Videokanál poslanca

Pán predseda, ja vám ďakujem za tú minútu. Tomáš to tak nemyslel a ste boli taký veľkorysý. Ťažko je to povedať za tých desať minút a to nebudem reagovať na mnohých kolegov a na pána Pročka, jeho ňuňuňu, myslím si, že neni ani potrebné, tu robí len Gašparka a tak sa tuto pretŕča.
Ale, pán Baránik, ste sa prihlásili k tomu, že ste neveriaci, a spomenuli ste slovo farizej. Vy tomuto významu rozumiete, tomuto slovu farizej? No príďte potom ku mne, ja vám to vysvetlím. A viete, ste nás tu, nás tu označujete, že fašistická strana a podobne. Vaša ministerka kultúry, pani Milanová, tuná sedí, napísala blog plný nenávisti voči Rómom a to vám nevadí, že vy ste v tejto koalícii s takouto vládou? No vystúpte z tohto zoskupenia, vystúpte z tohto zoskupenia, keď s takou nenávisťou vystupujete!
A k tým, k tým farizejom. Viete, farizej, to bola aristokratická skupina židovstva. Existoval kedysi List svätého Pavla, ktorý bol napísaný, že je to List svätého Pavla Židom. Dnes je tento list formulovaný ako List Hebrejom. A viete prečo? Lebo podľa výskumov a posledných týchto šetrení pravdepodobne autorom tohto listu Židom, Hebrejom nie je autorom svätý Pavol Apoštol, ale s veľkou pravdepodobnosťou bol to jeden z farizejov, ktorí boli naozaj veľmi vzdelaní a učení. My to vnímame ako synonymum slova, slova zla a nejakej zlomyseľnosti. Vôbec to tak nebolo. Nikodém, Jozef z Arimatie boli členovia synedria a patrili práve k farizejom, bola to elita židovstva. Nerozprávajte takto dehonestujúco o Židoch. To, jednoducho to tu nepatrí na pôdu Národnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, členovia vlády, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. V úvode mi nedá, aby som nespomenul tú skutočnosť, že ku programovému vyhláseniu vlády, k takémuto hrubému dokumentu, takto to ukážem (rečník zdvihol dokument do výšky), 121-stranovému, naozaj sme nemali čas a priestor na to, aby sme si to dostatočne preštudovali. Nehovoriac o tom, že ani sme nemali čas a dostatočnú možnosť na to, aby sme sa prihlásili aj do písomnej rozpravy, čo jednoducho tak ubehlo. Možno niektorí ste boli na to pripravení, ale keď sme sa mnohí kolegovia, ktorí sa chceli ako prihlásiť do ústnej rozpravy, nebolo to možné. Poprosím, aby tak v budúcnosti, najbližšie o štyri roky uvidíme, ktorá vláda tu bude, ale aby sa vytvoril tento priestor naozaj, aby dostatočne sme aj my boli informovaní, aby sme sa mohli prihlásiť do rozpravy aj písomnej. K takému rozsiahlemu dokumentu za 10 minút, no to je úplne... Dobre skúsim takto telegraficky.
Hneď v úvode, úvodná strana, ktorá je predložená vládou Slovenskej republiky: "Predkladáme svoj program v mimoriadne zložitej dobe pre Slovensko. Pandémia COVID-19 doslova paralyzovala svet, Európu, ako aj našu krajinu. Vláda preto od prvého dňa sústreďuje mimoriadne úsilie na minimalizáciu zdravotných rizík a ochranu (života) ľudí." Musím povedať, hneď úvod tejto strany, nedarí sa vám to napĺňať pri ochrane obyvateľstva COVID-u-19.
Aké veci sa dejú? Dejú sa veci také, že jednoducho naši občania, ktorí sa chcú vrátiť, nehovoriac o tom, opatrovateľky, ktoré protestovali deň či dva dozadu na rakúsko-slovenských hraniciach a boli aj testované na COVID-19, sa dali testovať s negatívnym výsledkom, nemôžu sa dostať na Slovensko bez toho, aby išli do týchto záchytných centier. Tie záchytné centrá nefungujú dobre. Veľmi zlé to je, lebo miešame tam ľudí, ktorí sú infikovaní na COVID-19, a zdraví ľudia. Nehovoriac o tom, ak na hranici zdokladujete vyslovene od lekára potvrdenie, že ste rizikovou skupinou, hlavne je to veľakrát u mnohých ľudí, ktorí majú problémy respiračného charakteru, sú to astmatici a podobne, na hraniciach policajti toto nerešpektujú, odvedú vás do záchytného centra, kde vám povedia, že je tam 24 hodín lekár. Nie je to pravda, nie sú tam tí lekári. Proste je z toho veľký zmätok a vystavujeme v podstate práve nebezpečenstvu týchto ľudí, možno zdravých, negatívnych, aby sa nakazili tými, ktorí sú sústredení v týchto záchytných centrách.
Máte tu krásnu vetu: "Osobitnú pozornosť budeme venovať chudobným, chorým, slabším." Kolegovia a kolegyne alebo vážená vláda, vypadla vám tuná taká vec, a to je rodina. Dodávame, aby ste sa venovali osobitne deťom a rodinám. Silná rodina chráni slabých, o chorých sa postará a nedovolí, aby jej členovia prepadli chudobe. To znamená, tie marginalizované skupiny, ktoré tam máte ako napísané, podpora silnej rodiny mnohé veci vyriešia, systém vzdelávania, zdravia, samozrejme, aj nemusíme riešiť mnohých bezdomovcov, sociálne odkázaných. Posilňovanie rodiny má byť tou najprioritnejšou oblasťou vôbec celého programového vyhlásenia vlády. Je to môj pohľad, samozrejme. Nemusíte s tým súhlasiť.
Ďalšia, ďalšie tieto témy, ktorým sa tuná venujete, zaujalo ma aj, nedotkli sa tuná predrečníci, hej, ale trebárs vláda "zavedie funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami". Dovolím si tuná dodať, že nielen s verejnými prostriedkami, ale aj zlých rozhodnutí, ktoré spôsobujú škody nielen štátu, ale aj fyzickým a právnickým osobám. Často sa to stáva, že úradníci nekompetentne konajú, čím spôsobujú škody veľakrát občanom, ale však, samozrejme, aj štátom či právnickým osobám. Myslím si, že nemusím to nejak extra rozprávať, koľko máme s tým problémov a všetci sa s tým stretávame. Preskočím, lebo ten čas ide strašne rýchlo.
Ale je tu kapitola Zlepšenie postavenia a situácie Rómov. Viete, zazneli tuná rôzne ako pohľady k Rómom. Myslím si, že nemusím veľmi veľa zvýrazňovať a hovoriť to, že my o tejto téme, rómskej problematike, nerozprávame, my Kuffovci celý život tejto marginalizovanej skupine pomáhame. Viem, že to nie je ľahká téma, je to veľmi zložité a komplikované aj veľakrát sa stretávame – však aj tu, aj vo verejnom priestore – s takými nenávistnými pohľadmi voči Rómom. Viete, ja vám to poviem takto. Závidieť niekomu chudobu, tak to už mi je čosi úplne absurdné, to neviem ani pochopiť. Neviem, koľkí z nás alebo koľkí z vás ste boli v rómskej osade reálne, koľkí z vás a koľkí z nás boli reálne možno v takej primitívnej, prepáčte, že to tak poviem, ale veľakrát sú to primitívne chatrče. Vznešene to poviem ako obydlia, ale naozaj pre 21. storočie je to, je to veľká bieda a veľký, veľký prepadák. Ja osobne bol som v týchto, medzi týmito komunitami aj chodievam tam, aj do týchto rodín, tá pomoc pre týchto ľudí je veľmi zložitá.
Pozrite sa, zazneli tu teraz, možno na mňa zareagujete aj nejak to, ale také odvážne riešenia, ako vysporiadať pozemky pod, poviem to takto, čiernymi stavbami. Z môjho pohľadu to nie sú ani čierne stavby, lebo nevykazujú ani atribúty skutočnej stavby, veľakrát je to 4 x 4 metre, žijú tam rodiny v počte 13 až 14 ľudí. Keď som sa v jednej rómskej osade pýtal tých ľudí, bola tam jedna posteľ pozdĺžne, druhá posteľ, stôl, jedna stolička, keď som prišiel ako návšteva, tú jednu stoličku mne ponúkli, žeby som si sadol. Strop som mal tak nízko nad hlavou, že som sa musel zohnúť, nemohol som ani tam stáť v podstate. Veľmi chudobne žila táto rodina a 13 ľudí v jednej chatrči, 13 detí plus rodičia, to je 15. A ja sa pýtam: Prosím ťa, Jarmila, povedz mi, kde vy v noci spíte, však tu sa ani nezmestíte ako v tomto priestore. A ona hovorí: To jedna u tety, u strýka a podobne.
Viete, sadnúť do buldozéru a zrovnať tieto osady so zemou, nikdy v živote by som si to nedovolil. Viete, čo to je nikdy? Nikdy. Lebo siahnuť na obydlie žobráka alebo; prepáčte, že mi to tak vyletelo; alebo chudobného človeka a že ja by som mu ešte tú strechu nad hlavou zbúral, to by som nikdy neurobil. Je to obrovská trúfalosť, keby sme to takto robili, ale navrhujem vám jeden excelentný možno spôsob, ako vyriešiť ako tieto veci. Pozrite sa, títo ľudia nezaplatia za tie pozemky, samozrejme, je to ľuďom, tí, ktorí sú vlastníci, je to veľmi nepríjemné. Poviem takto, keď okupujú cudzí ľudia váš pozemok, neviete s tým pohnúť. Ale štát, vláda, zamyslite sa nad tým, máme štátne pozemky, štát vlastní pozemky.
Vyriešil by som to tak, aby sme to riešili, alebo to navrhujem ako jedno z riešení, aby ste nepovedali, že len kritizujeme, ale aby tu bola zámena pozemkov. Keď na takejto rozlohe ako je táto A4 (rečník zdvihol hárok papiera) sa nachádza rómska osada, navrhujem, aby na A0, á nulka, to je takýto priestor (rečník rukou naznačil veľkosť), aby bola zámena pozemkov aj tých okolitých, tí Rómovia nikde nepôjdu, tam sa budú ďalej rozrastať, a zrobiť zámenu tých vlastníkov, ktorí tam sú, so štátnymi pozemkami. Nebojte sa dať, v úvodzovkách poviem, aj nevýhodné ponuky tejto zámeny; ten čas strašne rýchlo letí; tejto, tejto zámeny, nebojte sa toto urobiť. Ja by som vám povedal, ak 100 árov vlastníte tejto pôdy, dajte týmto vlastníkom v rámci zámeny 200, dajte dvojnásobok alebo aj trojnásobok. Sú to chudobní ľudia, o ktorých my celé roky, to nie je teraz, že 30 rokov o tom rozprávame, 70, 100 rokov, však tuná zazneli ako tieto veci, nemáme to vyriešené. Pozrite sa, poľnohospodárska téma, tá bola taká krásna, tá veľmi ako súvisí aj s problematikou marginalizovaných skupín, aby aj tam mali priestor sa zaradiť ako títo ľudia. Samozrejme, máme rozsiahly automobilový priemysel, na jednoduché také činnosti, manuálne zručnosti, ak títo obyvatelia, títo Rómovia sa dokážu zamestnať v Anglicku, v zahraničí, no prečo by to nedokázali aj u nás? Ale vytvoriť tie podmienky aj s tým, žeby nielen mali možnosť dochádzať, ale aj cestovať.
Viete, ten čas letí tak rýchle, za 10 minút sa nedá, ja som tu mal nachystané toľko vecí, ale to aj celé hodiny by som mohol o tom rozprávať. Prepáčte, ale na záver ešte dovolím si, pán predseda, ak by ste mi dovolili, tak predsa len aby som ten záver, že úroveň spoločnosti je meraná spotrebou vody na obyvateľa, za aký krátky čas postavíme nemocnicu, banku, úrad, benzínku, a je to meradlom, ale aby jej meradlom bolo to, ako sme schopní a ochotní pomáhať a pomôcť najslabším a najzraniteľnejším chudobným. Je to výrok farára Maroša Kuffu zo Žakoviec, ktorý de facto najviac sa zaslúžil aj o zrušenie Istanbulského dohovoru, ktorý bol rafinovane zameraný proti rodiny a jednotlivým členom. (Výkriky z pléna. Zaznievanie gongu.) Chcem aj poďakovať aj Národnej rade, ktorá hlasovala... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, aby sme ukončili túto rozpravu, už ste to prekročili dosť.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem.

Ďakujem za slovo. To, že máme chránené územia v takom veľkom rozsahu 60 %, to je síce fajn. Ale zabúdame naozaj na tú skutočne reálnu kompenzáciu tých samotných vlastníkov lesov, ktorí tie lesy vlastnia.
Tiež pochádzam z regiónu, kde v podstate je menej rozvinutým regiónom. Dovolím si povedať, skôr chudobným ako bohatým. Aj z toho mála, čo máme tam, tak mnohí ľudia ešte stále dnes žijú práve z pôdy, teda z poľnohospodárske výroby a práve prácou ako v lese. Vo veľkom rozsahu máme napríklad vyhlásené chránené vtáčie územie, ktoré v obrovskom rozsahu zasahuje aj do v podstate vlastníckych práv pozemkov. Pár rokov dozadu boli to samotní vlastníci, ktorí protestovali najprv voči obvodu Javorina, že by sa im vlastnícke vzťahy prinavrátili k lesom. A keď konečne by to malo aj sa naplniť, vyhlásilo sa na ich pozemkoch chránené vtáčie územie. Nemám nič osobne proti vtákom ako takým, ale jednoduché, jednoducho tá kompenzácia potom za toto obmedzenie hospodárenia v lese, štát musí s tým rátať.
Veľakrát naozaj chránime - a to súvisí práve aj s tou Muránskou planinou - náletové invazívne dreviny, nie je dôvod na to, chrániť, ale pôvodné dreviny, ktoré tam boli. Chránené územia aby boli vyhlasované iba skutočne so súhlasom vlastníka. Štát si môže vyhlasovať chránené územia na svojich pozemkoch úplne v pohode, ale nie na cudzích pozemkoch vlastníkov bez toho, aby to kompenzoval, lebo to je potláčanie vlastníckych práva.
S tým sa nedá vôbec súhlasiť.

Ďakujem za slovo, pán kolega. Určite rodinnú politiku podporíme na všetkých úrovniach so všetkým, s čím tu prídete, čo je v prospech ako rodiny, to môžte čakať podporu.
Tá demografická krivka je dlhodobým procesom zhoršujúcim sa, nie je to len teraz. A to vieme veľmi dobre. Snáď ten rok 2018 bol prelomový tým, že sa narodilo menej detí, ako ľudí zomrelo, a ten rok 2020, súčasne ktorý žijeme, dovolím si povedať, že bude ešte horší a ešte väčší prepad.
Pozrite sa, pán kolega, prepáčte, ja vám to takto poviem. Dnes máte pána ministra zdravotníctva, je to váš pán minister. V čase koroka..., koronakrízy prečo neprišiel s návrhom zákona, ja som to hovoril, s návrhom zákona a s dôvodom a je na to dôvod, aby aspoň v čase koronakrízy sa zastavil proces interrupcie a zabíjanie našich detí. Je na to veľmi vážny dôvod, jednoducho tie mamičky, ktoré idú na potrat, sú vystavované možným rizikám nákazy koronavírusu. Keď sme dokázali zrušiť plánované operácie, prečo na to, toto obdobie sme nerokovali tu v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme tieto interrupcie aspoň na tento čas zastavili. Aby sme tuná štyri roky o tom nerozprávali, ale naozaj aby sme sa pohli a riešili túto situáciu.
Tak ako ste to povedali, no dnešné mladé rodiny majú, chýba im odvaha prijať aspoň tri deti. Tri deti je minimum na to, aby bola náhrada za rodičov. Dve deti nahrádzajú rodiča a tretie dieťa je to, aby vlastne aj štát mohol fungovať do budúcnosti aj z hľadiska ekonomiky, aj všetkých týchto vecí. A škôlky, tie, ktoré deti od troch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blanár, dovolím si niekoľko slov. Tak ako si to povedal, chýbajú tu merateľné prvky. Ťažko budeme kontrolovať naplnenie obsahu programového vyhlásenia vlády.
Mne veľmi vadilo to, že programové vyhlásenie vlády, ako si to v úvode povedal, bolo predložené tejto ctenej snemovni na poslednú chvíľu. Dokonca mnohí poslanci sme nemali priestor ani čas sa prihlásiť do tej písomnej rozpravy, lebo, poviem to tak, rafinovane sa to otvorilo, aj keď sme v podstate vzniesli tú požiadavku, že sa chceme prihlásiť do písomnej rozpravy, tak to už bolo uzavreté, že nie je možné sa prihlásiť. Toto, myslím si, že ešte táto snemovňa nezažila, nehovoriac tuná o mnohých iných veciach, kde tá sloboda slova je potláčaná v priamom prenose, keď tu niektorí predsedajúci, ktorí sú v mladšom veku, nám skáču do reči a vypínajú nám mikrofóny. Pán kolega Šuliga (Šeliga, pozn. red.), darmo sa smejete, áno, vás sa to týka. (Reakcie z pléna.)
Dovolím si povedať, že ten obrovský zásobník riešení, ktorý tuná je, tak si budú vyberať len nejaké perličky z programového vyhlásenia vlády, tak ako to pán Sulík, ako povedal. Potom sa pýtam oprávnene, načo predkladáte tak obsiahle programové vyhlásenie vlády, ktoré obsahuje 121 strán, z ktorých si budete len vyberať nejaké perličky?
Veľmi čo mi vadí v tom programovom vyhlásení vlády, naozaj je to, že jednoducho tuná zavádzame policajný a udavačský štát. Tak ako si to, kolega, povedal, že odmeňovať udavačov a dávať im 50 %, ja to mám tiež podčiarknuté v tom programovom vyhlásení vlády, budú udavači, ktorí si vytvoria tuná biznis na základe tohto programového vyhlásenia vlády.
K zdravotníctvu a ten unitárny systém a pluralite zdravotných poisťovní, rovnako to dokumentuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Myslím si, že všetci pociťujeme na Slovensku, že tá údržba ciest je v katastrofálnom stave. Aj tie úseky ciest, ktoré opravujeme, tak to je len taká látanica. Pozrime sa na susedné krajiny. V Nemecku, keď naozaj vyberú ten štvorec, tak úplne hladko to zrobia, kanály nám trčia. Je to veľmi nebezpečné v rámci ako dopravy. Máme tu pána ministra dopravy. Dávam do pozornosti možno len také drobnosti aj v rámci údržby. To nie sú len diaľničné mosty, aby sme udržiavali v poriadku, v náležitom poriadku, ale to sú aj predovšetkým mosty, ktoré sú ponad diaľnice, určite ste aj šoférom, aj vodičom, tak ste si všimli, že tieto mosty sú veľakrát v dezolátnom stave. Tam hrozí nebezpečenstvo, že vám odpadne kus betónu alebo kus nejakej skaly. V tej čelnej rýchlosti, keď na to narazí vodič, tak je usmrtený.
Máme na východnom Slovensku, keď ja som tiež východniar a nedá mi, aby som nespomenul možno také úseky ciest, ktoré sú veľmi nebezpečné a okrem iného spomínal sa tu Kežmarok, Stará Ľubovňa, tie obchvaty, samozrejme, chýbajú týmto mestám, ale Ružbašská Miľava, pán minister, je tak nebezpečnou cestou, je to cesta I. triedy. Tam je dvojito lomená zatáčka. Každý rok, vyžiadajte si tú štatistiku, tam sú vážne dopravné nehody a veľakrát s následkom smrti. Je to jednak zle označené, lebo tie šípky nie sú dooznačené ako dobre, ale tú cestu treba vybagrovať, veď ju treba naozaj zrobiť. Je to oveľa efektívnejšie a oveľa lacnejšie pre tento štát, ako reparovať na chirurgii alebo na traumatológii alebo kdekade týchto pacientov. Tam je strašne veľa dopravných nehôd. Nehovoriac o Svrčinovci, ktorý je upchatý, to vám, myslím si, že vôbec nemusím ako rozprávať. Tam sa nedá prejsť ani osobným autom, nákladným autom. My napríklad, takú drobnosť, z D1 odbočka na Kežmarok, Stará Ľubovňa, ani len to nie je označené. Ja idem domov a už som to dvakrát alebo trikrát aj minul... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Viete, drancovanie lesov, to nie je také jednoduché. Zoberte si, že ste vlastník lesa. A to ktokoľvek. Nebudete drancovať svoj vlastný les, lebo sa budete predovšetkým oňho starať a keď aj čosi vytnete, viete, že ako dobrý hospodár musíte stromy vysadiť. Ja toho roku osobne som vysadil okolo cca 2,5-tisíc až 3,5-tisíc stromčekov a o les je predovšetkým potrebné sa starať.
Ale, pán kolega, chcem poďakovať aj za to vystúpenie, lebo tá vidiecka zamestnanosť u nás na Slovensku je veľmi dôležitá a prioritná. Stále Slovensko je agrárnou krajinou. Veľmi správne si to povedal, prečo ľudí z vidieka, gazdov našich vyháňame do automobiliek? Je to nezmysel. Je to nezmysel. Slovenský človek má predovšetkým vzťah k pôde, k poliam, k lesom. My tohoto človeka z vidieka vyháňame nasilu do neprirodzeného prostredia - do automobiliek, kam nepatria tí ľudia. Tak ako si povedal, aj mňa to veľmi mrzí, táto vec, že sa plytvá potravinami. My nieže máme nedostatok potravín, áno, nie sme sebestačná krajina. Na jednej strane je to na úrovni nejakých 38 %, kde potraviny dorábame svoje vlastné, a na druhej strane 100 kg potravín na jedného občana my vyhodíme ročne. To je čosi nehorázne. Pápež František istého času, a je to už pár rokov dozadu, čo povedal takúto vetu, s ňou sa stotožňujem plne: "Ten, kto plytvá potravinami, teda ich vyhadzuje, okráda chudobných.". A nehovoriac, aké to má neblahé následky aj na životné prostredie. My potom darmo budeme plakať, že tuná naša planéta neni schopná uživiť viac ako 10 miliárd ľudí, to je blud. Je schopná. Ale aby sme šetrne a hospodárne narábali my s Božími darmi, ktoré Boh nám takto veľkoryso dáva.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, dovoľte mi niekoľko slov. Áno, ten, to programové vyhlásenie vlády je zostavené tak, ako keby ten COVID-19 tuná neexistoval. A nadviažem aj na tie záverečné slová, ktoré tuná boli. My tie ochranné prostriedky stále nemáme pri tých pracovníkoch, ktorí by mali byť, navyše veľakrát, keď sa vracajú zo zahraničia tí repatrianti, zošorujú ich rovnako potenciálne infikovaných so zdravými ľuďmi, tí ľudia sa búria. Ak majú výnimku od lekára, sú tam ľudia na hraniciach, ktorých naženú do tých centier sústreďovacích a je s tým jednoducho problém. Prežívajú títo ľudia navyše veľké stresy. To, že ten COVID-19 nás zanechá ako s problémami a za tie dva mesiace ako od februára bude osem rokov trvať, kým sa krajina vysporiada. Máme tuná premiéra, tak ja ho vyzývam aj k tomu, aby už konečne začala aj vláda robiť, lebo keď ďalšie dva mesiace pôjdeme v tomto krízovom režime, tak to nebude osem rokov, kde sa budeme spamätávať, ale bude to 16 rokov.
Tak ako ste to, pán kolega, spomínali, že vytvára sa tu štát, kde vlastne bude kvázi policajným štátom, kde bude udavačstvo za odmenu. Ono nie je to tak, že to bude ako v budúcnosti, ale ono to je, lebo tuná udávajú ľudia kňazov, ľudí, ktorí vychádzajú z kostola, ale to si nevšímajú, že hypermarkety sú plné a valia sa tam tí ľudia, ale toto udavačstvo tuná na Slovensku, žiaľ, tuná je.
Programové vyhlásenie vlády, chýbajú tu čísla, termíny plnenia, analýzy. Toto je to, čo by trebalo doplniť do toho programového vyhlásenia.

Vážený pán Laurenčík, ja začnem tým, čím ste končili, dokončenie diaľnice. Viete, odporúčam vám ísť, aby ste sa pozreli možno v rámci Európy do susednej krajiny, Chorvátsko, ako sa stavajú diaľnice. Tí začínali po nás, dávno ich majú urobené cez celú krajinu. Stále to tu absentuje tuná, tá infraštruktúra je úplne, je slabá na Slovensku. Ja som poslancom Národnej rady z východného Slovenska a ste sa dotkli aj tých regionálnych rozdielov a to vyvažovanie, áno, ja to plne podporím, ak to prídete tuná.
Pán Laurenčík, pripomínam vám, nezabúdajte, aj východ Slovenska je Slovenskom. A to tuná končí kdesi pri Trnave, možno sa to posunulo teraz ďalej ku Nitre, Žilinu si už netrúfam ako povedať a kde je východ Slovenska, stred Slovenska? Viete, čo sa týka aj rozdielov regionálnych, však nevyplácajme len tie podpory v nezamestnanosti ľuďom, ale však skúsme sa zamyslieť nad tým, ako presúvať aj pracovné sily v rámci Slovenska, my v Nitre, Land Rover firma nemá dostatok kvalifikovanej sily, miera v nezamestnanosti pred nejakým časom, teraz neviem, koľko je, bola na úrovni troch percent a tam nemá kto pracovať ako v týchto fabrikách.
Jednoduché vybavovanie živnosti a podnikania, plne to podporíme, keď to dáte tuná, predložíte, je úplne v pohode. Ale ako chcete vy fungovať ako v ekonomike; a to mi nedá, aby som to nepovedal, lebo aj vaši predrečníci tu sa chválili tým, že ste premianti v zmrazovaní ekonomiky a máte tretie miesto. Ja som zvedavý, akí premianti budete pri oživovaní a reštartovaní ekonomiky na Slovensku. Zamyslite sa nad tým, ako už teraz toto robiť. A to bude obrovský problém, my teraz to len v náznakoch naznačujeme, ale keď my už budeme plakať a budú tu tieto problémy a rodiny, ktoré sa budú utápať v týchto problémoch, tu sa zdvihne vlna nespokojnosti aj zo strany občanov.

Ďakujem za slovo. Pán Šeliga, chcem vám povedať, vy ste netrafili ani raz klinec po hlave, ale vy ste si klepli po vlastných prstoch, vy ste, vy máte dobité prsty. Naozaj tú občiansku, občiansky aktivizmus ste zneužili a robili ste politiku a pokračujete dnes a, chvalabohu, dnes je to na úrovni nejakých troch percent. Nebudem spomínať vášho predsedu, tuná predrečníci to spomínali, že kde je a čo s ním robia.
Samozrejme, chcem súhlasiť aj, chcem súhlasiť aj s tým, že chcete zobrať dôchodky, výsluhové dôchodky eštebákom, ale skúste sa pozrieť do vlastných radov, skúste sa pozrieť na členov vlády, skúste sa pozrieť na Úrad vlády a robte poriadky predovšetkým tam.
Viete, ja pozerám na vás ako na takú mladícku nerozvážnosť, preto vám aj odpúšťam, ale to hovorím zo srdca, ale obviniť bývalého predsedu vlády pána Roberta Fica z organizovaného zločinu, to nie je trúfalosťou, ale je to drzosťou. Prepáčte, ale je to trúfalou drzosťou. Označiť z organizovaného zločinu! Ak vám to len náhodou tak ako ulietlo z úst, prosím, nech je to odpustené tej vašej mladíckej nerozvážnosti, ale zvažujte slová, ktoré tuná rozprávate. Mali ste text napísaný pred sebou, ste ho čítali, tak neviem, či to máte tam napísané, skúste sa tam pozreť ešte raz, že čo ste to povedali, ale ja tú poznámku mám napísanú tak.
Nestačí zmena generálneho prokurátora, tak ako vy tuná hovoríte, zmena spôsobu voľby, rozprávate teraz tam s pani ministerkou spravodlivosti, ale dôležité je – a dávajte pozor –, dôležité je, aby ste tam kvalitného človeka navrhli. Navrhnite kvalitného nominanta, my všetkými desiatimi, ja vám to takto tuná sľubujem, ak to bude dobrý, vhodný človek a bude táto voľba, ja budem hlasovať za takéhoto človeka a nech sa robí poria... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)