Videokanál poslanca

Viete, pani kolegyňa, ja vám tak odporúčam, aby ste sa venovali tomu, čo ste v úvode povedali, tým právam detí a rodičov. Ale keď vy takto budete presadzovať túto vašu agendu LGBTI a homosexuálov, čomu sa budete venovať? Zasadzujete sa za potraty, za registrované partnerstvá. Prosím vás pekne. Čomu a komu sa budete venovať? Nebudeme mať ani deti, nebudete mať ani rodičov, vy stratíte prácu. Viete, ja tie také vznešené tieto ďakovné zdravice komunistické, ktoré tuná počúvam.
Jak ste sladko tuná rozprávali, veď vy ne, vy ste tu nepovedali nič. Ste tu čítali a dvakrát vás mobil vyrušil. Vy ste stratili kontext, vy ste boli úplne mimo. Tu hovoríte o vážení slov. Čím ich vážite? Lžou? Nenávisťou? Prekrúcaním pravdy? Toto, toto je vaša váha slov? Prosím vás pekne, keď už sa tu druhýkrát postavíte, tak aspoň skúste niečo povedať, aspoň nejakú súvislú vetu. A nie tieto rozprávky, ktoré vám tuná napíšu tí vaši liberálni kolegovia kdesi v kancelárii, a vy sa tu idete pretŕčať, aká vy ste veľká majsterka sveta.
A toto sú tí bludári. A vy ste jedna z nich. Prepáčte mi to, že to tak hovorím, ale vy ste jedna z nich. Lebo vy sa hlásite k tým katolíkom, liberálnym katolíkom jedným dychom, jaká ste vy katolíčka. S pápežom sa stretávate, ale tu presadzujete agendy vraždenia nenarodených nevinných detí. Vy tu presadzujete homosexuálne partnerstvá. Prosím vás pekne, skúste si pozrieť trošku aj katechizmus katolíckej cirkvi, keď už tuná takto sladko rozprávate. A to sladké rozprávanie, to je presne toto, jak ten had sa prihováral sladko v raji. Sladko sa prihovára, aby mohol toho druhého pripraviť o život a podľa možnosti o večný život.
A vy toto, čo ponúkate tuná dnešnej mládeži a dnešným deťom, a raz budete niesť aj zodpovednosť aj vy osobne za toto, čo tuná predstavujete. Toto je blud a nenávisť, čo šírite.

Marek, chcem ti poďakovať za ten tvoj príspevok k tým zlým človekom, to, čo si tak z toho svojho papieru prečítal, no tak to som bol označený ja za toho zlého človeka. A v podstate pochopil som tak, že si to odsúdil toho kolegu za to jeho vyhlásenie a de facto, neodsúdil si to? To tak potom som to zle asi pochopil ja, ale dobre. Ale ty si tu tak v závere tuná také biblické okienko tu otvoril, Židia a samaritáni sa nemali v láske. No do istej miery hej, ale toho milosrdného samaritána, ktorého si spomínal, kde zbojníci prepadli pocestného a samaritán bol ten, išiel kňaz, prekročil toho človeka v priekope, išiel levita, levita to bola extra trieda ako židovská, tiež ho prekročil a išiel samaritán, ktorí boli druhotriedni, tak boli považovaní. Hej, v tej spoločnosti, vo vtedajšej Palestíne. A práve samaritán bol ten, ktorý sa oňho postaral, zaplatil hostinskému a povedal, že keď bude ťa to stáť viac, ja pôjdem naspäť, to je cesta z Jeruzalema do Jericha alebo naopak, hej, z Jericha do Jeruzalema. Tam sa to stalo. Dnes je tam pravoslávny chrám, kostol, kláštor Svätého Juraja a niekto to tak hovorí, že kláštor Svätého samaritána. Samaritáni boli ľudia, ktorí boli, v podstate to bolo obyvateľstvo Perzie a židovstva, ktoré v podstate v oblasti, ktoré bolo vyľudnené za čias kráľa Nabuchodonozora, keď ľudia, Židia boli zobratí do babylonského zajatia, aby to nezostalo prázdne a vyľudnené, tak kráľ Nabuchodonozor tam poslal tých svojich ľudí a oni v podstate to obyvateľstvo židovské a pohanské sa zmiešalo. Preto boli také zápasy a boje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Viete, pán Pročko, vy ste tuná rozprávali, že všetci ľudia sú Božie deti. Veď nikto to nespochybňuje. No len ja zas na druhej strane, aj položil som si otázku a skúste si ju položiť aj vy alebo položte ju ďalším ako ľuďom, aj tí všetci ľudia sa považujú za Božie deti? No koľko ľudí by sa nepovažovalo za Božie deti? No a vy tiež, pozrite sa, no keby som vás teraz začal obviňovať, no tak čo vnucujete tento názor? Viete, to, čo poviete vy a tie liberálne gebuziny, tak toto je len tá vaša pravda. Ale už keď vám druhá strana protiargumentuje, viete, protiargumentuje, vy okamžite agresívne reagujete. No ja som sa vás v rámci rozpravy, sa ospravedlňujem, však môžte mi to povedať, no keď ste hovorili, že miluj svojho blížneho ako seba samého, ale ako znie tá celá veta, pán Pročko? A vy to neviete? Neviete to, lebo keby ste to vedeli, tak by ste mi to povedali. No tak potom nevytrhávajte z kontextu. A ja vám ju poviem: "Milovať budeš svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého." A keď ty vytrhneš z kontextu len časť tej vety, no tak ty miluješ sám seba, ty si egoista. A presne to je to, čo hovoríš, čo vy nazývate láskou, to je nezriadený sex a nezriadená žiadostivosť. To nikdy láska nebude. Ty si myslíš, no dnešný človek žije len kult tela. My žijeme v celom svete, v celej Európe len kult tela. Ako keby duch, to duchovné neexistovalo. A to je jedno, či si veriaci-neveriaci. Nehovorím o duši, ale o duchu. Ako keby ten duch vôbec neexistoval. No keby duch neexistoval, tu máme bývalú pani ministerku kultúry, no tak načo by sme mali divadlá? Načo by sme kultúrne zážitky mali? A koncerty a to všetko. Však ty nemáš ducha? Ty žiješ len kult tela? Načo toto všetko by tu bolo?
A my, čo tu robíme a toto je vážny dôvod, my kazíme dnešnú mladú spoločnosť a ťaháme ju do priepasti a my to nedovolíme a vždy budeme proti tomu stáť pevne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len zopakujem tuná aj to a hovorí to aj Ústava Slovenskej republiky, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou. Pôvodne tam mal byť text medzi jedným mužom a jednou ženou. Vynechalo sa to a bralo sa to ako samozrejmosť. Vidím, že v súčasnej dobe, ktorú žijeme, považujem to aj za chybu, že to tam nie je napísané. Ale rodinu vždy tvorí otec, mama a deti. Áno, môže byť aj rodina taká neúplná, ktorá deti nemá. Ale nikdy to nebudú dve ženy a dvaja muži. Tí nikdy nesplodia dieťa. Nikdy. Viete, čo je to nikdy? Môžte robiť experimenty, aké chcete. Tu už to pretŕčate, že pomaly muži dokážu byť tehotní. To je hlúposť toto. To nikdy nebude.
Liberáli a liberalizmus ako taký rozbíja systematicky naše rodiny. A vy to robíte vysoko rafinovane a inštitucionalizovane. Takto vy najprv rodinu rozbijete a potom sa tvárite a sanuje, lebo koľko treba pomáhať, ako našim deťom, našim manželstvám, našim rodinám. A v skutočnosti vám ide o rozbitie rodín.
Zaznela tu, nebudem tu kolegyňu menovať, že láska, že keď sa majú dvaja ľudia ako radi. Vy si ale zamieňate zmyselnosť a nezriadenou žiadostivosťou s láskou. To nemá nič spoločné, prosím vás pekne. Láska je predovšetkým obeta. Darmo sa smeješ. A keď neprinesieš obetu v manželstve, nijaká láska neobstojí. A preto ani tie homosexuálne zväzky, keď tu sa odvolávajú, že aká láska, aká to. Ale nikto štatisticky nevedie, že koľkokrát sa rozchádzajú a každý ide svojou stranou, čo je aj prirodzené. Veď dva muži, keby jeden deň mali byť spolu, tak im je už dlho a nieže celé roky a celé týždne toto, čo vy tu spievate. Toto sú bludy. Tak ako aj blud to vaše celé uznesenie.

Prepáčte, budem reagovať ináč. No však už ako by som mohol reagovať. Viete, tak som sa zamyslel, to, čo tu ste, kolegovia, čítali, no to je úplne hrúza. Viete, vy ste vôbec uvedomujete, že čo robíte, aké vy dve komunity spájate? Židovskú komunitu a LGBTI komunitu. Vy sa nehanbíte toho, že vy tak hlboko urážate židovskú komunitu? Tak vy potom asi ani nepoznáte ani židovské náboženstvo. Tu sa chválite, že v akých ste všelijakých týchto komisiách a priateľstvách a podobne, ale veď to je hlboká urážka židovskej komunity. Prosím vás pekne, to nám tu budete (ruch v sále), no však môžete si pískať, Nech sa páči... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prosím vás, kolegovia, nevykrikujte!

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Nech sa páči, môžte pískať, vykrikovať, Jano Mičovský tuná vykrikoval minule, keď bol tu vlajkový zákon, či nemáte nič iné na programe a vy nemáte nič iné na programe. Takto riešite biedu a chudobu nášho ľudu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Takto vy riešite, ale vy ste vládna koalícia, nesiete zodpovednosť... (Ruch v sále.) No však, pán Baránik, môžte vykrikovať, koľko chcete, koľko chcete. To ste vy, veľkí liberáli a veľkí, veľkí títo tolerantní, tu sa takto prezentujete, ako tu vykrikujete. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, neprekrikujte sa, pán poslanec, reagujte, prosím, na rečníka v rozprave a ostatných poprosím, aby... (Povedané súčasne s rečníkom.)

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Pani Zemanová, nech sa páči, môžte aj vy vykrikovať. No však reagujem na nich, veď vykrikujú na mňa, keď ako predsedajúci nerobíš poriadok s nimi, tak musím na nich reagovať, keď kričia tuná a vykrikujú. (Povedané súčasne s predsedajúcim.) Ťažko sa im to počúva, hlboko ste urazili židovské náboženstvo, ale aj židovskú komunitu na Slovensku, že vy takto spájate židovskú komunitu s LGBTI komunitou. To nie je to isté, to je na míle a na ďaleké míle vzdialené. Ja nebudem hlasovať za takéto uznesenie, darmo tu na to budete sladkými rečičkami zaobaľovať, v živote za to nezahlasujem.

Pán Gröhling, bolo zaujímavé vás tuná počúvať. Som aj teraz zistil, že vôbec existujete. Doposiaľ, keď ste bol ministrom, nebolo o vás ani poriadne počuť. Som rád, že aspoň ako poslanec Národnej rady, že ste tuná vystúpili. Ale ja som si dal tie pedagogické, psychologické poradne s takým veľkým otáznikom. Máme tu nového ministra, riaditeľa, predstaviteľa katolíckych škôl na Slovensku. Pozrite sa, ja vám poviem takto, pán Gröhling, na Slovensku, a tým, že ten spôsobom financovania, ktorý bol. Kedysi cirkevné školstvo bolo financované tak, že ministerstvo priamo posielalo školám financie. Mali vlastnú právnu subjektivitu, hospodárili si s tým. Akonáhle sa to prenieslo, tá kompetencia a v podstate aj ten štatút štátnych škôl získal vlastnú právnu subjektivitu, prešli pod samosprávu, takisto aj cez samosprávu začali prechádzať aj tie finančné prostriedky pre cirkevné školy. Veľakrát aj 20 % záležalo od starostu a primátora, že či tie prostriedky ďalej posunuli, alebo nie, ale obrubníky a schody a chodníky boli prednejšie ako je škola.
A pri tých pedagogickopsychologických poradniach som si dal taký otáznik a vrátil sa späť do minulosti. My sme žiadne nemali, ale my najprv demoralizujeme deti, pokazíme ich, proste rozvraciame rodiny, všetkú anarchiu tuná a vy ste jeden z predstaviteľov vašej strany, čo to robíte. A potom hovoríte, že aké pedagogickopsychologické poradenstvo nám treba. My keď nebudeme mať základ v rodinách - otec, mama, ktorá bude formovať svoje deti, to bude vždycky neustály problém a veľakrát sú tie poradkyne a poradcovia takí, ktorí majú problémy sami so sebou a druhým majú radiť, deťom našim, našim rodičom. To je trápne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prozápadný postoj, veď to sú bludy toto. To sa nedá počúvať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na rečníka, prosím vás.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... ale ja reagujem, reagujem. Na štátnych budovách iba štátne symboly. Nič viac, nič menej. Na štátnych budovách, štátne symboly. A štátne symboly sú jasne definované, také aké, aké máme zadefinované i v Ústave Slovenskej republiky.
Spomenutá tu bola rovnako aj Ukrajina a či Ukrajinci nemajú čo robiť. No ja si, ja som si položil takúto otázku. A v lete som zachytil informáciu takú, že ukrajinský parlament 20. júna ratifikoval Istanbulský dohovor. No tak ja sa pýtam, oni nemajú čo robiť. Na Ukrajine nemajú čo robiť? Pride pochody organizovať? Prosím vás pekne, to, to, čo je? Tuná niektorí kolegovia tu poukazovali, že či nemáme čo robiť. Nie, to, to je veľmi vážna vec. Lebo tu je systematické nabúravanie našej štátnosti. A spájať LGBTI komunity s Rómami a maďarskou menšinou na Slovensku je tak dehonestujúce a tak urážajúce. Prosím vás pekne, to je nič?
Vy proste, ak majú ľudia iný názor, no tak vy ich môžete urážať úplne v pohode. Nič sa nedeje. Ak vám nejakou argumentáciou protiargumentujeme, no tak hneď je oheň na streche.
Pre mladých ľudí tu chcem len dať také posolstvo, aby to vedeli. Lebo dneska mladí ľudia sú, mnohí sú aj pomýlení. Narodíš sa ako chlapec, vyrastieš, tak si muž. Narodíš sa ako dievča, tak si, vyrastieš ako žena. Muž je mužom, žena je ženou. Nijaká operácia, nič ti nepomôže, že by si sa zmenil. To je, prosím ťa pekne, to si len zničíš svoje vlastné telo a v podstate rovnako aj svoju dušu. Nikdy sa nestane žena mužom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Juraj, či ti poviem po slovensky Juraj, alebo po maďarsky György, stále si to ty. Tak v podstate toto prirovnávať k zmene pohlavia, myslím si, že to je úplne pomýlené. Ideologické zástavy, ktoré naozaj boli tuná zneužívané v minulosti na štátnych budovách, jednoznačne odmietame. Nemôže byť dehonestovaná budova, ktorá reprezentuje a tiež je do istej miery symbol štátnosti a štátu. A to jedno, či už je v domácom prostredí, alebo v zahraničí. Takéto zneužívanie jednoducho odmietame. A či už niekto sa cíti ako muž alebo ako žena, jednoducho sa tak narodíš. Narodíš sa ako muž ako žena. A ty si môžeš preoperovať, čo chceš. A to stále zostaneš, tak ako si to povedal, tie chromozómy XX sú nemenné, ako XY sú takisto nemenné. A ty darmo aj navonok, že sa budeš tváriť tak, proste.
Inak toto je veľká tragédia, lebo veľa mladých ľudí sa dostalo takéhoto nešťastia, kedy v podstate dali sa takto preoperovať, a ja som to tu spomínal, dievča na muža, keď potom plakala, že chce byť naspäť dievčaťom. Najprv bolo hviezda veľká. Chcela sa vrátiť ako späť, že chce byť ženou a to a keď jej teraz povedal, že dobre, ale že tak to nie je možné. Ono však ako amputujú žene prsníky, tak ako jej ich prišijú naspäť. To jednoducho nie je možné. A to dievča cez ten posmech a cez traumu, ktorú ako prežívalo, tak to vyústilo do samovraždy. Samozrejme, dneska mainstreamové média podsúvajú takto, že dobrovoľne odišla z tohto sveta. Ale že sú veľakrát štvaní títo ľudia touto spoločnosťou k tomu, aby spáchali tú samovraždu, to o tom zamlčujú. A prostredie, ktoré sa tuná vytvára, je veľmi divoké. Muž je muž. Žena je ženou.

Áno, sú situácie, kedy sa prechádza do osobných vecí. Hej, jednoducho je to v parlamentnej prestrelke, stávajú sa tieto veci. Ale tuná na kolegyňu chcem tuná reagovať, skúste si zrobiť anketu medzi našimi deťmi a či budú poznať slovenské symboly. Ja tu nikoho neurážam a naše slovenské deti už vôbec nie, ale predchádzame tomu, aby naše deti nám nedávali odpovede, že vlajka Slovenskej republiky je farebná. Prosím vás pekne, tak toto my chceme docieliť? Alebo že máme desať, jedenásť, päťdesiat pohlaví? Toto vy tuná vnášate, a to je veľmi nebezpečné. Darmo, darmo sa váš otecko vás zastáva, ale ste pomýlená v tom a veľmi pomýlená, a tak sladučko to budete rozprávať, sa zaliečať. To viete, ja by som mal tuná hneď nejaké to prirovnanie, ale nebudem ho hovoriť tuná.
Ku kolegovi, ktorý, ktorého sa dotkol Ján Pavol II., no dnes už je svätý. Pán Benčík, viete, kiež by táto ruka, ktorá sa vás dotkla pred rokmi, aby ste na staré kolená prišli k rozumu, aby ste prišli k rozumu, pán Benčík. Zo srdca vám to naozaj prajem, vy už máte vek dostatočný na to, o čom ja hovorím, vy už máte vnúčatá a vy chcete, aby vaše vnúčatá boli takto poblúdené? Prosím vás pekne, však to je úplne absurdné. To ste sa kde dali na akú stranu? Vám sa teda čudujem, že ste ku sasom sa dali, prosím vás pekne, ku strane smrti. Tu ste to aj v prejave počuli, ministra financií, ktorý hovoril jak minister Sulík sofistikovane 60 mil., jak presunul a všetci občania Slovenskej republiky, my to zaplatíme. Prosím vás pekne, to vy ste sa dali do partie s ľuďmi hája záujmy oligarchov? Prosím vás pekne, tuná takého ministra, ktorého máme, ktorý LGBTI agendu do škôl zavádza? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, vážený predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Na úvod poviem tuná k pánu predsedajúcemu, že som vo faktickej poznámke reagoval naozaj na predrečníka, ktorý aj spomenul rôzne osoby, tak som na to nadviazal. Tak čo som aj hneď vzniesol tú námietku tam. Ale vrátim sa k podstate k návrhu zákona.
Viete, na Slovensku sme sa dožili doby takej, kedy my musíme hovoriť o tom, že aká je biela farba, aká je čierna farba. My tu prekrúcame úplne všetko. Chválapánubohu, aj tvorcom ústavy pred rokmi a pri vzniku Slovenskej republiky tvorcovia ústavy nezabudli uviesť, ale myslím si, však je to aj vo všetkých ústavách vo svete, symboly, ktoré symbolizujú Slovenskú republiku. Sú to 4 symboly, ktoré máme tuná. A bolo by dobré, keby sme práve toto naše deti v našich školách učili a nie gebuziny, hlúposti, aby oni nevedeli, že máme dve pohlavia muž a žena. Prosím vás pekne, aké existuje ešte iné? Vy to sami viete veľmi dobre, ale budete presadzovať tuná čosi iné. Štátne symboly sú veľmi dôležité. Nie náhodou hovorí o tom Ústava Slovenskej republiky v čl. 8, v čl. 9. Dvakrát sa o tom zmieňuje. Je to znak Slovenskej republiky, vlajka Slovenskej republiky, pečať Slovenskej republiky a hymna Slovenskej republiky. Sú to 4 symboly.
Viete, keď pri vzniku štátnosti a pracovali na tej ústave, nemyslím si, že vtedy ľudia, ktorí boli okolo toho zainteresovaní, že by uvažovali nad takou situáciou, ktorá nastala, ako dnes a v súčasnosti. Áno, Juro Gyimesi to dobre ako povedal tuná. Ten symbol má veľmi veľkú váhu, symbol. A keď tak trošku mierne odbočím, ja som bol vojakom Československej republiky, ale aj my sme mali, náš útvar, symboly. Aj slovenskí vojaci v súčasnosti takisto majú svoje symboly. Náš útvar mal vlastnú vlajku a bolo to tak, keď my sme mali tiež takú čestnú stráž, ale nebolo to tak permanentné a stále tak ako je to tu dole vo vestibule Národnej rady, ale z času na čas sa vyťahovala tá vlajka, kedy sa vojaci stavali, bolo to na štábe a sme túto vlajku chránili. Tie symboly sú veľmi dôležité. A my, aby sme nechali a dehonestovali symboly našej štátnosti, to je čosi neakceptovateľné. To je čosi neprijateľné. Nijaký veľvyslanec v Maďarsku, že by vystavoval na štátnej budove vlajku LGBTI. To nie je jeho budova. To neni jeho budova, že on si môže robiť čo chce. Je reprezentant štátu v zahraničí v Maďarsku. Viete, prirovnávať tuná LGBTI komunity ku národnostnej menšine maďarskej a Juro Gymesi tu sedí, no tak to musí byť aké urážlivé. Však vy urážate práve tie národnostné menšiny. Homosexuáli sú národnostnou menšinou? Prosím vás pekne, vytiahnite si slovník sociológie a uvidíte, čo sú menšiny. Čo to také bludy vy hovoríte?
To asi také bludy, že 87 pohlaví. Však mladí ľudia sú tak zmagorení, že nevedia ani, že koľko pohlaví máme. Tu musíme jasnú líniu ako raziť. A tým ľuďom hovoriť pravdu a pravdivo. Áno, samozrejme, liberálne médiá sú na našej strane. Sa budete chechtať, rehotať, vysmievať sa. Práveže naopak. Vy sa vydávate, akí ste vy chudáčikovia, ale vy ste tí, ktorí tuná toto napadáte. Ale to by nebolo nič, napádate iných. Ale najhoršie je to, pán Benčík, ale aj vám sa čudujem. Vy ste muž v rokoch, vy tuná takto tlieskate takýmto prejavom? Vás učili vôbec voľačo v škole o sexualite? Vy sa neviete sexuálne správať? Pán Benčík, neviete? Vy tlieskate takým bludom, kolegovi, ktorý tu číta rozprávky, báchorky, ktoré má napísané?
Pani Marcinková, ktorá sa tu bude chichotať, ale ja tuná jej poviem, viete, vy máte tiež kdesi zverejnenú fotku takú, kde ste na stretnutí s pápežom. Je to hanba, to je taký pľuvanec pápežovi do očí, že práve s vami sa stretol. Je to hanba a pľuvanec do očí. Pretože vy tieto bludy, ktoré sú tuná, tak verejne takto obhajujete, vy nie ste už súkromná osoba, ale vy ste tuná poslankyňa Národnej rady a máte byť nositeľom hodnôt a nie bludov, ktoré tuná sú.
Vrátim sa k tej štátnosti. (Reakcia z pléna.) No ozval sa otec, no tak toto jablko asi ďaleko nepadlo od stromu, ale asi ďaleko nepadlo, tak to patrí aj tomuto otcovi. Patrí to aj otcovi, lebo pozrite sa vedľa seba, čo ste vychovali, prosím vás pekne. To je ostuda pre Slovenskú republiku. Veľká ostuda. A to sú poslanci Národnej rady. Ľudia, nenechajte sa tuná oklamať týmto bludom, ktorý tuná je. A ja spomeniem ešte jednu udalosť, ktorá sa tu stala. Preto sme sa dostali k tomu, že jednoducho je tu predložený návrh zákona, ktorý zakazuje tieto bludy vešať na štátne budovy. Doma si môžeš robiť, čo chceš. Vyves si vlajku, akú chceš, ale ty štát na to nebudeš zneužívať, aby si ty dehonestoval Slovenskú republiku, lebo je to dehonestácia.
Štátny znak máme jeden z najkrajších na svete, poviem, jeden z najkrajších na svete a neni hocijaký. Má svoju históriu. Je to ranogotický štít, v ktorom je strieborný kríž, na červenom pozadí je strieborný dvojkríž, ktorý je symbolom cyrilometodskej tradície, ktorú máme my napísaný odkaz na cyrilometodskú tradíciu aj v preambule Ústavy Slovenskej republiky. Nie náhodou sa to stalo. Ranogotický štít predstavuje nejaké obdobie, keď dozadu, poviem, nejakých 600-700 rokov, to je obdobie gotiky, máme tu aj z kultúry, tí ľudia, ktorí sú tu od kultúry, tak vedia, o čom hovorím. Na modrom trojvrší - Tatra, Matra, Fatra, dakedy sa to tak hovorilo. Symbol našej vlajky biela, modrá, červená, my sme to jak deti v školách vedeli, dneska o dúhových vlajkách, prosím vás pekne, sa učia v školách. Čo to sú za bludy? Keby ste sa pýtali, ako vyzerá vlajka Slovenskej republiky, dnešných detí, na hanbu ani nebudú vedieť vymenovať farby. A to má pekne svoje poradie - biela, modrá, červená.
V prvej tretine je v podstate na tej vlajke, na prednej strane je symbol Slovenskej republiky, v podstate tam je ten znak ešte viac zvýraznený na našej vlajke. Ďalej je to pečať. Tú pečať, že máme Slovenskej republiky, neni náhodou, tiež je tam znak Slovenskej republiky a nápis je tam Slovenská republika. To sú symboly, ktoré my takto poslanci Národnej rady, necháme takto dehonestovať? To je úplne totálna hanba. No, samozrejme, záverom tých štátnych symbolov je hymna Slovenskej republiky, Nad Tatrou sa blýska. Je to v podstate, sú to slová Janka Matušku, ktoré zložil, a je to na nápev ľudovej piesne, a to odráža do istej miery aj tú ľudovosť, ktorá na Slovensku tuná naozaj je a opierame sa o tradície nielen svätých Cyrila a Metoda, ale o tradície našich otcov a našich mám. Myslím si, že naši starí otcovia, staré mamy by sa hanbili za toto, čo na Slovensku sa tuná deje.
V závere spomeniem, spomeniem pápeža, dneska už v podstate v blahej pamäti, ktorý hovoril, Ján Pavol II. a hovoril, Slovensko je krajina, ktorá má čo odkázať Európe. Slovensko je krajinou tou, ktorá má čo povedať celému svetu. Len my sme takí, ktorí tak sami seba potláčame a sa tak dehonestujeme a podceňujeme, ale aj ja som o tom presvedčený, že Slovensko je tou krajinou, ktorá má čo odkázať dnešnému svetu. Zvlášť dnešnému svetu, ktorý je zmietaný v týchto bludoch. Mladým ľuďom odkazujem, chráňte si Slovenskú republiku, chráňte naše symboly, ale aj armáde Slovenskej republiky, takisto. Toto sú veci, myslím, ktoré... Vypadlo mi teraz, sa ospravedlňujem.
Ale na záver celkom chcem povedať to, jak Juro Gyimesi v tom úvode povedal takúto vec, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. My to máme v ústave, a to sa prijímalo tuná v pléne Národnej rady, je to nejakých osem rokov dozadu, bola tu bitka, že či toto dáme do ústavy, alebo nedáme. Prešlo to ústavnou väčšinou, kolegovia, ústavnou väčšinou, že je zväzok medzi mužom a ženou. Nie medzi dvoma mužmi a dvoma ženami, ale medzi mužom a ženou, a to je tiež veľká vec, ktorú v ústave máme ukotvenú.
Ďakujem.