Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegovia navrhovatelia a spravodajca, kolegyne, kolegovia, v úvode, však mali sme tu hazard, hej, ten sme skončili, teraz máme ďalšiu takú ťažkú tému (povedané so smiechom), ono sa to tak aj zaiskrí, ja sa tiež tak ospravedlňujem, človek niekedy sa tak nechá uniesť tými emóciami a padnú tu aj nevhodné slová, a tak sa ospravedlňujem za ten dnešok, ušlo mi to, no, niekto, ak som sa nechal vyprovokovať, keď sa mi škeril so strhnutou rúškou, no nie, to tak len na okraj.
Ale chcem navrhovateľom zákona poďakovať, že tento návrh zákona tuná je, a ja to nepovažujem za nejakú proste zbytočnú tému, alebo že máme dôležitejšie témy. Táto téma je bytostne dôležitá, 1 300-tisíc detí, ktoré sme za toto obdobie počas legalizácie potratov zavraždili, tak áno, aj súvisí to s ekonomickou situáciou, tí ľudia nám chýbajú.
Však pozrite sa, aká hystéria nás zachvacuje pri migrácii. Prečo je tá migrácia? Však ja si tak pamätám, v období totality a takisto po páde ako železnej opony, tak my sme sa išli zblázniť, lebo nikto nás nepustil ani len do susednej Viedne, a keď sme sa konečne mohli dostať, tak to išli celé vlaky, celé vlaky išli. A to bola tá prvá vlna a druhá vlna bola tá, možno tá vízia alebo vidina skorého zbohatnutia, a teda ľudia na ten Západ sa chceli dostať, hej, aby dobre zarobili. A keby ste išli takto pracovať, to ste potrebovali víza, tisíc vecí vybavovať. Ak... Aby ste neboli čiernym pracovníkom, bolo takmer nemožné či v Rakúsku, Nemecku alebo Taliansku sa zamestnať, bolo to veľmi zložité. A odrazu, ja tu pozerám, ľudia skaderuka-skadenoha, to nemá ani občiansky nemá, ani pas, nemá nič a my sme takto otvorili hranice, však... (Rečník naširoko roztiahol ruky.) A všetci sa valia tuná na nás z každej strany, samozrejme, medzi týmito ľuďmi, ja neodsudzujem tých ľudí, dovolím si povedať, že sú, na betón sú tam zločinci a takí, ktorí ohrozujú bezpečnosť nielen našej krajiny, ale aj Európy, a odrazu jaká to zmena. Prečo? Položili ste si tú otázku? Lebo nám jednoducho v ekonomike a v tej sfére ekonomickej títo ľudia tuná chýbajú. My sme zavraždili toľko ľudí, že nám títo ľudia chýbajú.
A aký človek je najlepší? No nie dieťatko, jak tuná pani kolegynka Cigániková hovorí, lebo že či ženy musia donosiť, lebo čo nútime. No nikto nikoho nikde nenúti, ale títo ľudia nám chýbajú. A najpohodlnejšie a správať sa tak egoisticky a tak mať hotového človeka. Ja si pamätám, prepáčte, poviem, pani Merkelovú, ktorá povedala, ale veď medzi nimi sú lekári, inžinieri. A čo my vykrádame tie chudobné krajiny a ešte aj o ten ich intelektuál, o tých intelektuálov? Ešte aj to im chceme ukradnúť? Veď to je čosi strašné. A jednoducho toto je cena, to je tá obeta a to je aj tá hystéria, ale ekonómovia veľmi dobre vedia, že títo ľudia, ktorým sme nedovolili sa narodiť, sme ich zavraždili, sme ich vyvraždili, jednoducho nám tu chýbajú.
Tu kolegovia spomínali ten zákon, poviem, psy a mačky, hej, tak ja pozerám, že, ž..., nie že pozerám, ale to je faktom už v našej legislatíve, že pes a mačka má väčšiu hodnotu ako človek, ako nenarodený človek. Marek tu spomínal toho bezdomovca, ktorý, myslím, že on to spomínal, že v blate bol a to. Keby nebodaj taký psík bol v blate, že aká to by hystéria bola, že jaké, chúďatko, psíček. V jednej nemenovanej osade, poviem takto, že išli zachraňovať také aktivistky psíkov a mačičky, a v ten istý deň, je to, dávnejšie to bolo medializované, ale prehliadli tie rómske deti, ktoré tam zamrzli a zomreli na podchladenie. To je aký cynizmus v dnešnej dobe?! To je čosi úplne strašné.
Hovoriť tu o potratovej tabletke, ako keby to bolo nič?! Však už z toho názvu, je to potratová tabletka, kolegyňa to tu ide obhajovať, že však jak, to neni, s medicínou to nemá nič spoločné ani s Hypokratovou prísahou. To sú čo za bludy? A keď tak nás sledujú aj tí ľudia, však musia byť, a mladí ľudia a veľakrát aj dievčatá a ženy, však musia byť z toho úplne dopletené, že v podstate kde je teraz pravda, lebo každý, kto tu príde za rečnícky pult, tak presadzuje tú svoju pravdu. Ale ja takto aj vyzývam všetky tie dievčatá, ja viem, že to nie je ako ľahké, hej, aj tie nechcené tehotenstvá, možno neplánované, zaskočí to. Nerob to, lebo to nie je nejaké prerušené tehotenstvo, ty raz zavraždíš toto dieťa a nikdy viac to nevrátiš späť. Vieš, čo to je nikdy? Nikdy! To sa nedá vrátiť. Nehovoriac o tých dôsledkoch, ktoré tuná sú, to sú tie zdravotné, Anička tu to spomínala, hej, v podstate ten uterus poškodený, pretrhnutá tá maternica, krčok maternice a podobne. A tak, jak to správne povedala, že pre mnohé dievčatá to môže to byť prvé a zároveň aj posledné tehotenstvo. Pamätám si na jednu konferenciu, kde rozprávali tuná tie feministky európske, jak oni idú pomáhať ženám znásilneným a núteným k prostitúcii, a boli to väčšinu africké ženy, dievčatá, ktoré do Talianska, hej, ja to beriem tak, ako som to počul na tej konferencii, nútia ich k tej prostitúcii, a kde veľakrát tým vedľajším efektom je to neplánované a nechcené a nasilu vnútené to tehotenstvo. A oni veľmi, lebo im idú pomáhať, a teraz interrupcia, aby im to zaplatili, a toto všetko, si predstavte, tieto ženy aký postoj, pán kolega, myslíte, že zaujali. Tak ako tuná spomínal to predrečník Milan, na streche, tak záchranári sa pýtajú, máš možnosť voľby, môžeš skočiť, ale nemusíš skočiť z tej strechy. A načo by tam prišli tí záchranári? Jaká to je voľba?
Tu minulý týždeň som kolegovi tiež povedal, že nechať možnosť voľby ako na ženu, však hovorím, že dobre. Vražda je u nás trestaná či nie? Môžte zavraždiť človeka? Bez trestu? No ale však nechajme možnosť voľby, nechajme možnosť voľby a som povedal tak do rána pol Bratislavy vyvraždené. Nechajme možnosť voľby, však nech sa každý slobodne rozhodne. Prečo to máme zakázanú, tú vraždu? Aby sme nevraždili ľudí. Rovnako je to aj tuná.
Naopak, mne v tomto návrhu mi chýba to, aby sme viac chránili nenarodené deti, aby my sme im dali právo narodiť sa. My tuná, ja som ráno na lavici mal ten odkaz, že možnosť slobodnej voľby, a ja s ním, s tým výrokom súhlasím, ale nechajme tú voľbu pre tie nenarodené deti. Kto sa ich pýta, či sa chceš, alebo nechceš narodiť? Teba sa pýtal dakto, či sa chceš, alebo nechceš narodiť? Tvoja mama, tvoj otec, lekár alebo ja neviem kto? Prepáčte (povedané so smiechom), tak to hovorím tak osobne. Kto sa ťa pýtal? No ale však aj my sa pýtajme a nechajme im tú možnosť voľby.
Ktokoľvek z nás, keby sa mal rozhodnúť medzi životom a smrťou, pokiaľ neni to v skratovej situácii, možno v krajnej núdzi alebo čo, zo sto opýtaných sto sa rozhodne pre život, zo sto opýtaných sa rozhodne sto pre život. Ty máš možnosť voľby aj máš právo na svoje telo, ale ty sa musíš správať zodpovedne. Janka Cigániková odchádza. Máš možnosť si odrezať nohu alebo odťať ruku? Lebo ty máš možnosť voľby, to je tvoje telo. Ale nie dieťa, že ty mu odtrhneš hlavu, ruku, má iné DNA, to je proste, úplne to sú bludy, toto, čo sa tuná rozprávajú, prepáčte. Je to môj názor, môžte ma skritizovať aj zosekať, ako chcete.
Na záver chcem poďakovať aj Igorovi Matovičovi, súčasnému premiérovi, náhodou som sa stretol s ním dnes vo vestibule, krátko sme sa len pozdravili, ruku si podali, ale z toho celkového kontextu som pochopil to, že ten Igor nie je náhodou tu prišiel, však toto neni jeho úradovňa, ale úrad vlády ako taký. Chcem mu poďakovať touto cestou, že aj takýmto spôsobom chcel morálne svojou vlastnou autoritou a fyzicky podporiť tento návrh zákona, a, priatelia, ja verím, že tento návrh zákona dnes, dnes nám prejde. Aj celú snemovňu ctenú, Tomáš to tak používa, taký výraz, Tomáš Taraba, kolega, tak vyzývam k tomu, aby sme podporili návrh.
My sme opoziční poslanci, ale my sme pripravení tento návrh zákona, tak jak si máte možnosť pozrieť dozadu, aj pri tom hazarde sme vám zahlasovali za návrh zákona. A my aj do budúcna za všetky dobré návrhy a hodnotové, ktoré chránia život a zvyšuje jeho ochranu, môžte s nami rátať, že vám zahlasujeme vždy, aj keď tu sa možno posekáme verbálne, alebo všeličo príde, lebo príde všeličo, ale pri hodnotových otázkach a pri ochrane života vždy môžete rátať s nami.
Tak ako to tu aj zaznelo, táto téma a debata nie je posledná a to vám garantujeme, že my budeme tí, ktorí túto tému budú ďalej otvárať, preto, kým tu budú zomierať na Slovensku ľudia, my dovtedy budeme bojovať proti tomu, aby naše deti mali právo sa narodiť. Ja za seba môžem povedať, že takmer 40 rokov, si predstavte, takmer 40 rokov bojujem za ochranu života. Veľakrát sú to akoby zápasy veternými mlynmi, ale ja verím, že tento boj zvíťazíme, len aby sme vytrvali. A ja vás k tomu povzbudzujem, a Pán Boh nech vám žehná za to aj, že ste predložili tento návrh zákona.
Ďakujem vám.
