Videokanál poslanca

Áno, rozumiem tomu, pán minister, čo ste povedali, líniovú stavbu je veľmi ťažko zabezpečiť. Tuná otázka, ja by som ju takto upresnil. Údajne toto je taký krátky úsek železničnej trate, kde je k nej vyšľapaný chodník. Na Slovensku je veľmi veľa takýchto vyšľapaných chodníkov, kde ľudia si skracujú túto cestu. Chápem to, že všetky tie železnice na Slovensku nie je možné tými líniovými, teda plotmi ohradiť z jednej aj z druhej strany, lebo by to bolo jednak veľmi nákladné a ťažké, ale aspoň tie inkriminované úseky, kde dochádza k tej kolízii vlakov s ľuďmi, a vie sa o tom, že kadiaľ si to ľudia ako skracujú, tak aspoň tieto úseky. Tieto dve dievčatá boli tak zarozprávané jedna s druhou a tak, jak ste to hovorili, možno tie selfky si robili, tak skončilo to pre tie deti veľmi tragicky, aj mňa to veľmi hlboko zasiahlo a... lebo tiež máme deti a si to uvedomujem, koľko málo stačí na to, a ten vlak to neubrzdí.
Ale ak dovolíte, pán minister, tak predsa len k tým líniovým stavbám, tá hlavná trať Bratislava - Košice, čo je, je chvályhodné, že tam je zrekonštruovaný hodný úsek cesty, postupne sa to, tej železničnej trate a zrýchľuje sa tá doprava. IC-ečko keď ide alebo tie rýchliky, tak sú úseky, kde ten vlak ide, som si všimol, 160 km/h. Je to oveľa väčšia rýchlosť jak auto na diaľnici. Toto by bolo na zváženie, takúto líniovú stavbu železníc zabezpečiť plotom, oplotením. Vo Švajčiarsku, v susednom Švajčiarsku, však je to trošku ďalej, majú takto zabezpečené ploty, že je plot z ľavej strany, z pravej strany, tam, kde je to veľmi nebezpečné pre tých chodcov, je to zabezpečené týmto oplotením. Teda viem si to predstaviť, že niektoré úseky tých líniových stavieb tratí by boli takto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR

48.
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Áno, možno si ani v tejto chvíli neuvedomujeme, že politi... to bude politizácia štátnej správy. A služba štátu nie je jednoduchá, pán kolega, ako ste to hovorili, ale prijatím tohto návrhu zákona, ktorý máme tuná v pléne, neviem, či si to aj navrhovatelia uvedomujú, túto skutočnosť, myslím si, že po najbližších voľbách nikto nebude mať nejaký extra veľký záujem, aby tento návrh zákona bol zmenený. Keď ste ho tuná teraz takto dali, viete, to vy tak už takto nastavujete tú cestu, ako by som povedal, ľahšiu pre tých, ktorí prídu po vás, a to nevieme v tejto chvíli, kto to bude, ale prijatím tohto zákona tak tá štátna služba bude priznaná a otvorene bude spolitizovaná.
Viem, že nie je jednodu... aj tie prípady, ktoré sa, ktoré tu zazneli na tých jednotlivých okresných úradoch a možno aj tá špeciálna štátna správa. V minulosti, keď si to tak pamätám, po ’89. roku, predstavitelia štátnej moci vôbec sa neskrývali tým, že na tieto jednotlivé pozície boli dosadzovaní politickí nominanti. Takto to bolo, neskôr sa prijímala tá štátna definitíva, aby štátni zamestnanci boli viac chránení. Myslím si, že prijatím tohto návrhu zákona si rozhneváte a postavíte veľmi veľa ľudí proti sebe, a prijatím tohto návrhu zákona to... dovolím si povedať, že to bude na dlhé roky, kedy tento zákon sa ani nezmení, lebo prídu ďalší, a v súlade s týmto zákonom, ktorý prijme táto Národná rada, zase si len dosadí svojich nominantov.
To nebude o odbornosti, o tej, ktorú ste deklarovali pred voľbami, ale toto sú politickí nominanti.

Myslím, pán kolega, si veľmi zaujal, lebo viacerí sme to postrehli a pýtaš sa kolegu na ženské reprodukčné orgány. Ja sa teba opýtam. Pán kolega Žiak, ty máš mužské reprodukčné orgány? Lebo ty tu v tej pripravenej svojej rozprave tuná si to čítal z toho papieru, nikto z nás mužov nekráčal v topánkach ženy. Ale ty asi určite áno. Ty ešte aj teraz, pozri sa, aké topánky máš na nohách. Nekráčaš ešte aj teraz v ženských topánkach?
Prepáč, pán kolega, však si mladý človek, ale očakával som od teba ako takého mladého liberála a ateistu, že to bude nejaký prednes taký, že bude excelentný. No už máš aj tú ženskú topánku, nech sa páči.
Ale poviem ti, to je, ak toto má byť úroveň poslanca Národnej rady, ktorý sa hlási k tomu, že je ateista, kolegovia, kolegyne, dobre počúvajte. On to musí čítať z papiera. Veď on ani nevie to, že on je ateista. On si to musí napísať alebo mu to ktosi napíše, aby to on nám mohol tuná prečítať, že on je ateista.
No to je ostuda. Nabudúce si obuj topánky také, ktoré sú hodné nejakého chlapa. Ale ja pochybujem, že ty si chlap, lebo ty tie reprodukčné orgány asi nemáš ani tie mužské, keď ty sa z druhých posmievaš, že či má ženské.
Ty asi veľmi dobre nevidíš, a to je presne, to je tá LGBT politika, ktorá ti doplietla hlavu. Ty, ty ich len dúhovo vidíš. Cez farebnú dúhu. To je tak trápne tento tvoj prejav. Skús sa postaviť k tomu rečníckemu pultu a skús na nás aspoň štyri minúty súvisle rozprávať niečo, ale nie tieto bludy tuná čítať, kto ti to, neviem, kto ti to pripravil ako tento prejav. Ale bol veľmi otrasný.

Pán kolega Schlosár, páčilo sa mi to prirovnanie, keď si hovoril, že keď klesá počet potratov a porovnal si to, keď by v spoločnosti klesal počet vrážd, no tak zrušme ochranu ľudí a nechajme priestor pre tých vrahov, však nám klesá počet vrážd. Ale mňa to aj tak napadlo, vieš, to je taká silnejšia ešte argumentácia teraz to očkovanie, ktoré, však nám klesá počet na koronavírus ľudí, no tak prestaňme očkovať, prečo toľko vyhadzujeme prostriedkov a peňazí na očkovanie, keď nám vlastne to klesá? Sme zelení, okresy máme v zelených a žltých a my stále ako tieto veci robíme.
To nie je argumentácia. Tento návrh zákona, že tuná je, pokiaľ čo len jedno dieťa by sme ročne zavraždili, vždy má svoje opodstatnenie a ono ako prevencia tak tu aj po tom všetkom má takýto návrh zákona ostať.
Toho rímskeho práva, keď si sa dotkol, tak ja to tak doplním, tak možno to tak nejasne tuná zašlo, teda zaznelo, rímske právo v podstate hovorí o tom, že dieťa ešte pred narodením má právo dediť. Áno, je to 2 000 rokov stará vec a Rimania sa na nenarodené dieťa pozerali vždycky ako na dieťa, to neni nejaký zhluk buniek alebo proste čosi také.
11,4 milióna zavraždených detí to je hlas, ktorý v podstate vníma ako veľkú nespravodlivosť táto spoločnosť, ktorá urobila za tých posledných 64 rokov. Sme poslanci Národnej rady a robme všetko preto, aby sme tomu zabránili, aby v týchto potratoch sa pokračovalo. Ale keď pán Baránik spochybňuje právo na život ako právnik, tak to je veľmi zlé.

Aby sme sa mohli venovať podpore otcov a mám, tak najprv tí otcovia a mamy musia mať tie deti. A priorita je to, aby sme tie deti chránili a našou povinnosťou je, poslancov Národnej rady, aby sme sa celou silou o to pričinili. Lebo ty, keď sa nenarodíš, Martin, tebe už sú zbytočné ostatné práva. Najzákladnejším ľudským právom je právo na život a ak ja budem uzurpovať toto právo a nebudeš mať to právo narodiť sa, žiadne ostatné práva ani ústavy ti nepomôžu, sú k ničomu.
Tak ako to aj zaznelo v rámci tej rozpravy. Áno, aj v našej spoločnosti je opačný problém, ako možno doposiaľ sme bojovali proti plodnosti žien cez antikoncepciu a podobné tieto záležitosti. Dnes kopec mladých párov má problém práve počať dieťa a mať to dieťa. To znamená, to chcem povedať a nadviazať aj na tie detské domovy, že veľakrát je takým požehnaním a šťastím pre mladé manželské páry, keď majú možnosť si adoptovať dieťa. To, čo som mal možnosť rozprávať sa s mladými manželmi, ktorí si túto adopciu vybavovali cez ti detské domovy, bolo to veľmi, veľmi zložité a zložitý proces, kým sa k takémuto dieťaťu dostali. Aby sme nedehonestovali ľudský život a nenarodené dieťa len na kus, nejaký zhluk nejakých buniek. To neni tak a chcem, Martin, povedať, že to slovíčko možno ti tak ušlo, že podľa mňa ľudský život začína počatím. To nie je podľa teba, ale to je podľa odborníkov, podľa lekárov aj embryológie. To sú základné elementárne veci, ktoré sa učia na medicíne medici. Ľudský život začína počatím.

Ďakujem za slovo.
Pani Cigániková, začnem od toho záveru. Vy to takto drzo a bezočivo nazvete tento návrh zákona na ochranu nenarodených detí, že každého polroka máme tuná tieto sprostosti. Pani Cigániková, to je na vás otázka. Ochrana nenarodených detí pre vás ako poslankyňu Národnej rady je sprostosťou? Druhá otázka, pani Cigániková, na vás, vy ste boli čím do ôsmeho týždňa od počatia? Vy ste neboli človekom? A čím ste boli? A teraz ste čím? Ako sa správate? No, ten cynizmus je veľmi vzdialený vašej ženskosti a ľudskosti. Tak čím ste boli? Skúste mi na to odpovedať, že čím ste boli?
Viete, vy tuná kolegov napádate, že aké hovoria tu bludy a čo všetko je popísané v dôvodovej správe. Ale vy sa nehanbíte jedným dychom tuná tieto bludy takto hlásať a ešte sa ich zasadzovať. Viete čo, pani Cigániková, vy sa nehanbíte to, že vy ste predsedníčkou zdravotníckeho výboru? Nemáte ani kúska hanby v sebe? My na najbližšej schôdze, ako to len bude možné, dáme návrh na vaše odvolanie, lebo vy neviete, kedy začína ľudský život. A keď si pozriete literatúru akejkoľvek embryológie na Slovensku, ale aj vo svete lekári, čo sa učia, život človeka začína počatím, pani Cigániková. Darmo tu vy budete rozprávať o zygote, o fétuse a o plode a prosím vás pekne, takto dehonestujúco hovoriť o nenarodených deťoch. Vy ste mali, pani Cigániková, šťastie, že vaša matka vás prijala, že ste sa mohli narodiť. Môžte poďakovať tej vašej mame, ale aj otcovi, rodičom. Áno, je to pravda, lebo je to veľakrát aj otec, ale nielen otec je alebo budúci otec za tými potratmi, ale aj široká rodina, známi, ale aj tlak spoločnosti, ktorý sa vytvára... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Viete, aby sme si neumývali ruky ako Pilát, bol to rímsky prokurátor, ktorý nastúpil v Jeruzaleme. Bol tam len veľmi krátko, ale zapísal sa na 2 000 rokov do histórie. A to mi takto pripadá. Viete tu sa takto nejak vyhovárate, ak naozaj cítiš zodpovednosť za nenarodené deti a akýkoľvek návrh zákona, ktorý v Národnej rade tuná je, máš povinnosť hlasovať vždy za podporu nenarodených detí, vždy. Aj umenšenie zla je dobré, dobrá vec.
Viete, ja tiež by som aj kriticky sa vedel pozerať na tento návrh zákona, lebo ja vnútornú dilemu mám aj s tým, že eugenický potrat môže sa realizovať. Ja s tým mám problém, lebo dieťa aj nenarodené dieťa vždy zostane dieťaťom. Ten cynizmus, ktorý tuná veľakrát zaznieva, tak je naozaj veľmi bolestivé a jatrí tieto rany. Ale viete, keď tuná aj štatisticky zaznelo, že tu je jeden a pol milióna potratených detí, to sú umelo potratené deti, nie spontánne potraty, lebo keby sme zarátali do toho aj spontánne potraty, o trojnásobok by to bolo viac, možno až štvornásobok. Abortus ako taký je veľmi zložitý a veľmi ťažký a ten postaborčný syndróm zasahuje tie ženy, a to už je jedno, že či, no neni to tak celkom jedno, ale či je to umelý potrat, alebo spontánny.
Samozrejme, tie, ktoré sú umelé potraty a ženy po rokoch počúvajú hlas svojich detí, plač, veľmi ťažko sa s touto vecou zmierujú a zomierajú, dovolím si povedať, nezmierené, nezmierené zomierajú s tým, že zavraždili svoje nenarodené deti. Vražda nevinného človeka je vždycky najväčším previnením proti tomuto človeku, lebo on sa nevie brániť.

Ja len, Marian, chcem potvrdiť, že tie cukrové pasce sú naozaj pascami nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých. A o čo viac sú deti náchylné na tie cukrovinky. Ja tiež rád si pochutnám na tej cukrovinke a veľakrát dám prednosť sladkému pred nejakým týmto jedením. Musím sa tak priznať. Ale deti aby sme chránili, hej, a nejakú osvetu takto robili. Jednoducho treba nastaviť tie parametre tak, aby to nebolo dostupné v tých školských zariadeniach a školách, tieto cukrovinky, aby si to nemohli voľne kupovať a už vôbec nie v nejakých automatoch alebo podobne.
Tak ako si sa dotkol veľmi pekne, ten Ronaldo, to je taký pekný prípad, príklad aj prípad toho, však my sme nastavení na tie umelé sladké vody. A to nie je len tá Pepsi Cola, Coca-Cola, to, čo si tu ako spomínal, a to sú tie všetky, ja to tak hovorím, to sú také gebuziny, prepáčte za výraz (povedané s úsmevom), ale to sú len farebné vody a ja to tak priliehavo nazývam tieto vody, že to sú také rakovinárky. To len rakovinu z toho dostaneš. To je jednoducho, ten nápoj je nastavený tak, že ty sa ho napiješ, čím viac ho budeš piť, tak tým máš väčší smäd. A tie naše deti nech tieto naozaj rakovinotvorné potraviny nech nekonzumujú.
Nesúhlasím tuná, jak to aj tak zaznelo v tom zmysle, že však nechajme, nech ľudia sa rozhodnú sami. Ak by sme naozaj tak, ako si to spomínal v tej rozprave, uvoľnili to, že drogy budú legálne dostupné, tak čo? Zníži sa počet týchto narkomanov? Nie, naopak, zvýši sa.
Aj tie šumy, ktoré sú, komunikačné a tuná, že by sa legalizovala marihuana a podobne, tuná jak sa politická strana tuná niektorá takto pretŕča, určite budem hlasovať proti, lebo mi záleží na budúcnosti našich detí a aj na ich psychomotorickom vývoji, rovnako aj na ich zdraví a obezita je chorobou.

Situácia na Slovensku je veľmi vážna. Mnohé rodiny naozaj nemajú ani tú minimálnu mzdu alebo ten minimálny príjem, ktorý by mali mať. Na druhej strane ten protiklad silný, tie politické strany, ktoré majú objem alebo balík peňazí, ten budžet taký, ktorý ani nedokážu minúť. No zlý hospodár dokáže minúť aj tie peniaze, ktoré nemá, hej, viem si to predstaviť, že aj tých 20 mil. sa vie rozhádzať.
Ale chcem na kolegu Tomáša Tarabu reagovať aj v tom, ešte v tej ďalšej veci, ktorú tu ako spomínal, a to bolo to referendum, ktoré ešte v podstate ani neprebehlo a už tu prenikajú signály, že ani nijaké referendum nebude, čo je veľmi, veľmi vážna vec a veľmi, veľmi zlý signál smerom do spoločnosti. Šesťstotisíc ľudí sa tuná podpísalo za predčasné voľby. Prečo nedať to referendum tak, ako to má byť? Šesťstotisíc ľudí odignorovať, si myslím, že je to veľmi zlé a veľmi vážna vec.
Rovnako tiež tu zazneli slová také, že si vieme predstaviť, aby aj politické strany, ten zákon je ešte taký zmierlivý vo vzťahu k politickým stranám, že by vôbec neboli financované zo štátneho rozpočtu. Aj ja si to viem predstaviť, že by politické strany neboli vôbec financované zo štátneho rozpočtu. A ak tí ľudia uchádzajúci sa vo voľbách do Národnej rady, ak teda majú tú dôveru ako tých občanov, tak tí ľudia im dajú tie hlasy. Ale aby potom aj spätná väzba bola zo strany zase poslancov Národnej rady a aby čosi aj užitočné robili spätne ako pre ľudí. Ľudia sú najlepší lakmusový papierik, a to v čase volieb tak vystavujú všetkým nám politikom ten svoj vlastný účet.
Ďakujem.

Tak ako Anička Záborská to povedala, v podstate zopakovala len to, čo som povedal, že zákon prichádza neskoro, hej, ale to som zase dozvedel novú informáciu, že nemal prísť vôbec, hej. Toto som nevedel. Ja som rád, že prišiel tento zákon a je tuná tento zákon, pretože s tou nespravodlivosťou v minulosti, ja som si toto, nie že teraz som tu rozprával, ale toto som bol o tom presvedčený ako mladý muž, že toto sa malo riešiť pred 30 rokmi, 30 rokov dozadu. A teraz už že sa tu nejakí deduškovia medzitým zostarli, no tak je to tak. Ale brať benefity za nejakú nespravodlivosť, ktorú som ja páchal, tak to vnímam ako ďalšiu nespravodlivosť, ktorá by sa diala, a to už v danej súčasnosti.
Nebudem tak reagovať na vás jednotlivo, ale keď je tuná jeden z kolegov, spomenul tuná ruského spisovateľa v podstate Solženicyna, ja si tiež dovolím jedného z ruských klasikov tuná spomenúť. A to bol Dostojevskij, ktorý napísal veľmi pekný román, on je zároveň aj taký veľmi aj dramatický, Zločin a trest. A tam je krásne v tom románe vysvetlené alebo vykreslené to, ako ten Nechľudov (pozn. red.: správne buď „Raskoľnikov“, alebo sa jedná o román L. N. Tolstoja Vzkriesenie) zavraždil starenku, starú babku, ale uvedomujúc si neskôr, a dievča, ktoré bolo doňho zamilované, uvedomil si, že zrobil čosi vrcholne nespravodlivé, prijíma ten trest a odchádza na Sibír do vyhnanstva.
Ale viete, čo je krásne na tom príbehu? A dovolím si aj na takom ťažkom príbehu povedať, že to, čo je krásne. Toho Nechľudova na ten Sibír do vyhnanstva sprevádza láska. A to je kto? To bola jeho milujúca priateľka, ktorá ho neopustila a šla v podstate do toho vyhnanstva na Sibír spolu s ním.