Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

26.11.2020 o 11:29 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 26.11.2020 11:29 - 11:29 hod.

Boris Susko
Áno.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.11.2020 11:28 - 11:29 hod.

Boris Susko
Ďakujem za slovo. oznamujem členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že 8. schôdza výboru pokračuje dnes o 12.30 h v zasadacej miestnosti výboru verejnej správy č. 147 na I. posch. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.11.2020 14:23 - 14:24 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fico v svojom vystúpení hovoril aj o kvalite týchto testov, ku ktorým sa nechcel teda bližšie vyjadrovať, ale ja by som predsa len si dovolil zacitovať z príbalového letáku k týmto nakúpeným testom, pretože si myslím, že to je naozaj kľúčová otázka aj v tomto celom obchode. Kde v príbalovom letáku je napísané a teraz odcitujem: "Tento test je určený iba zdravotníckym pracovníkom a laboratóriám a používa sa so zámerom včasnej diagnostiky infekcie SARS COV 2 u pacientov s klinickými symptómami infekcie SARS COV 2. Testom sa získa iba počiatočný skríningový výsledok. Tento produkt je určený výlučne na lekárske účely a nie je určený na osobné použitie." A v súvislosti s teraz predkladaným návrhom zákona. "Test a interpretáciu výsledkov by mal vykonávať školený zdravotnícky pracovník. A výsledok tohto testu by nemal byť jedným a jediným základom pre stanovenie diagnózy, vyžaduje sa konfirmačné testovanie." Takže sa súčasne pýtam pána ministra, že akú kvalitu majú tieto testy a čo preukazujú aj v súvislosti s tým aké percento máme ako výsledky z PCR testov a aké percentá vyšli ako výsledok z testovania práve týmito inkriminovanými testami. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.11.2020 10:17 - 10:19 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým za, za faktické pripomienky a chcel by som zareagovať len k jednej, a to k faktickej pripomienke pána poslanca Dostála, s ktorou nemôžem úplne súhlasiť, že si máme domýšľať, čo je v návrhu na skrátené legislatívne konanie.
No, my si nemáme čo domýšľať a hlavne si nemá domýšľať ani verejnosť, pretože tie predkladacie správy sú určené aj pre verejnosť, aby vedela, prečo vlastne prijímame takýto návrh zákona takýmto spôsobom v skrátenom legislatívnom konaní bez štandardných mechanizmov pripomienkového konania.
A takisto nemôžem súhlasiť s tým, že, že čo je to mimoriadna okolnosť. No ja si nemyslím, že mimoriadna okolnosť je to, že premiér tejto vlády si niečo vymyslí v rozpore s názormi odborníkov a potom, keď zistí, že to nedokáže zrealizovať, pretože nemá na to dostatočné personálne kapacity, tak tu predloží návrh na skrátené legislatívne konanie, aby doplnil tento nedostatočný personálny stav neodbornými personálnymi kapacitami, pretože v tomto návrhu, lebo nevieme tento návrh na skrátené legislatívne konanie posudzovať a vyjadrovať sa k nemu bez kontextu s konkrétnym celým návrhom zákona, čiže tam to musíme ísť do, do kontextu aj s tým konkrétnym návrhom zákona. A keď si pozriete ten návrh zákona, tak ide o doplnenie personálnych kapacít pre účely celoplošného testovania, iný účel toto nemá.
A tu v tomto návrhu zákona ideme vlastne odobrovať to, že odborne spôsobilou osobou sa stane aj úplne nekvalifikovaná osoba. A pre aké účely? To nie sú pre účely výkonov v zdravotníckych zariadeniach a v nemocniciach. Len pre účely celoplošného testovania je toto celé. Tak si to povedzme úplne otvorene.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.11.2020 10:09 - 10:13 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister... (Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte. Pani poslankyne, páni poslanci, trochu kľudu v sále. Ďakujem.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Milé kolegyne, kolegovia, rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré zákon o rokovacom poriadku vyžaduje striktné náležitosti, ktoré musí spĺňať, aby bol dodržaný zákonný postup pri prijímaní návrhu zákona, ktorý, ak dodržaný nie je a nebude, môže spôsobiť v konečnom dôsledku neplatnosť celého návrhu zákona, pretože Ústavný súd už judikoval, že ak nie je dodržaný procesný postup pri prijímaní jednotlivých návrhov zákonov, tak je to dôvod na vyhlásenie takéhoto zákona za prijatý v rozpore s ústavou, a teda ho vyhlási za neplatný. Čiže riskujeme, že takýto návrh zákona bude v konečnom dôsledku vyhlásený za neplatný.
A teraz poviem prečo. Bolo tu v doterajšej rozprave povedané pri jednotlivých vystúpeniach a faktických poznámkach, že sa tu nepovedal ani jeden dôvod, prečo nie je naplnené ustanovenie § 89 zákona o rokovacom poriadku. No ja sa teraz pokúsim vysvetliť, prečo naozaj nie je toto ustanovenie naplnené.
Toto ustanovenie odcitujem ešte raz, pretože je to dôležité. Je tu napísané, že: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády", a teraz to je dôležité, "na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Na návrh vlády.
No a teraz si poďme pozrieť, že čo je návrhom vlády. Keď si otvoríte návrh vlády na skrátené legislatívne konanie a prečítate si tú jednu stranu, tak zistíte, že v tom texte nie je ani jedna jediná zmienka o tom, že akým spôsobom môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo aké hrozia štátu značné hospodárske škody. Jediná veta, ktorá je v poslednom odstavci v tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, je, že je to potrebné prijať čo najrýchlejšie.
No ale, páni kolegovia a kolegyne, toto nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. V návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie musí byť odôvodnené, prečo sa chce využiť § 89 zákona o rokovacom poriadku a akým spôsobom majú byť ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť alebo aké a akým spôsobom majú vzniknúť a aké veľké majú vzniknúť značné hospodárske škody štátu
No a teraz sa dostávame k meritu veci, o ktorom tu už bolo hovorené, že akú tu máme mimoriadnu situáciu, lebo zákon o rokovacom poriadku hovorí, že za mimoriadnych okolností. Ale my tu nemáme mimoriadne okolnosti, ktoré by vznikli z nejakej objektívnej skutočnosti. Tie mimoriadne okolnosti tu máme už od februára, resp. od marca. To nie sú mimoriadne okolnosti, ktoré by nastali včera. A sú to mimoriadne okolnosti, ktoré nenastali objektívne, nastali subjektívne rozhodnutím premiéra tejto krajiny v rozpore s odporúčaniami odborníkov, ktorí mali, zasadajú v pandemickej komisii, sú lekári, sú zdravotníci, sú predstavitelia zdravotníckych zväzov, ktorí neodporúčali celoplošné testovanie. A my tento návrh zákona, ktorý tu ideme prijať, nemáme na nič iné, len na to, aby nápad premiéra tejto krajiny v rozpore s odporúčaniami odborníkov sa mohol realizovať ďalej.
Čiže tu nie sú mimoriadne okolnosti, ktoré vznikli nejakou objektívnou skutočnosťou. Tu je potreba, ktorú vyvolal premiér svojím rozhodnutím v rozpore s názormi odborníkov, a preto nemáme dostatočný počet pracovníkov, zdravotníkov a dobrovoľníkov, ktorí môžu vykonávať toto testovanie, a preto tu je tento návrh zákona. Ale to nie je skutočnosť, ktorá odôvodňuje skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.10.2020 11:20 - 11:20 hod.

Boris Susko
Ďakujem, chcem pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že 7. schôdza výboru pokračuje dnes o 13.00 h v miestnosti výboru č. 147 na I. poschodí tu v budove. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 17:42 - 17:43 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, je to určité zlepšenie toho textu, ktorý tam bol doteraz, avšak stále to nerieši ten problém ako taký. Ja len chcem upozorniť vás aj všetkých kolegov, aby ste vedeli, o čom idete hlasovať.
Zoberte si situáciu, že máte kamaráta z detstva, s ktorým ste sa hrávali na ihrisku, celý život ste s ním prežili ako kamarát, ten vás zavolá na hokej do skyboxu, kde lístok stojí neviem koľko, predpokladám, viac ako 200 eur, a v zásade ste prijali neoprávnenú výhodu a budete môcť byť súdený za trestný čin. Pretože tu sa nehovorí, že, že ste boli tým ovplyvnený, ale že to môže v nejakom prípade vás ovplyvniť. Hej, čiže tam nemusí byť preukázaná príčinná súvislosť s tým. Považujem to za úplne, ako tak, tak neurčité a nejasné, že to môže byť čokoľvek, hej. A myslím si, že to je teda nad rámec toho, čo je cieľom a účelom tejto právnej úpravy. A teda neviem si predstaviť, že by sme toto zapisovali do registra darov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 16:09 - 16:10 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, veď práve ste to sám povedali, že môžu to byť zmeny; však ja netvrdím, že tam nemôžu byť, nemôže sa novelizovať ďalších iks článkov, samozrejme, že sa môže, ale sám ste povedali, že hovoria legislatívne pravidlá, že majú byť súvisiace s prerokovanou vecou. Áno, Trestný zákon je súvisiaci s prerokovanou vecou v tých iných veciach, ktoré rieši, ale zrovna v tomto teda súvisiaci nie je. A ja si nemyslím, alebo ja si to nevykladám tak, že keď je otvorený Trestný zákon ako článok k nejakému inému zákonu, kde sa novelizujú súvisiace veci, že sa tam môže nabáchať hocičo, aj čo nesúvisí s predkladanou vecou. Čiže nestotožňujem sa s tým názorom, že sa môže, ak je otvorený ten článok k nejakému zákonu, že sa v ňom môže novelizovať hocičo. S tým teda nemôžem ja súhlasiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2020 15:55 - 16:05 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, bavíme sa tu o návrhu zákona o zaistení majetku, ktorý rieši, tak ako povedali moji predrečníci, zásadným spôsobom, nejakým spôsobom nakladanie s majetkom na zabránenie prípadného prevodu alebo ďalšieho nakladania s majetkom, ak je podozrenie z toho, že mohol byť nejak spáchaný trestný čin, respektíve iné takéto konanie. Ja by som v tejto súvislosti chcel len upozorniť na § 17, ktorý hovorí o nakladaní s takto, s takto zaisteným majetkom.
Totižto, ako to už bolo povedané, zriaďuje sa úrad, ktorý bude vykonávať správu zaisteného majetku. Ten úrad bude mať aj určité personálne zabezpečenie, ktoré však z hľadiska toho, ako je to v dôvodovej správe, ako som to spomínal už v prvom čítaní, nebude disponovať dostatočnými kapacitami na to, aby mohol sám spravovať zaistený majetok. Preto zákon predpokladá, že správu zaisteného majetku zverí do rúk komerčných subjektov, čiže zásadne ide o biznis pre komerčné subjekty, pre správcov alebo iné právnické osoby, ktoré budú spravovať takýto cudzí majetok.
No a tu podľa mňa je kritický moment, ktorý hovorí o tom, že podľa § 17 ods. 2, kedy je možné takýto zaistený majetok predať bez súhlasu dotknutej osoby okrem nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov. A sú tu vymenované, vymenované v zásade tri možnosti, kedy tak môže urobiť.
Tá prvá možnosť je, pokiaľ zaistený majetok podľahne rýchlej skaze alebo inej ťažko odvrátiteľnej škode. Čo je pochopiteľné a s týmto nemám ja až taký problém.
Ale tie ďalšie dve podmienky, a to je, ak zaistený majetok bude rýchlo strácať na hodnote alebo so správou zaisteného majetku budú dlhodobo spojené neprimerané náklady v pomere k hodnote zaisteného majetku, je v zásade podľa nášho názoru neoprávnený zásah do vlastníckeho práva pred, samozrejme, bavíme sa o tom, že to ide o konanie pred rozhodnutím o veci samej. To znamená pred tým, ako bude rozhodnutie či už v trestnom konaní, alebo v inom konaní. A vyplýva tu z toho veľké riziko spôsobenia škody a náhradnej a náhrady škody štátom, kde teda štát bude, bude zodpovedný za takúto náhradu škody, čo však v inom ustanovení zákona sa limituje tým, že ak takýto, takýto správca majetku neurobil všetky úkony, ktoré boli nevyhnutné na to, aby zabezpečil ten majetok, že v zásade sa z toho vie vyviniť.
No a tu naozaj máme za to, že dané ustanovenie výrazne zasahuje do vlastníckeho práva čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a môže viesť naozaj k neprimeraným opatreniam. To, že majetok rýchlo stráca na hodnote, je veľmi ťažko definovateľné a posúdenie bude predmetom subjektívneho názoru, a to subjektívneho názoru komerčného subjektu, v tomto prípade už ani nie štátu alebo úradu, pretože ak úrad zverí správu tohto zaisteného majetku do rúk súkromnej osoby, tak, podnikateľa, tak to bude na jeho, na jeho zvážení. Čiže máme za to, že je tu pochybnosť o tom, či je toto ústavne komfortné, aby sa mohol takto predať majetok na základe len subjektívneho posúdenia, že majetok rýchlo stráca na hodnote.
Pokiaľ ide o ďalšie veci, ktoré by som chcel upozorniť, tak je to, je to novelizácia ďalších článkov, článkov tohto návrhu zákona, ktoré podľa môjho názoru a podľa nášho názoru kolegov v strane považujeme za nie súvisiace s predmetným návrhom zákona.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí, že v rámci novelizácie zákona môžu byť novelizované iné zákony, to znamená rôznymi článkami ďalšími v tomto návrhu zákona, iné zákony vtedy, ak súvisia s prejednávanou vecou. To znamená, ak súvisia s prejednávaným návrhom zákona. No máme tu Trestný zákon, kde sa dopĺňajú nové skutkové podstaty trestných činov, ktoré sa ja pýtam, že akým spôsobom súvisia s prejednávaným, vecne, s prejednávaným zákonom o zaistení majetku. Mám za to, že s ním vôbec nesúvisia.
Ja viem, bol tu použitý ten argument, no veď ale máme otvorený Trestný zákon. Áno, máme otvorený Trestný zákon, ale máme ho otvorený v súvislosti so zákonom o zaisťovaní majetku. Ale to neznamená, že je v súlade s rokovacím poriadkom, ak sa v tomto zákone, Trestnom, ktorý ako článok neviem ktorý v tomto zákone, ak sa v ňom dopĺňajú veci, ktoré vôbec nesúvisia s tým základným zákonom, o ktorom rokujeme, a to je zákon o zaisťovaní majetku. No a mám za to, že práve spomínané už aj mojimi predrečníkmi trestné činy, či už prikrmovania, alebo ohýbania práva nesúvisia so zákonom o zaisťovaní majetku, a teda že sú doplnené z tohto pohľadu takýmto spôsobom ako prílepok tohto zákona v rozpore s rokovacím poriadkom.
A preto podávam procedurálny návrh, respektíve návrh na to, aby sme vrátili návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie s tým, aby vypustil tieto ustanovenia z tohto. A ak chce navrhovateľka, tak, samozrejme, je tu štandardný legislatívny proces, ktorým to môže, môže dať samostatne so zmenou Trestného zákona.
Pokiaľ ide o samotné tieto dve skutkové podstaty trestných činov, tak takisto tu máme určité pochybnosti. Pokiaľ ide o trestný čin prikrmovania, tak keď si pozriete nie samotné, tú skutkovú podstatu, ale definíciu toho, čo to je, čo sa považuje za nenáležitú výhodu na účely tohto zákona, tak keď si to naozaj podrobne prečítate a podrobne si to zanalyzujete, toto ustanovenie, tak prídete k záveru, že to je veľmi neurčitá formulácia. Totižto ak je niečo spôsobilé ovplyvniť, neznamená to automaticky, že verejný činiteľ bol aj takýmto konaním ovplyvnený. A pokiaľ sa teda bavíme, máme tu o tomto trestnom čine, tak je to v zásade len subskupina trestného činu úplatku, čiže my ho vôbec nepotrebujeme, pokiaľ by naša aplikačná prax naozaj začala dôsledne uplatňovať existujúce skutkové podstaty trestných činov, tak pokojne môže na tento, na tieto skutky aplikovať aj súčasné znenie trestného činu úplatku, a pričom pri takomto trestnom čine ani nie je toto obmedzené žiadnou, žiadnou hranicou nejakej oceniteľnej sumy v peniazoch.
Pokiaľ ide o ohýbanie práva, tento inštitút sa navrhuje a je prevzatý z nemeckého právneho poriadku. Treba povedať jedným dychom, že v nemeckom právnom poriadku neexistuje trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. V zásade každý štát má nejakým spôsobom upravené takéto konanie, kde by bolo možné postihovať nejakým spôsobom svojvôľu pri rozhodovaní. Niektorí to majú tak, ako sa to tu navrhuje, v rámci ohýbania práva, niektorí to majú tak, ako sme to mali my doteraz zavedené v Trestnom zákone, vo forme zneužitia právomoci verejného činiteľa. Neviem o tom, že by niektorá krajiny mala súbežne takto upravené obidva, obidve skutkové podstaty, pretože tieto sa prelínajú a nie je úplne zjavné a jasné, ktorý sa kedy má použiť.
Pokiaľ si zoberieme ústavnú judikatúru nemeckého spolkového súdu a nemeckého ústavného súdu, tak táto vykladá v nemeckom právnom poriadku ohýbanie práva veľmi reštriktívne a v zásade sudca je zodpovedný za zneužitie práva, iba ak sa úmyselne a závažne odchyľuje od zákona a práva. Pri našom, pri našej formulácii, ktorá je navrhovaná, svojvoľné uplatňovanie práva v praxi môže zahŕňať aj rozhodovanie, ktoré je v zjavnom rozpore so zákonom a s právom; nevylučujem; ale táto formulácia môže byť interpretovaná aj veľmi, oveľa širšie. A to oveľa širšie je až bezhranične široko, pretože nie je jasné úplne, čo je definované ako svojvôľa. Čiže z tohto pohľadu by si táto právna úprava zaslúžila naozaj precíznejšie formulovanie, tak, aby sme sa vyhli aplikačným problémom pri uplatňovaní a možnosti zneužitia uplatňovania tohto inštitútu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 15:12 - 15:14 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baránik, musím povedať, že v úvode svojho príspevku v rozprave ste sám si charakterizovali celý vlastný príspevok, a to je slovom demagógia. Povedali ste, že stav justície spôsobenej tajnou voľbou, že to je, že terajší stav justície je spôsobený tajnou voľbou. No tak prepáčte, ale to je ako absolútna demagógia. Pokiaľ ide o verejnú aj tajnú voľbu, môžem vám dokladovať množstvo odborných článkov, ktoré sa zaoberajú touto témou a zaoberajú sa proporcionalitou transparentnosti a verejnej kontroly a na druhej strane práv osôb, ktoré sú volené a ktorí sú voliteľní, z hľadiska toho, či môžu byť následne postihovaní za to, ako volili, respektíve či môžu si žiadať nejakú výhodu za to, ako a koho volili. A tu je treba nájsť tú rovnováhu a vyváženosť a zaoberať sa tým, ktorá z týchto volieb – či verejná, alebo tajná – má tú väčšiu váhu z hľadiska práve týchto princípov, ktoré som hovoril. A z hľadiska demokratických princípov a demokratického zriadenia väčšina odborných článkov sa prikláňa práve k tomu, že tajnosť voľby v otázkach personálnych je lepšia a je demokratickejšia.
Ďakujem.
Skryt prepis