Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán kolega, keď si to spomenul tú 504-ku a povedal si to v kontexte takom, že 504-ka je zlá. No všetci vieme o tom, že 504-ka je zlá a keď je tu návrh poslanca Národnej rady, aby sa zmenili veci a vylepšili sa tie veci, tak keď som dával pozor tuná, aj niektorí predrečníci tak len hľadajú dôvody také, ako tieto veci nezmeniť. A treba dávať aj pozor, že čo rozprávame a čo sa tu predkladá. Lebo aj kolega Fecko, keď tuná tento návrh predkladal, tak hovoril, dĺžka nájmu sa týka v podstate, teda sa nebude meniť pri ovocných sadoch, viniciach a chmeľniciach. To je samozrejmé, že je to dlhodobejší ten nájom. Pretože keď ty ten ovocný sad vysadíš, tak kým sa dostane do produkcie, tak trvá to aj 10 rokov, hej, a môže to trvať aj viac. A v podstate áno, keby tam taký zásah bol, tak v podstate veľmi negatívne to, malo by to veľmi negatívny dopad na samotného toho poľnohospodára.
Ale čo sa týka malých a drobných poľnohospodárov, si ľudia ani neviete predstaviť na Slovensku, ako sa ťažko dýcha. Skús ísť podnikať v poľnohospodárstve. Zober si 20 hektárov, dostaneš tie dotácie, čo si rozprával tuná 100 eurá, a skús prežiť nejakých päť rokov bez toho, aby ti pomohla široká rodina v tom. V piatok, sviatok, soboty, nedele. To je zaangažovaná celá široká táto rodina. Nie si schopný prežiť. A my sa tu budeme takto pokrytecky tváriť, že jak je super, jak je dobre, jak je to, lebo budeme plakať, lebo jakí argobaróni, jak sa majú zle. Čo to tuná človek tu počúva. Však tu je vidieť aj poslancov, ktorí kde, na ktorej strane stoja. Ja stojím na strane malých farmárov, otvorene to hovorím, že na strane malých farmárov, lebo tí sú najviac potláčaní. Tí sa im najviac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len nadviažem na to. Ja si nemyslím, že živnostníci budú nejak aktívne sa predbiehať práve v nedeľu, že by zarobil peniaze. Ten živnostník je tak uťahaný z celého týždňa, ešte keď aj v sobotu má robiť, je veľmi rád, že v nedeľu môže byť doma s rodinou. Poznám to podľa mnohých živnostníkov, ktorí podnikajú nie rok, dva, ale tridsať rokov a on je veľmi rád, keď môže naopak ešte aj tú sobotu odpočívať a nieto ešte žeby v nedeľu. Ja si dovolím povedať, že negatívny dopad tu nie je žiaden tuná, keď sa zavrú tie obchody. Toto sú všetko také bludy, taký začarovaný kruh. Lebo keď my sa pozeráme na tie, cez to, cez prizmu na tie negatívne dopady na tú rodinu, tak oveľa väčšie výdaje máme jaké majú psychické poruchy a problémy naše deti v školách, kdečo všetko. Myslím si, že tých výdajov na zdravotníctvo, sociálne služby a tak ďalej, to by vysoko, vysoko presiahlo. A študenti, že práve v nedeľu chcú zarobiť, no tak to je úplne trápne. Však nech robia v sobotu, nech robí dvanástku, šestnástku, však nech robí v sobotu, nech maká, však to je úplne super. Však to je úplne super a nepotrebuje na to nedeľu, že práve v nedeľu že by zarábal. Tak to je potom chudák, keď práve v nedeľu. V nedeľu nech sa venuje, ja neviem, športu, keď chodí do kostola, nech ide do kostola a nech sa venuje takýmto aktivitám, a to sú úplne blbosti.
Ja si myslím, že súčasná doba má práve ten problém, že žijeme takú kultúru hedonizmom. Ja len proste len pôžitok, telo a proste tieto veci, to je úplne čosi strašné. A to, čo ma mrzí, tá nedeľa tu bola niekoľkokrát predkladaná už pred dvoma rokmi alebo pred troma rokmi, aj v minulosti, dávno to mohlo tu byť prijaté. Len nikdy nebola vôľa zo strany koalície, a to sú aj tí samotní predkladatelia, ktorí nepodporili tú nedeľu, hoci sme ju tu v parlamente, v Národnej rade tuná pretriasali a mali sme to tuná.
A v Izraeli chcem povedať, že v Izraeli nielen sobota, ale aj v piatok nepracujú moslimovia, v sobotu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No ja si zase dovolím povedať, že nedeľa práveže neberie ľuďom slobodu, to v žiadnom prípade, ani tie zatvorené obchody. Zoberte si, príklad vám uvediem. V Anglicku sa jazdí vľavo, no ale ja som tuná na Slovensku, u nás sa jazdí, vôbec v Európe, hej, okrem Anglicka, tak sa jazdí vpravo, ale ja chcem jazdiť vľavo. No tak ma ale oberá štát o slobodu, lebo určil pravidlá a musíš jazdiť vpravo a je pravidlo pravej ruky. No to je presne, to je tá iracionálna argumentácia kolegov liberálov, kde oni hovoria, hej, zavrú sa teraz nemocnice, lekári nebudú fungovať a proste, ja neviem, vlaky nebudú cestovať. Ale to nikto o tom nehovorí, ale o obchodoch.
Sú tuná prevádzky, rovnako jak to aj Filip tu spomenul, aj poľnohospodárstvo, ktoré, jednoducho o tých sa ani nebavíme. Je to automaticky, že či je piatok, sobota, nedeľa, či sú vianočné sviatky, veľkonočné sviatky, avšak ľudia potrebujú zdravotnú pomoc, ľudia zomierajú. A teraz čo? Necháme zomierajúcich ľudí len tak napospas, lebo je nedeľa, lebo sú Vianoce, lebo sú veľkonočné sviatky? O tom nikto nehovorí a to je práve to zavádzanie. Naopak si dovolím povedať, že nedeľa je tá, ktorá dáva ľuďom práve rozmer slobody a je to príležitosť na stretnutie práve aj s rodinou, bližšie sa venovať, tak ako ste to povedali.
Aj ja som generácia tá, ktorá, jednoducho v sobotu o dvanástej sa zavreli obchody a otvorili sa v pondelok ráno, niekde o šiestej, niekde o ôsmej, o siedmej, bolo to rôzne. Vôbec nám to nechýbalo, ľudia sa vedia nastaviť a prispôsobiť si program. Keď susedné Rakúsko vie fungovať a dlhé roky bez toho, aby mali nedele otvorené a fungujú krásne, myslím si, že aj na Slovensku sú dostatočne uvedomelí a vyspelí ľudia, aby sme si na to zvykli.

Ďakujem za slovo.
Ja si tak dovolím začať monsignorom Trstenským, ktorý aj vo svojich publikáciách ešte, ale aj za života hovoril, že nikto nebol chválený alebo velebený za to, že si špinil do vlastného hniezda. Mal vtedy na mysli práve našu krajinu, Slovenskú republiku. Tuná naz... takto sa bičovať a samých seba nazývať, že aký sme my fašistický štát.
No ja vám to poviem, tento fašistický štát, keď to tak ako hovoríte dehonestujúco a tupo, hlási sa hrdo k odkazu svätých Cyrila a Metoda. My to máme dokonca dnes zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Myslíte si, že generácie našich otcov a starých otcov sa k tomu nehlásili? Hrdo sa k tomu hlásili. Ale oni sa nielen k tomu hlásili, ale jednoducho oni v tej dobe to aj žili. V tej dobe to aj žili. A tuná nejaké Progresívne Slovensko, nejaká pseudostrana, sa tuná bude vytŕčať, tak jak to kolega predo mnou povedal, že nejaký panáčik, a že teraz my prijmeme tuná a zmeníme zákon v Slovenskej republike, aby sa všetko toto zmenilo. V žiadnom prípade, ja budem jeden z tých, ktorý bude hlasovať proti. Tie dehonestujúce slová, ktoré tu zazneli v rámci tej rozpravy, tie jednoducho odmietam. To je úplne čosi strašné. Monsignor Trstenský, myslím si, že by bolestivo počúval ako tieto slová, kde poslanci Národnej rady takto dehonestujúco rozprávajú o Slovenskej republike.
Áno, tak jak to aj kolega spomínal, Starý zákon je plný násilia. Ale to násilie je tam aj napísané preto, aby aj novodobý človek dokázal sa na týchto veciach poučiť. A tuná zmeniť zákon kvôli nejakej ulici vo Varíne. Nechajme to na obecné zastupiteľstvo, nech si oni sami, občania rozhodnú vo vlastnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Už niekoľkokrát to v rámci rozpravy padlo, ale myslím si, že potláčať slobodu slova to by bola tá najväčšia chyba, aká tu by sa len mohla stať, či už veľakrát aj poslanci Národnej rady prechádzajú takou perzekúciou aj zo strany novinárov, ale cez to všetko nech tá sloboda slova je tuná zachovaná. Ja som za to.
Samozrejme, malo by to mať vždycky svoje hranice, hlavne etiky a nejakej tej slušnosti. Veľakrát zachádzame za tú hranicu tej slušnosti a musím povedať, že práve aj médiá sú tie, ktoré v podstate tá slušnosť už im akosi zostáva bokom, čo mi je ako veľmi ľúto, lebo keď pár rokov sa dozadu pozriem, tak myslím si, že tá úroveň ako tých médií bola kdesi na inej úrovni. Keď nejakých dvadsať, dvadsaťpäť rokov, tridsať rokov, človek, dvadsaťpäť dozadu, tak naozaj malo to nejakú inú úroveň. Tým, že oni majú v podstate tú moc slova ako v rukách ako médiá, tak to nie je len mať tú moc a posmievať sa tak, ako si, Milan, spomínal aj tuná toho pána Ondrejička, ale predovšetkým nesie tú zodpovednosť. Možno teraz sa z toho chichúňa, rehoce, ale možno raz mu budú padať krokodílie slzy.
A keď si spomenul tú pani prezidentku, ktorá tretíkrát sa chystá do Vatikánu alebo na stretnutie s pápežom, áno, máš to pravdu, lebo to je také pokrytecké. Na jednej strane sa akože hlásiť navonok, že sa stretne s predstaviteľom, hlavou katolíckej cirkvi a na druhej strane podporovať LGBTI agendu a potraty, myslím si, že toto je taká dvojtvárnosť. Aj keď na druhej strane si uvedomujem to, že práve hriešnici a dokonca aj farizeji a hriešnici vyhľadávali Ježiša Krista. On sa pred nimi neštítil, ale toto je taká dvojtvárnosť, ktorá sa tuná ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo a zvlášť pánu predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi, ktorý reagoval, a tak som sa tak usmial a som sa aj v duchu potešil, že predsa len to moje slovo nepadlo mimo, ale padlo na úrodnú pôdu, pretože keď predseda parlamentu povedal, pokiaľ sa tento návrh zákona nezmení, tak celý klub SME RODINA nezahlasuje za tento návrh zákona, tak chcem pánu predsedovi aj touto cestou za to poďakovať.
Všeobecne budem reagovať nie jednotlivo na vás ako na kolegov, možnože sa nájdete tí, ktorí tam ste. Viete, tuná že by som ja odsudzoval niektorých svojich kolegov, ja už sám sebe alebo seba samého sa ako spytujem vlastné, spytujem si vlastné svedomie a ja nie som ten, ktorý by som vás odsudzoval, aj keď niekedy príkro ako reagujem na vás, ale nikoho z vás nechcem ako odsudzovať, nechcem sa ani na vás nejak, cez vás ako nejak povyšovať. A slovo vychádzajúce z tvrdého srdca je neraz ako dvojsečný meč. Slovo je to, ktoré môže veľmi zraniť ako toho druhého. Preto aj tá sloboda slova, aby bola so zodpovednosťou, ale nemôžme to dať tak, že dáme nejaký návrh zákona a teraz budeme kontrolovať slovo. Lebo sloboda slova tým pádom prestáva platiť a tí, ktorí sa vyjadrovali možno k tej otázke ako Boha, tak toľko chcem povedať ešte na vysvetlenie. Boh je iný pre každého jednotlivo, ale zároveň rovnaký pre všetkých. Boh, keď sa pýtali, aké je tvoje meno, Mojžiša a on hovorí, ja som, ktorý som. Boh, starozákonný Boh je ten, ktorý stvoril nebo i zem. A každý ho vo svojej predstave môžme mať iný, ale aby sme si my nevytvárali novodobých bôžikov, čo je neraz bolestivá stránka aj u nás na Slovensku a v slovenskom národe.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. V priamom prenose od rána to tu prežívame, že ako vyzerá sloboda prejavu slova. Aj keď sme skĺzli do takej osobnej roviny a také slovné prestrelky a invektíva, ktoré tu padajú vzájomne medzi kolegami medzi nami. Tak musím to tak povedať, že aj toto je prejav slobody slova. Ja si to vážim, aj keď nesúhlasím ako s tými vecami, ktoré tuná zazneli, človek to jednoducho musí strpieť, ale aspoň vidíme, že aké to slovo je ako dôležité. Slovo, ktoré vyslovíš, už nemôžeš zobrať späť. To je sila. Viete, to málokedy si to uvedomujeme aj my poslanci Národnej rady. Žiaľ, musím to tak ako povedať, ale slovo, a to je jedno, či povieš od rečníckeho pultu, alebo kdekoľvek. Slovo, ktoré ako vyslovíš, neni možné stiahnuť späť. Môžeš sa ospravedlniť, aj je to slovo zraňujúce, ale už späť ho nikdy nestiahneš. Preto vždy by sme mali vážiť slová aj vo svojich osobných životoch a osobne zvlášť slová, aby sme zvažovali ako poslanci Národnej rady. Nechcem teraz sa tuná dať niekoho vyvyšovať a nechcem povedať to, že mne ten jazyk sa nepošmykol a možno vykĺzlo nejaké nevhodné slovo, ktorým som urazil vás kolegov. Aj týmto spôsobom sa ospravedlnil vám všetkým, ktorých som takto možno urazil alebo som sa vás dotkol a zvlášť v tomto predvianočnom čase. Viete, tak aj ohýbame tu slovo, slovo Boha, hej, a čo všetko Boh vidí, čo nevidí. Našťastie Boh má iné oči a iné videnie sveta, ako máme my ľudia. Lebo ak by sme sa pozerali alebo teda Boha považovali za takú ľudskú bytosť, tak bol by proste to veľmi tvrdý Boh voči nám. Ale Boh je nekonečne trpezlivý ako v odpúšťaní, kolega to tu spomenul. Je to z knihy Genezis, však v podstate aký dar dostal človek rozum a slobodnú vôľu. On to tak nedopovedal celé, tak ja to hovorím. Rozum, rozum na to, aby si uvažoval, možno hľadal vo svojom živote pravdu a slobodnú vôľu, aby naozaj si slobodne mohol ako konať. Ale slobodná vôľa alebo sloboda neznamená svojvôľa a teda že slobodu, sloboda bez zodpovednosti ako taká neexistuje. Nemôžme si to zamieňať a, žiaľ, veľakrát sa to deje. Však my si to tuná takto zamieňame.
Pán podpredseda vlády tuná predložil návrh zákona, chudák on to tu musí počúvať teraz, aký slovný súboj a bitky sa odohrávajú tuná ako medzi nami. Ale pán podpredseda, chcem aj ja povedať, viete, to je jedno, že kto je vo vláde, či ste to teraz vy, alebo potom bude tá zmena, ktorá tuná takmer s vyhrážkou tuná zaznela. Však počkajte, my vám ukážeme a použijeme ten istý zákon ako voči vám. Práve toto je veľmi nebezpečné a toto vás prosím, pán podpredseda, aby ste zvážili. Pretože pravda, tu jak to povedali niektorí rečníci, je relatívna. No nie je relatívna. Pravda je pravdou a pravda vo svojom živote alebo v našich životoch, v každom živote jedného človeka sa neraz veľmi ťažko ako hľadá. Je to neraz celoživotný proces, kedy ja tu pravdu hľadám. A tú pravdu presadzujem ako? No tak jedni to totalitárnici, ktorí ju nasilu ako presadzujú so zbraňou v ruke, ale demokratické systémy a padlo to aj tuná to antické obdobie Grécka, to bola sila slova, sila argumentu. A to je to, čo má ako rozhodovať. Nemôže byť nejaký človek alebo nejaký uzurpátor a nemôže to byť ani prezidentka Slovenskej republiky, ktorá bude určovať to, že to je pravda a čo nie je pravda. Čo je dobré a čo nie je dobré. Ak my nevieme rozlišovať medzi dobrom a zlom, prosím vás pekne, to kam sme sa prepadli celá spoločnosť. To nechcem teraz obviniť školstvo z toho, ale celá spoločnosť. Veď malé dieťa vie rozlišovať, ak má normálnych rodičov, vie prirodzene rozlišovať medzi dobrom a zlom. A dospelí ľudia že by nevedeli rozlišovať medzi dobrom a zlom, medzi pravdou a lžou. Že by poslanci Národnej rady nevedeli rozlišovať medzi dobrom a zlom, medzi pravdou a lžou, tak to už je úplne totálne absurdné, že by sme to my museli ukotvovať v nejakom zákone.
Ja nie som taký nejaký internetový, by tom povedal, dráč, ktorý sedí pri internete a to je zvlášť namierené na ten kybernetický priestor. Áno, občas keď si to pozriem, je plný takej nenávisti a proste vulgarizmov a proste ja tomu hovorím, že to sú takí internetoví hrdinovia. Ale keď by sa mal takýto človek zoči-voči stretnúť aj na nejakú konfrontáciu a verbálnu komunikáciu, jednoducho to nezvláda takýto človek, hej. Pretože on nevie povedať jednu súvislú vetu, ale za tým internetom je veľký hrdina. Ale pán podpredseda vlády, pre mňa sú, toto sú pre mňa nezralé osobnosti, to sú puberťáci, ktorí možno nie sú hodní, aby sme my nejako takto prijímali kvôli tomu zákon. Kde my máme ako prijať zákon, máme prijať vhodný školský zákon, aby my sme nedeformovali našu mládež, naše deti, ale aby sme ich formovali a vychovávali. A oni aby boli pripravení do spoločenského systému, aby oni toto dokázali rozlišovať. A keď mi ako poslanci Národnej rady a my, že by sme to nevedeli. No tak to už je potom aký odraz spoločnosti. Však v podstate 150 poslancov Národnej rady reprezentuje celú Slovenskú republiku. A to sme sa tak ako prepadli.
Slovo, to je, no viete, ja vám to poviem takto, tak ma to teraz napadlo. Slovo je veľmi ako silné a svätý Ján evanjelista svoje evanjelium začína: Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo Boh, na počiatku bolo slovo a to slovo bolo Boh. Mnohí ľudia si to zamieňajú a hovoria, že to sú prvé slová Biblie Starého zákona, nie je, to je omyl. To je svätý Ján evanjelista, ktorý začína svoje evanjelium takýmito slovami. To je jeden rozmer.
A druhý rozmer, položili sme si otázku, prečo takto začína svoje evanjelium na počiatku bolo slovo svätý Cyril, Konštantín? Si predstavte, že aj on prvé slová do hlaholiky, ktoré prekladá, sú práve tieto: Iskoni bje slovo a slovo bje u Boga. To sú prvé slová v hlaholike, ktoré zazneli a ktoré sa preložili v staroslovienčine cez hlaholiku prostredníctvom svätého Cyrila, svätého Konštantína. To je tá istá osoba, aby sme vedeli. Prijal neskôr rehoľné meno Cyril. A my ako Slováci, aj Slovák ako keby bolo odvodené od slova slovo Slovák, Sloven. To je zaujímavé, to je veľmi silné.
A my sme nositeľmi, Slováci, ako možno takéhoto slová a my takto to dehonestujeme v podstate aj taká tá úroveň, tak sa takto prepadávame v tých vzájomných prekáračkách tuná v rámci Národnej rady Slovenskej republiky. Prešiel som na chvíľku, takú hygienickú prestávku som si dal. Boli tuná študenti, pozdravil som ich. Zvyknem sa prihovoriť, ale potreboval som sa vrátiť do pléna, ale som si tak pomyslel, jeden z tých chlapcov pozeral monitor, keď tu kolega vystupoval. Viete čo? Hanbil som sa aj prihovoriť, lebo si myslím, páni moji, tieto decká aký obraz si asi odnášajú dnes z prehliadky Národnej rady. A to bol monitor, tam bol zapnutý. Sprievodkyňa ich sprevádzala, vysvetľovala Albína Brunovského obrazy, to bol len krátky ako mement. Ale toto na mne zanechalo takú stopu. Zvažujme tie slová, ktorá my tuná ako rozprávame.
Pán minister, pán podpredseda vlády, ja som jeden z tých poslancov Národnej rady, ktorý je zásadný. Ja nemôžem zahlasovať za tento návrh zákona, nesúhlasím s ním. Ale s tým, že nesúhlasím, teraz nebudem vás ani obviňovať, ani vás dehonestovať, ani vám nadávať. Je veľmi nebezpečný a spomeniete si možno potom, ak by prešiel tento návrh zákona, ak začnú tu nejaké represálie v rámci Slovenskej republiky a nejaká šikana, pretože aj Polícia Slovenskej republiky tá sa potom nezamýšľa ako nad tým. To je zákon a tak je to správne. Jednoducho to, čo je ukotvené v zákone, oni po týchto ľuďoch pôjdu. Ale keď mi potlačíme slobodu slova, tak čo začína? Však to začína totalita. Kvôli slobode slova boli vojny, boli boje, bojovalo sa. Však keď aj v čase totality a nie tak dávno skončila, lebo tých 30 rokov nie je tak ako strašne ďaleko za nami. Jednoducho to sme bojovali za to, aby tu bola sloboda prejavu, sloboda slova. Aby dnes tento zápas o demokraciu takýmto dehonestujúcim spôsobom, aby sme pošliapali. No ja ako poslanec Národnej rady nemôžem s tým súhlasiť. Pán podpredseda, je mi to ľúto, ale budem hlasovať, nieže sa zdržím pri hlasovaní, budem hlasovať proti. Prečo? Pretože mi záleží na budúcnosti Slovenskej republiky. Nie je možné, aby sme tieto veci dopustili. Cenzúru, ktorú sme tuná mali. Pardon, ešte ak môžem jednu vetu, pán podpredseda.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Skončite vetu.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Prepáčte. Že pojem cenzúra, ktoré bolo ako v minulosti, sme dnes zamenili za slovo hoax a za to slovo hoax, kde čo všetko možné ako skrývame a potom aj polícia prevracia naše príbytky a príbytky našich občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť, pán predseda, aj za vašu ústretovosť. Ďakujem ešte raz.

Cenzúra slova je veľmi nebezpečná, to už je jedno, v akejkoľvek podobe, či to je v elektronickej forme, či je to vo verbálnej rovine, v písomnej forme. Toto sme mali tuná naozaj v neďalekej ako totalite, tak ako ešte predtým hovoril kolega, že dnešní štyridsiatnici ani nevedia, že čo to je sloboda slova a aký úrad tu bol zriadený na, nie na Slovensku, ale ešte v bývalom Československu, kde sa každé slovo cenzurovalo nielen v tlači, ale aj to, ktoré ste ako povedali. Ak by sme prijali tento zákon, my sa vrátime viac než tridsať rokov alebo tých tridsať rokov dozadu.
Viete, tu by sme sa mohli do večera hádať, že čo je pravda. Mohli by sme nastoliť tu akúkoľvek, ako ten, ale to je prejav demokracie, sila argumentu, ktorá ťa o tom presvedčí. Áno, tak ako to bolo tuná povedané v rámci rozpravy, systém vzdelávania v škole, pozrite sa, jak sa nám zosypal. To školstvo takto strmhlav išlo dole. Tu keď aj bývalý minister, on ani nevie, kde má oči, okuliare nosí vzadu ako na čele. To bol minister školstva, prosím vás pekne, to je aká úroveň?
My tie deti nieže sme vzdelávali, ale my sme ich kazili v týchto školách. A ako to chcete internet vyčistiť tak, že poviete to je dobré, to nie je dobré. Chcete ho vypnúť úplne? Toto je tá cesta? Kto chce ako to vyčistiť. To je taký blud aj premiér, keď toto hovorí, že aby bol internet čistý. Ako to chceme dosiahnuť? To je nedosiahnuteľné tak, že, že začneme robiť tuná túto cenzúru.
Vzdelávanie mladých ľudí je veľmi ako dôležité. Ten školský systém vôbec by som ako nepodceňoval. Kolega, jak tu aj spomínal ako tie vakcíny a všetky tie silné reči, silácke reči, ktoré tu odzneli, a teraz my môžme povedať, že to boli všetko hoaxy, toto, čo sa tuná hlásalo. To boli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Žiaľ, musím konštatovať aj ja, že sloboda slova sa posledné roky postupne z našej republiky slovenskej vytráca. Slovo jednak bolo za posledné roky, desiatky rokov mimoriadne degradované.
Marián, ty si spomenul ten úrad deväťdesiatych rokov, ktorý tu bol na cenzúru tlače, a si povedal, že už dnešní štyridsiatnici si to nepamätajú. Máš pravdu. Dnešní štyridsiatnici, prepáčte, česť výnimkám, ale veľakrát sa správajú ako puberťáci a nemajú pamäť. Nič si neni sú ani ochotní naštudovať. Kto je ten, kto bude hovoriť, čo je pravda? Pravda je tá, ktorá sa obháji sama. Nepotrebuje nejaké obhajoby. Kto sa toho bojí, že bude určovať, čo je pravdivé, čo je nepravdivé.
Dnes za slovo cenzúra, to čo si spomenul v tom svojom prejave, sa vymenilo za slovíčko hoax. A dneska je polícia tá, ktorá bude určovať, čo je pravdivé, čo nie je nepravdivé. Najnovšie prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, tá je to, tá sa uzurpuje, že tá je, ktorá bude určovať, že čo je pravda, čo je, čo nie je pravda. Čo je dobro, čo je zlo.
Prosím vás pekne, to v akej krajine ako žijeme? My máme byť tolerantní aj voči nepravdivým veciam a kto si bludu ako verí, má na to právo. V demokratickom systéme je to tak. Ty mu nebudeš vnucovať svoje názory silou, silou zákona. Môžeš silou argumentu. A tu, keď vymeníme zákon za silu argumentu, no tak my môžeme zabaliť to aj tuná v parlamente, pretože jednoducho prestane tu akákoľvek diskusia. My nemôžeme ľuďom a vôbec vo všeobecnosti nanucovať to, čo je ako pravdivé. Ja mám právo veriť aj bludom. A mám právo hľadať pravdu. A to je tá skutočná sloboda.

Páčilo sa mi, pán minister, ako ste hovorili, aby tu zostala aj tá inštitucionálna stopa. Tá je veľmi ako dôležitá, aj keď vás možno takto zosmiešňovali a dehonestovali. Ale tu už vám to kolegovia povedali. Ale vy ste to nakoniec aj pochopili. Aj sám ste povedali, že to beriete ako prejav slobody slova. Takže v podstate, hej. Ja sa vám za kolegov ospravedlňujem, keď vás takto tuná urážali. Chvíľu som to tuná počúval.
Ale veľmi čo sa mi páčilo a chcem oceniť ako u ministra, a toto tu chýbalo mnohým ministrom a dnes sedia tuná aj v laviciach, s takou pokorou pristupujete k tomu. Nebáli ste sa poradiť so svojimi kolegami. Sú to vaši podriadení v tej hierarchii od ministra a ďalej cez Súdnu radu a Najvyšší súd, tak patria pod vás, no ako, myslím ako pod rezort, nie priamo ako pod riadenie. Ale páčilo sa mi to, že ste sa radili aj s tou Súdnou radou, aj s tým predsedom Najvyššieho súdu. A ste tu hovorili, že v podstate 16 sudcov, hej, 16 k nule, teda nikto vám nejak neoponoval alebo dehonestoval ten váš, ten váš návrh. Chcem vás aj k tomu povzbudiť, aby ste vydržali v týchto veciach, pretože aj tak, ako to na druhej strane tiež poniektorí vykrikujú tuná, že tá dôveryhodnosť v súdnictvo je naozaj veľmi nízka. A veľakrát to vykrikujú práve tí ľudia, ktorí mali priamo možnosť zmeniť tieto veci. A vy keď máte ako teraz ambíciu, aby sa to naplnilo a sa to zmenilo, tak odrazu je oheň na streche a ste takto dehonestovaný a torpédovaný.
To, že vy nie ste nominantom za politickú stranu, a tak si aj uvedomujete, že to môže, teda to môže byť aj hocikto aj za politickú stranu, keď je nominovaný. Ale vaša predchodkyňa tiež sa tu priznala v priamom prenose, že nebola nominantkou žiadnej strany. Tak čím potom bola?