotknem sa ešte aj takej inej práce alebo vy si myslíte, že my teraz za zavádzame, že aby nedeľa bola voľná pre mnohých zamestnancov. Viete, kedy prvýkrát sa, pán Dostál, zaviedla nedeľa, že v nedeľu sa zakázalo pracovať? Bol to panovník, cisár Konštantín Veľký, bol cisárom Východorímskej ríše a v 4. storočí nariadil, že v nedeľu, nie nariadil, on zakázal práce v nedeľu. Ale bol tak múdry panovník, bol veľmi múdry panovník a skúste v tomto duchu tohto múdreho panovníka uvažovať, bol to svetský muž. Nič s kresťanstvom nemal spoločné konkrétne on, aj keď tým ediktom uvoľnil kresťanstvo a konečne ich nehádzali ako levom. Ale proste akceptoval ako aj ďalšie náboženstvo, a to bolo kresťanstvo. Ale tu urobil jednu výnimku, pán Dostál.
Veľmi múdro to urobil. Zakázaná nedeľa bola okrem prác v poľnohospodárstve. A táto výnimka, pán Dostál, si predstavte, že za celé tieto stáročia dodnes nebola zrušená.
Ja si pamätám generáciu našich starých rodičov. Nikdy si neplánovali práce v poľnohospodárstve v nedeľu, aby išli na role a teraz pracovali alebo kosili a ťažko pracovali a podobne. Okrem situácie a boli také situácie, kedy bola nepriazeň počasia. A jak bola nepriazeň počasia, no boli to aj nedele, kedy ja neviem, potrebovali pre dobytok dorobiť sena a podobne a trebalo to seno zozbierať a do stodoly uskladniť, alebo bolo to obilie, ktoré trebalo pozbierať, všetko ručne sa to robilo. To sa nerobilo, že kombajn vybehol a skosil celú rolu. Všetko tí ľudia museli ručne. Obilie, keď pokosili, museli to zviazať najprv do tých snopov, potom do tých ďalších to uskladnili. Kým to preložili na ten voz, ručne to mlátili, všetko bola ručná práca. Viete, tí ľudia si aj oveľa viac ten chlebík ako vážili.
Ale my dneska máme nedeľu, máme otvorenú preto, aby sme mali napchaté plné kontajnery, pán Dostál, potravín. No, tak toto chceme? My sme tak konzumnou spoločnosťou, my už by sme asi jeden deň nevydržali bez toho, že by boli zatvorené potraviny. Hádam toto nechcete nám nahovoriť. Ja som uviedol ten príklad, že ja som generácia taká, ktorá to zažila a jednoducho v sobotu o 12.00 sa zatvorili obchody a otvorili sa až v pondelok. Ale choďte do susedného Rakúska, do Nemecka, do Švajčiarska a pozrite si to tam, že či to oni tam nemajú. A tiež sú trhové hospodárstvo. Tam neni socializmus dnes ani komunizmus. A vedia títo ľudia žiť.
Ale choďte sa, pán Dostál, neviem či ste boli niekedy v Švajčiarsku, a keď nie, tak choďte do Álp na výlet a v nedeľu, vy v tých Alpách prežívate nedeľu. Vy vidíte, vy sa stretávate s celými rodinnými klanmi, ktorí sú na turistických chodníkoch a prechádzajú tým horským reliéfom a naozaj si užívajú tú pohodu.
My vytvorme podmienku aj skrze nedeľu aj vo vzťahu ako k rodine. Lenže nie, aj Národná rada a vôbec taký módny trend vo svete je celkovo, za každú cenu torpédovať rodinu. A nielen rodinu, ale aj inštitút manželstva, inštitút rodiny. Ale však potom, akú to generáciu my deti chceme vychovať. Ja chcem, aby naše deti boli aj užitočné pre tento štát, aj pre Slovenskú republiku. A nielen aby to boli egoisti a konzumenti, ktorí nevydržia a budú plakať, lebo jeden a pol dňa by boli zatvorené obchody. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Pán Dostál, začnem s vami. Nereagoval som faktickou, plánoval som vystúpiť v rozprave. Ak budete chcieť, môžte vystúpiť. Ale začnem takou otázkou, viete ja som sa tak nad tým zamyslel. Viete ja budem ten, ja som ten posledný, ktorý by plakal za komunizmom alebo socializmom jak ste mi to tu chceli nanútiť. Ja som bol, pán Dostál, ten posledný.
Ale opýtam sa vás na susedné Rakúsko, to máte tu blízko, ste Bratislavčan. Pre 30 rokmi aké hospodárstvo tam bolo? Socializmus tam bol, komunizmus? V susednom Nemecku bol socializmus, komunizmus, áno bolo rozdelenie na východné a západné. Časť Nemecka bola komunistická, socialistická a časť bola kapitalistická, kde bolo to trhové hospodárstvo. Susedné Švajčiarsko, trošku je to, trocha ďalej. Aká ekonomika tam fungovala v Taliansku, trhová. A teraz sa pozrime na tie krajiny, na tie štáty skrze tú nedeľu, kde je predkladaný návrh zákona. Pred 30 rokmi, pán Dostál, boli tam otvorené obchody v nedeľu, boli? Tam nebol komunizmus ani socializmus, ale to trhové hospodárstvo, ktoré ospevujete je aj u nás teraz. Boli otvorené tam obchody? No neboli. Teraz keď sa pozriete do Rakúska, do Nemecka, do Švajčiarska, do Talianska sú tam otvorené v nedeľu obchody alebo sú zatvorené.
Viete, tak potom asi slovenský národ, Slovensko ako také po 40 rokov totality sme odtrhnutý jak z reťaze, sme odtrhnutý ako z reťaze. Lebo žijeme konzumným spôsobom života. Kedykoľvek, v ktorúkoľvek hodinu si ja zmyslím no tak ja musím nakupovať ako v obchode, ale však to už sú normálne chorobnosť ako z toho nakupovania. Myslím si, že niektoré dievčatá a ženy priam tým trpia, keď nejdú ako do toho obchodu a nemíňajú ako tie peniaze tak by neprežili. Ale trošku skúsme aj tú našu spoločnosť formovať aj trochu inak, tak ako to bolo spomenuté tuná. Viete, vy tu nepriťahujte zase tak za vlasy. Kolega Viskupič on to tak aj tuná vysvetlil. Lebo dobre, týka sa to 300 tis. zamestnancov v nedeľu, hej, tak to tuná zaznelo, ktorí by nešli ako do práce. Ale niekto tu za vlasy nepriťahuje to, mám manželku lekárku, ale však máme lekárov som tu spomínal, aj tuná v zdravotníctve ktorí pracujú. Ale tam nejdete len v nedeľu, pán Dostál, ale aj na Štedrý deň, na Veľkú noc. Tí lekári sa o nás musia starať. Zdravotné sestry detto, nikto tuná o týchto prevádzkach nehovorí. Hasiči keď horí a plameň keď je teraz, či je sobota, nedeľa, či je sviatok alebo čo, prosím vás pekne, to ja vám to poviem tak biblicky. Keď to presne, to sú tie reči medzi Kristom a farizejmi, že azda keď ti padne vôl do studne a je sobota, lebo tu padla sobota. Pre Židov je sobota sviatkom, no ale však nič proti tomu, však každý národ, ktorú ako má kultúru. Viete v Svätej zemi ja som bol a tá je úplne super, hej, toto je miesto, ja by som si napríklad vedel predstaviť že by som tam žil. Lebo oni majú tri dni v podstate akoby voľna. Piatok nepracujú moslimovia, v sobotu nepracujú Židia a v nedeľu kresťania. Nie je to super, nie je to super. No a dokážu ako títo ľudia. Nepriťahujme za vlasy ako tieto veci lebo je nedeľa, lebo je to. Azda keď ti padne vôl do tej studne nevytiahneš ho preto, lebo je sobota, alebo tvojmu synovi keď sa čosi stane. A to je, to sú hasiči, policajti, ale nielen to pán Dostál, ale tam je celý rad tých ďalších v postate povolaní a zamestnaní, lebo sú povolania a zamestnania kde jednoducho tá prevádzka je nonstop a je nevyhnutná pracovať ako v nedeľu.
Jadrovú elektráreň nevieme odstaviť pán Dostál v nedeľu, lebo je nedeľa. Vysoké pece v železiarňach tiež nevieme odstaviť zo dňa na deň lebo nedeľa. Ale tu nikto o tomto nerozpráva. A je to, v podstate je to tá jedna tretina tých zamestnancov, kde zhruba okolo 40 tisíc alebo 47 tisíc zamestnancov, ktorých by sme vedeli uvoľniť.
Pán Dostál, viete, vy ste tu aj spomenuli, že keď vy by ste chceli pracovať v nedeľu, že nemôžte lebo zamest, nie. Je to zle chápané, v zmysel Zákonníka práce je to naopak. Zamestnávateľ, ktorý vám nemôže nariadiť prácu a vy keď by ste chceli celkom ako v nedeľu ako pracovať, lebo ste hovorili, keby aj dobrovoľne, alebo ako dobrovoľník. Lebo ako dobrovoľník dneska máte taký priestor úžasný, môžte ísť ako pracovať, však ísť do systému zdravotníctva. Viete, ja som bol riaditeľom hospicu. Pán Dostál, keby ste každú nedeľu prichádzali k nám pracovať a čo len šesť alebo štyri hodiny ako dobrovoľník aj v nedeľu, no ja by som to uvítal. Samozrejme adekvátnu práce, alebo tú službu by sme vám museli prideliť vášmu vzdelaniu, lebo nemôžte tiež hocičo a rovnako aj inde. Alebo keď neviem, viete aj v minulosti keď som si to, ale to máte aj v zahraničí, to nielen teraz čo trhové hospodárstvo alebo to socialistické aké bolo. Keď idete s rodinou, idete, vyberiete fakultatívny výlet a si vyberiete nejaké mesto, lebo chcete pozrieť kultúrne pamiatky a podobne. Vlastne teraz v tom meste a že tá cukráreň je otvorená, kúpite si zmrzlinu, prosím vás pekne, áno to patrí k tomuto. Prečo práve ako nedeľa ste sa tiež pýtal, prečo nie sobota. No nedeľa je to pán Dostál predovšetkým preto, lebo toto hovorí historická skúsenosť, ale aj naša tradícia na Slovensku, hej. A nebola to nikdy sobota ale vždycky to bolo nedeľa, pán Dostál. Takže v tom je podstatný rozdiel.
A teraz dotknem sa ešte aj takej inej práce alebo vy si myslíte, že my teraz zavádzame, že aby nedeľa bola voľná pre mnohých zamestnancov. Viete, kedy prvýkrát sa, pán Dostál, zaviedla nedeľa, že v nedeľu sa zakázalo pracovať? Bol to panovník
===== pán Dostál. Takže v tom je podstatný rozdiel.
A teraz dotknem sa ešte aj takej inej práce alebo vy si myslíte, že my teraz za zavádzame, že aby nedeľa bola voľná pre mnohých zamestnancov. Viete, kedy prvýkrát sa, pán Dostál, zaviedla nedeľa, že v nedeľu sa zakázalo pracovať? Bol to panovník, cisár Konštantín Veľký, bol cisárom Východorímskej ríše a v 4. storočí nariadil, že v nedeľu, nie nariadil, on zakázal práce v nedeľu. Ale bol tak múdry panovník, bol veľmi múdry panovník a skúste v tomto duchu tohto múdreho panovníka uvažovať, bol to svetský muž. Nič s kresťanstvom nemal spoločné konkrétne on, aj keď tým ediktom uvoľnil kresťanstvo a konečne ich nehádzali ako levom. Ale proste akceptoval ako aj ďalšie náboženstvo, a to bolo kresťanstvo. Ale tu urobil jednu výnimku, pán Dostál.
Veľmi múdro to urobil. Zakázaná nedeľa bola okrem prác v poľnohospodárstve. A táto výnimka, pán Dostál, si predstavte, že za celé tieto stáročia dodnes nebola zrušená.
Ja si pamätám generáciu našich starých rodičov. Nikdy si neplánovali práce v poľnohospodárstve v nedeľu, aby išli na role a teraz pracovali alebo kosili a ťažko pracovali a podobne. Okrem situácie a boli také situácie, kedy bola nepriazeň počasia. A jak bola nepriazeň počasia, no boli to aj nedele, kedy ja neviem, potrebovali pre dobytok dorobiť sena a podobne a trebalo to seno zozbierať a do stodoly uskladniť, alebo bolo to obilie, ktoré trebalo pozbierať, všetko ručne sa to robilo. To sa nerobilo, že kombajn vybehol a skosil celú rolu. Všetko tí ľudia museli ručne. Obilie, keď pokosili, museli to zviazať najprv do tých snopov, potom do tých ďalších to uskladnili. Kým to preložili na ten voz, ručne to mlátili, všetko bola ručná práca. Viete, tí ľudia si aj oveľa viac ten chlebík ako vážili.
Ale my dneska máme nedeľu, máme otvorenú preto, aby sme mali napchaté plné kontajnery, pán Dostál, potravín. No, tak toto chceme? My sme tak konzumnou spoločnosťou, my už by sme asi jeden deň nevydržali bez toho, že by boli zatvorené potraviny. Hádam toto nechcete nám nahovoriť. Ja som uviedol ten príklad, že ja som generácia taká, ktorá to zažila a jednoducho v sobotu o 12.00 sa zatvorili obchody a otvorili sa až v pondelok. Ale choďte do susedného Rakúska, do Nemecka, do Švajčiarska a pozrite si to tam, že či to oni tam nemajú. A tiež sú trhové hospodárstvo. Tam neni socializmus dnes ani komunizmus. A vedia títo ľudia žiť.
Ale choďte sa, pán Dostál, neviem či ste boli niekedy v Švajčiarsku, a keď nie, tak choďte do Álp na výlet a v nedeľu, vy v tých Alpách prežívate nedeľu. Vy vidíte, vy sa stretávate s celými rodinnými klanmi, ktorí sú na turistických chodníkoch a prechádzajú tým horským reliéfom a naozaj si užívajú tú pohodu.
My vytvorme podmienku aj skrze nedeľu aj vo vzťahu ako k rodine. Lenže nie, aj Národná rada a vôbec taký módny trend vo svete je celkovo, za každú cenu torpédovať rodinu. A nielen rodinu, ale aj inštitút manželstva, inštitút rodiny. Ale však potom, akú to generáciu my deti chceme vychovať. Ja chcem, aby naše deti boli aj užitočné pre tento štát, aj pre Slovenskú republiku. A nielen aby to boli egoisti a konzumenti, ktorí nevydržia a budú plakať, lebo jeden a pol dňa by boli zatvorené obchody. Ďakujem.

Kolega Filip, keď si spomenul ten prírodný turizmus, ja si viem predstaviť, že trebárs som v Tatrách na vychádzke a podobne a zákaz predaja nedele maloobchodu, ten sa nevzťahuje predsa na to, že to, že ty si kúpiš nejaký tam predmet, či vyrezaný plesnivec z dreva alebo nejakú fotografiu a proste takto, ale ten maloobchod, v podstate tých 300 tisíc zamestnancov viac-menej sa týka hlavne v tých obchodoch. A tak ako to počúvam tuná, áno, niektorí kolegovia to veľmi zle ako chápu, že niečo ľuďom ako zakazujeme. No vôbec nič. Ľuďom sa nezakazuje týmto návrhom nič. Čo sa obmedzuje v zmysle Zákonníka práce, tak ako si to povedal v rámci ako rozpravy, zamestnávateľ bude ten, ktorý nebude môcť nariadiť svojim zamestnancom prácu v nedeľu a to je podstatný rozdiel. A už akokoľvek sa rozhodneš tráviť ako tú svoju nedeľu, či už s rodinou alebo pôjdeš na vychádzku, alebo na nejaké kultúrne podujatia, je to každého osobná vec. Zas aby sme to nedoménizovali a proste to neprekrúcali ako celý tento návrh zákona, že tuná niečo zakazujeme ľuďom, pozrite sa, ja som generácia tá, ktorá nie že si pamätá, ale my sme to zažívali. Obchody boli v sobotu do dvanástej otvorené a najbližšie sa otvorili podľa toho jak boli prevádzky nastavené, najskôr boli niektoré tie obchody, ktoré prvé otvárali v pondelok o šiestej ráno, boli také prevádzky, o siedmej, o ôsmej, väčšinou to bolo o ôsmej až o deviatej, kedy sa obchody otvárali. Vrátane potravín. Ľudia vedeli a boli tak nastavení, že v sobotu dopoludnia si urobili nákup. Vždycky si tie predzásoby zrobili v tak dostatočnom rozmere, jednoducho že im to vyšlo až do pondelka do rána, kedy si mohli urobiť ďalší nákup.

Kolega Tomáš Taraba, hej, pekne si to v úvode povedal, tá moderná doba, v podstate žijeme takú. Človek, ten, ktorý žije, rozhoduje o tom, ktorý nežije. Presne tak. My, ktorí sme sa mali možnosť narodiť, mali sme veľké šťastie, lebo nás rodičia prijali. Ale tí, ktorí ešte sa majú narodiť, tak my im uzurpujeme o ich životy. Tomu sa hovorí jednoducho egoizmus hrubého zrna.
A tak ako si aj v úvode spomenul tých SaS-ov, to nie je ako náhodou. Je to strana smrti. A strana smrti vždycky bude prezentovať to, čo tuná pán Cmorej tuná aj prezentuje. A v koalícii si zrobte s tým poriadok. Presne tak, ako si to pomenoval. Však na jednej strane predkladáte návrh zákona a na druhej strane váš koaličný partner vám to systematicky torpéduje. Naposledy bolo to tak, že vlastne ani k hlasovaniu ako nedošlo a vyšli sme tu všetci na posmech.
A registrované partnerstvá s ochranou života miešať, tak ako si to tuná sa ako dotkol, tak navrhol tu pán Cmorej, tak to spomínal, lebo si to hovoril v rozprave, čo je úplne absurdné. Viete, funkciu manželstva dvaja ľudia toho istého pohlavia nikdy nebudú plniť, nikdy, pretože nikdy sa nestanú rodičmi. To, že majú nejaké dieťa, tak to majú, ale z toho možno predchádzajúceho vzťahu a podobne.
A kolegyňu tú, ktorú si spomenul (povedané s úsmevom), hej, aj s tým Otčenášom to išlo tak biednejšie, ale 250 odohraných profesionálnych zápasov, čo je to oproti večnosti, hej, alebo proste nejakým 2 500 zápasom, a ako to súvisí s touto témou? Boh nám dáva slobodnú vôľu, ale nie bez zodpovednosti, pani kolegyňa. To je blud, to je omyl. Zodpovednosť budeš niesť a tá slobodná vôľa nie je v tom, že ty môžeš vraždiť nenarodené deti. No môžeš zavraždiť aj suseda aj kolegu, ale nie bez následkov a nie bez zodpovednosti. Ak to v tomto duchu myslíš, tak máš pravdu, ale nemôžeš robiť úplne všetko.

Pán kolega, zaujala ma jedna vec, ktorú si tu hovoril o tej slobode. A človeku v hlave všeličo prebehne. Vieš, menej slobody, tak to nielen nenarodené deti zomierali, ale tí, ktorí boli narodení. A to je Veľká francúzska revolúcia, ktorej heslo bolo Bratstvo, Rovnosť, Sloboda. A v mene tejto slobody tiekla ľudská krv potokmi. Ja som to už tak istého času povedal a zopakujem to tak znova, možno tí, ktorí ste to nepočuli, ale sloboda bez zodpovednosti neexistuje. Neexistuje sloboda. Viete, my tu hovoríme o plných právach žien, o slobodách a proste tieto všetky. A ja sa pýtam, kde je právo a sloboda detí, aj tých počatých a nenarodených. Tá je úplne vymazaná, ako keby neexistovala. Však už dnešná moderná medicína vie o tom, že počatý človek vždy sa narodil len človek. Nič iné. Samozrejme nikdy nevieme, aké to dieťatko sa narodí, že či bude plnohodnotne zdravé, či nebudeme mať psychické problémy, zdravotné problémy. Lebo aj to prenatálne obdobie a prenatálna diagnostika, ste tu aj lekári a viete veľmi dobre, koľko žien bolo posielaných na potrat, lebo vaše dieťatko je poškodené, bude mať problémy také a také. A ja sám poznám veľmi veľa takých rodín a matiek, kde sa rozhodli donosiť to dieťa a tie deti sú zdravé a sú šťastní. Viete, to keď sa pozerajú po rokoch na tie deti a koľkokrát to povedia, že mali byť potratené.
Na záver chcem povedať, viete, tu sa takto uhýbame vo svete aj v minulosti, práve kresťanskí demokrati boli tí, ktorí sa zaslúžili o potraty. Kedy Taliansko tu bolo spomenuté? V roku 1978, to bol Giulio Andreotti, kedy sa zaviedli práve v Taliansku potraty a kresťanskí demokrati boli tí, ktorí hlasovali za.