Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, presne tak ako si to podotkol, ja som nebol na grémiu, tak som sa prihlásil do tej ústnej rozpravy. Ja, keď som chvíľočku tú rozpravu sledoval a počúval tuná kolegov, nechcem, aby to nejak zaznelo dehonestujúco alebo nejak tak podobne, ale zamyslel som sa úplne vážne ako nad tým, že kde tkvie tento problém, kde v podstate zápas, ktorý sa tu vedie celé roky, celé roky, ktorý sa vedie tuná o...
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, presne tak ako si to podotkol, ja som nebol na grémiu, tak som sa prihlásil do tej ústnej rozpravy. Ja, keď som chvíľočku tú rozpravu sledoval a počúval tuná kolegov, nechcem, aby to nejak zaznelo dehonestujúco alebo nejak tak podobne, ale zamyslel som sa úplne vážne ako nad tým, že kde tkvie tento problém, kde v podstate zápas, ktorý sa tu vedie celé roky, celé roky, ktorý sa vedie tuná o nenarodené deti. Ja musím v úvode povedať, že ja som zástanca ochrany života a celý svoj život v podstate bojujem za túto vec, aj keď viem, že neni to ľahké a jednoduché presadiť tuná čo len takúto malinkú omrvinku v zákone, ktorá by ochránila život nenarodených detí. Ja som na strane nenarodených detí a už aj z toho dôvodu a to je veľmi vážny dôvod z môjho pohľadu, lebo toto sú deti, ktoré nemajú možnosť sa brániť a ani nie sú schopné sa brániť. Ako sa oni obhája? Kde? Pred akým sudcom? Pred akým súdom? To sme my toto plénum, vážení kolegovia, my sme plénum také, ktoré odsúdime tieto nenarodené deti, 150 poslancov je tých, ktorí zahlasujú trebárs za legálny potrat. Aj keď sa to tuná nestalo reálne, ale v minulosti sa tu stalo, že potrat sa stal legálnym, a teda je dovolené vraždiť nenarodené deti.
Keď som uvažoval nad tým, napríklad pán Sulík, ktorý tuná povedal, že on v podstate nevie, kedy začína život, resp. do dvanásteho týždňa je možné ten potrat realizovať a jednoducho zabíja tieto nenarodené deti, no tak toto je vážny problém, lebo keď by sme viedli tú polemiku a, by som povedal, ten dialóg a možno slovný súboj, že kedy začína byť človek človekom, život životom. Myslím si, že tuná nemusím nejak veľmi presviedčať, lebo to sú odborníci na slovo vzatí a sú to lekári a možno aj biológovia, ktorí ako tvrdia, život človeka začína počatím. No čím by iným mohol začínať. Jednoducho počatím. Ak tou legislatívou sme prijali to, že do dvanásteho týždňa môžme nenarodené deti zabíjať, to je zase druhý rozmer.
Rímske právo už v podstate dvetisíc rokov dozadu, ktoré tuná je a v podstate aj naša legislatíva vychádza z rímskeho, starého rímskeho práva, tak dieťa je schopné dediť už pred narodením. To znamená v prenatálnom období, keď bola matka a to bolo v rímskych časoch, ktorý tiež sa nejak nestavali nejak až tak pozitívne možno k otázke života nenarodených detí, ale rešpektovali právo nenarodeného dieťaťa, ak teda by zomrel otec počas tehotenstva, keď matka čakala to dieťa, tak v podstate to dieťa už naberalo práva ako dedičské práva.
No a to, že či sa môžu alebo nemôžu vyjadrovať muži ako k tejto téme, no tak to by bola riadna diskriminácia, tu feministky by si prišli na svoje. Jednoducho nielen máme právo sa vyjadrovať k tejto otázke, ale aj povinnosť sa máme vyjadrovať k tejto otázke ochrany života, lebo ide tuná o ochranu nenarodených detí a o ochranu života ako takého a navyše sme poslanci Národnej rady a má nám na tom záležať.
Viete, tak som sa zamyslel nad takouto vecou, ktorá tuná tiež tak zaznela. Nebudem toho kolegu spomínať, aj sedí tuná v pléne, ale s takou ľahkosťou to číta z toho notebooku a hovorí, keď v prenatálnom období je diagnostikované dieťatko, ktoré je poškodené, teda ak by sa malo narodiť s nejakou vadou, to je okej ísť na potrat. Toto sú tí liberálni fašisti, toto je ten fašizmus liberálny. Vy selektujete a vyberáte. Ten sa môže narodiť, ale ten sa už nemôže narodiť. Návrh zákona tuná práve počíta aj s takouto vecou v čl. 2 v dôvodovej správe, kde je dieťatko, ktoré sa narodí hendikepované, tak ten príplatok pre tú matku na toto dieťa bude zvýšený. Čo si myslím, že je aj správne. To je tá solidarita, ktorá sa vytvára v rámci spoločenského systému, kedy spoločnosť je ochotná participovať na tom a podieľať sa na tom, aby my sme v podstate menej zvýhodnenú takú rodinu, možno takú matku, ktorá sa stará o takéto postihnuté dieťatko, aby bola aspoň kompenzovaná finančne.
Nie je to jednoduché starať sa o takéto dieťa. Mnohé matky veľakrát sú tie, ktoré sa zbavujú svojich detí a jednoducho nechcem to vyčítať nejak tým matkám, nezvládajú jednoducho túto starostlivosť v domácom prostredí, tak dávajú ich do tých sociálnych zariadení. Nechcem ani odsudzovať tieto matky, pretože nie každý to dokáže jednak aj prijať, psychicky to spracovať a starať sa o také dieťa, ale ak tá rodina, ak tá matka je ochotná starať sa o to dieťa, štát ako taký a spoločnosť ako taká je dobré, ak sa dokáže tuná, teda dokáže tuná participovať na tej pomoci pre takéto dieťa a pre takúto rodinu.
Viete, toto, táto téma ochrany života tuná niekto to aj zrátal, že 24-krát sa predkladala táto téma v Národnej rade, neviem možno za nejakých posledných tridsať rokov, ale ja si myslím, že túto tému, aby sme nedávali tuná tú bodku jako SaS tuná chceli dneska dať ako za tou rozpravou bodku, že jednoducho načo otvárať tému a také sladké rečičky, že venujme sa iným veciam a tak. Prosím vás pekne, koľkokrát my tuná máme dve hodiny, pol dňa prerušené rokovanie, lebo neni o čom rozprávať, nie sú tu poslanci, ale odrazu jak je ochrana života, tak pri ochrane života tisíc, desaťtisíc vecí všelijakých iných je dôležitejších ako, ako je ochrana života. Myslím si, že táto téma je stále aktuálna a bude stále aktuálnou, až kým sa nepodarí dosiahnuť to zvýšenie ochrany tohto života a zrušenie potratov.
Prečo to hovorím? Demografický vývoj slovenského národa ide takto dolu kopcom. My sme sa zaradili medzi európske národy alebo možno národy vo svete, ale zvlášť európske národy, ktoré jednoducho vymierajú a či našou úlohou poslancov Národnej rady nie je zmeniť tento zvrat. Našou úlohou je zmeniť tento zvrat. Ty si myslíš, že v starobe sa pes a mačka bude o teba starať? To jak tuná prijímame tieto zákony o psíkoch, o mačičky, lebo psíky a mačičky, tak to sú tie vaše najdôležitejšie témy. Ale akonáhle sa to týka nenarodených detí, ktorých sa nemá kto zastať, to je vždycky okrajová téma. Odrazu je to okrajovou témou. Nesúhlasím s týmito názormi. Samozrejme, v rámci nejakej tej demokracie a plurality názorov tak zaznie tu všeličo iné, čo akceptujem, ale nemusím s tým súhlasiť to, čo zaznelo tu. To, že rozprávam čosi iné, to nehovorím možno k vám poslancom sto percent a to viem, že nehovorím, ale hovorím aj k ľuďom, ktorí majú ochotné uši počúvať a očami vidieť.
Prenatálne obdobie matky, viete, to tak dehonestujúco rozprávame o tých matkách, ktoré sú tehotné a sú možno do toho dvanásteho týždňa ako tehotné ako keby to nebolo nič. Keď by ste si otvorili knihu, ktorú napísal možno pred je to už asi viac ako dvadsať rokov Říčan Cesta životem, tam on to veľmi pekne ako vyjadruje. Dneska je to univerzitný profesor na Karlovej univerzite, kde vlastne popisuje celú filogenézu alebo on to takto, pardon, on tú genézu človeka od počatia po prirodzenú smrť. Hovorím zámerne po prirodzenú smrť. Lebo aj dnes sú to témy, že tá eutanázia sa tu podsúva ako nejaké krásne ideálne zomieranie. Sladká smrť alebo, alebo dobré zomieranie. Zomieranie neni takým jednoduchým procesom, ako sa o tom hovorí a väčšinou tí ľudia, ktorí najviac to ako presadzujú aj tú eutanáziu, aj to zabíjanie tých detí, v závere svojho života majú obrovské problémy a majú strach zo zmierania. To nechcem hovoriť, že ja som nejaký hrdina, čo sa týka tejto, ale to je, je to jednoducho proces, ktorý každý človek si tým prejde. Lebo všetci raz zomrieť musíme. A nepodsúvajme tu také témy, ako keby človek bol len tiež kdesi na periférii spoločnosti a zaobchádzame...
Na záver len chcem povedať, lebo mám už krátko času, v Holandsku starí ľudia boja sa ísť do nemocníc a hlavne kvôli tomu, že ich deti jednoducho požiadajú lekárov, aby ich spratali z tohto sveta a pichli im eutanáznu injekciu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
