Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.6.2020 o 18:37 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 9.7.2020 10:12 - 10:19 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, sme v 2. čítaní a v 2. čítaní je určený čas na to, aby sme rozoberali konkrétne paragrafy navrhovaného znenia zákona. Takže ja by som sa v mojom vystúpení chcel venovať konkrétne dvom ustanoveniam tohto, tohto návrhu ktoré som si vybral na poukázanie toho, že, že tento alebo ustanovenia v tomto návrhu podľa môjho názoru vôbec nesúvisia s opatreniami, ktoré majú smerovať k zamedzeniu následkov alebo samotného šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ako je v nadpise tohto návrhu zákona.
A je to podľa môjho názoru hneď čl. 1, kde v čl. 1 sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon, kde sa mení v § 56 písm. k), čo v konkrétnom znení znamená, že stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje na, pri stavbách elektronických komunikačných sietí, nosiče telekomunikačných zariadení umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 metra, šírku 2,5 metra a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby. Toto ustanovenie bolo potom ešte v spoločnej správe novelizované s tým, že predchádzajúce ustanovenie hovorí, že ohlásenie sa pot..., sa vyžaduje vtedy, ak je to menej ako 6 metrov, inak stavebné povolenie, a tam sa doplnilo, že ak to nie je menej ako..., resp. viac ako 1,5 metra. Čiže jednoznačne sa doplnilo, že od 1,5 m výšku a 2,5 m šírku sa nemusí ani ohlasovať takáto stavba, ani sa nemusí žiadať o stavebné povolenie. No v prvom rade vôbec ne-, ne-, nechápem, ako toto súvisí s zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Ako boli telekomunikační operátori zasiahnutí COVID-om-19 tak, aby..., a že, že im vadilo, že musia požiadať o stavebné povolenie alebo že musia ohlásiť, ohlásiť stavbu, tak tomu, tomu naozaj nerozumiem.
A druhá vec, pokiaľ ide aj o samotné, samotné toto ustanovenie, ja sa chcem spýtať pána ministra, že povedal včera v svojej, v svojom vystúpení, že v tomto návrhu zákona sa zlepšujú podnikateľské podmienky najmä v tom, že sa rušia duplicity pri jednotlivých povinnostiach, že sa nerušia povinnosti ako také, ale že sa rušia duplicity v povinnostiach. No a ja sa pýtam, kde tu máme duplicitu v tomto ustanovení, pretože toto ustanovenie v stavebnom zákone nie je samoúčelné. Nie je samoúčelné preto, aby sa tieto stavby minimálne ohlasovali, resp. aby sa na ne žiadalo stavebné povolenie. Totižto, pokiaľ mám správne informácie, tieto stavby v tomto rozsahu, to sú klasické BTS-ky, ktoré môžu niesť, resp. zariadenia, ktoré môžu niesť šíriče elektromagnetického žiarenia, na tieto sa vyžaduje súhlas hlavného hygienika, resp. ministerstva zdravotníctva a tieto vyjadrenia sa poskytujú práve v stavebnom konaní, resp. v územnom konaní už alebo potom v kolaudačnom konaní. Čiže takýmto obídením stavebného zákona sa vlastne dosiahne len to, že nie nebude sa možné vyjadriť k budovaniu týchto zariadení na bytových domoch alebo na iných takýchto objektoch.
Ja naozaj nechápem, aj teda vôbec sa domnievam, že ide o čistý lobing telekomunikačných operátorov, ale už vôbec nerozumiem, ako to súvisí s následkami COVID-19.
No a druhé ustanovenie, ktoré som si vybral do môjho príspevku, je ustanovene čl. 18 a to je zmena zákona č. 24/2006 Z. z., zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tzv, zákona o EIA, ktoré hovorí, dopĺňa v § 65 g) ods. 2, ktorý hovorí, že počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa verejné prerokovanie uskutoční, len ak je konanie verejného prerokovania v súlade s opatreniami podľa osobitného predpisu, a tu je odkaz na zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia.
Toto ustanovenie v zákone o EIA je najmä v súvislosti s Aarhuským dohovorom, ktorý hovorí, že v otázkach životného prostredia nie je možné obmedziť účasť verejnosti v žiadnom konaní. Ja chápem, že v prípade, ak sú opatrenia, ak je núdzový stav, je zákaz zhromažďovania je, je, sú takéto naozaj núdzové opatrenia, tak aj toto ustanovenie má svoj význam. Ale z mimoriadnych, v mimoriadnej situácii, ktorú máme dodnes v zásade, ale dnes bežne fungujú, fungujú jednotlivé inštitúty aj zákona o EIA, tak nevidím dôvod na to, aby sa nejakým spôsobom obmedzovalo verejné prerokovávanie v týchto veciach. Navyše takéto obmedzenie môže naraziť naozaj na, na konanie v súvislosti s medzinárodným dohovorom, Aarhuským dohovorom, kde môžme byť obvinení za to, že porušujeme práva občanov v životnom prostredí domáhať sa svojich práv v jednotlivých konaniach. Čiže ja len upozorňujem na to, že takéto, takéto niečo môže, môže nastať. Čiže toľko z mojej strany.
Na záver len možno toľko, že my nevieme, týchto opatrení v tomto návrhu zákona je také množstvo, že my nevieme, aký budú mať reálny dopad. Ani sám minister to podľa mňa, minister hospodárstva to podľa mňa dobre nevie, pretože tieto opatrenia mu boli navrhnuté z rôznych rezortov. To nie sú opatrenia, ktoré sú opatreniami priamo ministerstva hospodárstva. Čiže len prax ukáže, že ktoré z tých opatrení naozaj pomohli podnikateľskému prostrediu a ktoré boli naopak škodlivé. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.7.2020 18:57 - 18:58 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ja som nepovedal, že podnikatelia nesúhlasia s opatreniami, ktoré sú obsahom tohto návrhu zákona ako takého. Ja som povedal, a to, čo povedal aj pán Machunka, viceprezident AZZZ, že nesúhlasí s tým, aby to išlo v skrátenom legislatívnom konaní a nebol jediný. Je tam otvorený list Súdnej rady, prokurátorov atď., ktorí nesúhlasia s tým, aby tento návrh zákona išiel v skrátenom legislatívnom konaní. A to ani oni, ani ja som nepovedal, že nesúhlasíme s tými opatreniami, ktoré tam sú.
A nesúhlasíme v skrátenom legislatívnom konaní z dvoch dôvodov.
Jeden z dôvod je, že to neprešlo riadnym pripomienkovým konaním, to znamená, nemali sa možnosť k tomu vyjadriť dotknuté subjekty v riadnom pripomienkovom konaní, ktoré by bolo riadne vyhodnotené a zdôvodnené.
A za druhé, je to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. A zákon o rokovacom poriadku jednoznačne hovorí o tom, že musia hroziť značné hospodárske škody štátu, nie podnikateľom.
A pokiaľ hovoríte o tom, že veď viacero zákonov v tomto volebnom období prešlo takto, no áno, a práve preto sme proti tomu, aby sa takéto ďalšie návrhy nezneužívali. Pretože pokiaľ to bolo a naozaj súviselo s pandémiou COVID-19 a boli to opatrenia, ktoré mali znížiť riziká, tak, samozrejme, sme aj my ako opozícia zahlasovali za tieto opatrenia. Ale v tomto návrhu už nevidíme žiadne také opatrenia, ktoré by mali či už znížiť nejakým spôsobom nákladovosť jednotlivých podnikateľov a firiem, alebo nejaký dopad na samotný COVID. Tuná nie je žiaden dôvod na to, aby to išlo v skrátenom legislatívnom konaní.
A pokiaľ chcete ďalej predkladať návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, no tak máte 95 hlasov, zmeňte rokovací poriadok. Ale prečo stále a opakovane sa musíme vracať k tomu, že predkladáte návrhy zákonov v rozpore s rokovacím poriadkom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.7.2020 18:35 - 18:36 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcel by som podporiť vaše vyjadrenie, najmä čo sa týka kvality legislatívneho procesu.
V minulosti bolo dobrým zvykom, že pokiaľ sa predkladali materiály na vládu, tak bolo potrebné ich doručiť najneskôr do piatku predchádzajúceho týždňa, v ktorom zasadala vláda. Výnimočne bolo umožnené predložiť tieto materiály v pondelok, veľmi výnimočne, a veľmi výnimočne priniesť ich pod pazuchou na vládu. Ale určite nie materiály takéhoto zásadného charakteru so zmenu 80 právnych predpisov.
Ja som si dal tú námahu a pozeral som, keďže bolo avizované štvrtkové rokovanie parlamentu k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu, tak som si dal tú námahu a pozeral som sa, kedy tento návrh sa objaví na internetovej stránke, na web stránke vlády Slovenskej republiky. Ešte o pol jedenástej, kedy o desiatej začala rokovať vláda, ešte o pol jedenástej tento materiál nebol zverejnený na webe vlády Slovenskej republiky. Pričom vo štvrtok už malo byť k nemu rokovanie skrátené, aj prvé, aj druhé čítanie.
To znamená, nikto nevedel, čo v tomto návrhu bude a akým spôsobom bude prijatý z odbornej aj laickej verejnosti, aspoň hlavne z podnikateľského prostredia, ktorého sa to týkalo. Čiže takáto je kvalita legislatívneho procesu. A nevidíme to len tu, sú tu aj ďalšie zákony, je tu zákon o prokuratúre, ktorý sa ide zásadným spôsobom meniť pozmeňovacím návrhom na výbore a ďalšie a ďalšie. Čiže toto svedčí o kvalite legislatívneho procesu tejto vlády.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.7.2020 18:21 - 18:26 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v ostatnom čase sme tu mali už viackrát alebo mnohokrát, dá sa povedať, jednotlivé návrhy v skrátenom legislatívnom konaní, kde sme viackrát spochybňovali to, že či je naplnený zákon o rokovacom poriadku alebo nie. V tomto prípade však už si myslíme, že je to naozaj cez čiaru a že tento návrh zákona absolútne nespĺňa podmienky na to, aby išiel v skrátenom legislatívnom poriadku, á, v skrátenom legislatívnom konaní.
Odcitujem § 89 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že "skrátené legislatívne konanie je možné za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody a vtedy sa Národná rada môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona".
Dovolím si odcitovať dva odseky z predkladacej správy, resp. z návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorý priamo predložila s týmto návrhom zákona vláda Slovenskej republiky. Hovorí sa tu, že "návrhom zákona sa vytvára najmä zákonný rámec slúžiaci na podporu podnikateľského prostredia, ktoré je najviac postihnuté opatreniami na zamedzenie šírenia choroby COVID-19, a tým zmierneniu značných ekonomických škôd, ktorým bude Slovenská republika vystavená". Hneď ďalší odsek hovorí: "Vzhľadom na očakávaný prepad ekonomiky a vzhľadom na zvýšený deficit verejných financií boli do návrhu zákona navrhnuté len také opatrenia, ktoré nemajú vplyv na štátny rozpočet a predstavujú len pomoc podnikateľskému prostrediu, ktoré by na základe súboru navrhovaných opatrení malo mať zjednodušený výkon podnikateľskej činnosti".
Takže na jednej strane sám predkladateľ hovorí, že sa tým zmiernia značné ekonomické škody, na druhej strane hovorí hneď ďalší odsek, že to nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet. Tak keď to nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet, tak aké hrozia, ako sa týmto návrhom zákona majú znížiť značné hospodárske škody štátu? Pretože zákon o rokovacom poriadku to pripúšťa len vtedy, ak ide o hroziace značné hospodárske škody štátu, nie podnikateľa.
Tento návrh zákona, resp. proces, ktorým je prijímaný, kritizujú skoro všetci. Kritizuje to Súdna rada, kritizuje to prokurátorský stav a kritizujú to aj samotní podnikatelia. Zo všetkých by som chcel najmä spomenúť vyjadrenie podpredsedu alebo viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktorý v rozhlasovej relácii jasne deklaroval, že na jednej strane súhlasia s týmito opatreniami, pretože sú v zásade antibyrokratickým balíčkom, zlepšujú podnikateľské prostredie, ale zásadne nesúhlasia s procesom, akým tento materiál bol pripravovaný, a teda že nebolo k nemu riadne pripomienkové konanie, lebo skrátené legislatívne konanie je jedna z jeho negatívnych stránok je práve to, že neprebieha štandardné medzirezortné pripomienkové konanie, teda odborná verejnosť ani laická verejnosť sa nemá šancu k tomu vyjadriť.
Čiže zásadne nesúhlasia podnikatelia Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení s týmto procesom, akým tento materiál bol pripravovaný a že k nemu nebolo riadne pripomienkové konanie a v konečnom dôsledku z vecnej stránky neobsahuje ani žiadne opatrenia, ktoré by nákladovo pomohli podnikateľom. S výnimkou teda jediného opatrenia alebo dvoch opatrení, jeden je bankový odvod, ktorý tu už môj predrečník spomínal, a druhý je a druhý sú povinné audity, kde sa zvyšuje hranica, kedy, kedy je povinnosť ich, ich vykonať. Pričom sám viceprezident povedal, že napriek tomu, že takáto hranica sa posúva, tak každý dobrý podnikateľ si ten audit nechá urobiť aj on sám, pretože je to kontrolou jeho vlastného účtovníctva.
Vážené kolegyne, kolegovia, zákon o rokovacom poriadku v ustanoveniach o skrátenom legislatívnom konaní nemá odporúčací charakter. Je to zákon, jeho porušenie je porušením zákona. A v tomto prípade sa domnievam, že ide tu i flagrantné a úmyselné porušenie zákona o rokovacom poriadku.
Apelujem na predkladateľa, aby tento návrh stiahol z rokovania a predložil ho v štandardnom legislatívnom konaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:56 - 18:58 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vyjadrím sa k niektorým skutočnostiam, čo ste mali vo svojom príhovore. Pokiaľ ide o tajnú voľbu pána generálneho prokurátora Trnku, tak viete, vy tu spomínate už viackrát tu bolo spomínané ako nejaký príklad, len ten príklad smerujete zlým smerom, lebo neboli sme my tí, ktorí nejakým spôsobom diskreditovali túto voľbu. Boli to vtedajší iní poslanci inej strany. Viete, keby sa vtedy dodržali všetky pravidlá tajnej voľby, tak ako by to malo byť, tak by sme dnes o tomto vôbec nehovorili.
Pokiaľ ide o tú tajnosť voľby, ja si myslím, že som vo svojom príhovore vysvetlil tie dôvody, prečo si myslím, že tajná voľba je lepšia a zaručuje slobodu toho, kto volí, a z hľadiska tej verejnej kontroly a toho, že voliči majú právo vedieť, ako ich poslanec hlasoval, viete, to sme niekde úplne v inom právnom systéme. My tu nemáme systém imperatívneho mandátu, už som to takisto povedal. Čiže myslím si, že toto nie je správny argument. Opätovne zdôrazním, že podľa môjho názoru by základným atribútom pri voľbách personálnych mala byť sloboda rozhodovania toho, kto volí. Sloboda rozhodovania bez toho, aby bol pod nejakým nátlakom alebo pod nejakým príkazom, ako má voliť, aby z toho neboli potom možné tie následky, ktoré som spomínal vo svojom vystúpení, nebudem ich tu opakovať.
A pokiaľ ide o dôvody odvolania, že sú to formálne dôvody. No viete, tá inštitúcia prokuratúry je práve týmito, formálnosťou tých dôvodov je zaručená jej, jej nezávislosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:37 - 18:39 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Budem sa snažiť odpovedať, odpovedať všetkým, ak mi to čas dovolí.
Takže, pán podpredseda Šeliga, nemôžem úplne súhlasiť s tým, čo ste povedali, že, že tú metodológiu posúdia, posúdi verejnosť až po voľbe. Práve Benátska komisia hovorí, že tú metódu samotnú výberu generálneho prokurátora, akou metódou sa bude vyberať, by mala mať dôveru verejnosti. Čiže predpokladá, že to bude ešte predtým, ako príde k samotnej voľbe, že sa má, že tá samotná voľba má mať dôveru verejnosti, aby potom tá voľba prebehla tak ako, ako má prebehnúť. Čiže v tomto, v tomto nemôžem súhlasiť, a preto si myslím, že to malo ísť riadnym, riadnym legislatívnym procesom
Pán poslanec Dostál, ja som nehodnotil, že či je, či je v Českej republike lepšia úprava ako v slovenskej. Ja som len povedal, že v Českej republike je iný systém štátneho žalobcu, ako je v Slovenskej republike, a že nie je to možné zamieňať. Že tam je systém, ktorý je súčasťou výkonnej moci ako verejno-politickej moci, kdežto u nás je v ústavnom systéme prokuratúra zakotvená ako sui generis, nezávislý orgán. A preto si myslím, že je to nekompatibilné, aby sa takto otvárala prokuratúra kandidátom mimo prokurátorského stavu.
Pokiaľ ide o ten prílepok, ja si stále myslím, že je to právna úprava, ktorá nesúvisí so zákonom o prokuratúre, a preto som to aj spomenul. Ale chápem a nespochybňujem tú potrebu, potrebu zmeny, aby to bolo v súlade.
Pán poslanec Baránik, ja som nepovedal, že je to v rozpore s ústavou. Ja som povedal, že je to nesystémové riešenie.
A, pán poslanec, pán poslanec Grendel, pán podpredseda Grendel, ja som si dával veľký pozor, aby som nespomenul meno pána Lipšica. Ja som hovoril všeobecne, že to vytvára neja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.6.2020 18:10 - 18:27 hod.

Boris Susko
!!! Vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:08 - 18:10 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme tu poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení zákon o prokuratúre a spôsob voľby a odvolávania generálneho prokurátora, a treba sa v prvom rade zamyslieť, že prečo práve poslanecký návrh.
Je to, ako povedali predkladatelia už niekoľkokrát, stručná právna úprava, ale táto stručná právna úprava má zásadný význam v rámci právneho poriadku v Slovenskej republike.
Pán poslanec Baránik povedal v svojom úvodnom slove, že právo, ak to teda nebudem citovať, ale parafrázovať, že, že právo poslancov legislatívnej teda iniciatívy je taká istá alebo rovnocenná s právom vlády, resp. možno ešte prednostná, čo áno, z ústavného systému to tak vyplýva. Na druhej strane, ak nová vláda a pani ministerka má byť garantom nejakých zmien v celom justičnom systéme, tak by sa predpokladalo, že práve ona bude tým nositeľom takýchto zásadných zmien, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že nesúhlasím úplne s tým, že proces legislatívny v rámci vládneho návrhu zákona a poslaneckého návrhu zákona sú totožné alebo rovnocenné. A nemyslím si to najmä preto, z hľadiska tohto procesu, pretože pri vládnych návrhoch zákona prebieha riadne pripomienkové konanie, kde všetky pripomienky, ktoré idú v rámci medzirezortného pripomienkového konania, či už z iných rezortov, alebo aj najmä od verejnosti, či už sú to rôzne petície, alebo sú to rôzne hromadné pripomienky, alebo aj pripomienky jednotlivcov, musia byť v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyhodnotené a musí byť zdôvodnené, prečo tieto pripomienky boli alebo neboli prijaté, a musí byť aj zdôvodnené, keď sú odmietnuté, čo pri poslaneckých návrhoch zákonov takto, takto nie je.
Ak sa tu spomínala Benátska komisia ako poradný orgán Rady Európy, ktorá je garantom práva a demokracie, alebo teda ako poradný orgán, tak odporúčania tejto Benátskej komisie, osobitne pre výber generálneho prokurátora, hovoria o tom, že je dôležité, aby si metóda, metóda výberu generálneho prokurátora získala dôveru verejnosti a rešpekt sudcovského a právnického povolania ako takého. Dnes tu máme vyjadrenia pani ministerky spravodlivosti, máme tu vyjadrenia pani prezidentky, máme tu vyjadrenia rôznych mimovládnych organizácií, ak som správne zachytil aj VIA IURIS, aj napríklad Zastavme korupciu, ktorí nie sú úplne stotožnení s týmto návrhom zákona práve v tých bodoch, o ktorých tu dnes celý deň rokujeme.
Všetci cítime potrebu úpravy aj v tejto oblasti. A myslím si, že v rámci tohto zákona môžme súhlasiť, a už sme to niekoľkokrát deklarovali, s rozšírením okruhu navrhovateľov, tak ako to bolo aj v programovom vyhlásení vlády napísané, že môžme súhlasiť s verejným vypočutím kandidátov, veď verejné vypočutie kandidátov pri Ústavnom súde sme sami, strana SMER navrhovala, aj teda dostala do legislatívneho procesu v minulom volebnom období vo vzťahu k ústavným sudcom. Takže myslím si, že toto sú naozaj tie inštitúty, ktoré by mali pomôcť a mohli pomôcť vybrať naozaj toto najlepšieho kandidáta, a s týmto nemáme žiaden problém a toto sme ochotní kedykoľvek podporiť. S čím však nemôžme v žiadnom prípade súhlasiť, sú tie ďalšie navrhované úpravy, ktoré tu už boli spomenuté, ale ja ich možno sa budem snažiť odargumentovať z iného hľadiska.
Otvorenie účasti na voľbe osobám neprokurátorom. Prokuratúra má v právnom systéme Slovenskej republiky postavenie sui generis, teda osobitné postavenie a má nezávislý status od výkonnej moci a zodpovedá sa parlamentu. V ústavnom zakotvení Slovenskej republiky vystupujú orgány prokuratúry ako štátni žalobcovia, ktorí majú garantované nezávislé postavenie, pričom úrad prokuratúry je orgánom ochrany práva. Na rozdiel od iných ústavných modelov niektorých iných krajín, kde je úrad verejného žalobcu inkorporovaný do výkonnej moci a stáva sa tak skôr orgánom verejno-politickej moci, ako je to napríklad v Čechách, čo aj spomínal pán poslanec Baránik v svojom úvodnom slove, že tam je to v zásade celé k dispozícii vlády. Ale my tu máme iný právny systém, my tu máme iný právny systém z hľadiska prokuratúry. Nemáme tu štátne zastupiteľstvo, máme tu prokuratúru, ktorá má iné postavenie a mala by byť nezávislá od, či už výkonnej, zákonodarnej alebo súdnej moci.
V Slovenskej republike predstavuje prokuratúra samostatný štátny orgán mimo sústavy zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci či vôbec sústavy orgánov štátnej moci. Zodpovedá to aj tomu, ako je Ústava Slovenskej republiky začlenená, pardon, ako je prokuratúra začlenená do systému v rámci Ústavy Slovenskej republiky, kde má samostatnú ôsmu hlavu Ústavy Slovenskej republiky, je venovaná táto práve samotnej prokuratúre.
Teda podľa môjho názoru otvoriť pozíciu generálneho prokurátora pre nečlenov prokuratúry je v našom systéme práva nesystémovým riešením a ide o - podľa nášho názoru - účelové riešenie práve preto, aby sa generálny prokurátor stal podriadený úradujúcej výkonnej resp. vládnej moci.
Ja nebudem špekulovať o tom, že kto je alebo nie je vybraný kandidát vopred, ale práve tieto argumenty, ktoré som povedal, vzbudzujú podozrenie, že vládna koalícia už má vybraného kandidáta a že toto je naozaj len určité divadlo k tomu, aby, aby mohol byť zvolený.
Viackrát sme počuli o tom, o prirovnaní prokuratúry k Ústavnému súdu. Prokuratúra sa však nedá porovnávať s Ústavným súdom. Mohli by sme ju porovnať z hľadiska kreovania funkcie k Najvyššiemu súdu. A tu si viete predstaviť, že predsedom Najvyššieho súdu bude nesudca? A takto by som mohol pokračovať. Môže byť policajný prezident nepolicajt? A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Teda znamená to, že chcete otvárať aj tieto ostatné inštitúcie takýmto spôsobom, aby tam mohol byť ktorýkoľvek právnik alebo iná osoba? Myslím si, že to nie je, nie je správna cesta.
Okrem toho prokuratúra je funkčný celok, kde fungujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Dosadiť na funkciu generálneho prokurátora akokoľvek odborne zdatného právnika, ktorý nemá skúsenosti s fungovaním prokuratúry, je podľa môjho názoru čistý hazard a neviem si predstaviť inú motiváciu, ako snahu dosadiť tam vopred vybraného kandidáta. Áno, je pravdou, že v niektorých krajinách aj Európskej únie môžu kandidovať aj osoby, ktorí, ktoré nie sú aktívnymi prokurátormi, ako hovoril v svojom príspevku pán podpredseda Grendel, akurát zabudol povedať, že ako to vyplýva aj zo štúdie, ktorú spomínal sám pán podpredseda, Parlamentného inštitútu, je 19, bolo skúmaných 28 krajín, z toho 19, v 19 je generálnym prokurátorom aktívny prokurátor a v ďalších troch krajinách to bol bývalý proku..., bývalý prokurátor. Čiže z 22, z 28 prípadov sledovaných krajín je vo funkcii generálneho prokurátora prokurátor. Čiže myslím si, že tieto čísla hovoria jasne. Otázkou je, že či máme, či nemáme dosť kvalifikovaných a bezúhonných a čestných prokurátorov z ktorých by sa dalo vyberať. Ďalšou otázkou, ktorá tu bola tiež už viackrát spomenutá, ale musím to aj ja povedať, je, že to v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Okrem toho, čo povedala sama pani ministerka, akokoľvek som čítal to programové vyhlásenie vlády, tak z toho, čo je tam napísané sa nedá nijakým spôsobom odvodiť, že v programovom vyhlásení vlády na napísané, že sa bude rozširovať okruh kandidátov na generálneho prokurátora. Jednoznačne je tam napísané, že sa bude rozširovať okruh tých, ktorí budú navrhovať kandidátov. Ja neviem si predstaviť, ako niekto si môže toto prečítať inak. Je to tam napísané úplne jasne.
Okrem toho sama Benátska komisia takisto navrhuje, aby požadovaná kvalifikácia na generálneho prokurátora nebola nižšia než tá, ktorá sa požaduje na vymenovanie do vysokej súdnej funkcie, čiže mala by ta byť naozaj paralela taká, ako je s Najvyšším súdom. Čiže to je ten prvý dôvod.
Druhý dôvod, pre ktorý nemôžme súhlasiť s týmto návrhom sú dôvody na odvolanie generálneho prokurátora. Tieto ustanovenia, že funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, sú naozaj tak vágne a subjektívne dôvody, ktoré sa dajú prispôsobiť akokoľvek, že predstavujú obrovské riziko zneužitia politickej moci voči generálnemu prokurátorovi. Ja nehovorím, že budú zneužité alebo že to bude za týmto účelom, ale vytvárajú možnosti. A my by sme mali právnu úpravu prijímať tak, aby sa nedali vôbec takéto možnosti pripustiť.
Čiže myslím si, že toto ustanovenie naozaj charakterizuje to, čo tu viackrát bolo povedané, že ide o politizáciu samotnej prokuratúry, pretože ak má mať výkonná moc priamo takýto vplyv a zákonodarná moc na generálneho prokurátora, tak to naozaj nie je vhodné riešenie. Inými slovami, ak generálny prokurátor nebude poslúchať vládnu moc, tak sa subjektívne na základe takéhoto vágneho dôvodu môže navrhnúť jeho odvolanie.
Štvrtý bod, ktorý nám na tejto novele vadí, je čl. 2 bod 2. Odcitujem, je to krátke ustanovenie: V § 115 ods. 2 sa vypúšťa slovo "tajná". (Reakcie z pléna.) Ide o neprípustný prílepok, ktorý ste, ktorý ste sami kritizovali v predchádzajúcom volebnom období a takisto aj v tomto volebnom období, ktorá sa vôbec netýka prokuratúry ani zákona o prokuratúre, ale týka sa ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré upravuje opakovanú voľbu sudcov Ústavného súdu. Vôbec sa netýka prokuratúry. Ja chápem, že sa v minulom volebnom období, keď sa novelizoval rokovací poriadok, stala chyba a že toto ustanovenie tam omylom zostalo, keď sa menila priamo z rokovacieho poriadku tajná voľba na verejnú, ale je otázka, že keď sami kritizujete prílepky v zákonoch, prečo práve v tomto zákone sa tento prílepok nachádza. Ale teda bez ohľadu na to v rokovacom poriadku je všeobecne zavedená verejná voľba.
Verejnosť alebo tajnosť voľby v personálnych otázkach je principiálna otázka. Tajná voľba v personálnych otázkach má svoj obrovský význam a je výsledkom demokratizácie spoločnosti, a nielen vo vzťahu k generálnemu prokurátorovi alebo ústavných sudcom, ale vo vzťahu všeobecne k akýmkoľvek verejným funkciám. Ja som o tejto téme už raz tu v parlamente hovoril pred niekoľkými rokmi, ale asi je načase to zopakovať. Tajnosť hlasovania rovnako ako všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva sa nielen v našej ústavnej teórie a praxi považujú za základné demokratické princípy volieb.
Priamo ústava vo svojich ustanoveniach niektorých priamo stanovuje, že volebné právo sa v uvedených prípadoch vykoná tajným hlasovaním. Tajné hlasovanie je nevyhnutnou zárukou pocitu istoty voliča, že bude môcť byť slobodným pri voľbách a aj po voľbách. Má voličovi zabezpečiť nielen to, že ho pri volebnom akte nebude nikto nijakým spôsobom ovplyvňovať, a súčasne, že nikto nezisťuje ako volil. Sloboda volieb by bola vylúčená v prípade, ak by mal volič potenciálny strach z následkov svojho volebného rozhodnutia, a to bez ohľadu na to o aké voľby ide, či ide o voľby do Národnej rady, alebo niektorého z verejných funkcionárov aj volebných tu parlamentom.
My tu nemáme, s tým nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Dostálom, my tu nemáme imperatívny mandát, aby sa poslanci priamo zodpovedali svojim voličom, zodpovedajú sa až vo voľbách, preto tento argument nemôžem akceptovať. Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp, pričom účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb je umožniť každému voličovi, aby len v súlade s vlastným presvedčením dal hlas tomu kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť, a zároveň aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča nikto vedomosť. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov, a to nezávisle bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvnenia akéhokoľvek druhu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto sú atribúty, ktoré skonštatoval aj Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach a nálezoch. Treba povedať, že inštitút tajnej voľby má v podmienkach Slovenskej republiky okrem právneho tiež aj historický, ba politický aspekt, ktorý taktiež nie je úplne bez významu.
Aj historické súvislosti môžu byť dôvodom na zavedenie dodržiavania ochrany takých volebných praktík, ktoré majú chrániť integritu demokratického procesu. Verejný funkcionár by totižto mohol aj zneužiť svoje poznatky z verejných volieb o tom, kto hlasoval za jeho zvolenie a kto proti. A opačne by bol aj novozvolený verejný funkcionár chránený pred tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že za neho hlasovali.
Ústavný súd v jednom z svojich nálezov konštatoval, že inštitút tajnej voľby má prinajmenej rovnako dobré demokratické korene ako inštitút verejnej voľby a proti demokratickej správe vecí verejných bol v dejinách zneužívaný skôr ten druhý, teda verejná voľba. Čiže dajme si na misky váh argumenty za verejnú voľbu, argumenty proti verejnej voľbe a argumenty za tajnú voľbu a argumenty proti tajnej voľbe. Keď si na tieto misky váh položíme naozaj argumenty, tak za verejné hlasovanie je tu len jeden jediný a to je verejná kontrola.
Naopak, argumenty proti verejnej voľbe hovoria o riziku zneužitia poznatkov z verejných volieb o tom, kto hlasoval za zvolenie kandidáta a kto proti, a takisto riziko, že novozvolený funkcionár, resp. osoba, ktorá bola zvolená, je vydierateľný tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že zaňho verejne hlasovali. Na druhej strane argumenty za tajné hlasovanie je úplne slobodný výkon volebného práva bez hrozby následného postihu na profesnej úrovni za dané hlasovanie, riziko zastrašovania je minimalizované tým, že ani ten, kto chce zastrašovať, nemá istotu v tom, že volič zahlasuje podľa predstáv toho, kto je volený.
A preto si myslím, že všeobecne, a to sa nevzťahuje len ku generálnemu prokurátorovi, ale v akýchkoľvek personálnych otázkach, a to bez ohľadu na to, o koho ide, by sa malo voliť tajne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 15:54 - 15:55 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Tomáš, myslím, že ste pomenovali všetky zásadné úskalia tohto návrhu zákona, ktorý naozaj vyzerá, že, že je účelovo šitý na niekoho, na kom je koalícia už vopred dohodnutá. Ja nebudem špekulovať o tom, kto, kto to je.
Chcem len pripomenúť ešte jednu zásadnú vec, ktorú máme už dnes v zákone ako jeden z dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora, a to je, ak sa stal členom politickej strany. Čiže ak takéto niečo má byť, má byť dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora, potom je aj otázka, či kandidát, ktorý je ešte dnes alebo bol v minulosti príslušníkom nejakej politickej strany, ho automaticky z tejto funkcie nediskvalifikuje. Bez ohľadu na to, čo bolo v minulosti, ale v súčasnosti máme takýto právny stav, a teda ja na toto už vopred upozorňujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2020 14:13 - 14:14 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcel by som sa vás opýtať jednu vec, ktorú ste povedali, síce nie v tomto prvom čítaní, ale v záverečnom slove k skrátenému legislatívnemu konaniu, a keďže na to sa nedá reagovať, tak využijem tento priestor. A povedali ste, že tento návrh zákona rieši to, aby kluby nemuseli vracať posledné tri mesiace svojich príspevkov. A ja sa chcem opýtať, kde konkrétne, keby ste mi vedeli odcitovať to ustanovenie tohto návrhu zákona, ktoré to konkrétne rieši. Lebo ja som sa to teda tam nedočítal. Dočítal som sa, že idete zrušiť povinné rozdeľovanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, na ktoré, respektíve z príspevkov na deti a mládež, na talentovaných športovcov, na športovú reprezentáciu; chápem v tejto situácii; a že idete zvyšovať výdavky na správu a prevádzku Národného športového zväzu a jednotlivých zväzov z 15 % na 20 %, čomu teda už úplne nerozumiem, lebo je to na administratívne účely, nie na činnosť klubov, ale; tiež v poriadku; ale nikde som tam nenašiel to, čo ste hovorili, čiže keby ste mi mohli konkrétne odcitovať ustanovenie, ktoré rieši to, čo ste povedali. Ako dôvod na skrátené a vôbec dôvod na prijatie tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis