Videokanál poslanca

V tých krátkych desiatich minútach nedá sa to všetko vyjadriť. Ja by som tu dokázal rozprávať aj pol dňa, možno aj celý deň, no len to by som vás všetkých veľmi unavil (povedané so smiechom), to som nechcel. Ale ďakujem aj za tú pripomienku.
Áno, tí pétepáci, ktorí tu boli. Ja som bol ako vojak základnej služby, som mal v papieroch, to som sa náhodou dozvedel, z OVS-ky mi to prezradili, červeným podčiarknuté, nábožensky zatažen, pif, západný vojenský okruh. Nás bolo veľmi veľa, takých veriacich chlapcov. A východniari, ktorí sme išli, my sme slúžili, v podstate vzdušnou čiarou sme mali 30 km toho najväčšieho nepriateľa, imperialistu, ktorý sa tuná ako spomína. Naša životnosť, našeho celého pluku, my sme boli nárazníková zóna, bola 10 minút. A pred nami boli pétepáci. Zelená hora, čo je film natočený, to je z prostredia Nepomuku. Ja som tam odkrútil nie dva roky, ale štyri roky, lebo som bol na poddôstojníckej škole.
Dodnes nerozumiem jednej veci (povedané so smiechom), že ako je to možné, že som bol zaradený medzi poddôstojníkov aj na poddôstojníckej škole, som ju absolvoval v Nitre a neskôr ma zaradili v zálohe ako medzi dôstojnícke hodnosti, keď som mal tam takýto text napísaný. Tomu dodnes nejako tak nerozumiem. Ale bol som vďačný. A ja odpúšťam všetkým tým. Aj tie spomienky na vojenčinu, ktoré človek má, dostal som sa do prostredia a kolísky svätého Jána Nepomuckého. Nebyť tej vojenčiny (povedané so smiechom), nebyť toho možno totalitného režimu, tak by som sa tam asi nedostal. Ale rok a pol som tam prežil naozaj veľmi pekné chvíle, aj keď to nebolo ľahké v čase totality, hej, lebo bola potláčaná všetka sloboda prejavu aj náboženstva. Do kostola sme nemohli ísť. Bolo to v rok, kedy svätý Ján Nepomucký mal, bolo 250 rokov, 250. výročie jeho svätorečenia.
Takže aj tento totalitný režim... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Vo svojej rozprave nemal som v úmysle rozprávať o pánovi biskupovi Vojtaššákovi, ale nakoľko tu zaznelo niekoľko takých, by som povedal, nepresných údajov, dovolím si možno vzniesť niekoľko slov.
Bol som na jednej medzinárodnej konferencii, kde sa dotýkali v podstate takých citlivých tém, aj biskupa Jána Vojtaššáka. Chcem predovšetkým, chcem tak, keď na seba by som chcel tak upriamiť tú pozornosť, som zo Spišskej diecézy, bol to v podstate môj biskup, ale bol biskup mojich rodičov a starých rodičov, preto si dovolím ako tak bližšie, ako hovoriť, ako k nemu.
Biskup Ján Vojtaššák, chcem, to podčiarkujem, predovšetkým bol biskupom Spišskej diecézy a nebol politikom. A nespomenul to nikto tuná v tej rozprave, biskup Ján Vojtaššák niekoľko rokov bol vo väznici a komunistickým režimom bol odsúdený za svoje názory. Je o ňom známe a bolo o ňom známe, že vo svojom živote aj v rámci diecézy, keď nastupoval novodobý totalitný systém po ’48. roku, tak vystupoval proti komunistickému systému. Jaká bola odplata? Niekoľko, neviem presne, koľko rokov, ale viac ako 10 rokov, nechcem povedať desiatky rokov, bol väznený a v podstate na tie následky toho trýznenia a väznenia aj zomrel. Nedovolili mu aj po udelení amnestie a prepustení vrátiť sa ani na Slovensko. Dožil v Prahe, a keď zomrel, tak, tak potupne, musím povedať, že potupne chceli ešte aj jeho telo proste, tak by som povedal, že zneuctiť, tak ho poslali domov a bosého. Pri jeho pohrebe nebolo dovolené prejaviť nijaké slová, nič a proste tí ľudia, ktorí nabrali odvahu a nad jeho hrobom tam rečnili, boli perzekvovaní a prenasledovaní týmto režimom.
Nebudem, pani kolegynka, odsudzovať tento váš návrh zákona, ktorý tuná podávate. A ja sa plne stotožňujem napríklad s tým, že ste tam dali, dali ste tam roky 1948 až roky 1989. Áno, je to jedna dlhá šnúra komunizmu. To je história. Sú to fakty, ktoré akokoľvek by sme chceli aj tuná v priamom prenose v Národnej rade prekrúcať, no, môžme to, môžme to robiť, ale nerobme to. No, ale však dobre, však to je aj politika, aj to, ale diali sa tuná tieto veci.
V tom návrhu zákona, ktorý tuná ako dávate, to nebola len ujma na majetku, že ľudia prišli zo dňa na deň o majetky, zrušilo sa súkromné vlastníctvo aj podnikanie, aj všetko, ale predovšetkým tá morálna ujma, ktorá tu sa napáchala na obyvateľstve, ja viem, že nebudete mnohí so mnou súhlasiť, ale my sme deti týchto potomkov a táto šnúra sa stále s nami ťahá.
Nesúhlasím s tým, že keď tu to zaznelo, že prečo dávate tento návrh zákona práve teraz, keď máme aké dôležité veci, lebo je COVID-19, sme s náhubkami... (povedané so smiechom) a s náhubkovými zákonmi, tie mi, kolegovia, vadia, tie náhubkové zákony, aby ste vedeli. To smerom do koalície ako teraz hovorím, lebo mi to veľmi pripomína ten komunistický systém, ktorý tuná bol. Dostaneš náhubok nielen symbolicky, ale ho máš, aby si ty mlčal. Toto mi vadí.
Ale zase na druhej strane nesúhlasím s tým, že prečo sa to práve teraz rieši, že sú dôležité veci. Vždycky budú dôležité veci, hej. A vždy môžeme sa takto pretláčať, že čo je dôležitejšie. Ja si dovolím dokonca, pani kolegynka, povedať, že tento návrh zákona tu mal byť jeden z prvých už pred 30 rokmi. Jeden z prvých. My sme sa s tou minulosťou nevysporiadali stále. Stále sme sa nevysporiadali s touto minulosťou.
Bol som na jednej návšteve na Orave, máme tuná aj Oravcov, Mons. Trstenského Oraváci budú poznať, chlapci nie sú tuná teraz, ale on dožil v Trstenej. Dlhé roky pôsobil v Starej Ľubovni ako katolícky kňaz, bol veľkou osobnosťou. Študenti, maturanti, keď mali písal o osobnosti v čase komunizmu, že kto je pre teba osobnosť, tak napísali, že Mons. Trstenský. To bol poprask na gymnáziu! A potom nasledovalo aj to preloženie. Ale na jednej z tých návštev, jeho sestra mala 100 rokov, tak si to odrátajte, že koľko rokov to bolo dozadu. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali a on vo svojej pracovni - a môžte byť teraz pohoršení, to som videl na vlastné oči a môžte to popierať - a on sa tak otočil vo svojej pracovni, mal dva obrazy. Mal tam Dr. Jozefa Tisu a biskupa Jána Vojtaššáka. To ja parafrázujem jeho slová. Ukázal takto na stenu - samozrejme, bolo to nejakých 20 rokov dozadu plus-mínus - a povedal, obidvaja kandidáti na svätých. A ja som taký zostal zarazený ako z toho, hej, to, čo povedal. A niekoľko rokov nato stala sa tá vec, že naozaj biskup Ján Vojtaššák - otvoril sa proces blahorečenia.
Kolegovi Milanovi Mazurekovi chcem povedať, že to je proces beatifikácie, to je prvý stupeň svätosti. Čo to znamená? Že ak by bol teda vyhlásený za blahoslaveného, tak je uznávaný za svätého na tej regionálnej úrovni, hej, predovšetkým pre Spišskú diecézu, ale aj pre Slovensko ako také, ale nie pre celý svet. A až druhý proces, je druhý proces kanonizácie, kde je vyhlásený ako kanonizovaný za svätého a uznaný pre celú katolícku cirkev.
Prepáčte, nechcem sa nikoho dotknúť, ale hovorím o katolíckej cirkvi, ako to funguje. To, že nebol blahorečený, nebudem už tak presne ako rozprávať, ale možno že asi aj by som mohol. Tento človek už nežije a ten mi hovoril, že nebol problém pri beatifikácii biskupa Jána Vojtaššáka nejaká arizi..., arizácia. To, čo bolo aj predmetom tej konferencie, a tam sa to dotýkali, že či biskup Ján Vojtaššák arizoval alebo nearizoval, ale hovoril, zle boli dokumenty preložené zo slovenčiny do taliančiny. Povedal, taká triviálna vec, a povedal, na 100 rokov je proces blahorečenia bokom, lebo pre Rota Romana, to je Rímska rota, ktorá rieši kauzy svätých, tak jednoducho je to zo stola ako preč. On to povedal, ja som sa ho pýtal, padre, bol to Mons. Faltin, to myslíte vážne alebo symbolicky? On hovoril, že to je vážne úplne, že proste, hej. On mi uviedol teda aspoň takýto dôvod.
Tuná, kolegynky, keď uvádzate, že tento režim ste označili, že je to Komunistická strana Slovenska ako pokračovateľom KSČ, je zločinecká organizácia. Ako sa vysporiadame s tým, keď máme normálne registrovanú Komunistickú stranu Slovenskej v súčasnej dobe? Nestihnem, preto veľmi skrátim niektoré veci.
Ale napríklad ja by som vám odporúčal a to aj cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ja vám ten návrh zákona podporím, vidím aj ja tu nedostatky, ale vysporiadajme sa aj s názvami ulíc. Ale nech nás to voľačo aj stojí, aj bolí, aj nejaké peniaze. My premenujme tie ulice. No tak teraz, lebo ja musím 5 eur, ja musím ísť na obecný úrad, na mestský úrad a premenovať tú ulicu, no tak nech nás to všetkých aj voľačo stojí. Nebojte sa ísť ako do toho. Treba sa s našou minulosťou vysporiadať. Ja môžem povedať, naša rodina v čase komunizmu bola to tou, ktorá bola prenasledovaná. A aby sme my mohli napredovať dopredu, kolegynka bude tomu ako rozumieť, čo teraz poviem, po mojej pravici, aby sme si vzájomne odpustili. Ja to nemôžem urobiť za iných, ale za našu mamičku to môžem povedať. Bola učiteľkou, ktorá bola vyhodená zo školstva v čase komunizmu. Naša rodina bola prenasledovaná, však proste aj kvôli náboženským veciam, ono to naďalej aj trvá aj v súčasnej dobe. Neni to také jednoduché, ale naša maminka veľkoryso odpustila ako týmto ľuďom. To neznamená odpustiť, že ja som zabudol a teraz je to vynulované. Nie. My sa na svojej minulosti máme poučiť, aby sme sa nepotkýnali.
Nesúhlasím tu s tým, čo pán Pročko vykrikoval, že mnohí komunisti boli a všelijaké prívlastky tu dával, zlí..., a nechcem tu rozprávať, lebo presne neviem, že akí, ale že režim bol dobrý. Naopak, režim ako systém, pán Pročko, keď ma počujete, ten bol zlý. Ale mnoho ľudí aj v radoch komunistov, alebo resp. niektorí ľudia, ktorí tam boli, tak boli tam z presvedčenia. Keď on bol presvedčený komunista a úprimne podľa toho žil, takého človeka nikdy som neodcudzoval a vždy si takého človeka vážim, lebo stojí za svojím názorom, aj keď si myslím, že sa mýli. Ale režim ako taký bol zlý. Nie teraz, že jednotliví komunisti, že čo robili.
Dneska čo robíme, ako sa správame vzájomne ku sebe? Dneska nie sme o nič lepší, tiež aké sú podrazy. A teraz aj my sme nositelia. A tak ako vtedy komunistická strana niesla túto zodpovednosť, dnes ako zákonodarný zbor Národná rada Slovenskej republiky aj my nesieme tú zodpovednosť za budúce naše generácie, ale aj za túto prítomnosť, ktorú žijeme.
Ďakujem, odznela mi časomiera.

Ďakujem za slovo. Nie je problém podporiť tento návrh zákona, pamätný deň. To ovocie obdobia komunizmu, ale aj v tom negatívnom slova zmysle, ale to je aj vo vzťahových záležitostiach a v mnohých iných aj hospodárskych. Naša krajina stále sa nevie z toho vymotať. Stále tento biľag akosi nesieme.
Silvo Krčméry, ktorého si, Marek, spomínal vo svojej rozprave, bol veľkou osobnosťou. Dovolím si trochu doplniť možno to, čo ty si nejak nepoznal, možno nezažil, my sme to aj zažili.
Bol to človek, ktorý patril ku podzemnej cirkvi, bol to lekár, dermatológ, ktorý 14 rokov bol väznený vo väznici za svoje presvedčenie. Ale predovšetkým bol katolíckym aktivistom, hlboko veriacim človekom. Mladých ľudí, vysokoškolákov, ktorým sa on venoval, Silvo Krčméry bol ten, ktorý sa venoval vysokoškolákom v Bratislave, hlavne medikom, tak stále im hovoril, aby sa modlili za obrátenie Ruska. V čase socializmu, resp. komunizmu, keď to ako hovoril, tak tí mladí ľudia, ktorí to zažili a zažívali na tých stretnutiach s ním, pridávali sa k tej modlitbe, ale brali za čosi absurdné, že čosi také sa môže dosiahnuť a že by padla totalita. A keď všetky tieto veci sa odrazu začali rúcať a napĺňať, tak v takom nemom úžase všetci títo mladí ľudia hovorili, že to všetko nebolo nakoniec zbytočné.
Ale mnohí tí ľudia, ktorí trpeli v tých väzniciach, v tých basách, a mnohí už z nich sú na druhom svete, sú nebohí, myslím si, že by boli veľakrát smutní aj z toho, ktorým smerom sa uberá naša krajina, a to veľakrát aj cez samotné návrhy zákonov, ktoré tuná sú.
Za toto títo ľudia netrpeli a nebojovali.

Ďakujem za slovo. Aj keby sme radi možno minulosť veľakrát, možno aj našu osobnú, alebo štátnosti, vymazali, alebo ju zmenili, a častokrát sa to deje, lebo rôzne propagandy to robia, a mám taký pocit, že je to aj v súčasnej dobe, že je taká silná propaganda, ale jednoducho udalosti sú tie, ktoré v skutočnosti sa odohralo, a kolegu ešte takto si dovolím doplniť, že ku čomu všetkému sa treba hlásiť.
Tak treba sa hlásiť aj predovšetkým aj k odkazu svätých Cyrila a Metoda a aj pripomínať si aj Veľkomoravskú ríšu, lebo aj to patrí k našej minulosti a k našej štátnosti.
Nemyslím si, že zrovna tento sviatok, 28. október je, je podľa mňa čosi, čo by sme nemali schváliť ako štátnym sviatkom. Nie náhodou doposiaľ to tuná nebolo. Tak ako tu bolo spomenuté, tých štátnych sviatkov máme dosť veľa a neviem si dostatočne predstaviť, že by štátny sviatok sme nejako oslavovali bez toho, že by ten voľný deň. To je, to je tá práve taká tá záplata na nejakom tom vreci.
Pán kolega, ale chcem vám naozaj povedať to, že nie je vhodné, aby ste kohokoľvek za hlupáka tuná osobne označovali, a už vôbec nie kolegyňu a dávali jej nejaké prívlastky. Nechám už na vaše zváženie, ak ste chlapom, tak urobte a ospravedlňte sa jej, to ja vás k tomu vyzývam a vás na to upozorňujem, že nie je to vhodné. Však nie je to prvýkrát, človek to tak berie, že niekedy tie emócie môžu zohrať svoju rolu a vyletí nám nejaké slovo, ale ak je to cielené, myslím si, že nie je to vhodné.
Na záver spomeniem monsieura Trstenského, ktorý hovoril, že žiaden národ nebol chválený za to, že špiní do vlastného hniezda. Aj tie bolestivé stránky v našom národe a v histórii, tak treba ich prijímať ako faktom. Je zázrakom to, že slovenský národ ako taký doposiaľ prežil.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte mi uviesť návrh na doplnenie programu. Znenie návrhu: Program 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sa dopĺňa o nasledovný bod: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivana Korčoka na upustenie od zámeru zaslania finančných prostriedkov slovenských daňových poplatníkov do Bieloruska a táto finančná suma bola použitá za zmiernenie dopadov koronakrízy na Slovensku.
Ďakujem za slovo.

Marian, ja len chcem potvrdiť to, že interrupcia vraždou je, a poviem to trochu inak. Je to vražda nevinného a vražda beznár..., bezbranného človeka. Nenarodené deti sú práve tie, ktoré sa, ktorých sa nemá kto zastať. Chcem aj poďakovať, pánu podpredsedovi, že ti dal ten priestor, aby si to mohol tuná takto do detailov povedať.
Keď si spomenul aj tú po..., potratovú turistiku, je to čosi odporné, alebo tak ako si to prirovnal k tým bitúnkom, je to čosi strašné, ale dá sa vyriešiť aj táto potratová turistika. A správne si podotkol a s tým sa stotožňujeme aj my, a preto my aj tieto vaše obidva návrhy zákonov podporíme aj v hlasovaní, dáme vám ten hlas, ale je dôležité, čo prináša tento návrh zákona, a nie, kto ho predkladá. To je úplne jedno, že kto ho prekladá, ale čo prináša. A my sme tiež ochotní aj pripravení podporiť všetky dobré návrhy zákonov. To, že mnohé ženy, keď sa rozhodli ísť na ten potrat, a ten pozada..., postaborčný syndróm, ten je strašný a je nezmazateľný z ich sŕdc, z ich duše. Hej? Alebo z ich psychiky. A na druhej strane potom roniť slzy a plakať nad tým a to sa zamlčiava a veľmi často za zamlčiava. Faktom je aj to a štatisticky bolo by to zaujímavé, že mnohé ženy pri potrate zomrú, mnohé ženy stratia svoju vlastnú plodnosť. Plodnosť nie je choroba. Plodnosť nie je choroba. Plodnosť je čosi prirodzeným, čo patrí ku každému človeku. Patrí to jak ku mužovi, tak ku žene. A život bezpochyby začína počatím života, to hovorí moderná medicína, tu sa nebudeme tuná s niekým priečiť a už vôbec nie možno s neodborníkmi, ktorí o tom nevedia ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ženy nikto nevynecháva tu z toho, z tejto diskusie a ani sme ich nevyhnali tuná z tejto rokovacej sály. Teraz je ich naozaj menej tuná a je to tak na tú jednu ruku, ale pred tou dvanástou alebo pred hlasovaním bolo tu podstatne viac žien, za čo im aj ďakujem, ale nie je to len výsostne, že by to bola len výsostne mužská téma alebo ženská téma, ale dotýka sa to nás aj mužov.
My chceme niesť zodpovednosť za naše rodiny, my chceme chrániť naše deti, my chceme chrániť naše manželky a predovšetkým - a nebojíme sa to povedať - chceme chrániť naše nenarodené deti. Nenarodené dieťa nemá nijakú šancu sa brániť. Keby sme to tak dali, kto z nás by chcel zomrieť takouto strašnou smrťou! Keby si bol aj najväčší zločinec, aj k najväčším zločincom pristupujeme humánne. V Amerike teraz sa vrátili späť k usmrcovaniu zločincov. Federálny súd teraz nedávno usmrtil tuším trojnásobného vraha smrtiacou injekciou, ale nebol odsúdený na smrť tak, že mu najprv odtrhneme alebo mu budeme odsekávať prsty, články prstov, odrežeme mu ruky, potom mu odtrhneme ruku, odtrhneme mu nohu, no a na záver, keď bude takéto jeho telo okyptené, tak hydraulikou mu rozpučíme hlavu a tak ho zlikvidujeme. Tieto potraty sa takto tuná ako robia. A ľudský život má byť chránený od svojho počiatku, lebo splynutím dvoch pohlavných buniek, tá zygota, to nie je nič iné ako budúci človek. Všetka tá informácia genetická, ktorá tam je, potom máme aj tie ruky, aj hlavu, aj to myslenie, aj mozog aj to tlčúce srdiečko toho dieťatka.
A ten, kto sa rozhodne pre potrat, je to najhoršia vec v jeho živote.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ja by som sa nenechal vyhodiť, pán predsedajúci, lebo to je moje právo a tuto je moje pracovné prostredie. Včera ma pán Šeliga vyhadzoval, keď som ho upozornil na to, že mi nedal tú faktickú poznámku, a som mu povedal, že je arogantný a drzý, a to je. Vidíte - a pán predseda to dneska potvrdil. Nenechal by som sa. A to nemáte právo, ma vykazovať.
Ale nenarodené deti sú, prepáčte ten odklon, ktorých sa nemá kto zastať. Kolega pred chvíľou, ktorý tu rozprával, že na jednej ruke by ani nespočítal, koľko je tu žien. No ja keď som sa pozrel do sály, bolo tu viac než na jednej ruke, asi 11 žien. Ale keď veľakrát a často sa tu argumentuje, že je to výsostne ženská téma, to je obrovský omyl. A ja si dovolím povedať, kolegyňka mi tuná pritakáva, ďakujem za to, mohol by som to rovnako povedať, že je to výsostne mužská téma. A prečo? Lebo my muži máme tendenciu chrániť naše deti, lebo my muži máme tendenciu chrániť naše manželky. A ak by tomu tak nebolo, tak ja si kladiem otázku takú, prečo v ozbrojených silách v celom svete, nielen u nás na Slovensku, sú prevažne muži. Prečo sú tí muži? Cítia to, aby bránili našu vlasť, aby bránili naše deti, aby bránili naše manželky. Sú to muži, nie sú to ženy. Sú tam aj ženy, ale ženy v drvive mal..., menšej väčšine, rovnako aj pri, pri bezpetnos..., bezpečnostných silách vnútroštátnych, teda u policajtov, takisto v drvivej väčšine sú to muži, lebo my muži to v sebe máme jednoducho zakódované, aby sme tie deti chránili.
Mrzí ma jedna vec. Psy a mačky majú väčšie práva ako naše deti. Kolega tuná takto cynicky, liberálno-fašisticky tuná hovorí, že nech tie deti, nech sa radšej nenarodia, nech sa radšej nenarodia, lebo nebudeme napĺňať domovy sociálnych služieb alebo detské domovy, nech je menej. No tak vraždime tie deti, aby sme mali prázdne detské domovy! No tak ja mu na to odpovedám a kladiem otázku, prečo nevystrieľame všetkých psov a mačky, nech sú prázdne útulky?! Čo zviera má väčšiu hodnotu ako človek? Včera tu bol predložený návrh zákona, kde sú nespravodlivé tresty od 6 mesiacov do 3 rokov basy za to, že ktosi týra ako zviera. Ja nesúhlasím s týraním zvierat, určite nie. Ale zviera je živou, živou vecou, nie bytosťou a nedávajme im také prívlastky, že akoby to boli ľudia alebo nadľudia. To je grécka mytológia a to sú bájky toto. To sú hlúposti. A ľudský život ako keby nemal žiadnu hodnotu. To je, prosím vás, čo?
Kolegyňa tuná sedí. Nebudem ju menovať, ale včera, keď sme mali takú aj prestrelku, správne to tak povedala, hej, pri ochrane, pri COVID-e-19, že či je hodnota ľudského života 5 000 eur. Hej, že čo to je 5 000 eur, že teda tie pokuty sú primerané. Ja s tým síce nesúhlasím, ale ja sa pýtam, kde je hodnota nenarodeného človeka. Ani len 5 centov, nieže 5 eur. Ani len 5 centov mu nedávame! To je čo? Kto sa zastane detí? Dieťa nemá právo, nenarodené dieťa nemá možnosť sa brániť, nemá možnosť sa brániť. A kto sa ich môže zastať? Ja budem stáť vždy, kým neumrem, stáť na strane nenarodených dedí, vždy a ďakujem aj Kotlebovcom za predložený návrh zákona, ktorý tuná je, a ja som to tiež tak a pripájam sa ku kolegovi Martinovi, ja vždycky v tejto sále, aj keď taký maličký návrh zákona bude na ochranu života, vždy som ochotný ho podporiť. Aj keď, samozrejme, mám výhrady voči návrhom zákona, ktoré aj tu boli aj predtým, aj to podľa môjho pohľadu bol veľmi málo ambiciózny. Na to, že tu máte vládnu deväťdesiatpäťku, tak to boli, prepáčte, že to tak poviem, kvázi akoby nejaké také kozmetické úpravy, ale dal by Pánboh, aby v druhom čítaní, my sme ochotní participovať na tom aj, aj predložíme pozmeňujúce návrhy, aby tá ochrana nenarodených detí sa zvýšila.
Ani pri tomto návrhu zákona, ktorý je tuná, a obidva návrhy zákona, ja nie som vnútorne úplne stotožnený, lebo ja mám úplne inú predstavu, aby sme zastavili vraždenie detí. No však vytvárajme v našej spoločnosti podmienky také, no veď my neodsudzujme vrahov, nedávajme ich do väzenia, nech im, zrušme Trestný poriadok ako v tomto veci, netrestajme ich väzením. Vytvárajme podmienky na to, aby vrahovia nevraždili. Prestanú vraždy na Slovensku, prestanú? Prestanú títo asociáli vraždiť? Neprestanú! Budú vraždiť ďalej. A nenarodené deti, ktorých sa nemá kto zastať, to je úplne strašné, tak cynicky, jak tuná vystupujeme.
Pán predsedajúci, ja vám poviem teda ešte aj takú inú vec, takú aj osobnú a súvisí to s tou rozpravou, lebo minulého týždňa sme prerokovávali návrh zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nemusíte na mňa reagovať, ale venujte sa v rozprave.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Nevadí, ale však môžem aj na vás, však ste môj kolega, ja môžem, na kohokoľvek tu chcem, reagovať. Aj, aj na imaginárne postavy.
Ale mali sme tuná, prerokovali sme návrh zákona na ochranu života a druhý bol návrh zákona o hazarde. Pozrite sa, ja som prišiel v piatok v noci domov a zo soboty na nedeľu a môžem očakávať to asi aj teraz, lebo pán predseda, keď to tuná povedal, že keď pri hazardných hrách, tak sa vyhrážali pánovi Pčolinskému a museli mu dať ochranku. No ja som ani poriadne nedošiel domov a na druhý deň ráno sa pozerám a moje auto bolo celé rozmlátené, rozbité. Čo si mám o tom myslieť? Čo si mám o tom myslieť? Kúska celého plechu mi nezostalo na celom aute. No ďakujem tým vandalom, že mi neporozbíjali okná. Možnože prídem domov budem mať už aj okná vybité na tom aute. Okrem strechy, na ktorú nedočiahol, a odhadol som to, že to zrobil kameňom. Ale cez to všetko, keď mi ho aj podpália, to auto, keď mi aj to auto vybuchne, budem stáť na strane nenarodených detí! Vždy! Keby som mal zomrieť v tom aute, vždy budem na tej strane stáť. Hnusný oplzlý list som dostal domov. Ani som ho nečítal, lebo manželka, keď mi o tom povedala, tak som to nečítal. Cez to všetko, toto všetko som ochotný znášať, ale budem sa zasadzovať nenarodených detí.
Z môjho pohľadu kolegovia, ja vám poviem takto, ani zdravotná indikácia nie je dôvod na to, aby, aby matka zavraždila svoje dieťa. Ani to nie, ani znásilnenie. Koľko mladých rodín, koľko mladých ľudí dnes by chcelo mať to dieťa, a, žiaľ, ho nemôžu mať. Koľko? Veď ty nerob takú ryhu do svojho vlastného srdca ako budúca matka, aby si zavraždila svoje dieťa. Ten postaborčný syndróm ťa bude prenasledovať celým tvojím životom.
Kolegyňu som..., teda môjho kolegu mamička, ktorá bola 89-ročná, na 11 potratoch bola. Jej manžel bol gynekológ, takže to, povedal by som, že pomaly po domácky to ako riešili. Nemohla zomrieť táto žena a mala takmer 90 rokov. Stále počula plač a odozvy týchto detí. Ju to veľmi mrzelo, ale je to vec, ktorú ty nikdy vo svojom živote neopravíš. Keď ty napíšeš plagiát namiesto diplomovej práce, tak môžeš to ešte opraviť, ak ti dajú túto možnosť, a tu sa nehanbia tuná takto napádať tuná kolegov a zosmiešňovať, a pritom ministra školstva, ktorý má byť vzorom pre, pre..., našich študentov, tak to odakceptujem. Však a čo sa stalo, veď sa nič nestalo, že jaký plagiát. Na druhých budeme poukazovať.
Nechcem toto tuná vyzdvihovať, ale keď tuná to otvorili ako túto tému, tak mi to prepáčte, že tuná takto hovorím. Každý z nás sa vo svojom život môže pošmyknúť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím vás pán poslanec, hovorte k téme, nie k ministrovi školstva.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... a každý z nás môže sa pošmyknúť aj pri akejkoľvek činnosti a o to viac ako študenti. Všetci sme boli študenti a boli sme ako na tej strane, viem pochopiť aj, aj tých, tých študentov, ktorí si chcú uľahčiť tieto veci, ale potom tuto páni liberáli nech tieto témy tuná nevyťahujú.
Na záver chcem Mareka Šefčíka, kolegu, Marek, teba chcem tu spomenúť, si spomínal tú manželku, 39-ročná, dneska to vaše bábätko má 12 týždňov. Tak na záver chcem povedať Sára mala vyše 90 rokov ani toto nebol dôvod na potrat. Biblická Abrahámova manželka Sára. Tešila sa, lebo to bolo požehnaním pre ňu. Ani vek nie je dôvod na to, aby žena išla na potrat. Nijaká hranica 40 rokov, prosím ťa pekne. To je čo? Ty máš, ty si po štyridsiatke a môžeš zavraždiť svoje dieťa? Tehotenstvo nie je diagnóza, nie je choroba. Naopak, plodnosť je požehnaním a je zdravím pre každú ženu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ale predovšetkým dovolím si reagovať na svojho predrečníka nie faktickou poznámkou, priamo v rozprave. Martin, ak chceš, môžeš reagovať. Chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie a statočný postoj pri ochrane nenarodených detí. Nenarodené deti sú tie, ktoré nemá kto brániť. A ja sa aj ospravedlňujem, že som dneska tak aj emotívne, pán predsedajúci, keď som tu aj tak vykrikoval (povedané so smiechom), ale nie som jediný a ani posledný, lebo to tu ešte bude... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Máte šťastie, že som ja neviedol schôdzu, ja by som vás vykázal zo sály.

Ďakujem za slovo. Je to taká slovná prestrelka. Ale ročne vraždíme na Slovensku vyše 7-tisíc detí. Je to 1 400-tisíc detí na Slovensku za posledné roky. Tie deti nám tu jednoducho chýbajú. Vieme to všetci veľmi dobre. Plačeme tuná nad migračnou krízou. Samozrejme, je pohodlnejšie hotového človeka 20-ročného alebo 25-ročného, ktorý má vzdelanie, ktorý má zručnosti, ktorý má možno vysokoškolské vzdelanie, keď si tak pamätám, pár rokov dozadu pani Merkelová povedala, veď tu sú medzi nimi lekári, inžinieri. A čo my vykrádame krajiny tretieho sveta, aby sme ten intelekt im ešte ukradli? Už sme vykradli bohatstvá, národné bohatstvá týmto národom, tak im vykradnime ešte aj ten intelektuálny potenciál, ktorý tam majú. Vôbec sa nehanbíme ani to povedať. Samozrejme, 20 rokov starať sa o dieťa, vychovávať ho a možno od malička, je to veľmi prácne. Ale tie deti nám chýbajú. Ja som to povedal a poviem to znova, asi psy a mačky sa budú o nás starať, keď budeme na dôchodku a budeme potrebovať pomoc.
Chcem ti, pán kolega, poďakovať za tvoje svedectvo, ktoré si tuná dal, lebo naozaj zachrániť jeden ľudský život je veľká vec. Ale nemusíš sa až tak viniť, lebo každý človek postupne prechádza nejakým tým procesom. Aj to, čo ti tu vykrikovali títo kolegovia. Áno, z mladíckej nerozvážnosti človek všeličo urobí a všeličo vykoná a urobíme aj mnohé chyby. Ale ja som počul tie, tie svoje, tvoje slová ľútosti a toto si vysoko cením na rozdiel tuná od týchto morálnych etalónov, ktorí budú vykrikovať o nejakom vzdelaní!
Prosím vás pekne, pozrite sa na ministra školstva pána Gröhlinga, ktorý tuná plagiát napíše! V inej krajine by dávno odstúpil takýto minister! Toto je vzor pre vysokoškolských, týchto, študentov, ktorí študujú? Však odpíš, všetko skopíruj! Aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)