Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.2.2021 o 9:57 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.2.2021 9:57 - 9:58 hod.

Boris Susko
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.2.2021 17:14 - 17:15 hod.

Boris Susko
Ďakujem pekne. Nie je to až tak procedurálny návrh ako otázka k procedúre, pretože nie som si istý, že či sme jasne povedali, že ako sa bude hlasovať. Je 17.14, o 17.00 sa malo hlasovať a nie som si istý, či bolo jasne odsúhlasené, že sa bude hlasovať po prerokovaní, či tohto bodu, alebo všetkých bodov na záver. Tak by som poprosil, že ako to.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.2.2021 17:11 - 17:12 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, musím konštatovať, že pani ministerka sama povedala, že zavádza, pretože ja som citoval to ustanovenie, ktoré je v návrhu na predĺženie núdzového stavu a z toho ustanovenia jednoznačne vyplýva to, čo som povedal. Tam je jednoznačne napísané, že až po dosiahnutí kolektívnej imunity môžme hovoriť o návrate do normálu, keď už núdzový stav nebude potrebný a dosiahnutie kolektívnej imunity je približne pri zaočkovaní 60 až 80 % populácie. To tam je výslovne napísané. Pani ministerka povedala, že ak to budete takto šíriť, tak je to zavádzajúce. Čiže pani ministerka v zásade povedala, že ak budeme šíriť to, čo je napísané v návrhu, to čo sama predkladá, tak je to zavádzajúce. Čiže inými slovami povedala, že ona sama zavádza. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.2.2021 17:00 - 17:02 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky, najmä za tie podporné, ale aj za tie, ktoré neboli podporné a to myslím priamo pána poslanca Dostála, takže budem odpovedať len na tie.
Áno, pán poslanec, je to zdôvodnenie už lepšie, aj keď nie priamo v návrhu, ale v tom doplnkovom materiáli, ktorý bol predložený až dodatočne, ale tiež sú tam tie opatrenia nastavené len veľmi všeobecne. A tie opatrenia takto všeobecne, ktoré sú tam povenované, máme aj dnes. A vidíme aký je dnes stav a že tieto opatrenia teda zásadne nepomáhajú, tak preto sa pýtam, že kde máme analýzu dopadov týchto opatrení a z toho vyvodené nejaké návrhy do budúcnosti ako by tie opatrenia mali vyzerať inak, aby sa zlepšili. Lebo keď budeme dodržiavať len tie opatrenia, ktoré stále máme a ktoré majú za následok ten stav, ktorý máme, tak to nám asi veľmi, veľmi nepomôže.
A to, čo som chcel najmä zdôrazniť je, že celý núdzový stav a všetky opatrenia v rámci núdzového stavu, ktoré sú podľa ústavného zákona, nie podľa iných predpisov, podľa zákona o ochrane zdravia, verejného zdravia, kde sa dajú nastaviť iné opatrenia, ale tie podľa ústavného zákona sú všetky opatrenia voči zdravým ľuďom. Ale my nerobíme nič voči chorým ľuďom. Voči pozitívne testovaným. My už keď niekoho otestujeme, že je pozitívny, pošleme ho domov do karantény a povieme mu, že nahlás sa svojmu obvodnému lekárovi a tým celá štátna pomoc vo vzťahu k tým ľuďom, ktorí sú pozitívne testovaní, končí. A na toto som ja chcel upozorniť, že celý núdzový stav je nastavený z hľadiska opatrení vo vzťahu k všetkým ľuďom. Ale my sa vôbec, ale vôbec nestaráme ako štát vo vzťahu k pozitívne testovaným. My nedávame žiadnu ďalšiu pomoc, pošleme ich domov do karantény a tým to skončilo. A toto ja hovorím, že to by sme sa mali baviť o tom, že čo im chceme ako štát pomôcť. Akým...
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.2.2021 16:38 - 16:51 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, predlžovanie núdzového stavu nie je samoúčelné, je to nástroj a predpoklad na to, aby mohli byť prijaté účelné opatrenia, ktoré majú mať za cieľ elimináciu rizika ohrozenia života a zdravia v prípade núdzového stavu v súvislosti s pandémiou.
Podľa ústavného zákona je to predpoklad na to, aby mohli byť obmedzené základné ľudské práva a slobody, najmä teda pokiaľ ide o slobodu pohybu a pobytu, respektíve opatrenia, ktoré súvisia s povinnou domácou alebo štátnou karanténou, povinnou pracovnou službou a niektoré ďalšie.
Na druhej strane však existuje celý rad opatrení, ktoré je možno uložiť aj bez núdzového stavu na základe osobitných právnych predpisov, či už je to zákon o ochrane verejného zdravia, zákon o hospodárskej mobilizácie respektíve niektoré ďalšie, na ktoré sa nevyžaduje núdzový stav.
No a teraz si povedzme na základe čoho a aké sú tieto opatrenia ktoré majú byť uložené dnes. Aj včera sme tu počúvali celý deň o tom, prečo má byť alebo nemá byť zavedený núdzový stav. Ale ako som povedal, núdzový stav je len prostriedok k tomu, aby mohli byť uložené opatrenia na základe ústavného zákona, ktoré je nevyhnutné a účelné najmä účelné zaviesť za účelom zmenšenia rizika ohrozenia života a zdravia v súvislosti s pandémiou.
Počúval som pozorne, aj keď som možno nie vždy sedel tu v sále jednotlivé vystúpenia. Ale v jednotlivých vystúpeniach som ani raz nepočul diskusiu, debatu o tom, aké majú byť zavedené konkrétne opatrenia. Respektíve opatrenia ktoré boli zavedené doteraz v rámci už existujúceho núdzového stavu, či splnili svoj účel alebo nesplnili svoj účel. A na aký v akom rozsahu...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.2.2021 16:38 - 16:51 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, predlžovanie núdzového stavu nie je samoúčelné, je to nástroj a predpoklad na to, aby mohli byť prijaté účelné opatrenia, ktoré majú mať za cieľ elimináciu rizika ohrozenia života a zdravia v prípade núdzového stavu v súvislosti s pandémiou.
Podľa ústavného zákona je to predpoklad na to, aby mohli byť obmedzené základné ľudské práva a slobody, najmä teda pokiaľ ide o slobodu pohybu a pobytu, respektíve opatrenia, ktoré súvisia s povinnou domácou alebo štátnou karanténou, povinnou pracovnou službou a niektoré ďalšie.
Na druhej strane však existuje celý rad opatrení, ktoré je možno uložiť aj bez núdzového stavu na základe osobitných právnych predpisov, či už je to zákon o ochrane verejného zdravia, zákon o hospodárskej mobilizácie respektíve niektoré ďalšie, na ktoré sa nevyžaduje núdzový stav.
No a teraz si povedzme na základe čoho a aké sú tieto opatrenia ktoré majú byť uložené dnes. Aj včera sme tu počúvali celý deň o tom, prečo má byť alebo nemá byť zavedený núdzový stav. Ale ako som povedal, núdzový stav je len prostriedok k tomu, aby mohli byť uložené opatrenia na základe ústavného zákona, ktoré je nevyhnutné a účelné najmä účelné zaviesť za účelom zmenšenia rizika ohrozenia života a zdravia v súvislosti s pandémiou.
Počúval som pozorne, aj keď som možno nie vždy sedel tu v sále jednotlivé vystúpenia. Ale v jednotlivých vystúpeniach som ani raz nepočul diskusiu, debatu o tom, aké majú byť zavedené konkrétne opatrenia. Respektíve opatrenia ktoré boli zavedené doteraz v rámci už existujúceho núdzového stavu, či splnili svoj účel alebo nesplnili svoj účel. A na aký v akom rozsahu...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.2.2021 13:48 - 13:51 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, opakovanie je matka múdrosti, sme v skrátenom legislatívnom konaní. Musím opätovne už niekoľkýkrát v tomto volebnom období, keďže tento inštitút skráteného legislatívneho konania táto vládna koalícia naozaj používa už na čokoľvek a kedykoľvek, zopakovať to, čo hovorí zákon o tom kedy je možné použiť skrátené legislatívne konanie. Ešte raz upozorňujem, že o tom hovorí zákon, zákon o rokovacom poriadku. To nie je nejaké vnútorné pravidlo Národnej rady, ale je to všeobecne záväzný právny predpis vo forme zákona, ktorý hovorí, že v § 89, opäť to musím zopakovať, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a o bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
No v tomto prípade asi nejde o mimoriadnu okolnosť, keďže pandémiu máme už vyše roka a vláda vedela, že je tento problém, pretože tento problém nevznikol včera, ani pred týždňom, ani pred dvomi týždňami, ani pred mesiacom. Tento problém je tu už dlhšie a vedela o tom vláda aj pred mesiacom, aj pred dvomi mesiacmi, aj pred tromi mesiacmi, aj pred štyrmi mesiacmi, čiže mohlo to ísť v štandardnom legislatívnom procese a aj dnes to môže ísť v štandardnom legislatívnom procese a nič sa nestane, ak to bude na ďalšej schôdzi, alebo, alebo schválené na tej ďalšej schôdzi. Dnes mohlo v kľude prejsť prvé čítanie a na ďalšej schôdzi ďalšie čítanie. Ďalej, keď môže prísť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, nedochádza tu k žiadnemu ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd ani bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, štátu značné hospodárske škody. Keď si pozriete ten návrh na skrátené legislatívne konanie, nie je tam žiadna analýza toho, že štátu hrozia značné hospodárske škody a vyčíslenie aké značné hospodárske škody tu sú. Značné hospodárske škody máme definované v našom Právnom poriadku, čo znamenajú a koľko to je, ale z tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie sa to nedočítate.
My nemáme žiadnu analýzu finančných dopadov, koľko to pre štát bude znamenať plus, resp. koľko by to znamenalo mínus a nehovoríme tu o, o nejakých, nejakých povinných platbách, hovoríme tu o sankciách. Tu nehovoríme o niečom, čo vieme, vieme predpokladať. Čiže aké značné hospodárske škody tu štátu vznikajú, keď ich nevieme ani kvantifikovať. Čiže domnievam sa, že tento návrh na skrátené legislatívne konanie nespĺňa žiadnu z podmienok zákona na to, aby mohlo takéto skrátené legislatívne konanie tu byť a že ideme pri tomto do úmyselného konania v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.1.2021 9:30 - 9:37 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, milé kolegyne, kolegovia, návrhom tohto zákona sa majú zľahčiť spôsoby verejného obstarávania pre obstarávanie verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vo veciach služieb vo vede a výskume, kde v dôvodovej správe tak aj ako pani predkladateľka na úvod povedala, tak sa má cieľom tejto novely odstránenie národného goldplatingu, teda čo to znamená. Národný goldplating je to, sú to požiadavky, ktoré sú navyše od požiadaviek, ktoré stanovujú jednotlivé normy Európskej únie.
Ďalej sa v dôvodovej správe hovorí, že oblasť verejného obstarávania je v základných rámcoch regulovaná na európskej úrovni Smernicou č. 2014/24 EÚ v platnom znení, kde súčasná slovenská právna úprave je v niektorých aspektoch prísnejšia, a to aj v oblastiach postupov subjektov, ktorých zákazky sú spolufinancované viac ako 50 % verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V súčasnosti tieto subjekty musia zabezpečiť obstaranie služieb v oblasti výskumu a vývoja prísnejšími postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Toľko sa hovorí v dôvodovej správe k tomuto návrhu .
Keď si pozrieme čo hovorí Smernica 24/2014 EÚ o verejnom obstarávaní v oblasti výskumu a vývoja, resp. v oblastiach zákaziek s príspevkom verejných obstarávateľov, tak čl. 14 tejto smernice hovorí, že s nadpisom Služby v oblasti výskumu a vývoja hovorí, že táto smernica sa uplatňuje iba na verejné zákazky za poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV a teraz sú tam vymenované kódy, a to sú tie isté, ktoré sú v návrhu, v návrhu tohto zákona za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky.
Po a) prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh,
b) odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ.
Keď si pozriete náš platný zákon o verejnom obstarávaní § 1 ods. 2, tak čo hovorí náš platný zákon o verejnom obstarávaní. Hovorí, že tento zákon sa nevzťahuje, čiže negatívne vymedzenie, tento zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby okrem výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom spoločného slovníka obstarávania pod kódmi CPV a zase sú tu vymenované tie isté kódy, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.
Čiže, keď si porovnáte znenie čl. 14 smernice, ktorá hovorí, že táto smernica sa vzťahuje iba na a teraz sú tam tie služby na poskytnutie v oblasti výskumu a vývoja, ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a po b) odplatu za poskytovanú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ a porovnajte si to so znením nášho platného zákona § 1 ods. 2, kde je to isté len negatívne vymedzené. To znamená, že zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby okrem tých, ktoré sú výlučne v prospech verejnému obstarávateľovi a odplatu za poskytovanú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, tak zistíte, že tieto dve znenia sú úplne totožné. Len jeden to hovorí pozitívne a druhý to hovorí negatívne. Ale tam nie je žiaden rozdiel.
Pokiaľ si pozriete čl. 13 Smernice 24/2014 tak sa hovorí, že táto smernica sa uplatňuje na zadávanie týchto zákaziek. Zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 5 350 000 eur, ak tieto zákazky zahŕňajú jednu z týchto činností: stavebno-inžinierske činnosti, ďalej po a) stavebné práce v nemocniciach a tak ďalej a po b) zákaziek na poskytovanie služieb, ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 %, ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 214 tis. euro a ktoré sú spojené so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác uvedených pod písm. a). Čiže tie, na ktoré sa nevzťahuje, sa netýkajú vôbec výskumu a vývoja, ale týkajú sa stavebných prác.
Takže z tohoto mi vyplýva pravý opak, teda že táto právna úprava, ktorú navrhuje pani poslankyňa Zemanová neodstraňuje goldplating, ale naopak. Zavádza jednoduchšie postupy vo verejnom obstarávaní pre výskum a vývoj nad rámec smernice, čo môže zakladať dôvod na to, aby Slovenská republika podľa môjho názoru bola predmetom konania Európskej únie vo vzťahu k Slovenskej republike za nedodržiavanie tejto smernice. A neviem teda z čoho pani predkladateľka vychádza a teraz by som poprosil, keby mohla konkrétne odôvodniť, ktorými ustanoveniami smernice je zavedený v našom zákone goldplating. Ja nebudem zatiaľ dávať návrh na nepokračovanie v rokovaní v zmysle rokovacieho poriadku, ale najskôr by som chcel počuť od pani predkladateľky, že je teda konkrétne, s poukázaním konkrétneho ustanovenia smernice a nášho zákona, v čom je tu zadaný goldplating, a teda v čom by mala naša právna úprava ísť nad rámec smernice.
V opačnom prípade teda sa dostávame do stavu, kedy budeme v rozpore so smernicou a to sa obávam, že asi, asi nikto nechceme, aj keď ako ja nespochybňujem to, že v rámci výskumu a vývoja by mohli byť jednoduchšie spôsoby o verejnom obstarávaní, ale v tomto prípade sa domnievam, že ideme nad rámec smernice. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.1.2021 11:16 - 11:17 hod.

Boris Susko
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tak isto chcel pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že zasadnutie výboru je dnes o 12.30 v miestnosti č. 30 tu v hlavnej budove. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.1.2021 10:10 - 10:10 hod.

Boris Susko
... z akéhokoľvek dôvodu. Naozaj nevidím ten dôvod. Ďakujem.
Skryt prepis